RISES-AM

Hoci sa veľký dôraz kládol na zmiernenie zmeny klímy pod 2 °C, nedostatok medzinárodných opatrení a pokračujúci rast koncentrácií skleníkových plynov si vyžadujú analýzu dôsledkov scenárov vyššej kategórie (globálne priemerné otepľovanie > 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou) pre zraniteľné oblasti. To umožní lepšiu kvantifikáciu vplyvov a zraniteľných miest spojených s takouto zmenou klímy, čím sa preukáže, že adaptácia je možná za prijateľnú cenu (v porovnaní s rizikom). Okrem toho bude informovať tvorcov politík a subjekty s rozhodovacou právomocou, čím prispeje k zvýšeniu informovanosti o viacerých rozmeroch možných spôsobov adaptácie.

Pobrežné oblasti patria medzi najzraniteľnejšie regióny sveta vzhľadom na klimatické zmeny (ohrozené nárastom hladiny morí, odtokom do pobrežných nížin a pobrežnými búrkami). Získané výsledky sú založené na súbore modelov, ktoré zohľadňujú globálne prognózy osobitne pripravené pre pobrežné systémy s cieľom umožniť hodnotenie vplyvov zmeny klímy na súčasné úrovne adaptácie.

Pracovná hypotéza RISES-AM spočíva v tom, že udržateľnosť pobrežných zón možno posilniť prijatím flexibilnej adaptačnej cesty, ktorá identifikuje body zlomu a využíva možnosti ekologickej intervencie, ktoré sú udržateľnejšie ako tradičné riešenia pobrežného inžinierstva. Na dosiahnutie tohto všeobecného cieľa bol projekt zameraný na:

a) vypracovať súbor spôsobov adaptácie pre vybrané zraniteľné pobrežné systémy, zaviesť stratégie ústupu a ubytovania a zahrnúť inovatívne riešenia odvodené z miestneho rozsahu;

b) posúdiť synergie medzi týmito možnosťami v rámci rôznych budúcich scenárov, pričom sa zohľadnia fyzické a sociálno-ekonomické zložky, a

c) zaviesť do klimatickej analýzy prístup založený na riziku s cieľom dosiahnuť vyššiu úroveň objektivity pri posudzovaní a zohľadniť neistoty v súvislosti s hnacími silami a reakciami. To povedie k lepšiemu posúdeniu zlučiteľnosti medzi miestnym, regionálnym a globálnym rozsahom a medzi krátkodobými a dlhodobými plánmi.

RISES –AM – bol založený na prístupe vnoreného hodnotenia naprieč škálami s cieľom určiť zraniteľnosť a riziko. Po prvé, porovnali sa svetové regióny a ako funkcia pobrežnej typológie sa určili hlavné problémové miesta zraniteľnosti. Nasledovali regionálne spresnené analýzy a miestne posúdenia vrátane vykonávania nových druhov „zelených“ intervencií.

Najúčinnejšie intervencie vychádzali z analýzy regionálneho rozsahu, v rámci ktorej sa vypracovali a klasifikovali spôsoby adaptácie podľa ich príspevku k zmierneniu zmeny klímy. To sa potom použilo na prehodnotenie zlepšenej analýzy globálneho rozsahu.

Tento prístup bol zameraný na lepšie prirodzené fungovanie „zelených“ pobrežných zásahov, ktorých výsledkom bude udržateľnejší pobrežný systém fungujúci v extrémnych klimatických a sociálno-ekonomických scenároch.

Výsledky RISES-AM- boli odvodené z koncepčných a numerických modelov, ktoré sa zaoberajú projekciou vplyvu na pobrežné systémy a umožňujú hodnotenie vplyvov klímy na súčasné úrovne adaptácie.  Adaptačný deficit sa považoval za funkciu pobrežného archetypu. Analýza miestneho rozsahu sa zaoberala procesmi, ktoré sa často neberú do úvahy spoločne, ako je povodňová erózia a salinizácia (napr. úrovne slanosti v jednej z našich prípadových štúdií delty rieky Ebro na španielskom pobreží Stredozemného mora). Regionálne zraniteľné miesta sa posudzovali charakterizáciou pobrežných typológií pozdĺž vybraných pobrežných úsekov, kde sa predpokladala budúca priemerná hladina mora, prudké vlny a podmienky vĺn, a v kombinácii s dostupnosťou priestoru s cieľom určiť úrovne adaptácie a možné zásahy a cesty. V celosvetovom meradle sa vykonalo podobné posúdenie, v ktorom sa kombinovaným spôsobom zohľadnili záplavy a erózia a po prvýkrát sa ako možnosť adaptácie zaviedol ústup. Výsledky týchto hodnotení poukazujú na význam plánovania do budúcnosti vo všetkých kategóriách s cieľom znížiť vplyvy zmeny klímy a ukázať spätnú väzbu medzi fyzickými a sociálno-ekonomickými subsystémami v pobrežnej zóne. Na tento účel sa zohľadnili intervencie, ktoré sú kombináciou a) sivých intervencií založených na pevných štruktúrach, b) zelených intervencií založených na prírodných zásadách a c) mäkkých intervencií založených na výžive piesku a územnom plánovaní. Priame hospodárske účinky sa odhadli na základe dostupnosti pôdy, pričom sa vykonalo niekoľko analýz na výpočet nepriamych účinkov (napr. prostredníctvom námornej dopravy zodpovednej za viac ako 80 % svetového obchodu).

Prínosy adaptácie a potreba flexibility na posilnenie udržateľnosti pobrežia sa riešili pomocou analýzy založenej na procesoch. Ukázalo sa, ako možno zvýšiť udržateľnosť poskytnutím dodatočných sedimentárnych objemov podporených zvýšenými tokmi vody. Uvažovalo sa aj o úlohe prirodzených biotopov a fungovania ekosystémov pri podpore druhov zásahov šetrných k energii, aby sa mechanizmy prirodzeného akrécie, dobre známe pre mokrade, mohli vyvážať do iných pobrežných systémov.

Analyzovala sa aj všeobecná vhodnosť nekonvenčných intervencií, ako je zvyšovanie úrovne pôdy (napr. Holandsko alebo Maldivy), v porovnaní s prístupmi založenými na vegetácii. To umožnilo nastoliť nové otázky, ktoré predtým neboli tak jasne identifikované. Napríklad koncepcia špičkových podmienok a to, či sa vzťahuje na tlaky pôsobiace na pobrežný systém alebo na kombináciu tlakov, stavu a reakcií. Ďalšou zistenou otázkou je potreba kombinovať priemerné trendy a extrémne udalosti s cieľom nájsť najhoršiu možnú kombináciu a posúdiť túto zraniteľnosť pobrežia.