IKT

Kľúčové posolstvá

• Akútne (t. j. extrémne výkyvy počasia) aj chronické klimatické účinky (t. j. dlhodobejšie zmeny životného prostredia) ovplyvňujú informačné a komunikačné technológie (IKT).

• IKT sa čoraz viac uznávajú ako faktory, ktoré umožňujú inovačné prístupy k zmierňovaniu, monitorovaniu a prispôsobovaniu sa vplyvom zmeny klímy.

• V adaptačnej stratégii EÚ sa jasne uvádza, že digitálna transformácia má zásadný význam pre dosiahnutie adaptačných cieľov Zelenej dohody. Nové nástroje, ako je Destinácia Zem a Digitálne dvojčatá, sú veľkým prísľubom na zlepšenie nášho chápania súčasných a budúcich klimatických vplyvov na planetárnej a miestnej úrovni. Ďalej sa posilnia aj merania a pozorovanie oceánov.

Vplyvy, zraniteľnosti a riziká

Výzvy, ktoré predstavuje zmena klímy pre IKT, patria do dvoch hlavných kategórií: akútne udalosti a chronické stresy. Akútne udalosti (nazývané aj kritické alebo krízové udalosti) zahŕňajú povodne (pluviálne, riečne, pobrežné), hurikány, ľadové búrky, vlny horúčav atď. Akútne udalosti ohrozujú infraštruktúry IKT tým, že ničia alebo znemožňujú fyzické aktíva, od ktorých závisia. Hoci môžu mať zničujúce účinky, akútne udalosti majú tendenciu byť krátkodobé.

Chronické stresy sú výsledkom postupnejších zmien klimatických noriem. Tieto zmeny zahŕňajú zvýšené denné a ročné teplotné rozsahy, väčšie vystavenie teplotným extrémom, dlhšie trvajúce vysoké teploty, rýchlejšie kolísanie teploty, vyššiu vlhkosť a účinky druhého rádu, ako sú zmeny v zrážkach a vetre, ktoré vedú k častejšiemu vniknutiu vody alebo poškodeniu víchricou. Hoci je menej pravdepodobné, že tieto vplyvy budú mať katastrofálne dôsledky, povedú k zvýšenej degradácii aktív, častejším zlyhaniam a kratšej životnosti, čo bude mať zase významné finančné dôsledky, pretože aktíva si budú vyžadovať častejšie cykly modernizácie a výmeny a pravdepodobne si budú vyžadovať intenzívnejšie monitorovanie príznakov zhoršenia. Chronické stresy sa prejavujú v oveľa dlhších časových rámcoch. Ďalej otepľovanie a variabilnejšia klíma podčiarkujú elektrizačnú sústavu zvýšením požiadaviek na chladenie. Dátové centrá sú náchylné na vplyvy zmeny klímy. Používajú značné množstvo vody na chladenie.

IKT sú vo všeobecnosti decentralizované a modulárne, a preto majú vysokú odolnosť proti zmene klímy. Redundantné pevné linky, rozmanitosť poskytovateľov internetových služieb, núdzový roaming a záložné systémy mikronabíjania mobilných telefónov zvyšujú odolnosť IKT proti zmene klímy. V budúcnosti sa to môže zmeniť zvýšením cloud computingu, čo znamená koncentráciu infraštruktúry.

Politický rámec

Politický rámec pre adaptáciu na zmenu klímy v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT) v EÚ sa zameriava na zlepšenie odolnosti infraštruktúry IKT voči vplyvom zmeny klímy a zníženie environmentálnej stopy odvetvia prostredníctvom opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a iných iniciatív. Politický rámec pre adaptáciu IKT na zmenu klímy v EÚ sa stanovuje prostredníctvom digitálnej agendy EÚ. V roku 2020 sa druhá päťročná digitálna stratégia – formovanie digitálnej budúcnosti Európy – zamerala na tri kľúčové ciele digitálnej transformácie: technológie, ktoré pracujú v prospech ľudí, spravodlivé a konkurencieschopné hospodárstvo a otvorená, demokratická a udržateľná spoločnosť. V roku 2021 bola stratégia doplnená 10-ročným digitálnym kompasom: digitálne desaťročie na európsky spôsob,v ktorom sa digitálne ambície EÚ do roku 2030 konkretizujú. V stratégii sa predpokladá významná úloha odvetvia IKT v boji proti zmene klímy a jej dôsledkom. V adaptačnej stratégii EÚ sa jasne uvádza, že digitálna transformácia má zásadný význam pre dosiahnutie adaptačných cieľov EÚ. Nové nástroje, ako je Destinácia Zem a Digitálne dvojčatá, sú veľkým prísľubom na zlepšenie nášho chápania súčasných a budúcich klimatických vplyvov na planetárnej a miestnej úrovni. Ďalej sa posilnia aj merania a pozorovanie oceánov.

Smernicou EÚ o povodniach sa stanovuje rámec na posudzovanie a manažment povodňových rizík s cieľom znížiť negatívne dôsledky povodní na ľudské zdravie, hospodárske činnosti, životné prostredie a kultúrne dedičstvo v Európskej únii. To tiež umožňuje zvážiť otázky, ako je infraštruktúra IKT.

Vzhľadom na rastúce riziká (vrátane klimatických rizík) v súvislosti s informačnými a komunikačnými technológiami (IKT) a rast digitalizácie a prepojenosti bol na konci roka 2024 prijatý akt o digitálnej prevádzkovej odolnosti (DORA) s cieľom ďalej posilniť digitálnu prevádzkovú odolnosť vo finančnom sektore EÚ zavedením spoločného právneho rámca. Okrem toho, že nariadenie DORA obsahuje komplexné pravidlá týkajúce sa riadenia IKT rizika, riadenia incidentov súvisiacich s IKT, testovania digitálnej prevádzkovej odolnosti a IKT rizík tretích strán, vo veľkej miere sa vzťahuje na finančný sektor EÚ a jeho uplatňovanie sa rozširuje na najmenej 20 druhov finančných subjektov.

Zlepšenie vedomostnej základne

Európske posúdenie klimatických rizík z roku 2024 poskytuje komplexné posúdenie hlavných klimatických rizík, ktorým Európa čelí dnes a v budúcnosti. Identifikuje sa v ňom 36 hlavných klimatických rizík, ktoré ohrozujú našu energetickú a potravinovú bezpečnosť, ekosystémy, infraštruktúru, vodné zdroje, finančné systémy a zdravie ľudí, a to aj vzhľadom na riziko pre odvetvie IKT.

Podpora investícií a financovania

EÚ takisto spustila niekoľko programov financovania na podporu adaptácie IKT na zmenu klímy. Napríklad z Európskeho fondu regionálneho rozvoja sa poskytujú finančné prostriedky na projekty, ktoré zlepšujú odolnosť infraštruktúry IKT voči vplyvom zmeny klímy. Výskumný a inovačný program Horizont Európa podporuje aj výskum a inovácie v oblasti adaptácie IKT na zmenu klímy.

Komplexný prehľad možno nájsť na stránke financovania adaptačných opatrení zo strany EÚ.

Podpora vykonávania adaptácie

V rámci mandátu EK, ktorý sa začal v roku 2014, sa Komisia a CEN-CENELEC snažili riešiť adaptáciu európskych noriem a normalizácie na zmenu klímy s osobitným dôrazom na odolnosť kľúčových odvetví. Viedlo to k revízii noriem v oblasti infraštruktúry v odvetviach zasiahnutých zmenou klímy, ako sú energetika, doprava, stavebníctvo a IKT.