Povodne

Pozorované účinky

Podľa JRC je 172 000 ľudí v Európe (EÚ27 + Spojené kráľovstvo) v súčasnosti každoročne vystavených riečnym záplavám (Dottori a kol., 2020) a 100 000 je vystavených pobrežným záplavám (Vousdoukas a kol., 2020). Desiatka mestského obyvateľstva Európy v súčasnosti žije v oblastiach potenciálne ohrozených povodňami (EEA, 2020). Viac ako tretina európskeho obyvateľstva žije v pobrežných regiónoch (EEA, 2021c).

V období rokov 1980 – 2022 spôsobili povodne v členských štátoch EHP 5582 úmrtí. Podľa Paprotnyho a kol. (2018), povodňové trendy medzi rokmi 1870 a 2016 poukazujú na stabilný nárast ročne zaplavenej oblasti a počtu postihnutých osôb. Počet úmrtí sa však v tomto období znižuje, čo naznačuje zvýšenú pripravenosť systémov núdzovej a zdravotnej starostlivosti. Napriek tomu boli letné záplavy v strednej a západnej Európe v roku 2021 s najmenej 212 zdokumentovanými úmrtiami najsmrteľnejšou povodňou súvisiacou s počasím v Európe za viac ako 50 rokov (ECDC, 2021).

Predpokladané účinky

Riziko záplav v dôsledku meniacej sa klímy sa v mnohých regiónoch Európy pravdepodobne zvýši. Prognózy v scenároch s vysokými aj strednými emisiami poukazujú na vysokú dôveru v extrémny nárast zrážok v regiónoch severnej, strednej a východnej Európy a v alpskej oblasti, zatiaľ čo prognózy pre južnú Európu sú zmiešanejšie (IPCC, 2021; EEA, 2021b).

V meniacej sa klíme sa na konci storočia predpokladá, že počet ľudí vystavených ročným riečnym záplavám v Európe bude 252 000 pod úrovňou 1,5 °C v scenári globálneho otepľovania; 338 000 pri scenári 2 °C; a 484 000 – viac ako trojnásobok súčasných čísel – podľa scenára 3 °C. Pri adaptačných opatreniach však môže byť počet vystavených obyvateľov obmedzený na 100 000 alebo menej pri všetkých scenároch globálneho otepľovania (Dottori a kol., 2020).

Relatívna hladina morí v európskych moriach bude počas tohto storočia podľa všetkých scenárov emisií naďalej stúpať, čo povedie k častejším pobrežným záplavám pozdĺž väčšiny európskych pobreží (EEA, 2021c). Predpokladá sa, že do roku 2100 bude pobrežným záplavám vystavených až 2,2 milióna ľudí v prípade scenára s vysokými emisiami a 1,4 milióna ľudí v prípade scenára s miernym zmiernením, ak sa neprijmú dodatočné adaptačné opatrenia. Očakáva sa, že vďaka adaptačným opatreniam sa tieto počty znížia na 0,8 milióna a 0,6 milióna (Vousdoukas a kol., 2020).

Starnúce európske obyvateľstvo, ktoré trpí chronickými chorobami a sociálnou izoláciou, je čoraz zraniteľnejšie voči fyzickým aj duševným zdravotným problémom spojeným s povodňami. K zvýšenému vystaveniu Európanov záplavám pravdepodobne prispeje aj rastúca urbanizácia, ktorá zahŕňa neustály rozvoj záplavových oblastí a zvýšenú zástavbu povrchov v mestách.

Politické reakcie

Opatrenia na ochranu zdravia obyvateľstva pred povodňami možno rozdeliť na opatrenia týkajúce sa prevencie, pripravenosti, reakcie a obnovy (Regionálny úrad WHO pre Európu, 2017). Dlhodobá prevencia zahŕňa okrem iného identifikáciu oblastí s povodňovým rizikom, mestské plánovanie citlivé na povodne so zameraním na mestskú ekologizáciu a priepustnosť povrchov. Medzi ďalšie protipovodňové opatrenia patrí premiestnenie ľudských činností mimo záplavových oblastí; modernizácia kanalizačných systémov; a využívanie infraštruktúry protipovodňovej ochrany, ako sú hrádze alebo priehrady (EEA, 2020). Príkladmi opatrení v oblasti pripravenosti a reakcie sú odolné systémy zásobovania vodou a sanitačné systémy; budovy odolné proti povodniam; dostupnosť evakuačných centier; mať zavedený plán pripravenosti na povodne. Patria sem pohotovostné plány pre zdravotnícke zariadenia, ktoré im umožňujú pokračovať v prevádzke, pokiaľ ide o organizáciu práce, starostlivosť o pacientov, riadenie dodávok, vodu a sanitáciu (Regionálny úrad WHO pre Európu, 2017).

Na európskej úrovni môže účinné využívanie systémov včasného varovania, ako je Európsky systém varovania pred povodňami (EFAS), ktorý je zložkou služby riadenia mimoriadnych situácií programu Copernicus (CEMS), znížiť vplyv povodní. Program EÚ RescEU ponúka spoluprácu pri podpore krajín v prípade katastrof (ako sú kritické povodne) prostredníctvom ochrany občanov a riadenia rizík.

Opatrenia na obnovu zahŕňajú následnú starostlivosť o duševné zdravie, opatrenia pre zraniteľné osoby, predchádzanie elektrickému nebezpečenstvu počas obnovy a čistenia a epidemiologický/hygienický/sanitárny dohľad.