Politický rámec EÚ

Európsky právny predpis v oblasti klímy

V článku 5 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ktorý nadobudol účinnosť v júni 2021, sa adaptácia na zmenu klímy stanovuje ako právna povinnosť inštitúcií EÚ a členských štátov, v ktorej sa od nich vyžaduje, aby „zabezpečili nepretržitý pokrok pri zvyšovaní adaptačnej kapacity, posilňovaní odolnosti a znižovaní zraniteľnosti voči zmene klímy v súlade s článkom 7 Parížskej dohody“. Okrem toho politiky členských štátov v oblasti adaptácie „zohľadňujúosobitnú zraniteľnosť príslušných odvetví“, začleňujú „prispôsobenie sa zmene klímy konzistentným spôsobom vo všetkých oblastiach politiky“ a „zameriavajú sa najmä na najzraniteľnejšie a najviac postihnuté obyvateľstvo a odvetvia“.

Adaptačná stratégia EÚ

Európska komisia prijala vo februári 2021 oznámenie s názvom Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy. Načrtáva sa v ňom dlhodobá vízia EÚ stať sa spoločnosťou odolnou voči zmene klímy, plne prispôsobenou nevyhnutným vplyvom zmeny klímy do roku 2050, a uvádza sa v ňom aj potreba hlbšieho pochopenia klimatických rizík pre zdravie. Kľúčovým opatrením v rámci tejto stratégie je Európske stredisko pre monitorovanie klímy a zdravia. Stredisko zohráva kľúčovú úlohu pri zhromažďovaní a šírení poznatkov o vplyvoch na zdravie súvisiacich s klímou, uľahčovaní tvorby politík a podpore plánovania adaptácie.

Oznámenie o riadení klimatických rizík

Európska environmentálna agentúra uverejnila prvé európske posúdenie klimatických rizík (EUCRA) v marci 2024. V reakcii na EUCRA vydala Európska komisia oznámenie „Riadenieklimatických rizík – ochrana ľudí a prosperity“. Identifikujú sa v ňom riešenia, vďaka ktorým sú administratívne systémy v EÚ a jej členských štátoch lepšie schopné riešiť klimatické riziká, a konkrétne opatrenia pre dotknuté klastre (vrátane zdravia), v ktorých bude Komisia pokračovať. V oznámení sa zdôrazňuje potreba systémov včasného varovania, plánovania zdravotnej starostlivosti založeného na klíme a výskumu chorôb citlivých na klímu pri súčasnom začleňovaní klímy a zdravia do existujúcich politík. Uprednostňuje zlepšenia kvality ovzdušia, posilnené akčné plány v oblasti tepelného zdravia a právne predpisy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Okrem toho sa v ňom zdôrazňuje Európske stredisko pre monitorovanie klímy a zdravia, posilnené mechanizmy dohľadu a reakcie, cezhraničná mobilizácia zdravotnej starostlivosti a bezpečný prístup ku kritickým zdravotníckym protiopatreniam na posilnenie odolnosti proti zdravotným hrozbám súvisiacim s klímou.

Stratégia EÚ pre Úniu pripravenosti

V stratégii EÚ pre úniu pripravenosti prijatej v marci 2025 sa medzi súčasnými hrozbami identifikujú klimatické riziká. Zdôrazňuje sa v ňom potreba predvídať tieto riziká a predchádzať im komplexným riešením, pričom sa zohľadní ich interakcia a spôsob, akým spôsobujú zvlnené účinky. Plánuje vykonať podrobné posúdenie rizík a hrozieb v rôznych odvetviach v EÚ. Cieľom stratégie je začleniť odolnosť do politík EÚ a posilniť ich v boji proti klimatickým výzvam s cieľom predchádzať budúcim krízam. Okrem odkazu na ECAP sa zaväzuje vyplniť medzeru v poistnom krytí. Komisia Euroepan preskúma riešenia s prihliadnutím na odporúčania Európskej centrálnej banky a iných príslušných orgánov s cieľom zabezpečiť lepšiu ochranu európskeho obyvateľstva pred klimatickými rizikami.

Európska odolnosť proti zmene klímy a riadenie rizík – integrovaný rámec (pripravuje sa)

Európska komisia v súčasnosti vyvíja nový integrovaný rámec pre európsku odolnosť proti zmene klímy a riadenie rizík s cieľom pomôcť členským štátom predchádzať rastúcim vplyvom zmeny klímy a pripraviť sa na ne. Rámec spolu s ostatnými politikami EÚ pomôže zaistiť bezpečnosť a prosperitu Európy, zvýšiť jej konkurencieschopnosť a chrániť naše zdravie a blahobyt. Iniciatíva sa zameria na posilnenie pripravenosti, lepšie pochopenie klimatických rizík a podporu spolupráce.

Cezhraničné zdravotníctvo

Podľa článku 168 Zmluvy o fungovaní EÚ nesú hlavnú zodpovednosť za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti členské štáty. Politika EÚ v oblasti zdravia preto slúži na doplnenie vnútroštátnych politík a zabezpečenie ochrany zdravia vo všetkých politikách EÚ. Napríklad s cieľom posilniť pripravenosť a koordináciu reakcií na ohrozenia zdravia prijala EÚ v roku 2022 nariadenie 2022/2371 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie 1082/2013/EÚ. Nariadenie poskytuje EÚ silný a komplexný mandát na koordináciu a spoluprácu v záujme účinnejšej reakcie na závažné cezhraničné ohrozenia zdravia, a to na úrovni EÚ, ako aj na úrovni členských štátov EÚ. Jeho cieľom je posilniť plánovanie prevencie, pripravenosti a reakcie, posilniť epidemiologický dohľad a monitorovanie, zlepšiť podávanie správ o údajoch a posilniť koordináciu EÚ.

Európska zdravotná únia

Európska komisia buduje silnú európsku zdravotnú úniu s cieľom ďalej zlepšovať koordináciu závažných cezhraničných hrozieb vrátane hrozieb súvisiacich so životným prostredím a klimatickými podmienkami. Podľa oznámenia: Budovaním európskej zdravotnej únie – pripravenosti a odolnosti vychádzaeurópska zdravotná únia zo spoločného úsilia EÚ o zosúladenie vzťahu s prírodným prostredím zapojením sa do rôznych a udržateľnejších modelov hospodárskeho rastu. boj proti zmene klímy a hľadanie spôsobov, ako sa jej prispôsobiť; zachovanie a obnova biodiverzity; zlepšenie stravovania a životného štýlu; zníženie a odstránenie znečistenia životného prostredia bude mať pozitívny vplyv na zdravie občanov.

Špecifické témy

Cieľom farmaceutickej stratégie EÚ(2023) je zrevidovať farmaceutické právne predpisy s cieľom posilniť požiadavky na posudzovanie environmentálnych rizík a podmienky používania liekov a zhodnotiť výsledky výskumu v rámci iniciatívy pre inovačné lieky.

V oznámení Komisie o komplexnom prístupe k duševnému zdraviu z júna 2023 sa zmena klímy uvádza ako faktor, ktorý prispieva k výzvam v oblasti duševného zdravia. Takisto sa v ňom zdôrazňuje, že mladí ľudia sú výrazne znepokojení zmenou klímy a že mnohí z nich

Vplyvy zmeny klímy na zdravie sa riešia v niekoľkých ďalších politikách EÚ. Patria medzi ne:

Akčný plán nulového znečistenia

Ciele EÚ v oblasti znižovania znečistenia ovzdušia v rámci akčného plánu nulového znečistenia priamo prispievajú k zmierňovaniu respiračných a kardiovaskulárnych ochorení zhoršených zmenou klímy. Ďalšie opatrenia na reguláciu priemyselných emisií a emisií z dopravy budú mať významné vedľajšie prínosy pre zdravie.

Vlna obnovy

Cieľom vlny obnovy je zvýšiť energetickú efektívnosť budov, pričom sa uznáva, že ľudia v nedostatočne izolovaných a vybavených budovách sú v zime viac vystavení podchladeniu a v lete tepelnému stresu, najmä ak patria k zraniteľným skupinám.

Nariadenie o obnove prírody

V nariadení o obnove prírody prijatom v roku 2024 sa zdôrazňuje, že obnova ekosystémov prispieva k cieľom Únie v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, a uvádza sa v ňom, že členské štáty zabezpečia, aby nedošlo k žiadnej čistej strate celkovej vnútroštátnej plochy mestskej zelene a mestského korunového zápoja stromov v mestských ekosystémových oblastiach.

Rámec „jedno zdravie“

Rámec„jedno zdravie“„jedno zdravie“ má zásadný význam pri riešení prieniku zmeny klímy, straty biodiverzity a ľudského zdravia. Posilnenie medziodvetvovej spolupráce medzi sektorom zdravotníctva, životného prostredia a poľnohospodárstva je nevyhnutné na zmiernenie vznikajúcich zdravotných hrozieb spojených so zmenou klímy.

Smernica o odolnosti kritických subjektov

Podľa smernice o odolnosti kritických subjektov, ktorá nadobudla účinnosť v januári 2023, budú musieť členské štáty identifikovať kritické subjekty zo zoznamu základných služieb pre rôzne odvetvia vrátane sektora zdravotníctva s distribúciou, výrobou, poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych služieb a prijať opatrenia na zvýšenie ich odolnosti voči rôznym hrozbám vrátane rizík pre verejné zdravie alebo prírodných katastrof.

Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany

Cieľom mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany je posilniť spoluprácu medzi krajinami EÚ a 10 zúčastnenými štátmi s cieľom zlepšiť prevenciu katastrof, pripravenosť a reakciu na ne. Uplatňuje sa v nej spoločný prístup k združovaniu odborných znalostí a kapacít špecialistov prvého zásahu s cieľom zabrániť duplicite úsilia v oblasti pomoci a zabezpečiť, aby pomoc spĺňala potreby postihnutých osôb v prípade, že núdzová situácia prevyšuje kapacity reakcie konkrétnej krajiny. Špecializované tímy a vybavenie sa môžu v krátkom čase mobilizovať na nasadenie v Európe aj mimo nej.

Rámcová smernica o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci

Rámcovou smernicou o BOZP sa zavádzajú opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci. Podporuje predchádzanie všetkým pracovným rizikám, ktoré môžu vzniknúť pri pracovných činnostiach zamestnávateľov zo všetkých odvetví hospodárskej činnosti (verejných alebo súkromných) a ktoré môžu ovplyvniť ich pracovníkov a tretie strany.

Taxonómia EÚ v oblasti udržateľného financovania

Cieľom taxonómie EÚ v oblasti udržateľného financovania je zabezpečiť zdravšie životné prostredie odolnejšie voči zmene klímy nasmerovaním väčšieho množstva súkromných investícií do environmentálne udržateľných činností vrátane adaptácie na zmenu klímy.

Program EU4Health

Program EU4Health jedoteraz najväčším programom EÚ v oblasti zdravia, v rámci ktorého sa investuje 5,3 miliardy EUR do opatrení s pridanou hodnotou EÚ, ktoré dopĺňajú politiky krajín EÚ a sledujú jeden alebo viacero cieľov programu EU4Health. Cieľom programu je zlepšiť a podporiť zdravie v Únii, chrániť ľudí v Únii pred závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia, zlepšiť lieky, zdravotnícke pomôcky a výrobky dôležité v krízovej situácii a posilniť systémy zdravotnej starostlivosti. Cieľom programu EU4Health je okrem iného „prispieť k riešeniu negatívneho vplyvu zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia na ľudské zdravie“ poskytovaním finančných prostriedkov oprávneným subjektom. Ciele programu sa budú plniť tak, aby sa zabezpečila vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia vo všetkých politikách a činnostiach Únie v súlade s prístupom „jedno zdravie“, ak je to vhodné.

Horizont Európa

Horizont Európa je kľúčovým programom EÚ na financovanie výskumu a inovácií do roku 2027. Program je vybavený rozpočtom 95,5 miliardy EUR a bojuje proti zmene klímy, pomáha dosiahnuť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja a posilňuje konkurencieschopnosť a rast EÚ. Ponúka množstvo možností financovania výskumu a inovácií v oblasti účinkov zmeny klímy na zdravie, najmä v rámci projektu klastra Zdravie. Šesť prebiehajúcich európskych výskumných a inovačných projektov sa zameriava na vplyvy zmeny klímy na zdravie a spolupracuje v rámci klastra Klíma – zdravie s cieľom zvýšiť spoločenský a politický vplyv výskumu financovaného EÚ v súvislosti s klímou, zdravím a politikou.

Ďalšou dôležitou zložkou programu Horizont Európa sú misie EÚ – záväzky riešiť hlavné spoločenské výzvy –, ktoré zahŕňajú misiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy vrátane spoločenskej transformácie. Je vybavený rozpočtom 673 miliónov EUR a zameriava sa na podporu regiónov, miest a miestnych orgánov EÚ v ich úsilí o budovanie odolnosti proti vplyvom zmeny klímy. Chartu misie doteraz podpísalo 312 regionálnych a miestnych orgánov. Cieľom misie zameranej na klimaticky neutrálne a inteligentné mestá je podporiť spravodlivú transformáciu na zlepšenie zdravia a pohody ľudí so súvisiacimi prínosmi, ako je lepšia kvalita ovzdušia alebo zdravší životný štýl, pričom sa zdôrazňuje dôležitá súvislosť medzi adaptáciou na zmenu klímy, jej zmierňovaním a zdravím.

Strategický výskumný a inovačný program

Európska komisia v súčasnosti vypracúva strategický výskumný a inovačný program v oblasti klímy a zdravia v nadväznosti na konferenciu s názvomResearch Perspectives on the Health Impacts of Climate Change (Výskumné perspektívy vplyvu zmeny klímy na zdravie)z februára 2024. Cieľom tejto iniciatívy je preklenúť priepasť medzi výskumom a vykonávaním politiky a zabezpečiť, aby sa nové vedecké poznatky premietli do účinných intervencií v oblasti verejného zdravia.

Informácie o výskumných projektoch financovaných z prebiehajúcich a predchádzajúcich rámcových programov EÚ sú k dispozícii v katalógu zdrojov strediska pre sledovanie.

Služba monitorovania zmeny klímy programu Copernicus a služba monitorovania atmosféry programu Copernicus (C3S/CAMS)

Službu monitorovania zmeny klímy programu Copernicus (C3S) a službu monitorovania atmosféry programu Copernicus (CAMS) prevádzkuje v mene Európskej komisie Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia (ECMWF).  ECMWF prispieva aj k službe riadenia mimoriadnych situácií programu Copernicus (CEMS). Systémy C3S a CAMS poskytujú presné a spoľahlivé informácie o vplyve minulých, súčasných a budúcich klimatických podmienok na zdravie.

Európsky úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA)

Úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA), ktorý bol zriadený v roku 2021, posúva kapacitu EÚ v oblasti pripravenosti a reakcie na závažné cezhraničné ohrozenia zdravia na novú úroveň a bude kľúčovým prvkom pre vytvorenie silnejšej európskej zdravotnej únie. Úrad HERA s rozpočtom 6 miliárd EUR na obdobie 2022 – 2027 pracuje na predchádzaní núdzovým situáciám v oblasti zdravia, ich odhaľovaní a rýchlej reakcii na ne, a to aj v dôsledku zmeny klímy. Funguje v dvoch režimoch: Pred zdravotnou krízou – vo fáze pripravenosti – bude úrad HERA úzko spolupracovať s inými zdravotníckymi agentúrami EÚ a vnútroštátnymi zdravotníckymi agentúrami, priemyslom a medzinárodnými partnermi s cieľom zlepšiť pripravenosť EÚ na núdzové situácie v oblasti zdravia. V prípade núdzovej situácie v oblasti verejného zdravia na úrovni EÚ úrad HERA rýchlo prejde na núdzové operácie, prijme rýchle rozhodnutia a aktivuje núdzové opatrenia.

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC)

S cieľom posilniť obranu Európy proti infekčným chorobám bolo v roku 2005 zriadené Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). ECDC je zodpovedné za vedecké dôkazy a posudzovanie rizík v súvislosti s prenosnými chorobami vrátane tých, ktoré sú spojené s meniacou sa klímou. Európske krajiny oznamujú údaje zo svojich systémov dohľadu ECDC. Podľa nariadenia 2022/2371 sa aktualizuje zoznam chorôb, ktoré sa musia nahlasovať ECDC na úrovni EÚ, čo umožní včasné odhalenie chorôb vrátane tých, ktoré súvisia so zmenou klímy.  ECDC vyvinulo Európsku sieť pre životné prostredie a epidemiológiu (E3), ktorá poskytuje nástroje na monitorovanie meteorologických podmienok v reálnom čase s cieľom posúdiť riziko chorôb prenášaných vodou a chorôb prenášaných vektormi, ako aj ďalšie nástroje na posudzovanie rizík. 

Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA)

EU-OSHA je informačná agentúra Európskej únie pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Agentúra EU-OSHA uverejňuje spoľahlivé a relevantné informácie vo výskumných správach, prípadových štúdiách alebo v prehľadoch politík, vykonáva prieskumy, analýzu údajov a ponúka celý rad nástrojov na zlepšenie znalostí, zvyšovanie informovanosti, posudzovanie rizík na pracovisku a výmenu informácií a osvedčených postupov v oblasti BOZP o vplyvoch zmeny klímy na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

Európska environmentálna agentúra (EEA)

Európska environmentálna agentúra spolu s Európskou komisiou riadi Európske stredisko pre monitorovanie klímy a zdravia. Tvorcom politík poskytuje spoľahlivé a nezávislé informácie o životnom prostredí vrátane trendov a prognóz klimatických nebezpečenstiev a ich vplyvov na ľudské zdravie.

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA)

ECDC a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) spoločne koordinujú VectorNet, ktorý je teraz v tretej iterácii (2019 – 2024), čo je platforma, ktorá podporuje zber údajov o vektoroch a patogénoch vo vektoroch súvisiacich so zdravím zvierat aj ľudí. Uľahčuje výmenu údajov o geografickom rozšírení vektorov chorôb článkonožcov v Európe.

Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound)

Eurofound je tripartitná agentúra Európskej únie, ktorej úlohou je poskytovať poznatky na pomoc pri rozvoji lepších sociálnych politík, politík zamestnanosti a politík súvisiacich s prácou. Nadácia Eurofound poskytuje informácie, poradenstvo a odborné znalosti o pracovných podmienkach a udržateľnej práci, pracovnoprávnych vzťahoch, zmene a kvalite trhu práce a živote a verejných službách v kontexte meniacej sa klímy.

Pracovná skupina „jedno zdravie“

Medziagentúrna pracovná skupina „jedno zdravie“, ktorá bola zriadená v roku 2023, je spoločnou iniciatívou piatich agentúr Európskej únie, ktoré majú technický a vedecký mandát v oblastiach environmentálnej udržateľnosti, verejného zdravia a bezpečnosti potravín: EEA, ECDC, EFSA, Európska chemická agentúra (ECHA) a Európska agentúra pre lieky (EMA). Cieľom akčného rámca medziagentúrnej pracovnej skupiny „jedno zdravie“ (2024 – 26) je okrem iného zlepšiť schopnosť agentúr lepšie posudzovať vplyv zmeny klímy na výskyt infekčných chorôb prostredníctvom spoločných činností a výmeny poznatkov.

Medzi ďalšie agentúry EÚ, ktoré sa čoraz viac zapájajú do tém týkajúcich sa zmeny klímy a zdravia, patrí Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) a Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound).