Zmierňovanie zmeny klímy v sektore zdravotníctva

Sektor zdravotníctva zohráva kľúčovú úlohu v blahobyte spoločnosti, ale významne prispieva aj k emisiám skleníkových plynov. Zatiaľ čo štúdia o zdravotných rizikách zmeny klímy je v súčasnosti dobre zavedenou oblasťou výskumu (Kirk a kol. 2021, Pichler a kol., 2019),

Súčasťou riešenia preto musí byť prijatie opatrení na zmiernenie emisií skleníkových plynov v sektore zdravotníctva ako súčasť úsilia o dekarbonizáciu spoločnosti s cieľom dosiahnuť nulovú bilanciu emisií. Preto je pochopenie toho, kde v systémoch zdravotnej starostlivosti dochádza k emisiám, kľúčom k identifikácii príležitostí na opatrenia v oblasti klímy.

Aké sú zdroje emisií skleníkových plynov v sektore zdravotníctva?

Podľa noriem započítavania skleníkových plynov možno emisie zo sektora zdravotníctva rozdeliť do troch hlavných kategórií:

• Priame emisie (rozsah pôsobnosti 1) pochádzajú z využívania energie na mieste, ako je vykurovanie, chladenie a generátory, a z používania vysoko účinných lekárskych plynov, ako sú anestetiká.
• Nepriame emisie z nakúpenej energie (rozsah pôsobnosti 2) sú spojené s elektrinou, vykurovaním a chladením nakúpenými od externých poskytovateľov.
• Iné nepriame emisie (rozsah 3) zahŕňajú emisie z výroby a prepravy liekov, zdravotníckeho vybavenia a stravovacích služieb, ako aj z prepravy zamestnancov a pacientov, upratovacích služieb a nakladania s odpadom.

Zdroj: Adapted from Health Care Without Harm (Prispôsobené zo zdravotnej starostlivosti bez ujmy), 2022.

V Európskej únii predstavoval sektor zdravotnej starostlivosti v roku 2014 v priemere 4,29 % národných emisií skleníkových plynov (Health Care Without Harm, 2021). Medzi krajinami však existujú značné rozdiely v podiele národných emisií spôsobených zdravotnou starostlivosťou (v niektorých krajinách od 2 % do 6 %) a v samotných zdrojoch emisií zo zdravotnej starostlivosti, ktoré sú zaradené do rozsahu pôsobnosti.

Poznámky: Údaje sa týkajú roku 2018. *Priemery EHP-32 nezahŕňajú Cyprus, Lichtenštajnsko a Maltu, keďže údaje za tieto krajiny neboli k dispozícii.

Rozsah 1 sa vzťahuje na priame emisie vznikajúce v zdravotníckych zariadeniach. Rozsah 2 sa vzťahuje na nepriame emisie z nakúpenej elektrickej energie používanej v zdravotníckych zariadeniach. Rozsah 3 sa vzťahuje na všetky ostatné nepriame emisie v celom dodávateľskom reťazci zdravotnej starostlivosti.

Zdroj: Upravené podľa OECD (2025).

Väčšina emisií zo zdravotnej starostlivosti pochádza z nepriamych zdrojov. V roku 2018 pochádzalo približne 78 % emisií zo zdravotnej starostlivosti v krajinách EÚ z dodávateľských reťazcov (rozsah 3), čo poukazuje na význam systémov obstarávania a výroby v úsilí o zníženie emisií (priemer EÚ za rok 2018 okrem Cypru a Malty, vlastné výpočty založené na OECD, 2025).

Emisie zo zdravotnej starostlivosti v číslach

¹ 2018 Priemer EHP-32 (okrem Cypru, Lichtenštajnska a Malty, vlastné výpočty na základe OECD, 2025)
² 1995 – 2019 (Haagenars a kol., 2025)

Ako môže zdravotná starostlivosť znížiť emisie?

Najúčinnejšie páky dekarbonizácie zdravotnej starostlivosti sa v jednotlivých krajinách líšia v závislosti od príspevku jednotlivých rozsahov emisií k celkovým emisiám v sektore zdravotníctva. 

Zníženie emisií rozsahu 1 zahŕňa buď zlepšenie efektívnosti využívania energie z fosílnych zdrojov, alebo prechod na obnoviteľné zdroje primárnej energie na vykurovanie a chladenie. V kontexte nemocníc môže mať zníženie úniku niektorých lekárskych plynov vplyv na emisie skleníkových plynov, keďže niektoré plyny používané ako anestetiká, ako je desfluorán, majú skleníkový účinok stokrát silnejší ako oxid uhličitý (Zdravotná starostlivosť bez poškodenia, 2019). Emisie z využívania energie na prepravu pacientov takisto patria do rozsahu 1 emisií, ktoré možno znížiť používaním elektrických vozidiel namiesto vozidiel so spaľovacími motormi a prechodom na udržateľnejšie letecké palivá pre leteckú dopravu pacientov. 

V kontexte znižovania emisií rozsahu 2 je prechod od fosílnych palív k obnoviteľným zdrojom energie dôležitou pákou znižovania emisií. V prípade systémov diaľkového chladenia alebo vykurovania náročných na emisie, ktoré zásobujú nemocnice, môže byť na zníženie emisií potrebné dodatočné vybavenie chladiacej alebo vykurovacej siete tak, aby vyhovovala udržateľnejším zdrojom energie. Zníženie spotreby elektrickej energie investovaním do energetickej hospodárnosti budov je okrem toho aj pákou na zníženie emisií z nakúpenej elektrickej energie.

Znižovanie emisií rozsahu 3 zahŕňa obmedzenie nepriamych emisií z výroby a prepravy výrobkov alebo osôb do lokality. Výroba farmaceutických výrobkov a zdravotníckych pomôcok môže byť hlavným zdrojom emisií skleníkových plynov prostredníctvom energeticky náročných procesov potrebných na ich výrobu. V prípade týchto zdrojov emisií sa opatrenia musia uskutočniť na úrovni výrobcov, ale aj na úrovni stratégií obstarávania pre zdravotníckych pracovníkov, ktorí uprednostňujú udržateľne vyrábané výrobky. Udržateľné dodávky potravín do nemocníc môžu byť aj pákou na zníženie emisií rozsahu 3 prostredníctvom používania výrobkov z miestnych zdrojov s nižšou uhlíkovou stopou a organizačnými zmenami s cieľom zabrániť plytvaniu potravinami (Talbot a kol., 2025). A napokon k zníženiu emisií rozsahu 3 môže prispieť aj udržateľnejšie nakladanie s odpadom, vodou a sanitáciou (Oruçoğlu a kol., 2024).

Znížením emisií z priamych a nepriamych zdrojov možno komplexne znížiť stopu činností zdravotnej starostlivosti, ako ukazuje príklad ženevského systému zdravotnej starostlivosti:

Zdroj: Upravené z Mermillod a kol., 2024

Okrem rozsiahlych opatrení, ktoré sa tu zdôrazňujú, sa v literatúre zdôrazňuje aj význam zmeny každodenných postupov v zdravotníctve s cieľom dosiahnuť zníženie emisií. V konečnom dôsledku možno dosiahnuť environmentálne udržateľnejší systém zdravotnej starostlivosti, ak zdravotnícki pracovníci prijmú najlepšie postupy a uplatnia ich vo svojej každodennej práci (Yeboah a kol., 2024). 

Príklady iniciatív

Nasledujúce príklady z celej Európy ilustrujú, ako môžu rôzne druhy iniciatív riešiť emisie v rôznych oblastiach pôsobnosti sektora zdravotnej starostlivosti:

Rakúsko: Udržateľné obstarávanie potravín vo viedenských nemocniciach 

Francúzsko: Recyklácia farmaceutických výrobkov

Taliansko: Bologna AUSL Health Authority - Energetická účinnosť Retrofit

Poľsko: Nízkouhlíková nemocnica vo Wolici

Španielsko: Elektrické sanitky v Galícijskej zdravotnej službe

Švédsko: Znižovanie uhlíkovej stopy sektora zdravotníctva v Skåne

Chorvátsko: Solárna elektráreň, Všeobecná nemocnica v Zadare

Nemecko: Iniciatíva udržateľnej endoskopie v Univerzitnej nemocnici vo Würzburgu

Island: Národná univerzitná nemocnica Landspitali

Referencie