Ako sa oznamujú neistoty?

Opis a kvantifikácia neistoty môžu zohrávať cennú úlohu pri formovaní rozhodovacieho procesu. Kvantifikácia nemôže odstrániť neistotu, ale môže pomôcť pochopiť úrovne neistoty, s ktorými sa stretávame. Pravdepodobnostné informácie môžu byť užitočným spôsobom, ako vysvetliť pravdepodobnosť možných futures. Štatistické metódy a modely zohrávajú kľúčovú úlohu pri interpretácii a syntéze pozorovaných klimatických údajov a projekcií z numerických klimatických modelov.

Pravdepodobnostné informácie však nie sú vždy k dispozícii. V tomto prípade môžu jasné opisy budúcich zmien, aj keď majú kvalitatívny charakter, poskytnúť cenné poznatky o tom, čo možno očakávať a ako sa na základe týchto informácií rozhodnúť. Prístupy, ako je použitie scenárov a ciest, sa môžu použiť, ak nie sú k dispozícii pravdepodobnosti.

Druh a časový horizont kontextu rozhodnutia o adaptácii určí najvhodnejšie informácie (pravdepodobnostné alebo nepravdepodobné), ktoré sa majú použiť.

Ako sa kvantifikujú a opisujú neistoty?

Zaobchádzanie s neistotou v IPCC

Medzivládny panel o zmene klímy (IPCC) vypracoval spoločný prístup a kalibrovaný jazyk na hodnotenie a oznamovanie stupňa istoty vo svojich zisteniach. Tento prístup bol predložený v Usmernení IPCC o konzistentnom zaobchádzaní s neistotami (Mastrandrea a kol., 2010) a uplatnený v piatej hodnotiacej správe IPCC (IPCC AR5, 2013 – 2014) a nedávnej osobitnej správe o globálnom otepľovaní o 1,5 °C (IPCC SR1.5, 2018).

Tento prístup sa opiera o dve metriky (dôvera a pravdepodobnosť)na oznamovanie stupňa istoty v kľúčových zisteniach na základe hodnotení príslušných vedeckých poznatkov autorskými tímami IPCC:

Dôvera: Na vyjadrenie úrovne dôvery v kľúčové zistenia sa používa päť kvalifikátorov , a to od veľmi nízkej , cez nízku , strednú , vysokú až po veľmi vysokú. Úroveň spoľahlivosti syntetizuje úsudky o platnosti zistení určené prostredníctvom hodnotenia dostupných dôkazov (typ, kvalita, množstvo alebo vnútorná konzistentnosť) a stupeň vedeckej zhody medzi rôznymi smermi dôkazov (pozri obrázok 1).

Obrázok 1 – Základom pre stupeň spoľahlivosti je kombinácia dôkazov (obmedzený, stredný, spoľahlivý) a súhlas (nízky, stredný a vysoký). Dôvera sa zvyšuje smerom k pravému hornému rohu. Vo všeobecnosti sú dôkazy najspoľahlivejšie, ak existuje viacero konzistentných nezávislých línií vysokej kvality (Mastrandrea a kol., 2010).

Pravdepodobnosť: Kvantifikované miery neistoty v zistení vyjadrené pravdepodobnostne (na základe štatistickej analýzy pozorovaní alebo výsledkov modelu alebo odborného posudku). Ak neistoty možno kvantifikovať pravdepodobnostne, zistenie možno charakterizovať pomocou týchto pojmov (tabuľka 1):

Tabuľka 1 – Pojmy pravdepodobnosti súvisiace s výsledkami použitými v AR5 a SR1.5 IPCC

Poznámka: Medzi ďalšie pojmy, ktoré sa môžu použiť, ak je to vhodné, patria mimoriadne pravdepodobné (pravdepodobnosť 95 – 100 %), pravdepodobnejšie ako nepravdepodobné (pravdepodobnosť 50 – 100 %), nepravdepodobnejšie ako pravdepodobné (0 – < 50 %) a mimoriadne nepravdepodobné (pravdepodobnosť 0,5 %).

Keďže kalibrovaný jazyk IPCC bol vyvinutý v angličtine, pri preklade tohto prístupu do iných jazykov by sa mali použiť preventívne opatrenia, pretože to môže viesť k strate presnosti.

Scenáre a cesty

Pri absencii pravdepodobnostných dôkazov alebo ako prostriedok na podporu posúdení vplyvu zmeny klímy a zraniteľnosti voči nej sa často používajú scenáre a iné kvalitatívne opisy budúcich zmien. Pozornosť by sa mala venovať tomu, že scenáre, cesty a iné pojmy sa niekedy používajú zameniteľne so širokou škálou prekrývajúcich sa definícií (Rosenbloom, 2017). Niektoré užitočné vymedzenia sú uvedené v piatej hodnotiacej správe IPCC (2014) a v osobitnej správe IPCC1.5 (2018):

Scenáre ako vierohodné opisy toho, ako sa môže vyvíjať budúcnosť, založené na koherentnom a vnútorne konzistentnom súbore predpokladov o kľúčových hnacích silách (napr. miera technologických zmien, ceny) a vzťahoch. Treba poznamenať, že scenáre nie sú ani predpoveďami, ani prognózami, ale sú užitočné na poskytnutie pohľadu na dôsledky vývoja a opatrení.

Cesty opisujú časovú evolúciu prírodných a / alebo ľudských systémov smerom k budúcemu stavu. Koncepcie dráhy siahajú od súborov kvantitatívnych a kvalitatívnych scenárov (alebo príbehov) potenciálnych futures až po rozhodovacie procesy zamerané na riešenia so zameraním na žiaduce spoločenské ciele. Prístupy dráh sa zvyčajne zameriavajú na biofyzikálne, technicko-ekonomické a/alebo sociálno-behaviorálne trajektórie a zahŕňajú rôzne dynamiky, ciele a aktérov v rôznych mierkach.

Rôzne typy scenárov a ciest budúcich podmienok, ktoré sú užitočné pre rozhodovanie o adaptácii, sú k dispozícii na globálnej a v niektorých prípadoch na vnútroštátnej až miestnej úrovni. Tieto zvyčajne zahŕňajú:

Scenáre emisií: vierohodné reprezentácie budúceho vývoja emisií skleníkových plynov a aerosólov na základe koherentného a vnútorne konzistentného súboru predpokladov o hnacích silách (ako je demografický a sociálno-ekonomický rozvoj, technologické zmeny) a ich kľúčových vzťahoch. Koncentračné scenáre odvodené z emisných scenárov sa používajú ako vstupné údaje pre klimatické modely na výpočet projekcií klímy vo viacerých mierkach.

Sociálno-ekonomické scenáre: Scenáre, ktoré opisujú možnú budúcnosť z hľadiska počtu obyvateľov, hrubého domáceho produktu a iných sociálno-ekonomických faktorov relevantných pre pochopenie dôsledkov zmeny klímy na vnútroštátnej a miestnej úrovni.

Prognózy týkajúce sa klímy (a prognózy týkajúce sa vplyvu na klímu): Simulovaná reakcia klimatického systému (alebo klimaticky citlivého systému) na scenár budúcich emisií alebo koncentrácie skleníkových plynov a aerosólov všeobecne odvodených pomocou klimatických modelov (alebo modelov vplyvu na klímu). Projekcie klímy často slúžia ako surovina na vytvorenie scenárov zmeny klímy, tie si však zvyčajne vyžadujú dodatočné informácie, ako je pozorovaná súčasná klíma.

V prípade žiadostí, ktoré sú podkladom pre dôležité politické rozhodnutia alebo zásadné investičné rozhodnutia, sa odporúča, aby subjekty s rozhodovacou právomocou využívali celú škálu dostupných scenárov (a vplyvov) zmeny klímy a informácií o modeloch.

Ďalšie hlavné témy:

1. Čo znamená neistota?

3. Ako počítať s neistotou?