Podávanie správ podľa nariadenia o riadení (2023)

V marci 2023 členské štáty EÚ po druhýkrát oznámili svoje vnútroštátne adaptačné opatrenia podľa nariadenia o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy (článok 19). Krajiny EHP, ktoré nie sú členmi EÚ, boli vyzvané, aby poskytli podobné informácie na dobrovoľnom základe. Na tejto webovej stránke sa uvádzajú kľúčové zdravotné aspekty oznamovaných informácií o adaptácii. Výňatky zo správ jednotlivých krajín o zdraví sú k dispozícii prostredníctvom profilov krajín v oblasti klímy a zdravia.

Kľúčové posolstvá

V roku 2023 bolo zdravie vykázané ako odvetvie najviac postihnuté vplyvmi zmeny klímy.
Vo väčšine posúdení rizík a zraniteľnosti súvisiacich so zmenou klímy sa uvádza vysoké riziko potenciálnych budúcich vplyvov v sektore zdravotníctva.
Zraniteľné skupiny obyvateľstva sa považujú za neúmerne postihnuté zdravotnými rizikami súvisiacimi s klímou.
Medzi proaktívne kroky, ktoré krajiny prijali na riešenie vplyvov zmeny klímy na sektor zdravotníctva, patrí vytvorenie štruktúry riadenia založenej na spolupráci, programy odbornej prípravy a vzdelávania pre zdravotníckych pracovníkov, zvyšovanie informovanosti a zavádzanie systémov včasného varovania.

V roku 2023 bolo zdravie vykázané ako odvetvie najviac postihnuté vplyvmi zmeny klímy.

V rámci správ o jednotlivých krajinách za rok 2023 európske krajiny uviedli, že zdravie je odvetvím, ktoré je najviac postihnuté vplyvmi zmeny klímy. Európske národné a regionálne stratégie, plány a rámce zároveň poukazujú na zdravie ako na prioritné odvetvie adaptácie na zmenu klímy. To signalizuje všeobecné uznanie vplyvov zmeny klímy na ľudské zdravie medzi európskymi krajinami a naliehavú potrebu pripraviť sektor zdravotnej starostlivosti tak, aby lepšie reagoval na vplyvy zmeny klímy.

Kľúčové dotknuté odvetvia oznámené v roku 2023. Zdroj: EEA, 2023

Väčšina krajín uviedla vysoké riziko potenciálnych budúcich vplyvov.

Primárnym prístupom k identifikácii vplyvov zmeny klímy v celej Európe je posúdenie rizík a zraniteľnosti v oblasti zmeny klímy (CCRVA), v ktorom sa integrujú údaje o klimatických nebezpečenstvách, zraniteľných odvetviach, infraštruktúre a demografii s cieľom identifikovať úroveň rizika, ktoré predstavujú nebezpečenstvá súvisiace so zmenou klímy. Mnohé krajiny v celej Európe uviedli, že vykonávajú CCRVA na vnútroštátnej, miestnej a odvetvovej úrovni vrátane preskúmania osobitných rizík a zraniteľnosti voči verejnému zdraviu a sektoru zdravotníctva.

Viac ako tretina krajín uviedla vysokú úroveň pozorovaných vplyvov zmeny klímy vrátane zmien frekvencie a rozsahu udalostí, vysokej pravdepodobnosti vystavenia budúcim rizikám súvisiacim s klímou a vysokej úrovne zraniteľnosti. Väčšina krajín takisto uviedla, že ich sektor zdravotníctva je vystavený strednému alebo vysokému riziku budúcich vplyvov zmeny klímy. Chorvátsko, Maďarsko, Lotyšsko, Portugalsko, a Slovensko uviedli vysokú úroveň obáv vo všetkých štyroch kategóriách. Niektoré z kľúčových zdravotných nebezpečenstiev súvisiacich s klímou, ktoré identifikovala CCRVA, zahŕňajú ohniská infekčných chorôb, teplotný stres, sucho, záplavy a šírenie alergénov.

Podávanie správ o vplyvoch zmeny klímy na sektor zdravotníctva v jednotlivých krajinách.

Zdroj: Nariadenie o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy Podávanie správ za rok 2023

Zraniteľné skupiny obyvateľstva sú neúmerne postihnuté zdravotnými rizikami súvisiacimi s klímou.

CCRVA sa používajú aj na identifikáciu toho, ako budú rôzne demografické skupiny rôzne ovplyvnené zdravotnými rizikami súvisiacimi s klímou. V celej Európe sa čoraz viac uznáva, že dôsledky zmeny klímy nebudú pociťované rovnako. Zraniteľné obyvateľstvo vrátane starších dospelých, detí, ľudí so zdravotným postihnutím, zdravotnými predpokladmi alebo ľudí žijúcich v chudobe zažije vplyvy zmeny klímy inak ako členovia spoločnosti, ktorí žijú bez zdravotných problémov a majú prístup k nástrojom a zdrojom potrebným na prispôsobenie sa vplyvom súvisiacim s klímou. Zraniteľné skupiny obyvateľstva sú často viac vystavené vplyvom zmeny klímy a môžu im chýbať potrebné zdroje na primeranú reakciu na riziká súvisiace s klímou alebo na ich zmiernenie.

Tento prístup umožňuje tvorcom politík vypracovať cielené stratégie na ochranu zraniteľného obyvateľstva pred nebezpečenstvami súvisiacimi s klímou a rizikami pre verejné zdravie. Niektoré z kľúčových opatrení prijatých na ochranu obyvateľstva pred zdravotnými rizikami spôsobenými klímou zahŕňajú vykonávanie systémov dohľadu a včasného varovania, dosah na komunitu a senzibilizáciu voči rizikám súvisiacim s klímou, zlepšenú verejnú infraštruktúru vrátane modrozelenej infraštruktúry na riešenie rizík povodní a tepla v mestách, verejné vodné fontány a zavedenie chladiacich centier.

Krajiny v celej Európe prijímajú proaktívne kroky na riešenie vplyvov zmeny klímy na sektor zdravotníctva.

Európske krajiny plánujú a vykonávajú adaptačné opatrenia, ktoré zohľadňujú vplyv zmeny klímy na ľudské zdravie. Krajiny, napríklad Chorvátsko, Cyprus, Česko, Dánsko, Nemecko alebo Portugalsko, podávajú správy o spolupráci prostredníctvom pracovných skupín, komisií a iných riadiacich štruktúr, ktoré spájajú verejné orgány a iné zainteresované strany pôsobiace v oblasti zdravia a zmeny klímy a zameriavajú sa na väčšiu integráciu politík.

V krajinách ako Írsko, Fínsko a Švédsko boli vypracované sektorové plány adaptácie v oblasti zdravia. Okrem toho sa v Rakúsku a Bulharsku témy súvisiace s klímou začlenili do učebných osnov a ďalšieho vzdelávania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vrátane lekárov, zdravotných sestier a iných zdravotníckych pracovníkov. Cieľom je posilniť schopnosť zdravotníckych pracovníkov reagovať na vplyvy na zdravie súvisiace s klímou a liečiť ich, ako aj reagovať na nové a vznikajúce výzvy v oblasti zdravia súvisiace s klímou.

Mnohé krajiny vrátane Rakúska, Bulharska, Cypru, Nemecka a Poľska zaviedli programy na zvýšenie informovanosti verejnosti o vplyvoch zmeny klímy na zdravie vrátane toho, ako zlepšiť osobnú pripravenosť doma. Niekoľko krajín zaviedlo aj systémy monitorovania a včasného varovania s cieľom upozorniť verejnosť, zamestnávateľov, ako aj sektor zdravotníctva na potenciálne vplyvy a núdzové situácie súvisiace so zmenou klímy. Systémy včasného varovania sú navrhnuté tak, aby varovali orgány pred povodňovým rizikom, extrémnymi teplotami, alergénmi alebo prítomnosťou patogénov alebo infekčných chorôb s cieľom poskytnúť čas na proaktívnu reakciu. V niektorých jurisdikciách systémy včasného varovania informujú o tom, kedy otvoriť chladiace centrá, evakuovať ľudí žijúcich v záplavových oblastiach alebo zatvoriť miesta na rekreačné kúpanie v dôsledku prítomnosti baktérií.

Správy o jednotlivých krajinách obsahujú príklady opatrení prijatých na riešenie rôznych klimatických rizík pre zdravie v rezidenčnom, pracovnom a zdravotníckom prostredí.

Najčastejšie uvádzané príklady opatrení sú zamerané na riadenie zdravotných rizík vyplývajúcich z vysokých teplôt a monitorovanie infekčných chorôb (najmä chorôb prenášaných vektormi), po ktorých nasleduje riešenie zdravotných problémov súvisiacich s povodňami.

V Nemecku prebieha začleňovanie zdravotných rizík súvisiacich so zmenou klímy do ustanovení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Vo Fínsku sa stanovujú ustanovenia o faktoroch týkajúcich sa teplotných podmienok obytných budov, ktoré sú ovplyvnené meniacou sa klímou. V Rakúsku sa usmernením k akčnému plánu v oblasti tepla podporujú zdravotnícke a opatrovateľské zariadenia pri vypracúvaní a zostavovaní ich vlastných plánov v oblasti tepla.

Krajiny zahŕňajú príklady adaptačných plánov so zameraním na zdravie na nižšej ako celoštátnej úrovni, napríklad v Taliansku, Poľsku, Portugalsku, alebo Rumunsku.

Súvisiace zdroje