Najvzdialenejšie regióny EÚ a zámorské krajiny a územia

Krajiny regiónu

EÚ zahŕňa 22 zámorských území spojených s piatimi členskými štátmi (Francúzskom, Holandskom, Dánskom, Španielskom a Portugalskom).

Deväť z nich je klasifikovaných ako najvzdialenejšie regióny atvoria neoddeliteľnú súčasť EÚ. Zahŕňajú: tri francúzske zámorské departementy (Martinik, Guadeloupe a Francúzska Guyana) a jedno francúzske zámorské spoločenstvo v Karibiku (Svätý Martin); francúzske zámorské departementy Mayotte a Réunion v Indickom oceáne; dva portugalské autonómne regióny (Madeira a Azory) a jedno španielske autonómne spoločenstvo (Kanárske ostrovy) v Atlantickom oceáne.

Zvyšných 13 zámorských krajín a území (ZKÚ) má osobitné „pridružené“ postavenie a je spojených s Dánskom, Francúzskom a Holandskom. Tieto územia sú ústavne spojené s materským členským štátom, ale nie sú súčasťou jednotného trhu a musia dodržiavať povinnosti týkajúce sa obchodu uložené tretím krajinám. V rozhodnutí Rady (EÚ) 2021/1764 a rozhodnutí Rady 2013/755/EÚ sa podrobne opisujú vzťahy EÚ so ZKÚ v oblasti pridruženia na obdobie 2021 – 2027 a 2014 – 2020.

zdroj mapy: ETC/CCA 2018

Politický rámec

1.    Program nadnárodnej spolupráce

V programovom období 2021 – 2027 sa špecifiká najvzdialenejších regiónov uznávajú prostredníctvom osobitnej zložky programu Interreg (zložka D), ktorou sa podporuje spolupráca so susednými krajinami a územiami. Interreg VI-D sa týka týchto geografických oblastí: Amazonia, Karibik, Madeira-Azory-Kanárske ostrovy (MAC), Indický oceán, Mozambický kanál. V rokoch 2014 – 2020 boli najvzdialenejšie regióny v Karibiku a Indickom oceáne zapojené do troch programov nadnárodnej spolupráce INTERREG, ktoré sú opísané ďalej.

Program spolupráce v karibskej oblasti na roky 2014 – 2020 zahŕňal Guadeloupe, Francúzsku Guyanu, Martinik a Svätý Martin a približne 40 tretích krajín a ZKÚ v karibskej oblasti. Uskutočnila sa v partnerstve s tromi regionálnymi hospodárskymi organizáciami, t. j. Karibským spoločenstvom (CARICOM), Združením karibských štátov (ACS) a Organizáciou východných karibských štátov (OECS). Program bol štruktúrovaný do dvoch zložiek: 1. cezhraničná spolupráca medzi krajinami Guadeloupe, Martinik a OECS a 2. nadnárodná spolupráca zahŕňajúca Guadeloupe, Francúzsku Guyanu, Martinik a Svätý Martin a ostatné zúčastnené krajiny a územia. Má 6 prioritných oblastí zameraných na:

• zvýšenie konkurencieschopnosti karibských podnikov;
• zvýšenie schopnosti reagovať na prírodné nebezpečenstvá;
• ochrana kultúrneho a prírodného prostredia;
• Reakcia na spoločné zdravotné problémy na karibskej úrovni;
• podpora rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov;
• Posilňovanie ľudského kapitálu.

Priorita 2 bola zameraná na zlepšenie poznatkov o prírodných nebezpečenstvách a vytvorenie spoločných systémov riadenia rizík, najmä vytvorením spoločných pozorovacích nástrojov a geografického informačného systému vhodného na krízové riadenie.

Programom spolupráce v oblasti Indického oceánu na roky 2014 – 2020 sa podporila spolupráca medzi Réunionom a Mayotte (Francúzsko) a 12 tretími krajinami v južnom Indickom oceáne (Komorský zväz, Madagaskar, Maurícius, Seychely, Južná Afrika, Tanzánia, Mozambik, Keňa, India, Srí Lanka, Maldivy a Austrália), ako aj s francúzskymi južnými a antarktickými územiami. Program bol založený na:

• cezhraničná spolupráca medzi Réunionom a Komorami, Madagaskarom, Mauríciom a Seychelami ako členmi Komisie pre Indický oceán a
• širšia nadnárodná spolupráca medzi Réunionom, Mayotte a ostatnými zúčastnenými krajinami. Program má päť strategických priorít, z ktorých dve súvisia so zmenou klímy.

Priorita 1 bola zameraná na vytvorenie výskumného a inovačného centra so zameraním na liekopis, biotechnológiu, energetiku a zmenu klímy. Cieľom priority 3 bolo rozvíjať kapacity na adaptáciu na zmenu klímy a predchádzanie rizikám a ich riadenie posilnením regionálnych opatrení v oblasti civilnej ochrany; spolupráca v oblasti epidemiologických a infekčných rizík; a predchádzanie rizikám spojeným s námornými činnosťami.

Program spolupráce AMAZONIA na roky 2014 – 2020 podporoval cezhraničnú a nadnárodnú spoluprácu medzi Francúzskou Guyanou, Surinamom a štátmi Amapá a Amazonas v Brazílii. V programe sa neodkazovalo na adaptáciu a riadenie rizík v jeho prioritných oblastiach. Priorita 2 sa vo všeobecnosti zaoberala ochranou životného prostredia a riadením prírodných zdrojov. Osobitný dôraz sa kládol na ochranu a posilnenie miestnej biodiverzity a prírodného a kultúrneho dedičstva prostredníctvom spoločných opatrení na ochranu.

2.     Medzinárodné dohovory a iné iniciatívy spolupráce

V rámci spoločenstva CARICOM bolo zriadené Karibské komunitné centrum pre zmenu klímy, ktoré predstavuje referenčný bod pre výskum vplyvov zmeny klímy a adaptačných stratégií v regióne. Centrum bolo otvorené v roku 2005 s cieľom koordinovať reakciu regiónu na riadenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu. Centrum poskytuje informácie subjektom s rozhodovacou právomocou (je oficiálnym úložiskom a klíringovým strediskom pre regionálne údaje o zmene klímy. Rozvíja projekty v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, organizuje kurzy odbornej prípravy, poradenské služby a služby spoločných podnikov.  Centrum poskytuje členským štátom CARICOM-u a karibským zámorským územiam Spojeného kráľovstva politické poradenstvo týkajúce sa zmeny klímy. Centrum je akreditovaným regionálnym implementačným subjektom (RIE) Zeleného klimatického fondu UNFCCC (GCF).

Príklady projektov financovaných v období 2014 – 2020.

Publikácia„Programy Interreg v najvzdialenejších regiónoch 2014 – 2020“ukazuje, ako programy INTERREG prispeli k regionálnemu rozvoju najvzdialenejších regiónov a užšej integrácii s ich susedmi.

Cieľom projektu CARIBE-COAST (Karibská sieť pre pobrežné riziká súvisiace so zmenou klímy, 2018 – 2022) je združovať, spoločne budovať a šíriť prístupy k monitorovaniu a predchádzaniu pobrežným rizikám a adaptácii na zmenu klímy. Tri ciele projektu sú: vytvoriť katalóg hydrodynamického modelovania na simuláciu súčasných a budúcich nebezpečenstiev; rozvíjať existujúce monitorovacie strediská a vymieňať si osvedčené postupy monitorovania na základe spoločného protokolu a poskytovať nástroje na podporu rozhodovania s cieľom predchádzať prírodným pobrežným rizikám.

Projekt Ready Together (2019 – 2022) posilňuje regionálnu spoluprácu prostredníctvom posilnenej koordinácie, združovania zdrojov a kolektívnej podpory kultúry rizík s cieľom riešiť hlavné výzvy prírodných nebezpečenstiev a zmeny klímy v Karibiku. Projekt podporuje komplexný, inkluzívny a participatívny prístup s cieľom zabezpečiť účinnú reakciu na potreby najzraniteľnejšieho obyvateľstva vystaveného prírodným nebezpečenstvám a účinkom zmeny klímy.

Pokiaľ ide o oblasť Indického oceánu, z operačného programu na roky 2007 – 2013 sa poskytli finančné prostriedky na regionálny mechanizmus civilnej ochrany v rámci prioritnej osi 1 „Udržateľný rozvoj“. Podporila najmä francúzsky Červený kríž na Réunione, aby vypracoval program regionálnej spolupráce na riadenie rizika katastrof v juhozápadnom Indickom oceáne, ako aj následný akčný plán.