Horúčka západného Nílu

West Nile Virus (WNV) je vírus prenášaný komármi, ktorý spôsobuje západonílsku horúčku a má široké geografické rozšírenie. Rastúce teploty pravdepodobne zvýšia prenos a rozšíria distribúciu WNV a dĺžku prenosovej sezóny, čím sa zvýši riziko infekcie v existujúcich horúcich miestach, ako aj v predtým nedotknutých regiónoch v rámci Európy.

Celkový počet prípadov horúčky západný Níl a miera oznámených prípadov na miestnej úrovni (mapa) a celkový počet oznámených prípadov a prípadov na miestnej úrovni (graf) v Európe
_{Zdroj: ECDC, 2024, Atlas dohľadu nad infekčnými chorobami.}

_{Poznámky: Mapa a graf znázorňujú údaje za členské a spolupracujúce krajiny EHP s výnimkou Dánska, Švajčiarska a Turecka z dôvodu chýbajúcich údajov. Hranice a názvy uvedené na tejto mape neznamenajú oficiálne schválenie alebo prijatie Európskou úniou. Choroba podlieha oznamovacej povinnosti na úrovni EÚ, ale vykazované obdobie sa v jednotlivých krajinách líši. Keď krajiny nahlásia nulové prípady, miera oznámených prípadov na mape sa zobrazí ako „0“. Ak krajiny nenahlásili chorobu v konkrétnom roku, miera výskytu nie je na mape viditeľná a označuje sa ako „nenahlásená“ (naposledy aktualizovaná v júli 2024).}

Zdroj a amp; prenos

WNV sa vyskytuje v pozoruhodne veľkom počte rôznych druhov (vtákov), čo vysvetľuje jeho široké geografické rozšírenie (Blitvich, 2008). Zatiaľ čo vtáky pôsobia ako primárny hostiteľ vírusu, ľudia a iné cicavce môžu ochorieť, keď ich uhryzne komár infikovaný vírusom WNV. Cicavce však nie sú schopné samy infikovať komáre (Chancey et al., 2015). Konštantné infekcie medzi komármi a vtákmi v obdobiach aktívnych proti komárom vedú k udržaniu vysokého množstva vírusu, čo vedie k neustále vysokému riziku infekcie u ľudí. Počas zimnej sezóny v Európe môže WNV pretrvávať u komárov (Rudolf et al., 2017).

WNV prenášajú prevažne komáre Culex a v menšej miere komáre Aedes. Komáre Culex sú široko rozšírené v celej Európe (ECDC, 2022a,b). Napriek tomu existuje vyššia pravdepodobnosť prenosu WNV na juhu v porovnaní so severnou Európou, keďže vyššie teploty urýchľujú prenosový potenciál komárov Culex (Colpitts et al., 2012; Vogels a kol., 2017). Komáre môžu tiež prenášať WNV do svojich vajíčok a lariev, čím sa udržiava cirkulácia vírusu (Colpitts et al., 2012).

Okrem infekčnej cesty s vektorom komárov sa WNV môže prenášať aj krvnými transfúziami, transplantáciami orgánov alebo prenosom matky z matky na nenarodené dieťa (Hayes et al., 2005).

Účinky na zdravie

Iba 20% ľudí infikovaných WNV vykazuje príznaky. Približne u pätiny týchto pacientov sa vyvinie horúčka, ktorá je často sprevádzaná inými príznakmi, ako sú bolesti hlavy, bolesti, vracanie, hnačka alebo vyrážky. Väčšina ľudí, u ktorých sa vyvinie horúčka, sa úplne zotaví, ale môže pociťovať slabosť a únavu po dlhšiu dobu.

Menšina infikovaných ľudí sa vyvinie závažné ochorenie, t. j. neuroinvazívne ochorenie západného Nílu (WNND). V prípade darcovstva orgánov je však riziko vzniku WNND relatívne vysoké: 40 % ľudí, ktorí dostávajú orgán infikovaný vírusom WNV, dostane WNND (Anesi et al., 2019). WNND môže zahŕňať meningitídu (zápal membrán obklopujúcich mozog a miechu), encefalitídu (zápal samotného mozgu) alebo v zriedkavých prípadoch poliomyelitídu, ktorá môže viesť k čiastočnej paralýze a poškodeniu srdcových alebo pľúcnych svalov. Príznaky zahŕňajú vysokú horúčku, bolesti hlavy, stuhnutosť krku, triašku, kŕče, stratu zraku, znecitlivenie alebo dokonca paralýzu a kómu. Pacienti so závažnými príznakmi sa nemusia úplne zotaviť a niekedy má WNND fatálny výsledok.

Chorobnosť a úmrtnosť v Európe

V členských a spolupracujúcich krajinách EHP (okrem Dánska, Švajčiarska a Turecka z dôvodu chýbajúcich údajov) v období rokov 2008 – 2022:

• 6 537 prípadov
• Miera oznámených prípadov v EÚ/EHP bola v roku 2019 0,1 prípadu na 100 000 obyvateľov v porovnaní s 0,3 prípadu za rok 2018.
• Úmrtnosť v prípade infekcií so známym výsledkom bola v období 2016 – 2019 v priemere 12 %
• Viac ako 90 % prípadov s nahláseným hospitalizačným stavom bolo hospitalizovaných v rokoch 2016 až 2019.
• Čoraz väčší počet infekcií identifikovaných ako lokálne získané, pričom v rokoch 2016 až 2022 bolo lokálne získaných > 90 % prípadov.
• V rokoch 2010 až 2019 nebolo možné pozorovať žiadny jasný trend v počte nahlásených lokálne získaných infekcií. K vrcholom však došlo v rokoch 2010, 2012, 2013, 2016, 2018 a 2022.

(ECDC, 2014 – 2022)

Distribúcia medzi obyvateľstvom

• Miera infekcií sa s vekom zvyšuje a je najvyššia vo vekovej skupine s najvyššou mierou ochorenia v Európe: > 65 rokov
• Miera infekcií je vyššia u mužov ako u žien (ECDC, 2014 – 2021)
• Skupiny s rizikom závažného priebehu ochorenia: staršie osoby a osoby s nízkou imunitou
• Skupiny s vyšším rizikom infekcie: migrujúci pracovníci a cestujúci

Citlivosť na klímu

Klimatická vhodnosť

WNV môže infikovať komáre Culex pri teplotách nižších ako 18 °C. Vyššie teploty však vedú k kratším inkubačným lehotám (t. j. obdobiu vývoja vírusu v rámci komára), rýchlejšej mutácii a evolúcii vírusu a zosilnenej vírusovej záťaži (Leggewie et al., 2016). Druhu komárov Culex sa darí v rozmedzí približne od 11 °C do 35 °C s rýchlejšími rýchlosťami vývoja a dlhšími obdobiami pri vyšších teplotách (Mordecai a kol., 2019; Rueda a kol., 1990). Dostatočne vysoké teploty v mesiaci máj majú významný vplyv na dynamiku prenosu WNV počas celej sezóny (Angelou et al., 2021). Okrem teploty vzduchu sú komáre Culex citlivé aj na iné klimatické faktory, ako je teplota pôdy, relatívna vlhkosť, obsah vody v pôde a rýchlosť vetra, ktoré sú dôležitými faktormi ovplyvňujúcimi epidemiológiu WNV (Stilianakis et al., 2016). Viac zrážok, vysoká vlhkosť a vietor znižujú výskyt komárov, a tým aj riziko WNV (Ferraccioli a kol., 2023). Na reprodukciu sú však potrebné prírodné alebo umelé nádoby naplnené vodou.

Sezónnosť

V Európe sa väčšina prípadov vyskytuje od júla do októbra, pričom najvyšší počet infekcií bol zaznamenaný najmä v auguste (ECDC, 2014 – 2021). Sezónnosť infekcií sa zhoduje s teplejším obdobím, keď sú vektory komárov najaktívnejšie, miera hryzenia vtákov je vysoká a dostatočne vysoká teplota okolia umožňuje množenie vírusu vo vektoroch v celej Európe (ECDC, 2014 – 2021; Kioutsioukis a kol., 2019).

Vplyv zmeny klímy

Klimatické faktory sú hlavnými hnacími silami dynamiky populácie komárov prenášajúcich WNV, pričom teplota a dlhé obdobia mierneho až teplého podnebia sú najsilnejšími determinantmi zvýšenej populácie komárov (Ferraccioli a kol., 2023). Teplejšie podnebie v Európe vo všeobecnosti povedie ku kratšiemu inkubačnému obdobiu WNV a urýchli rýchlosť vývoja vírusu, čím sa zvýši vírusová záťaž v hostiteľských populáciách. Navyše pri vyšších teplotách sa komáre Culex vyvíjajú rýchlejšie, predlžujú reprodukčnú sezónu a kŕmia sa častejšie. Zvyšujúce sa teploty preto pravdepodobne povedú k rýchlejšiemu prenosu a širšej distribúcii vírusu WNV, dlhším obdobiam prenosu a vyššiemu riziku lokálneho získania ľudských infekcií vírusom WNV v existujúcich prenosných oblastiach, ako aj v predtým nedotknutých európskych regiónoch (Leggewie et al., 2016).

Prevencia & Liečba

Prevencia

• Osobná ochrana: oblečenie s dlhým rukávom, odpudzovače proti komárom, siete alebo obrazovky, klimatizácia a obmedzenie vonkajších aktivít v noci
• Kontrola komárov: environmentálne riadenie, napr. minimalizácia možností reprodukcie v otvorených prírodných a umelých vodách a biologické alebo chemické opatrenia, napr. insekticídy a chemikálie na úpravu vody (napr. pozri činnosti akčnej skupiny na kontrolu komárov v Nemecku)
• Aktívne monitorovanie a dohľad nad komármi, prípadmi chorôb a životným prostredím s cieľom zabrániť prenosu (pozri napríklad prípadové štúdie iniciatívyMückenatlas,projekt EYWA alebo dohľad WNV v Grécku)
• Zvyšovanie povedomia o symptómoch ochorenia, prenose ochorenia a rizikách uhryznutia komárom
• Skríning darcov krvi a orgánov
• V súčasnosti nie sú povolené žiadne vakcíny proti WNV, ktoré by sa podávali ľuďom (DeBiasi a Tyler, 2006)

Liečba

• Žiadna špecifická a účinná antivírusová liečba
• Liečba symptómov s kontrolou bolesti alebo rehydratačnou terapiou
• Dôkladné sledovanie pacientov s encefalitídou alebo zápalom mozgu. Ventilátor podpora alebo srdcové masáže, aby sa zabránilo respiračnému alebo srdcovému zlyhaniu (Chancey et al., 2015; DeBiasi a Tyler, 2006).

Referencie

• Anesi, J. A. a kol., 2019, Arenaviruses and West Nile Virus in solid organ transplant recipients: Guidelines from the American Society of Transplantation Infectious Diseases Community of Practice, Clinical Transplantation 33(9), e13576. https://doi.org/10.1111/ctr.13576 (Usmernenia spoločenstva praxe Americkej spoločnosti pre transplantáciu infekčných chorôb, klinická transplantácia 33(9), e13576. https://doi.org/10.1111/ctr.13576).
• Angelou, A., et al., 2021, A climate-dependent spatial epidemiological model for the transmission risk of West Nile virus at local scale (Priestorový epidemiologický model pre riziko prenosu západonílskeho vírusu v miestnom meradle závislý od klímy), One Health 13, 100330. https://doi.org/10.1016/j.onehlt.2021.100330.
• Blitvich, B. J., 2008, Transmission dynamics and changing epidemiology of West Nile virus (Dynamika prenosu a meniaca sa epidemiológia západonílskeho vírusu), Animal Health Research Reviews 9(1), 71–86. https://doi.org/10.1017/S1466252307001430.
• Chancey, C. a kol., 2015, The Global Ecology and Epidemiology of West Nile Virus (Globálna ekológia a epidemiológia vírusu západného Nílu), BioMed Research International e376230, 1-10 http://dx.doi.org/10.1155/2015/376230.
• Colpitts, T. M. a kol., 2012, West Nile Virus: Biológia, prenos a infekcia ľudí, Clinical Microbiology Reviews 25(4), 635–648. https://doi.org/10.1128/CMR.00045-12.
• DeBiasi, R. L. a Tyler, K. L., 2006, West Nile virus meningoencephalitis, Nature Clinical Practice Neurology 2(5), 264–275. https://doi.org/10.1038/ncpneuro0176.
• ECDC, 2014 – 2021, Výročné epidemiologické správy za roky 2012 – 2019 – infekcia vírusom západonílskej horúčky. K dispozícii na adrese https://www.ecdc.europa.eu/en/west-nile-fever/surveillance-and-disease-data/annual-epidemiological-report. Naposledy sprístupnené v apríli 2023
• ECDC, 2022a, Culex modetus – súčasná známa distribúcia: marec 2022, online mapy komárov, ECDC, Štokholm. K dispozícii na adrese https://www.ecdc.europa.eu/en/publications-data/culex-modestus-current-known-distribution-march-2022. Naposledy sprístupnené v decembri 2022
• ECDC, 2022b, skupina Culex pipiens – súčasná známa distribúcia: marec 2022, online mapy komárov, ECDC, Štokholm. K dispozícii na adrese https://www.ecdc.europa.eu/en/publications-data/culex-piens-group-current-known-distribution-march-2022. Naposledy sprístupnené v decembri 2022.
• ECDC, 2023, Atlas dohľadu nad infekčnými chorobami. K dispozícii na adrese https://atlas.ecdc.europa.eu/public/index.aspx. Naposledy sprístupnené v apríli 2023.
• Ferraccioli, F. a kol., 2023, Effects of climate and environmental factors on msquito population derived from West Nile virus surveillance in Greece (Účinky klimatických a environmentálnych faktorov na populáciu komárov odvodené z dohľadu nad vírusom západonílskej horúčky v Grécku). Vedecké správy 13, 18803. https://doi.org/10.1038/s41598-023-45666-3
• Hayes, E. B. a kol., 2005, Epidemiology and Transmission Dynamics of West Nile Virus Disease, Emerging Infectious Diseases 11(8), 1167–1173. https://doi.org/10.3201/eid1108.050289a.
• Kioutsioukis, I., and Stilianakis, N.I., 2019, Assessment of West nile virus transmission risk from a weather-dependent epidemiological model and a global sensitivity analysis framework (Posúdenie rizika prenosu vírusu West nile z epidemiologického modelu závislého od počasia a rámca analýzy globálnej citlivosti), Acta Tropica 193, 129-141. https://doi.org/10.1016/j.actatropica.2019.03.003
• Leggewie, M. a kol., 2016, Culex pipiens and Culex torrentium populations from Central Europe are susceptible to West Nile virus infection (Populácie Culex pipiens a Culex torrentium zo strednej Európy sú vnímavé na infekciu vírusom západného Nílu), One Health 2, 88 – 94. https://doi.org/10.1016/j.onehlt.2016.04.001.
• Mordecai, E. A. a kol., 2019, Thermal biology of moskytto-borne disease (Tepelná biológia chorôb prenášaných komármi), Ecology Letters 22(10), 1690 – 1788. https://doi.org/10.1111/ele.13335.
• Rudolf, I. a kol., 2017, West Nile virus in overwintering komáre, central Europe, Parasites & Vectors 10(452), 1-4. https://doi.org/10.1186/s13071-017-2399-7.
• Rueda, L. M. a kol., 1990, Temperature-Dependent Development and Survival Rates of Culex quinquefasciatus and Aedes aegypti (Vývoj závislý od teploty a miera prežitia Culex quinquefasciatus a Aedes aegypti) (Diptera: Culicidae), Journal of Medical Entomology 27(5), 892 – 898. https://doi.org/10.1093/jmedent/27.5.892
• Stilianakis, N.I. a kol., 2016, Identification of Climatic Factors Affecting the Epidemiology of Human West Nile Virus Infections in Northern Greece (Identifikácia klimatických faktorov ovplyvňujúcich epidemiológiu infekcií spôsobených ľudským vírusom západného Nílu v severnom Grécku). PLoS ONE 11(9), e0161510. https://doi.org/10.1371/journal.pone.0161510
• Vogels, C. B. a kol., 2017, Vector competence of European msquitoes for West Nile virus, Emerging Microbes & Infections 6(e96), 1-13. https://doi.org/10.1038/emi.2017.82.