European Union flag

Popis

Podzemná voda je základným zdrojom sladkej vody a predstavuje približne jednu tretinu celkovej dostupnej vody na svete. Zdroje podzemnej vody sa však rýchlo využívajú alarmujúcim a neudržateľným tempom. Znížené zrážky a prenikanie morskej slanej vody v kombinácii s nadmerným využívaním podzemnej vody majú priamy vplyv na dopĺňanie, vypúšťanie, skladovanie a biogeochemické vlastnosti kolektorov podzemnej vody. Očakáva sa, že zmena klímy a súvisiaci nárast hladiny morí ešte viac zintenzívnia tieto vplyvy, ktoré však možno len ťažko kvantifikovať z dôvodu neistoty v projekciách klímy a reakcie miestneho hydrologického systému na premenlivosť klímy.

Tieto okolnosti si vyžadujú zosúladenie ľudských činností s ochranou a udržateľným hospodárením so zdrojmi podzemnej vody. Na jednej strane je dôležité zlepšiť ochranu zásobníkov podzemnej vody, obmedziť využívanie vody a v prvom rade optimalizovať opätovné využívanie vody. Tento cieľ sa sleduje prostredníctvom integrovaného prístupu k hospodáreniu s vodou, pričom sa zohľadňujú aj iné zdroje sladkej vody. Okrem toho sa zvyšuje dostupnosť techník určených na obnovu a dokonca zvýšenie prirodzenej infiltračnej kapacity sladkej vody do kolektora podzemnej vody vrátane zberu dažďovej vody (zber a skladovanie dažďovej vody, ktorá sa inak stratila v dôsledku odtoku) a využívania pretrvávajúcej dlažby.

Samotné tieto riešenia nemusia postačovať na obnovu kolektorov podzemnej vody, ktoré sú vystavené intenzívnemu tlaku a nadmernému využívaniu. Preto je možné zaviesť ďalšie miestne riešenia zamerané na dopĺňanie kolektorov podzemnej vody s cieľom pomôcť vyrovnať sa s náročným problémom spojeným so suchom a nedostatkom vody. Počas obdobia veľkého množstva vody (t. j. obdobia dažďov) sa môže extra voda odobrať z rieky (alebo iného zdroja) a potom sa vstrekne a uskladní v kolektore podzemnej vody vo vymedzenej oblasti. Týmto spôsobom sa voda môže použiť na obnovenie rovnováhy podzemnej vody a neskôr na zásobovanie vodou. Počas posledných dvoch storočí sa na celom svete úspešne realizovalo spravované dopĺňanie kolektorov podzemnej vody (MAR) na rôzne účely: zlepšiť prirodzené skladovanie; riadenie kvality vody; fyzikálne ošetrenie kolektora podzemnej vody; riadenie systémov distribúcie vody a ekologických prínosov. MAR sa úspešne používa v Európe (napr. v Nemecku, Holandsku, Francúzsku, Fínsku, Švédsku, Španielsku atď.), USA, Južnej Afrike, Indii, Číne, Austrálii a na Blízkom východe. V súčasnosti sa zrealizovalo približne 1200 prípadových štúdií z viac ako 50 krajín (inventarizačnýportál MAR).

Doplnenie kolektora podzemnej vody možno dosiahnuť buď priamym vstrekovaním povrchových vôd do systému podzemnej vody cez vrty, alebo nepriamo naplnením doplňovacích nádrží, ktoré umožňujú, aby sa povrchové vody pomaly perkolovali smerom nadol do nižšie uvedenej tabuľky podzemných vôd. Nepriame dobíjanie možno kombinovať s opatreniami zameranými na zlepšenie prirodzenej infiltračnej kapacity, ako je to v prípade využívania zalesnených oblastí. Techniky nepriamej infiltrácie vody sú vo všeobecnosti vhodné pre nekonfigurované kolektory podzemnej vody, zatiaľ čo techniky priameho vstrekovania sú vhodnejšie pre hlbšie uzavreté kolektory podzemnej vody. Najbežnejšími typmi MAR v Európe sú indukovaná brehová filtrácia (priama metóda) a metódy povrchového rozmetávania (nepriama metóda), ktoré sa nachádzajú v centrálnych a severných krajinách, kde existujú veľké viacročné rieky a jazerá. Tieto systémy sú väčšinou určené na konečné použitie v domácnostiach (zásobovanie pitnou vodou), ale nedávno sa tiež považovali za systémy na zmiernenie vplyvov vniknutia slanej vody alebo na obnovenie rovnováhy podzemnej vody narušenej nadmerným odberom.

Voda na dopĺňanie kolektorov podzemnej vody sa môže odoberať aj z terciárnych čistiarní odpadových vôd. Mechanické a chemické procesy, ku ktorým dochádza, keď voda perkoluje v zemi, a s tým súvisiaci značný čas na cestovanie a zotrvanie sa používajú ako účinné filtračné mechanizmy na zabezpečenie potrebnej kvality vody. Monitorovanie je v každom prípade potrebné na posúdenie súladu s normatívnymi normami.

Nevyžadujú sa žiadne veľké investície do infraštruktúry na účely MAR. Predpokladom je však existencia útvaru podzemnej vody a musí byť k dispozícii značná otvorená plocha pôdy, aby sa umožnila infiltrácia vody do pôdy a dopĺňanie podzemnej vody. Takáto oblasť musí byť v hydrologickom spojení s kolektorom podzemnej vody, ktorý sa má znovu naplniť. Výhodou dopĺňania podzemnej vody je podpora nepretržitého toku podzemnej vody pozdĺž prirodzených tokov, umožnenie zvýšenej ťažby podzemnej vody v už existujúcich lokalitách, udržiavanie vyššej úrovne podzemnej vody, ktorá môže slúžiť na rôzne účely (napr. poľnohospodárstvo) a podporovať funkcie ekosystému, a môže zabrániť prenikaniu slanej vody do lokalít v blízkosti mora. V porovnaní s inými metódami používanými na skladovanie vody na zemskom povrchu umožňuje dopĺňanie podzemnej vody zabrániť stratám v dôsledku odparovania, čo je obzvlášť dôležité v horúcom a suchom podnebí.

Podrobnosti o adaptácii

kategórie IPCC
Konštrukčné a fyzické: Technologické možnosti, Štrukturálne a fyzické: Možnosti adaptácie založené na ekosystéme
Účasť zainteresovaných strán

Hlavný podiel využívania podzemných vôd je určený na poľnohospodárske účely; zapojenie poľnohospodárov a vlastníkov pôdy je preto kľúčové pre riadenie zdrojov podzemnej vody a vykonávanie súvisiacich adaptačných opatrení. Ďalšími dôležitými aktérmi sú spoločnosti zaoberajúce sa hospodárením s pitnou vodou.

Úspech a limitujúce faktory

Riadené dopĺňanie kolektorov podzemnej vody môže zmierniť vplyvy zmeny klímy a negatívne dôsledky poklesu hladiny podzemnej vody, napr. v dôsledku nadmerného využívania. Očakávané súvisiace prínosy v porovnaní s povrchovým skladovaním vody môžu zohrávať dôležitú úlohu pri podpore úspešného vykonávania nariadenia o zneužívaní trhu, ako je to v prípade: výrazná minimalizácia strát z odparovania, minimalizácia priameho znečistenia a eutrofizácie a relatívne nižšie náklady. Skutočnému vykonávaniu opatrení nariadenia o zneužívaní trhu však môžu brániť:

  • Ich výkonnosť v špecifických miestnych hydro-, geochemických a hydrogeologických podmienkach. MAR sa môže účinnejšie aplikovať v kolektoroch podzemnej vody, ktoré dokážu uskladniť veľké množstvo vody a neuvoľňujú ju príliš rýchlo.
  • Upchávanie (t. j. hromadenie nerozpustných tuhých látok z dobíjacej vody), ktoré je najrozšírenejším technickým problémom spôsobujúcim zníženie hydraulickej vodivosti dobíjaných konštrukcií.
  • Nedostatok miestnych údajov umožňujúcich podrobné posúdenie miestnych podmienok umožňujúcich navrhovanie a vykonávanie techník MAR.
  • Odpor v rámci spoločnosti a regulačné obmedzenia. Vlastníci pôdy a správne orgány musia uznať hospodársky význam, uskutočniteľnosť, riziká a prínosy nariadenia o zneužívaní trhu a musia byť zapojení už od fázy návrhu. Absencia plného zapojenia môže viesť k neprijatiu. V niektorých krajinách si nariadenie o zneužívaní trhu vyžaduje predchádzajúce schválenie v súlade s environmentálnymi normami a musí sa vykonať posúdenie vplyvu na životné prostredie.
Náklady a prínosy

Náklady a prínosy systémov MAR je často náročné speňažiť, pretože sa výrazne líšia v závislosti od konkrétneho typu používaného nabíjacieho systému, výkonnostných cieľov, miestnych hydrologických a fyzikálnych podmienok, plánovaného využitia zhodnotenej a uskladnenej vody a dostupnej alternatívy pre zásobovanie vodou. Náklady na intervencie v rámci nariadenia o zneužívaní trhu zahŕňajú kapitálové náklady, náklady na prevádzku a údržbu. V návrhu nariadenia o zneužívaní trhu by sa mali zohľadniť alternatívne náklady spojené s pôdou; t. j. výnosy, ktoré by sa mohli získať, ak by sa majetok predal alebo prenajal, alebo hodnota tovaru a služieb, ktoré by sa získali, ak by sa pozemok využíval alternatívne.

Čas realizácie

Doba realizácie je veľmi špecifická pre danú lokalitu; vo všeobecnosti sa pohybuje od 5 do 30 rokov.

Celý život

Životnosť závisí od miestnych podmienok a prístupov k riadeniu.

Referenčné informácie

webové stránky:
Referencie:

Dillon, P. a kol., (2019). Šesťdesiat rokov celosvetového pokroku v oblasti nabíjania riadených kolektorov podzemnej vody. Hydrogeology Journal, zv. 27, vydanie 1, s. 1 – 30.

Stefan, C., and Ansems, N., (2018). Webový globálny inventár aplikácií na dobíjanie riadených kolektorov podzemnej vody. Udržateľné hospodárenie s vodnými zdrojmi, zväzok 4 ods. 2, s. 153 – 162.

Hartog, N., Hernandez., M., Vilanova, E., Grützmacher G., Scheibler, F., Hannappel, S., (2017). Zoznam spravovaných lokalít na dopĺňanie kolektorov podzemnej vody v Európe: historický vývoj, súčasná situácia a perspektívy. Hydrogeology Journal, zv. 25, vydanie 6, s. 1909 – 1922.

Vydané v Climate-ADAPT: Apr 19, 2025

Language preference detected

Do you want to see the page translated into ?

Exclusion of liability
This translation is generated by eTranslation, a machine translation tool provided by the European Commission.