All official European Union website addresses are in the europa.eu domain.
See all EU institutions and bodiesKoncom roka 2025 ASPHER a EEA uskutočnili prieskum so zamestnancami a volenými úradníkmi miestnych a regionálnych samospráv. Cieľom prieskumu bolo identifikovať vedomostné potreby súvisiace so začleňovaním aspektov klímy a zdravia do plánovania adaptácie na nižšej ako celoštátnej úrovni medzi ľuďmi zodpovednými za adaptáciu. Do prieskumu sa zapojilo 173 respondentov z 20 krajín.
Kľúčové posolstvá
Prieskum dokončilo 173 respondentov zastupujúcich obce a regióny v 20 európskych krajinách, pričom približne polovica z nich pochádzala z Nórska, Švajčiarska a Nemecka. Respondenti boli najmä úradníci na oddeleniach pre adaptáciu na zmenu klímy, životné prostredie/udržateľnosť a verejné zdravie. Starostovia alebo iní volení zástupcovia tvorili štvrtinu respondentov. Vzorka nie je reprezentatívna pre Európu.
- Viac ako 60 % obcí/regiónov, ktoré odpovedali, malo zavedený plán v oblasti zmeny klímy a osobitné oddelenie pre zmenu klímy. Zdravie bolo osobitnou zložkou adaptačných plánov v 43 % odpovedajúcich orgánov na nižšej ako celoštátnej úrovni a minimálne sa riešilo v ďalších 31 %.
Viac ako 77 % respondentov odpovedalo, že zmena klímy už ovplyvňuje ľudské zdravie v ich jurisdikcii; 90 % uviedlo, že zmena klímy ovplyvní ľudské zdravie v ich oblasti o 10 rokov.
Respondenti z malých obcí (<50k obyvateľov) reagovali oveľa menej, že majú dostatočné znalosti na pochopenie klimatických rizík pre zdravie, v porovnaní s respondentmi z veľkých obcí (>500k obyvateľov). Len 33 % respondentov z malých obcí uviedlo, že majú úplné znalosti potrebné na pochopenie zdravotných rizík súvisiacich so zmenou klímy v porovnaní so 64 % respondentov z najväčších obcí.
Medzi technickými úradníkmi patrilo využívanie nástrojov ekonomického posudzovania a monitorovanie a hodnotenie, najmä v súvislosti so spravodlivosťou, oblasti s najnižším počtom vykazujúcich dostatočné znalosti.
Najvyšší počet respondentov sa chcel dozvedieť viac o teple (73 %). Nasledovali zdravotné vplyvy na zraniteľné obyvateľstvo (55 %), záplavy (44 %) a znečistenie ovzdušia (41 %).
Výsledky
Pokrytie zdravia pri plánovaní adaptácie na zmenu klímy
S cieľom lepšie pochopiť schopnosť miestnych a regionálnych samospráv plánovať a vykonávať opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy boli respondentom položené otázky o administratívnych opatreniach v oblasti zmeny klímy v ich obciach. Väčšina (61 %) uviedla, že má špecializované oddelenie pre zmenu klímy. Okrem toho 60 % obcí, ktoré odpovedali, malo zavedený plán adaptácie na zmenu klímy, zatiaľ čo ďalších 23 % bolo v procese jeho vypracovania. Tieto zistenia naznačujú rozsah, v akom boli zmena klímy a adaptácia na ňu inštitucionalizované v rámci štruktúr miestnej samosprávy.
Okrem existencie plánov adaptácie na zmenu klímy sa v prieskume skúmalo aj to, do akej miery sa zdravotné aspekty začlenili do plánovania adaptácie. 52 % adaptačných plánov obsahovalo osobitnú zložku týkajúcu sa zdravia (54 zo 104 uvádzaných adaptačných plánov), pričom 17 respondentov uvažovalo o začlenení zdravia do budúcich adaptačných plánov. Je to len o niečo viac, ako uviedla misia EÚ pre signatárov adaptácie. V roku 2024 sa 60 % plánov, ktoré oznámili signatári misie, týkalo zdravia (Európske stredisko pre monitorovanie klímy a zdravia, 2025). Koncepcia „jedno zdravie“ bola zahrnutá do 14 adaptačných plánov a čiastočne do ďalších 27 plánov.
Nahlásené poznatky o vplyvoch klímy na zdravie
Respondenti sa vo všeobecnosti zhodli na tom, že zmena klímy bude mať v blízkej budúcnosti vplyv na ľudské zdravie v ich miestnej oblasti (takmer 90 %), a už tak robí (viac ako 87 %) (obrázok 1). Toto zistenie je v súlade s výsledkami miestnych a regionálnych orgánov zapojených do misie EÚ pre adaptáciu, v rámci ktorej sa zdravie ukázalo ako kľúčová oblasť záujmu pri posudzovaní klimatických rizík a zraniteľnosti voči zmene klímy. Zdravie bolo označené aj za kľúčový výsledok adaptačných opatrení nahlásených v rámci misie (misia EÚ pre adaptáciu, 2026).
Obrázok 1. Vnímanie súčasných a budúcich (10-ročných) vplyvov zmeny klímy na zdravie respondentmi v rámci ich orgánu (%)
Väčšina respondentov uviedla, že má aspoň čiastočné vedomosti o rizikách zmeny klímy pre zdravie (95 %), identifikuje zraniteľné skupiny (91 %) a spolupracuje s príslušnými zainteresovanými stranami (83 %). Respondenti z malých obcí odpovedali na túto otázku s menšou pravdepodobnosťou „áno, úplne“ (obrázok 2). Odráža to podobné údaje oznámené v rámci iniciatívy Globálny dohovor primátorov a starostov, v ktorej sa zistilo, že malé obce zaostávajú za veľkými obcami, pokiaľ ide o ich schopnosť plánovať a pripravovať sa na opatrenia, ako aj posudzovať riziká. Len 29 % malých obcí dokončilo alebo takmer dokončilo posúdenia rizík v porovnaní so 46 % v prípade väčších obcí (EEA, 2026).
Obrázok 2. Percentuálny podiel respondentov, ktorí odpovedali „áno, v plnej miere“ na otázku o dostatočných znalostiach, podľa počtu obyvateľov orgánu.
Súbor podrobnejších otázok o vedomostiach a zručnostiach bol zameraný na technických úradníkov (132 respondentov). Najvyššia úroveň vedomostí bola nahlásená v súvislosti s vykonávaním posúdení rizík súvisiacich so zmenou klímy v súvislosti so zdravím – vrátane zohľadnenia zraniteľných skupín v posúdeniach rizík súvisiacich so zmenou klímy – a identifikácie a posúdenia možností adaptácie. Iba 8 % technických pracovníkov však uviedlo, že budú mať istotu pri používaní nástrojov ekonomického hodnotenia, ako je analýza nákladov a prínosov (CBA) alebo analýza viacerých kritérií (MCA), a len 9 % by malo dostatočné znalosti na monitorovanie výsledkov a vplyvov na zdravie zraniteľných skupín. Používanie výsledkov hodnotenia, výber vhodných ukazovateľov na sledovanie pokroku a začlenenie rovnosti boli takisto aspekty, o ktorých nízke percento technických respondentov (<20 %) uviedlo, že o nich majú dostatočné znalosti (obrázok 3).
Zatiaľ čo mnohé obce v celej Európe majú systém monitorovania a podávania správ vymedzený ako súčasť ich adaptačného plánu, len menšina má vymedzené jasné ukazovatele a ciele (EEA, 2023). Zistenia prieskumu odrážajú aj tento rozdiel medzi uznaním významu monitorovania a hodnotenia a technickou kapacitou na vykonávanie týchto činností.
Obrázok 3. Vlastné znalosti a zručnosti technických pracovníkov v oblasti klímy a zdravia
Vedomostné príležitosti pre rozvoj
Na otázku, o akých otázkach súvisiacich s klímou by sa chceli dozvedieť, najvyššie percento respondentov vybralo teplo (73 %) a vplyv na zdravie zraniteľného obyvateľstva (55 %). Nasledovali záplavy, znečistenie ovzdušia, duševné zdravie, choroby prenášané vektormi a bezpečnosť potravín (všetky nad 30 % respondentov) (obrázok 4).
Obrázok 4. Zdravotné riziká alebo vplyvy na zdravie súvisiace s klímou, o ktorých sa respondenti chceli dozvedieť viac
Viac ako polovica respondentov považovala zelenú infraštruktúru a územné/rozvojové plánovanie za relevantné tematické oblasti, na ktoré sa majú vzťahovať usmernenia o začleňovaní zdravia do adaptačných politík. Nasledoval záujem o núdzové plánovanie/reakciu a infraštruktúru zdravotnej starostlivosti a poskytovanie služieb (obrázok 5).
Obrázok 5. Tematické oblasti pre usmernenia o začleňovaní zdravia do adaptačných politík
Dve tretiny respondentov poukázali na nedostatok finančných zdrojov na plánovanie adaptácie na zmenu klímy a zdravia ako na výzvy pri vykonávaní, pri ktorých je potrebné viac usmernení. Viac ako polovica vybraných otázok sa týka koordinácie medzi rôznymi sektormi a úrovňami verejnej správy, ako aj nízkej informovanosti alebo angažovanosti subjektov s rozhodovacou právomocou v oblasti klímy a zdravia (graf 6). Podobne aj financovanie/financovanie bolo identifikované signatármi misie EÚ pre adaptáciu ako kľúčová výzva pri vykonávaní plánovania adaptácie (EEA, 2026).
Obrázok 6. Výzvy pri vykonávaní, pri ktorých by sa ocenilo viac usmernení alebo zdrojov
Technickí úradníci boli požiadaní o informácie o potrebe usmernení k možnostiam adaptácie, ktoré sa týkajú zdravia. Najvyšší počet respondentov uviedol, že je potrebné dozvedieť sa viac o reakciách na teplo, po ktorých nasledujú záplavy, suchá a iné extrémne poveternostné javy (obrázok 6). Na účinné vykonávanie možností adaptácie bolo potrebných viac technických poznatkov v súvislosti s extrémnymi výkyvmi počasia a horúčavami (obrázok 7).
Obrázok 7. Odpovede technických úradníkov na položku s viacerými možnosťami výberu „Na ktoré možnosti adaptácie zamerané na zdravie by sme sa podľa vás mali zamerať v usmerneniach, ktoré vypracujeme?“
Obrázok 8. Odpovede technických úradníkov na položku s viacerými možnosťami výberu „Pre ktoré možnosti adaptácie potrebujete viac technických znalostí alebo podpory na účinné vykonávanie?“
Respondenti
Prieskum bol zameraný na úradníkov a subjekty s rozhodovacou právomocou na miestnej a regionálnej úrovni, ktoré pracujú na adaptácii na zmenu klímy. Na prieskum odpovedalo 173 respondentov. Zatiaľ čo respondenti boli z 20 krajín, vo vzorke výrazne dominovalo niekoľko krajín: Nórsko (18 %), Švajčiarsko (16 %), Nemecko (15 %), Moldavsko (12 %) a Španielsko (9,8 %) (obrázok 9). Vzorka nie je reprezentatívna pre Európu.
Najvyšší počet respondentov pochádzal z malých obcí, ale do vzorky boli zahrnuté všetky veľkosti orgánov (obrázok 10).
Hlavným respondentom boli štátni zamestnanci, pričom väčšina z nich pochádzala z oddelení pre adaptáciu na zmenu klímy alebo z oddelení pre udržateľnosť/životné prostredie. 13 % však pochádzalo z ministerstva zdravotníctva. Takmer štvrtinu respondentov tvorili zvolení úradníci vrátane primátorov a starostov (graf 11).
Obrázok 9. Geografické rozloženie respondentov podľa krajín
Obrázok 10. Počet respondentov z obcí rôznej veľkosti
Obrázok 11. Počet respondentov v rôznych úlohách
Závery
- Respondenti prieskumu si dobre uvedomujú vplyvy zmeny klímy a ich vplyv na zraniteľné obyvateľstvo. Napriek tomu, že vnútroštátne orgány aj orgány na nižšej ako celoštátnej úrovni uvádzajú rozsiahle poznatky o vplyvoch zmeny klímy na zdravie a vysokú úroveň obáv z týchto vplyvov, začlenenie otázok zdravia do miestneho plánovania adaptácie je naďalej obmedzené.
- Monitorovanie a hodnotenie adaptačných opatrení je pretrvávajúcou výzvou. Toto zistenie sa odráža na miestnej aj vnútroštátnej úrovni v iných štúdiách o stave monitorovania a hodnotenia adaptácie.
- Na podporu obcí počas celého cyklu plánovania adaptácie sú potrebné technické odborné znalosti aj finančné zdroje. Najmä menšie obce majú obmedzené zdroje a technické kapacity na vykonávanie plánovania adaptácie.
Miestne a regionálne orgány potrebujú praktickú podporu s cieľom:
- Identifikovať príležitosti a vymedziť stratégie financovania/financovania plánovania adaptácie na zmenu klímy a zdravia.
- Zlepšiť koordináciu medzi oddeleniami pre klímu, životné prostredie, plánovanie, zdravotníctvo, sociálnu starostlivosť, riadenie núdzových situácií a infraštruktúru.
- Vypracovať stratégie na zapojenie subjektov s rozhodovacou právomocou do otázok adaptácie na zmenu klímy a zdravia.
- Posúdiť a riešiť prioritné nebezpečenstvá zistené na miestnej úrovni, ako sú horúčavy, záplavy, suchá, extrémne výkyvy počasia a choroby prenášané vektormi, a pochopiť, aký vplyv majú tieto nebezpečenstvá na zraniteľné skupiny.
- Vybrať a vykonávať opatrenia, ako sú systémy včasného varovania, akčné plány v oblasti tepelného zdravia, zelená a modrá infraštruktúra, plánovanie odolné voči povodniam, pripravenosť na núdzové situácie a komunikácia o rizikách.
- Monitorovať výsledky súvisiace so zdravím a využívať výsledky hodnotenia na zlepšenie adaptačných opatrení v priebehu času.
Pripravuje sa informačný dokument o začlenení zdravia do miestnej adaptácie. Cieľom tohto dokumentu je poskytnúť praktickú podporu v súvislosti s týmito poznatkami a technickými nedostatkami.
Referencie
Language preference detected
Do you want to see the page translated into ?