3. Identifikácia možností adaptácie

Podrobný akčný plán, v ktorom sa stanoví, ako, kedy a kto by mal vykonávať konkrétne adaptačné opatrenia, má zásadný význam pre dosiahnutie adaptácie v praxi. Na vypracovanie tohto akčného plánu je dôležité identifikovať potenciálne možnosti adaptácie (v tomto kroku) a zúžiť ich (pozri krok 4).

Tento krok pomáha vnútroštátnym orgánom a orgánom na nižšej ako celoštátnej úrovni identifikovať potenciálne možnosti adaptácie a zhromažďovať relevantné informácie o týchto možnostiach v portfóliu, čo uľahčí ďalšie stanovenie priorít možností.

Cieľom možností adaptácie je riešiť predtým identifikované obavy vyplývajúce aj z posúdenia zraniteľnosti voči zmene klímy a posúdenia rizík (pozri krok 2),aby sa negatívne alebo nepriaznivé vplyvy zmeny klímy dostali na prijateľnú úroveň a mohli sa nimi znížiť riziká. Možnosti adaptácie môžu okrem toho umožniť využiť všetky pozitívne príležitosti, ktoré vyplývajú zo zmeny klímy. Možnosti adaptácie môžu siahať od opatrení, ktorými sa buduje schopnosť adaptácie (napr. tvorba znalostí a výmena informácií, vytváranie podporných inštitucionálnych rámcov) alebo ktorými sa zavádzajú systémy riadenia a podporné mechanizmy (napr. lepšie plánovanie obhospodarovania pôdy, mechanizmy poistenia), až po adaptačné opatrenia vykonávané v praxi, napr. fyzické opatrenia alebo opatrenia založené na ekosystémoch. Tento krok uľahčuje preskúmanie potenciálnych možností adaptácie a pomáha identifikovať príslušné opatrenia.

S cieľom kategorizovať rôzne typy možností adaptácie agentúra EEA vypracovala súbor kľúčových typov opatrení. Okrem poskytnutia prehľadu všetkých druhov opatrení, keďže sú širšie ako len fyzické a technologické zásahy, jednou z hlavných očakávaných výhod kľúčových opatrení na prispôsobenie je zlepšenie kvality podávania správ, a to z hľadiska skúseností používateľov/nahlasovateľov, ako aj samotného podávania správ o výstupných údajoch. Na druhej strane sa očakáva, že harmonizovanejšie podávanie správ a jasnejšie výstupy podporia zlepšenie plánovania a monitorovania adaptácie na úrovni EÚ, a teda aj na úrovni členských štátov.

Tabuľka 1: KTM, čiastkové KTM a špecifikácie

Možnosti adaptácie môžu byť zamerané na:

• akceptovanie vplyvov a znášanie strát, ktoré vyplývajú z rizík (napr. riadenie ústupu od zvyšovania hladiny morí),
• kompenzácia strát rozdelením alebo rozdelením rizík alebo strát (napr. prostredníctvom poistenia),
• zabránenie alebo zníženie vystavenia klimatickým rizikám (napr. budovanie novej protipovodňovej ochrany alebo zmena miesta alebo činnosti a správania),
• využívanie nových príležitostí (napr. zapojenie sa do novej činnosti alebo zmena postupov s cieľom využiť meniace sa klimatické podmienky).

Možnosti adaptácie musia pokrývať širokú škálu otázok vrátane technologických, informačných, organizačných, behaviorálnych, ekosystémových a sociálno-ekonomických na rôznych úrovniach riadenia, odvetvových aj medziodvetvových. Pre niektoré ľudské a prírodné systémy existujú obmedzenia adaptačnej a adaptačnej schopnosti pri globálnom otepľovaní o 1,5 °C so súvisiacimi stratami. Po zistení hlavných obáv sa zhromaždia možné možnosti prispôsobenia. V aplikácii Climate-ADAPT môžu používatelia nájsť široký súbor možností adaptácie, ktoré možno vyhľadávať podľa vplyvu, podľa (hospodárskeho) odvetvia a podľa druhu opatrenia.

Tento oddiel uľahčuje preskúmanie potenciálnych možností adaptácie a pomáha identifikovať príslušné opatrenia a ich potenciálne súvisiace prínosy.

Okrem toho sa v osobitnej správe IPPC o globálnom otepľovaní o 1,5 °C dospelo k záveru, že na zníženie klimatických rizík je k dispozícii široká škála možností adaptácie.

Budovanie adaptačnej kapacity zahŕňa rozvoj schopnosti ľudí a systémov účinne reagovať na zmenu klímy. To zahŕňa zhromažďovanie a výmenu informácií z týchto oblastí:

• prístup k výsledkom výskumu alebo účasť na výskumných projektoch,
• údaje z monitorovania a príslušné zdroje informácií a
• zvyšovanie informovanosti prostredníctvom vzdelávania, výmeny skúseností a iniciatív v oblasti odbornej prípravy a
• vytvorenie podporného inštitucionálneho rámca, napr.:
• meniace sa normy,
• pozmeňujúce a doplňujúce právne predpisy,
• ktorým sa stanovujú mechanizmy financovania
• poskytovanie usmernení o osvedčených postupoch a
• vypracovanie vhodných politík, plánov a stratégií.

Pri zostavovaní opatrení by sa mala venovať pozornosť:

• výber možností adaptácie reagujúcich na zistené zraniteľné miesta,
• zahrnúť aj nekonvenčné a inovačné riešenia (bežný chod často bráni adaptácii),
• vytvorenie dobrej kombinácie rôznych druhov možností (napr. organizačných, technických a netechnických),
• uprednostnenie dlhodobých cieľov pred krátkodobými politickými záujmami.

Preskúmajte možnosti adaptácie tu.