Princípy a faktory úspechu

Princípy a faktory úspechu

Adaptácia na zmenu klímy sa vzťahuje na politiky, postupy a projekty, ktoré môžu buď znížiť riziká znížením zraniteľnosti a/alebo expozície a/alebo realizovať príležitosti spojené so zmenou klímy. Adaptácia ovplyvňuje všetky úrovne rozhodovania, všetky regióny, ako aj väčšinu odvetví. Adaptácia musí byť štruktúrovaná ako medzisektorová, viacúrovňová a medziregionálna činnosť spájajúca aktérov s rôznymi vedomosťami, záujmami a hodnotami. Adaptácia nie je len o tom, aby sme robili viac, ale aj o nových spôsoboch myslenia a riešenia rizík a nebezpečenstiev, neistoty a zložitosti. Skúmanie vhodných spôsobov adaptácie na riešenie existujúcich zraniteľných miest a zvýšenie odolnosti si bude vyžadovať štruktúrovaný proces učenia sa ľudí a organizácií. Hoci každý proces adaptácie musí byť špecifický pre konkrétny kontext, na podporu dobrej adaptácie sa všeobecne uznáva niekoľko kľúčových zásad uvedených nižšie.

Viaceré zásady v procese adaptačnej politiky sa všeobecne považujú za kľúčové faktory dobrej adaptácie. Tieto zásady (založené na UKCIP, 2005; Adger a kol. 2005; Prutsch a kol. 2010; Brown a kol. 2011, Southern Voices on Adaptation (Južné hlasy o adaptácii), CARE 2015):

1. Adaptácia musí byť udržateľná – adaptačné reakcie by nemali prispievať k zmene klímy ani obmedzovať úsilie o jej zmiernenie, a preto by sa mali využívať synergie s cieľmi v oblasti zmierňovania zmeny klímy a malo by sa predchádzať konfliktom. Okrem toho by nemala znížiť schopnosť iných častí prírodného prostredia, spoločnosti alebo podniku vykonávať adaptáciu inde (napr. využívanie podzemnej vody na zavlažovanie v suchých oblastiach, čo spôsobuje pokles hladiny podzemnej vody a obmedzuje dostupné množstvo pitnej vody). Ak je to možné, podporovať adaptačné úsilie, ktoré zvyšuje schopnosť prírodných systémov zvyšovať odolnosť (napr. ekosystémové prístupy a riešenia blízke prírode) tlmením klimatických rizík.
2. Pracovať v partnerstve – identifikovať a spolupracovať s dotknutými aktérmi (napr. z verejných orgánov, mimovládnych organizácií, podnikov, miestnych komunít a ľudí) na všetkých príslušných úrovniach a zabezpečiť, aby boli dobre informovaní a povzbudzovaní k práci na adaptácii. Formulovať, vymedziť možnosti a stanoviť ich priority, vykonávať a monitorovať adaptačné politiky a plánovať participatívnym a inkluzívnym spôsobom.
3. Adaptácia musí byť založená na dôkazoch a v plnej miere využívať najnovší výskum, údaje a praktické skúsenosti, aby bolo rozhodovanie dobre podložené a informované.
4. Riadenie klimatických a neklimatických rizík pomocou vyváženého prístupu – zmena klímy je len jedným aspektom viacerých stresových situácií, ktoré ovplyvňujú sociálny, prírodný a hospodársky rozvoj. Adaptácia preto musí mať holistický prístup, ktorý zahŕňa riadenie klimatických aj neklimatických rizík.
5. Riešiť riziká spojené s minulou a súčasnou premenlivosťou klímy a extrémami počasia – to by mal byť východiskový bod pre anticipačné opatrenia na riešenie rizík a príležitostí spojených s dlhodobejšou zmenou klímy. Je dôležité zabezpečiť koordináciu a úzke synergie so znižovaním/riadením rizika katastrof (napr. správa o adaptácii na zmenu klímy a znižovaní rizika katastrof v Európe).
6. Prioritou by mala byť reakcia na vplyvy klímy – napríklad zameraním väčšej pozornosti na odvetvia, ktoré sú najviac postihnuté počasím a klímou, odvetvia s dlhodobou životnosťou alebo dôsledkami, v ktorých ide o významné investície alebo vysoké hodnoty, alebo v ktorých ide o podporu kritickej vnútroštátnej infraštruktúry.
7. Adaptácia musí byť prispôsobená rozsahu, ktorý si vyžaduje výzva v oblasti zmeny klímy (napr. celoštátna/regionálna/miestna/sektorová/cezhraničná)– riešenia je potrebné upraviť pre jednotlivé situácie, a to aj pokiaľ ide o zodpovednosť a financovanie.
8. Adaptácia by mala byť flexibilná – hoci v súvislosti s budúcou klímou stále panuje neistota, v niektorých oblastiach (napr. v odvetviach s dlhodobými plánovacími horizontmi) by sa teraz mali zvážiť možnosti a prijať rozhodnutia, ktoré sa dajú ľahko prispôsobiť. Preto by sa mala uznať hodnota neľutovania a možností adaptácie prospešných pre všetky strany, pokiaľ ide o nákladovú efektívnosť a viacnásobné prínosy, ako aj hodnota postupného prístupu k adaptácii.
9. Adaptácia musí byť transparentná – v plnej miere informovať o účinkoch a nákladoch rôznych možností adaptácie, a to v krátkodobom aj dlhodobom horizonte, a poskytovať čo najviac podrobností. Rozhodnutia o adaptácii sú tiež zaťažené hodnotou, napr. pokiaľ ide o úroveň rizika, ktoré sa má prijať. Preto je nevyhnutné, aby rozhodnutia a prideľovanie zdrojov boli transparentné, aby bolo možné dohodnúť sa na riešeniach, ktoré sú spravodlivé a vyvážené.
10. Nepretržite preskúmavať účinnosť, efektívnosť, spravodlivosť a legitímnosť rozhodnutí o adaptácii s cieľom postupne ich zlepšovať podľa vývoja dôkazov a poznatkov o vplyvoch zmeny klímy. To si vyžaduje monitorovanie a prehodnocovanie rizík, ako aj adaptačných politík/opatrení.