Kampylobakterióza

Campylobacteriosis je hnačkové ochorenie spôsobené baktériami Campylobacter. Choroba je najčastejšie hlásenou gastrointestinálnou chorobou a zoonózou (t. j. ľudskou chorobou s pôvodom u zvierat) v Európskej únii. Infekcie baktériami rodu Campylobacter sa neustále zvyšovali až do roku 2015, po ktorom incidencia ochorenia zostala relatívne stabilná až do výrazného zníženia v rokoch 2020 – 2021, najmä v dôsledku pandémie COVID-19 a jej nariadení (ECDC, 2017 – 2024; 2026; EFSA a ECDC, 2022). Vzhľadom na vysoký výskyt kampylobakteriózy (napr. 44,5 prípadov na 100 000 obyvateľov v roku 2021) a jej potenciál spôsobiť dlhodobé komplikácie je táto choroba zo sociálno-ekonomického hľadiska veľmi dôležitá (Devleesschauwer a kol., 2017; Kuhn a kol. 2020). Predpokladá sa, že budúce očakávané zmeny klimatických podmienok a extrémnych poveternostných javov podporia prenos baktérií Campylobacter.

Celkový počet oznámených prípadov kampylobakteriózy a počet oznámených prípadov (mapa) a celkový počet oznámených prípadov (graf) v Európe

_{Poznámky: Mapa a graf znázorňujú údaje za členské krajiny EHP. Hranice a názvy uvedené na tejto mape neznamenajú oficiálne schválenie alebo prijatie Európskou úniou. Hranice a názvy uvedené na tejto mape neznamenajú oficiálne schválenie alebo prijatie Európskou úniou. Choroba podlieha oznamovacej povinnosti na úrovni EÚ, ale vykazované obdobie sa v jednotlivých krajinách líši. Keď krajiny nahlásia nulové prípady, miera oznámených prípadov na mape sa zobrazí ako „0“. Ak krajiny nenahlásili chorobu v konkrétnom roku, miera výskytu nie je na mape viditeľná a označuje sa ako „nenahlásená“ (naposledy aktualizovaná v januári 2026).}

Zdroj a amp; prenos

Ľudia sa väčšinou nakazia baktériami Campylobacter konzumáciou kontaminovaných potravín, často nedostatočne tepelne spracovaného mäsa alebo nepasterizovaného mlieka, alebo použitím kontaminovaného náradia pri spracovaní kontaminovaných potravín. Baktérie Campylobacter sú bežné u zvierat, a to tak u zvierat chovaných na spotrebu potravín, ako aj u spoločenských zvierat (Heimesaat a kol., 2021). Ľudia môžu ochorieť aj po kontakte s kontaminovanou vodou počas rekreačných činností alebo pri pití nechlórovanej vody (Tang a kol., 2011) v dôsledku priameho kontaktu s infikovanými zvieratami alebo ich výkalmi alebo priamym prenosom z osoby na osobu (Romdhane a Merle, 2021).

Účinky na zdravie

Kampylobakterióza spôsobuje zápal žalúdka (gastroenteritída), ktorý vedie k (často krvavej) hnačke a vracaniu, ako aj bolesti brucha, horúčku, bolesť hlavy alebo nevoľnosť. Príznaky môžu trvať jeden až desať dní. V závažných prípadoch môžu vzniknúť oneskorené súvisiace príznaky, neurologické poruchy alebo iné komplikácie. V zriedkavých prípadoch môžu infekcie spôsobiť formu paralýzy (t. j. Guillainov-Barrého syndróm), ktorá môže viesť k trvalému postihnutiu (Saito, 2002).

chorobnosť

V členských krajinách EHP (okrem Švajčiarska a Turecka z dôvodu chýbajúcich údajov) v období rokov 2007 – 2024:

• 171 680 infekcií nahlásených v roku 2024 30 krajinami EÚ/EHP
• Hospitalizácia je potrebná pre 5-10% prípadov.
• 787 úmrtí v období rokov 2007 – 2024 (ECDC, 2024) a počet smrteľných prípadov sa pohyboval od 0,03 do 0,05 %
• Stabilný výskyt od roku 2015, po ktorom nasledoval pokles počtu infekcií v roku 2020, pravdepodobne v dôsledku obmedzení súvisiacich s pandémiou COVID-19 a potenciálne nedostatočného nahlasovania. V roku 2021 bola celková miera oznámených prípadov 44,5 prípadov na 100 000 obyvateľov, čo je stále menej ako miera oznámených prípadov pred rokom 2020. Od roku 2021 do roku 2024 sa zaznamenal rastúci trend, ale ročný počet prípadov je stále nižší ako v rokoch pred rokom 2020.
• Do roku 2019 sa približne 11 – 15 % prípadov týkalo cestovania.

(ECDC, 2017 – 2022; ECDC, 2026)

Distribúcia medzi obyvateľstvom

• Veková skupina s najvyššou incidenciou chorôb v Európe: 0 – 4 roky (ECDC, 2017 – 2024)
• Skupiny s rizikom závažného priebehu ochorenia: malé deti, starší ľudia, ľudia s nízkou imunitou
  

Citlivosť na klímu

Klimatická vhodnosť

Kmeň Camplyobacter s najvyšším významom pre ľudské zdravie uprednostňuje teploty medzi 37 a 42 °C, ktoré zodpovedajú vnútornej telesnej teplote niekoľkých zvierat (Duffy a Dykes, 2006). Baktérie však môžu prežiť aj mimo tela zvieraťa. Napríklad vo vodnom prostredí je aktivita baktérií Campylobacter a tvorba biofilmov (t. j. tenkých, robustných slizových vrstiev spoločenstiev baktérií) najvyššia pri teplotách medzi 10 a 15 °C (Thomas a kol., 1999; Bronowski a kol., 2014).

Sezónnosť

V Európe sa infekcie vyskytujú počas celého roka, ale prudko vrcholia v lete, od júna do augusta/septembra. Niektoré roky vykazujú ďalší menší vrchol na začiatku roka, často v januári (ECDC, 2017 – 2024). Načasovanie a intenzita letného vrcholu sa v jednotlivých európskych krajinách líši. Výskyt infekcií baktériami Campylobacter sa zvyšuje s vyššími teplotami a – hoci menej výrazne – so zvyšujúcimi sa zrážkami (Lake a kol., 2019).

Vplyv zmeny klímy

Teplejšie a vlhkejšie podnebie s extrémnejšími udalosťami uľahčí množenie baktérií a vystavenie ľudí patogénom (Fitzgerald, 2015), a preto sa v Európe očakáva viac infekcií baktériami rodu Campylobacter. Záplavy zvyšujú kontakt človeka s bahnitým prostredím a šírenie baktérií, čo môže podporiť prenos baktérií Campylobacter. Podľa odhadov dostupných pre škandinávsky región sa očakáva, že výskyt kampylobakteriózy sa do roku 2080 zdvojnásobí v dôsledku očakávaného zvýšenia priemerných teplôt a väčšieho množstva silných zrážok (Kuhn a kol., 2020; Zeigler a kol., 2014).

Prevencia & Liečba

Prevencia

• Vakcinácia kurčiat na znášku a brojlerov a dobré hygienické podmienky pri manipulácii s vtákmi s cieľom znížiť prevalenciu baktérií Campylobacter u živých zvierat
• Dobrá hygienická hygiena na (hydinových) farmách a na bitúnkoch s cieľom minimalizovať fekálnu kontamináciu
• Efektívne hygienické postupy v mäsospracujúcom priemysle a domácich kuchyniach
• Varenie a pasterizácia surových potravín
• Zvyšovanie informovanosti o prenose chorôb

Liečba

• Rehydratácia
• Antibiotiká v závažných prípadoch

Referencie

Bronowski, C. a kol., 2014, Role of environmental survival in transmission of Campylobacter jejuni, FEMS microbiology letters 356(1), 8-19. http://doi.org/10.1111/1574-6968.12488.

Devleesschauwer, B., et al., 2017, Chapter 2 – Health and economic burden of Campylobacter (Zdravotné a hospodárske zaťaženie baktérie Campylobacter), in: Klein, G. (ed.), Campylobacter, s. 27 – 41. http://doi.org/10.1016/B978-0-12-803623-5.00002-2

Duffy, L., and Dykes, G. A., 2006, Growth temperature of four Campylobacter jejuni strains influences their subsequent survival in food and water (Rastová teplota štyroch kmeňov Campylobacter jejuni ovplyvňuje ich následné prežitie v potravinách a vode), Letters in Applied Microbiology 43(6), 596 – 601. https://doi.org/10.1111/j.1472-765X.2006.02019.x

ECDC, 2017 – 2024, Výročná epidemiologická správa za roky 2014 – 2022 – Campylobacteriosis. K dispozícii na adrese https://www.ecdc.europa.eu/en/campylobacteriosis/surveillance. Naposledy sprístupnené v auguste 2024.

ECDC, 2026, Surveillance Atlas of Infectious Diseases (Atlas dohľadu nad infekčnými chorobami). K dispozícii na adrese https://atlas.ecdc.europa.eu/public/index.aspx. Naposledy sprístupnené v januári 2026.

EFSA a ECDC, 2022, The European Union One Health 2021 Zoonoses Report (Správa Európskej únie o zoonózach za rok 2021), Vestník EFSA (EFSA Journal) 20(12), e07666. https://doi.org/10.2903/j.efsa.2022.7666.

Fitzgerald, C., 2015, Campylobacter. Kliniky v laboratórnej medicíne 35(2), 289 – 298. https://doi.org/10.1016/j.cll.2015.03.001

Heimesaat, M. M. a kol., 2021, Human Campylobacteriosis – A Serious Infectious Threat in a One Health Perspective (Ľudská kampylobakterióza – závažná infekčná hrozba z hľadiska jedného zdravia), in: Backert, S. (ed.), Fighting Campylobacter Infections: Towards a One Health Approach, Current Topics in Microbiology and Immunology (Smerom k prístupu „jedno zdravie“, súčasné témy v mikrobiológii a imunológii), Springer International Publishing, s. 1 – 23. https://doi.org/10.1007/978-3-030-65481-8_1

Kuhn, K. G. a kol., 2020, Campylobacter infections expected to increase due to climate change in Northern Europe, Scientific Reports 10(1), 13874–13885. https://doi.org/10.1038/s41598-020-70593-y.

Lake, I., et al., 2019, Exploring Campylobacter seasonality across Europe using The European Surveillance System (TESSy), 2008 to 2016, Eurosurveillance 24(13), 1800028. https://doi.org/10.2807/1560-7917.ES.2019.24.13.180028.

Romdhane, R. B., a Merle, R., 2021, The Data Behind Risk Analysis of Campylobacter Jejuni and Campylobacter Coli Infections, Current Topics in Microbiology and Immunology 431, 25 – 58. https://doi.org/10.1007/978-3-030-65481-8_2

Saito, T., 2002, Fulminant Guillain-Barrè syndróm after campylobacter jejuni enteritis and anti-ganglioside antibody, Internal medicine 41(10), 760-761. https://doi.org/10.2169/internalmedicine.41.889.

Tang, J. Y. H. a kol., 2011, Transfer Campylobacter jejuni zo surového na varené kurča prostredníctvom drevených a plastových dosiek na rezanie: Campylobacter jejuni cross-contamination through contaminated cutting boards, Letters in Applied Microbiology 52(6), 581–588. https://doi.org/10.1111/j.1472-765X.2011.03039.x

Thomas, C., et al., 1999, Evaluation of the effect of temperature and nutrients on the survival of Campylobacter spp. (Hodnotenie vplyvu teploty a živín na prežitie baktérie Campylobacter spp.). Vo vodných mikrokozmoch, Journal of Applied Microbiology 86(6), 1024–1032. https://doi.org/10.1046/j.1365-2672.1999.00789.x

Zeigler, M. a kol., 2014, Outbreak of Campylobacteriosis Associated with a Long-Distance Obstacle Adventure Race—Nevada, október 2012, Morbidity and Mortality Weekly Report 63 (17), 4. K dispozícii na adrese https://www.cdc.gov/mmwr/preview/mmwrhtml/mm6317a2.htm