oblasť Atlantického oceánu

Krajiny regiónu

Oblasť spolupráce v oblasti Atlantického oceánu zahŕňa krajiny západnej časti Európy hraničiace s Atlantickým oceánom. Oblasť spolupráce na roky 2021 – 2027 zahŕňa územie predchádzajúceho programu Interreg (pobrežné regióny Portugalska, Španielska, Francúzska, Írska, autonómne spoločenstvo Kanárske ostrovy) s výnimkou Spojeného kráľovstva*. Okrem toho zahŕňa dva ďalšie regióny Španielska (Andalúzia a La Rioja). Mapa porovnávajúca staré a nové hranice je k dispozícii tu.

* Od nadobudnutia platnosti dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva 1. februára 2020 sa obsah zo Spojeného kráľovstva na tomto webovom sídle už nebude aktualizovať.

Politický rámec

1.    Program nadnárodnej spolupráce

Programom Interreg VI B pre oblasť Atlantického oceánu (2021 – 2027), ktorý Európska komisia formálne schválila 8. septembra 2022, sa obnovuje záväzok s regiónmi Atlantického oceánu podporovať inovačné iniciatívy, ktoré prispievajú k rastu tejto oblasti, riešiť spoločné cezhraničné výzvy vykonávaním spoločných akcií, výmenou osvedčených postupov a prispievaním k novým alebo súčasným politikám. Stanovujú sa v ňom štyri priority:

1. Modrá inovácia a konkurencieschopnosť („inteligentnejšia Európa“)
2. Modré a zelené životné prostredie („Ekologickejšia Európa“)
3. Modrý udržateľný cestovný ruch a kultúra („Sociálna Európa“)
4. Lepšie riadenie spolupráce („cieľ Interreg“)

Adaptácia na zmenu klímy sa osobitne zohľadňuje v rámci priority 2 a so špecifickým cieľom: „Podpora adaptácie na zmenu klímy a prevencie rizika katastrof, odolnosti s prihliadnutím na ekosystémové prístupy“. Špecifický cieľ prispieva aj k stratégii pre morské oblasti Atlantického oceánu tým, že podporuje opatrenia zahrnuté do piliera IV akčného plánu pre Atlantický oceán 2.0 (pozri oddiel 2 tejto stránky, Makroregionálne stratégie). Očakáva sa, že program povedie k zvýšeniu kapacity na identifikáciu, prevenciu a riadenie rizík s lepším zapojením občanov a verejných orgánov a posilneným rámcom riadenia. Vzhľadom na to, že oblasť spolupráce má veľký percentuálny podiel pobrežného a blízkopobrežného územia, program sa osobitne zameriava na pobrežné a námorné riziká s opatreniami na posilnenie odolnosti pobrežia a inovácie modrého hospodárstva. Adaptácia sa skutočne dosahuje aj prostredníctvom priority 1 (modrá inovácia a konkurencieschopnosť) posilnením inovačnej kapacity a digitalizácie. Okrem toho sa adaptácia na zmenu klímy spomína aj v priorite 3 (rozvoj modrého udržateľného cestovného ruchu) a priorite 4 ako prierezová otázka, keďže adaptácia bude pravdepodobne ťažiť z viacúrovňového riadenia a nadnárodných prístupov.

Predchádzajúci program Interreg V B pre oblasť Atlantického oceánu (2014 – 2020) bol zameraný na realizáciu riešení regionálnych výziev v oblasti inovácií, efektívneho využívania zdrojov, životného prostredia a kultúrnych statkov s cieľom umožniť lepšiu kvalitu života na území oblasti Atlantického oceánu.

Adaptácia na zmenu klímy bola zahrnutá do priority 3 (stimulácia inovácií a konkurencieschopnosti) a súvisiaceho cieľa 3.1 „Posilnenie systémov riadenia rizík“. Výsledky dosiahnuté v rámci programu zahŕňali zlepšenú spoluprácu, ktorá prispieva k zníženiu rizík a ich vplyvov a k posilneniu bezpečnosti obyvateľstva a životného prostredia posilnením odolnosti a plánovacej kapacity atlantických regiónov na miestnej a regionálnej úrovni.

2.     Makroregionálne stratégie

Hoci skutočná makroregionálna stratégia nebola vypracovaná, námorná stratégia pre oblasť Atlantického oceánu slúži ako rámec pre nadnárodnú hospodársku a sociálnu spoluprácu. Stratégia sa vzťahuje na pobrežné, teritoriálne a jurisdikčné vody členských štátov EÚ s atlantickým pobrežím, ich najvzdialenejšie územia, ako aj medzinárodné vody. Akčný plán pre Atlantický oceán na roky 2013 – 2020, ktorý je sprievodným dokumentom k stratégii, bol v roku 2017 podrobený preskúmaniu v polovici trvania, ktoré viedlo k prijatiu revidovaného druhého akčného plánu pre Atlantický oceán. Jeho hlavným cieľom je uvoľniť potenciál modrého hospodárstva v oblasti Atlantického oceánu a zároveň zachovať morské ekosystémy a prispieť k adaptácii na zmenu klímy a jej zmierneniu. V akčnom pláne sa uznáva, že modré hospodárstvo môže prispieť k zmierneniu zmeny klímy podporou riešení blízkych prírode a zlepšením udržateľného využívania vodných a morských zdrojov. Prispôsobenie sa zmene klímy sa osobitne rieši v druhom pilieri akčného plánu: Zdravé oceány a odolné pobrežia a cieľ 6: „Silnejšia odolnosť pobrežia“.

Komisia pre atlantický oblúk v rámci Konferencie okrajových prímorských regiónov (CPMR) pokrýva väčšinu regiónov, ktoré sa zúčastňujú na atlantickej oblasti. Práca v Komisii pre Atlantický oblúk podporuje koordináciu medzi európskou, vnútroštátnou a regionálnou úrovňou a podporuje vykonávanie európskych politík v oblasti Atlantického oblúka. Osobitná skupina Komisie pre stratégiu pre Atlantický oceán ovplyvňuje strategickú orientáciu námornej stratégie v oblasti Atlantického oceánu, monitoruje jej vykonávanie na územiach a prispieva k revízii jej akčného plánu.

Pracovná skupina pre výskum atlantického makroregiónu poskytuje atlantickým regiónom priestor na preskúmanie možností prijatia makroregionálnej stratégie v Atlantickom oceáne. Potreba stimulovať rozmer udržateľnosti adaptačných opatrení v atlantickom regióne, najmä na pobrežných územiach, kde prevládajú riziká, sa zdôrazňuje v politickom vyhlásení z roku 2021, ktoré schválili členské regióny Komisie pre Atlantický oblúk.

3.     Medzinárodné dohovory a iné iniciatívy spolupráce

Dohovor OSPAR o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku sa vzťahuje na širšiu oblasť ako nadnárodný región oblasti Atlantického oceánu EÚ vrátane ďalších troch atlantických regiónov (Keltské more, Biskajský záliv a pobrežie Pyrenejského polostrova a širší Atlantik), ako aj ďalších dvoch regiónov: Arktické vody a Väčšie Severné more. Pätnásť vlád severovýchodného Atlantiku a EÚ je súčasťou dohovoru OSPAR. V rámci dohovoru OSPAR sa zmena klímy (a acidifikácia oceánov) rieši ako prierezová otázka, pokiaľ ide o získavanie poznatkov, monitorovanie vplyvov a navrhovanie možností riadenia, s cieľom zvýšiť odolnosť ekosystému. V roku 2019 OSPAR zriadil medzizasadnutú korešpondenčnú skupinu pre okysľovanie oceánov (ICG-OA).

4.      Adaptačné stratégie a plány

Stratégia pre životné prostredie v severovýchodnom Atlantiku (NEAES) 2030 na desaťročie 2010 – 2030 bola prijatá 1. októbra 2021 preskúmaním predchádzajúcej stratégie OSPAR na vysokej úrovni. Hoci nejde o stratégiu adaptácie na zmenu klímy, jej víziou je dosiahnuť čistý, zdravý a biologicky rozmanitý severovýchodný Atlantický oceán, ktorý je produktívny, udržateľne využívaný a odolný voči zmene klímy a acidifikácii oceánov. Štyri strategické ciele sa zaoberajú zmenou klímy a zaoberajú sa témou odolnosti (strategický cieľ 5), informovanosti (strategický cieľ 10), adaptácie (strategický cieľ 11) a zmierňovania (strategický cieľ 12). Zmluvné strany sa dohodli, že stratégiu NEAES 2030 uvedú do účinnosti prostredníctvom plánu vykonávania. Plán vykonávania dopĺňa program opatrení a akcií OSPAR (ďalejlen „MAP“),zastrešujúci a integračný nástroj na podporu plánovania a rozvoja a na sledovanie pokroku pri vykonávaní opatrení a akcií. S cieľom zabezpečiť odolnosť morí voči zmene klímy a acidifikácii oceánov sa v rámci dohovoru OSPAR zavedie niekoľko iniciatív na monitorovanie, posudzovanie a reakciu na súčasné a predpokladané vplyvy, pričom sa vypracuje aj regionálny prístup k uplatňovaniu riešení blízkych prírode na ukladanie uhlíka a odolnosť proti zmene klímy.

5.     Príklady projektov financovaných v období 2014 – 2020

Príklady projektov financovaných z programu pre oblasť Atlantického oceánu na roky 2014 – 2020 sú uvedené ďalej.

Projekt MyCOAST  (koordinované pobrežné operačné oceánografické observatórium v Atlantickom oceáne) (2017 – 2021) posilnil nadnárodnú perspektívu pobrežných nástrojov na monitorovanie a predpovedanie. Opatreniami v oblasti správy údajov sa podporuje otvorená a bezplatná výmena informácií a interoperabilita medzi pobrežnými observatóriami a spoločnými európskymi dátovými systémami (EMODnet, Copernicus INSTAC, SeaDataNet). Nástroje na riadenie rizík boli spoločne vyvinuté a validované. Kľúčoví aktéri zapojení do riadenia a prevencie pobrežných rizík podporovali tento rozvoj spolu s kľúčovými aktérmi zodpovednými za riadenie otázok kvality vody a s tými, ktorí sú zodpovední za riadenie námornej bezpečnosti a reakciu na incidenty znečistenia.

Okrem toho projekt podporuje zvyšovanie informovanosti o týchto rizikách v oblasti Atlantického oceánu a pomáha identifikovať a propagovať príležitosti pre súkromný sektor, napríklad v súvislosti s akvakultúrou, lodnou dopravou a poskytovateľmi veternej energie.

Projekt PRIMROSE (Predpovedanie rizika a vplyvu škodlivých udalostí na odvetvie akvakultúry) (2017 – 2020) poskytol poznatky na riadenie rizík. Tieto riziká sa týkajú (okrem iného) klimatických nebezpečenstiev pre odvetvie akvakultúry, čím sa vytvára systém nadnárodnej krátkodobej až strednodobej prognózy rizík a dlhodobého posúdenia vplyvov klímy na škodlivé kvety rias a patogény.  V rámci projektu sa vytvoril webový portál, ktorý pomáha predpovedať riziko a vplyv výskytu škodlivých kvitnúcich rias a poskytuje dôležitý nástroj pre európske odvetvie akvakultúry. Medzi 10 partnerov projektu patria akademické výskumné organizácie vo všetkých piatich krajinách, ktoré sa zúčastňujú na programe pre oblasť Atlantického oceánu, a zástupcovia odvetví rybolovu a akvakultúry v Spojenom kráľovstve a Španielsku. Hoci sa adaptácia výslovne nerieši, zmena klímy je jedným z tlakov na morské ekosystémy, ktorý sa posudzuje aj z hľadiska výzvy, ktorú predstavujú invázne druhy.

Projekt Risk-AquaSoil (Atlantický plán riadenia rizík vo vode a pôde) (2017 – 2019) bol zameraný na vymedzenie komplexného plánu riadenia a spoločnej iniciatívy v oblasti klimatických rizík súvisiacich s pôdou a vodou s cieľom zlepšiť odolnosť atlantických vidieckych oblastí. Plán riadenia zahŕňa návrh služieb včasného varovania a diagnostiky. Zahŕňa aj vývoj a testovanie inovačných stratégií (pilotných opatrení) pre lepšie hospodárenie s pôdou a vodou vzhľadom na riziká spojené so zmenou klímy. Zainteresované strany a miestne komunity boli zapojené do činností odbornej prípravy a budovania kapacít, do riadenia rizík a systémov náhrady škôd.