Zabezpečenie budúcich dodávok vody na regionálnej a miestnej úrovni v údolí rieky Lavant v Korutánsku

Údolie rieky Lavant sa nachádza na južnom okraji hlavného alpského hrebeňa a je ohraničené pohoriami Saualpe na západe a Koralm na východe, ktoré sa pohybujú až do 2100 m. Wolfsberg, hlavné mesto okresu, a St. Andrä sú najväčšie mestá v regióne. Pramene v oboch pohoriach poskytujú obciam väčšinu pitnej a úžitkovej vody.

Údolie rieky Lavant sa vyznačuje nízkym úhrnom zrážok. S priemerným ročným úhrnom zrážok menej ako 800 mm je údolie jedným z najsuchších regiónov Korutánska. Okrem toho sú geologické podmienky nepriaznivé pre skladovanie podzemnej vody, vypúšťanie prameňov je pomerne nízke a na zásobovanie vodou sa môže použiť len obmedzený počet prameňov. V dôsledku týchto prirodzených obmedzení dostupnosti vody bol región už v posledných desaťročiach postihnutý nedostatkom vody, najmä počas horúcich a suchých letných období (EEA 2009; BMLFUW 2016). Často sa vyskytovali významné sezónne prekážky v zásobovaní vodou, napr. v rokoch 1993, 2002, 2003 a 2012.

Účinky zmeny klímy boli v regióne badateľné už v posledných desaťročiach. Za posledných 100 rokov existuje jasný trend znižovania ročných zrážok vo väčšine častí Korutánska južne od hlavného alpského hrebeňa. V regióne údolia Lavant sa ročné zrážky znížili približne o 15 – 25 %, pričom k najväčšiemu sezónnemu poklesu došlo v zime.

Predpokladá sa, že vzhľadom na polohu Korutánska pri zbližovaní klimatických vplyvov Stredozemného mora a Atlantického oceánu boli modelové regionálne prognózy budúcich trendov v zrážkach v južnej časti Rakúska vždy vystavené vysokej neistote a pravidelne vykazovali výrazné rozdiely medzi klimatickými modelmi. Predchádzajúce regionálne scenáre zmien ročných zrážok sa pohybovali od mierne pozitívnych až po mierne negatívne trendy. V niektorých scenároch sa predpokladal výrazný pokles letných zrážok až o –15 % od roku 2050. Z najnovších klimatických scenárov pre Rakúsko (ÖKS 15) vyplýva výrazné zvýšenie priemernej ročnej teploty o +1,3 °C (scenár zmierňovania zmeny klímy podľa RCP4.5) na 1,5 °C (scenár nezmeneného prístupu podľa RCP8.5) pre Korutánsko a údolie Lavant do roku 2050 (v porovnaní s obdobím 1971 – 2000). Do konca storočia môže pri scenári nezmenených emisií (RCP8.5) dôjsť k ročnému zvýšeniu priemernej teploty až o +4,2 °C. Scenáre tiež ukazujú nárast ročného počtu vykurovacích dní (dni s > 30 °C). Tie by sa mohli do roku 2050 zvýšiť o +3,2 dňa a do konca storočia by sa mohli zvýšiť až na +5,8 alebo dokonca +17,1 dňa. Pokiaľ ide o priemerné ročné zrážky, v strednodobom a dlhodobom horizonte sa predpokladá mierny nárast, ktorý je spôsobený najmä vyššími objemami simulovaných zrážok v zimnom období, ale všetky výsledky modelov súvisiacich so zrážkami nie sú štatisticky významné. Na rozdiel od teplotných prognóz sa budúce trendy zrážok naďalej vyznačujú podstatne väčšou neistotou.

Výraznejšia variabilita hladín podzemnej vody a dodávok prameňov, ktorá vyvrcholila opakujúcimi sa obdobiami nedostatku vody, sa pozorovala už v rokoch pred začatím adaptačných opatrení. Hoci výsledky regionálneho modelovania klímy nie je jednoduché interpretovať z hľadiska ich vplyvu na zásoby podzemnej vody a obnovu podzemnej vody, očakáva sa, že úrovne podzemnej vody, kolektory podzemnej vody a vypúšťanie prameňov budú v budúcnosti ovplyvnené rastúcou variabilitou. Tento výsledok bude pravdepodobne výsledkom kombinovaných účinkov vyššej medziročnej variability režimov zrážok, možného poklesu letných zrážok s dlhšími obdobiami sucha, vyššej miery evapotranspirácie a zníženého dopĺňania podzemnej vody v dôsledku menšieho sneženia a kratšieho trvania snehovej pokrývky v zime.

Znížená dostupnosť vodných zdrojov počas suchého a horúceho letného obdobia sa časovo zhoduje so zvýšením dopytu po vode zo strany domácností, cestovného ruchu a poľnohospodárstva, čo v minulosti prispelo k problémom s dodávkami vody. Keďže v centrálnych oblastiach regiónu Lavantského údolia sa očakáva ďalší rast počtu obyvateľov a osídlených oblastí, môže to zvýšiť celkovú spotrebu vody, a tým zvýšiť zraniteľnosť zásobovania pitnou vodou. Zníženie dostupnosti vody v kombinácii s vyššou mierou čerpania počas suchého a horúceho letného obdobia sa uznalo za hrozbu pre kontinuitu verejných dodávok vody a vytvorilo silnú potrebu opatrení reakcie zo strany odvetvia vodného hospodárstva.

Lesy pokrývajú až 50 % plochy regiónu, a najmä lesné porasty na horských svahoch plnia dôležité funkcie zadržiavania vody a ochranné funkcie, pokiaľ ide o prírodné nebezpečenstvá. Vzhľadom na rozsiahlu introdukciu v nadmorských výškach pod 900 m v minulosti sa smrek nórsky distribuuje ďaleko za hranice svojho prirodzeného areálu a je zďaleka dominantným druhom stromov v regióne. Keďže smrekové stromy uprednostňujú chladné a mokré lokality, v mnohých lokalitách už dosiahli hranice svojej tolerancie za súčasných klimatických podmienok. Viacnásobné tlaky na tieto lesy spôsobené klímou nevedú len k strate produktivity, ale ohrozujú aj ich životaschopnosť, ekologickú stabilitu a poskytovanie dôležitých ekosystémových služieb pre lesy, ako je zadržiavanie vody, skladovanie vody a ochrana pred gravitačnými prírodnými nebezpečenstvami.

Hlavným cieľom adaptačných opatrení bolo zabezpečiť vodné zdroje a verejné zásobovanie vodou v dlhodobom horizonte. Sledované stratégie sa zameriavajú na stranu ponuky aj dopytu v oblasti hospodárenia s pitnou vodou. Na strane ponuky je cieľom reorganizácie systému zásobovania vodou na regionálnej úrovni, budovania novej infraštruktúry zásobovania vodou a rozvoja nových vodných zdrojov zabezpečiť kontinuitu kvantitatívnych verejných dodávok vody aj v obdobiach zníženej prirodzenej dostupnosti vody a špičkovej spotreby. Ďalším cieľom je zaručiť zásobovanie vodou, aj keď jedno z miestnych zariadení z akéhokoľvek dôvodu zlyhá.

Na strane dopytu sa systém včasného varovania, informačné opatrenia a opatrenia na zvyšovanie informovanosti zameriavajú na podporu správania občanov a domácností, ktoré šetrí vodu. Tieto adaptačné opatrenia boli väčšinou prijaté v reakcii na pozorované vplyvy klímy a nedostatok vody, ale boli motivované aj nepriaznivými klimatickými prognózami a odrážajú preventívny prístup k značnej neistote, pokiaľ ide o budúce zrážky.

Cieľom ďalších opatrení prijatých sektorom obhospodarovania lesov je znížiť zraniteľnosť regionálnych lesov voči zmene klímy, ako je nedostatok vody, tepelná neznášanlivosť, zamorenie lykožrútom a náchylnosť na škody spôsobené víchricami, a zachovať alebo zlepšiť ochranné funkcie (zadržiavanie povodní, stabilizácia svahov) a kapacity lesných ekosystémov na zadržiavanie vody.

Hlavné adaptačné činnosti v údolí rieky Lavant sa zameriavajú na zabezpečenie verejného zásobovania vodou. Dopĺňajú ich ďalšie opatrenia na zníženie dopytu po vode ovplyvňovaním správania používateľov vody. Prijali sa adaptačné opatrenia na medzikomunálnej, t. j. regionálnej úrovni, ako aj na miestnej úrovni jednotlivých obcí. Vykonávanie opatrení sa začalo už v roku 1994; Odvtedy sa postupne rozširovala a je pokračujúcim procesom. Tieto adaptačné činnosti sa doteraz ukázali ako úspešné pri riešení výziev súvisiacich s nedostatkom vody v regióne údolia rieky Lavant spôsobeným klímou:

• Vytvorenie „regionálnej vodohospodárskej siete Lavantského údolia“, organizačnej štruktúry pre regionálne zásobovanie vodou, od roku 1994. Prepojením vodovodných sietí štyroch obcí Wolfsberg, St. Andrä, St. Paul a St. Georgen možno kompenzovať nedostatok vody v každej obci, zastaviť spotrebu v čase špičky a rozdeliť riziká spojené s dodávkou vody medzi obce a úplne ich znížiť, a to aj zabezpečením prepúšťania v infraštruktúre v prípade zlyhania systému. Dnes sieť vodohospodárskych združení vlastní dopravný systém, ktorý môže zabezpečiť ročný tok vypúšťania 260 000 m³. Voda pochádza z 12 prameňov na pozemkoch v súkromnom vlastníctve; odber vody zabezpečuje vodohospodárska asociačná sieť prostredníctvom dlhodobých zmlúv. Táto stratégia riadenia rizík sa ukázala ako úspešná pre približne 42 000 spotrebiteľov pripojených k verejnému vodovodnému systému.
• Vytvorenie vodovodnej infraštruktúry siete zahŕňalo rozvoj nových vodných zdrojov v regióne a inštaláciu nových prenosových potrubí. Voda sa získava len z prírodných prameňov bez použitia čerpacích zariadení. Centrálny systém diaľkového ovládania zabezpečuje, že sa odoberá len také množstvo vody, ktoré je skutočne potrebné na udržanie dodávok. Iba v situáciách špičkového odberu sa dodatočná voda presmeruje do systému zásobovania. Voda z rozvinutých prameňov, ktorá nie je potrebná na pokrytie dopytu, môže zostať v hydrologickom systéme a prúdiť do prirodzených povrchových tokov. Týmito opatreniami sa zabezpečí, aby boli vplyvy na vodnú bilanciu prírodného prostredia čo najnižšie.
• Komplexné infraštruktúrne, organizačné a plánovacie opatrenia boli prijaté aj na miestnej úrovni. V meste Wolfsberg boli vyvinuté nové vodné zdroje vrátane studní s hlbokou podzemnou vodou, ktoré sú pripojené k verejnému zásobovaciemu systému. Aby sa obmedzila ťažba vody z hlbinných útvarov podzemnej vody, príslušné vrty sa menia len v mimoriadnych situáciách s nedostatočným dopytom a ponukou. Mestská zásobovacia infraštruktúra bola modernizovaná a v súčasnosti zahŕňa 400 kilometrov napájacích vedení, 83 prameňov, 29 vysokoúrovňových nádrží na vodu a 7 čistiarní UV vody. S cieľom pripraviť sa na situácie nedostatku vody bol vypracovaný komunálny plán krízového riadenia, v ktorom sa stanovujú opatrenia, ako je nepretržité monitorovanie dodávok vody, pripojenie k sieti regionálnych združení pre vodu a pripojenie ďalších hlbinných vrtov podzemnej vody na požiadanie. Dohoda o spolupráci s dodávateľom vody mimo obce umožňuje dovážať dodatočnú pitnú vodu, ak by sa to vyžadovalo.

Súbežne s prispôsobením riadenia zásobovania vodou sa mestské vodohospodárske podniky regiónu snažia riadiť dopyt po vode poskytovaním informácií o stave zásobovania pitnou vodou a opatreniach na úsporu vody svojim zákazníkom. Mesto Wolfsberg má zavedený systém včasného varovania a na svojej webovej stránke poskytuje denne aktualizované údaje o situácii v oblasti pitnej vody. V závislosti od úrovne stavu včasného varovania sa odporúčajú rôzne opatrenia na úsporu vody. V situáciách vysokého nedostatku vody nadobúdajú účinnosť regulačné opatrenia, ako je zákaz plnenia bazénov, zavlažovania záhrad a umývania automobilov. Zvyšovanie povedomia o otázkach vodného hospodárstva je tiež pravidelným zameraním obecných novín a iných miestnych médií.

Zaviedli sa aj adaptačné opatrenia pre obhospodarovanie lesov, ktoré už bolo negatívne ovplyvnené vplyvmi zmeny klímy. Cieľom obhospodarovania lesov v tomto regióne je znížiť zraniteľnosť lesov voči zmene klímy podporou využívania druhov stromov, ktoré sú tolerantnejšie voči suchu, a vytvorením zmiešaných lesných porastov odolnejších voči zmene klímy. S cieľom zachovať a obnoviť produktívne aj neproduktívne funkcie lesov sa adaptačné opatrenia zameriavajú na úpravu druhového zloženia stromov nahradením vysoko zraniteľných nórskych smrekov inými autochtónnymi druhmi stromov, ktoré sú lepšie prispôsobené zmenám miestnych klimatických podmienok v lokalite. Na povzbudenie a podporu adaptívneho obhospodarovania lesov vlastníkmi lesov boli zriadené konzultačné služby v rámci regionálneho orgánu lesného hospodárstva a program finančnej podpory. Plánovaným vedľajším prínosom obnovy zdravých a stabilných lesov, ktoré sú dobre prispôsobené súčasným a budúcim klimatickým podmienkam, je zachovanie a zlepšenie poskytovania ich ekosystémových služieb, najmä tých, ktoré súvisia so zadržiavaním vody a skladovacími kapacitami lesných ekosystémov. Lesná pokrývka na svahoch a horských svahoch má výrazný vplyv na zníženie odtoku povrchovej vody, čím významne prispieva k obnove podzemnej vody a k zníženiu hromadenia povodní. Adaptačné opatrenia prijaté v rámci obhospodarovania lesov sú teda synergické s adaptačnými cieľmi, ktoré sleduje odvetvie vodného hospodárstva.

Vytvorenie „regionálnej siete združení pre vodné hospodárstvo“ možno klasifikovať ako opatrenie v oblasti riadenia vodných zdrojov, ktoré vychádza zo spolupráce medzi obcami. Kľúčovými aktérmi spolupráce sú v tomto prípade obce a ich komunálni vodohospodári. Provinčná vláda Korutánska prevzala podpornú úlohu tým, že stanovila politický rámec pre regionálnu správu vodných zdrojov, poskytla finančnú podporu a zriadila hydrologickú monitorovaciu sieť. Pred založením „regionálnej siete združení pre vodné hospodárstvo v údolí Lavant“ vláda zorganizovala informačné podujatie pre miestne obyvateľstvo. Neuskutočnili sa ďalšie procesy účasti verejnosti, ale nepretržité informačné činnosti obcí prispeli k zvyšovaniu informovanosti o otázkach týkajúcich sa vody a k budovaniu akceptácie opatrení verejnosťou.

Činnosti krajinskej vlády Korutánska, pokiaľ ide o poskytovanie strategických celoštátnych politík v oblasti zásobovania vodou, boli faktorom úspechu, pretože poskytli program a rámec na stanovenie trendov. Vládne agentúry v Korutánsku od roku 1984 pracujú na celoštátnej stratégii zásobovania vodou, v ktorej prezentujú údaje o dostupnosti vody a dopyte po nej na regionálnej úrovni. Na základe týchto informácií boli pre obce pripravené návrhy na udržateľné zásobovanie vodou. Jedným z prioritných cieľov bolo prepojenie vodovodných sietí obcí. Okrem toho bola v celej provincii zriadená monitorovacia sieť s 200 hydrografickými stanicami na zisťovanie aktuálnych trendov v hydrologických parametroch, ako sú zásoby podzemnej vody alebo spôsoby odtoku.

Založenie „regionálnej siete združení pre vodu v údolí Lavant“ sa pôvodne vyvinulo z iniciatívy jednej osoby, ktorá si bola vedomá miestnej situácie v oblasti zásobovania vodou. Osoba bola renomovaným odborníkom na vodu s dobrými väzbami na príslušných činiteľov s rozhodovacou právomocou na vládnej a politickej úrovni. Tento silný osobný záväzok bol kľúčovým faktorom úspechu, ktorý posunul projekt vpred a umožnil regiónu čeliť týmto výzvam v počiatočnom štádiu. V prvej fáze bolo založenie siete kontroverzné a časť miestneho obyvateľstva proti nemu z ekonomických dôvodov. Nedostatok vody v posledných rokoch však zdôraznil význam projektu a pomohol zvýšiť jeho akceptáciu. Dlhodobé činnosti obcí zamerané na zvyšovanie informovanosti o otázkach vody a opatreniach na úsporu vody významne prispeli k úspechu v regióne.

Hlavným cieľom prijatých adaptačných opatrení bolo vytvoriť strategické kapacity zásob vody v časoch výrazného nedostatku vody. Hoci to zahŕňalo rozvoj nových vodných zdrojov, zaviedli sa opatrenia na zabránenie neudržateľnému nadmernému využívaniu, ako je dočasné využívanie dodatočných vodných zdrojov len na základe dopytu, ako aj trvalé monitorovanie stavu vodnej bilancie. Jadrom siete regionálnych združení pre vodu je zdôvodnenie riadenia miestnych problémov s dodávkami vody prostredníctvom regionálnej distribúcie, a nie prostredníctvom zvýšenia celkového množstva ťažby vody. Spoločným využívaním spoločných vodných zdrojov sa zabráni nekoordinovaným a individuálnym miestnym reakciám, ako je využívanie každého malého prameňa v obci.

Napriek všetkým činnostiam siete vodohospodárskych združení mimoriadne horúce a suché letá v minulosti (napr. v roku 2003) jasne ukázali, že k dispozícii je len obmedzené množstvo vody, ktoré nepretržite nepokrýva potreby obcí. Sieť (spolu s obcami) teraz hľadá nové alternatívy na zlepšenie bezpečnosti dodávok vody v regióne. Jednou z možností, o ktorej sa v súčasnosti uvažuje, je medziregionálne rozšírenie vodohospodárskej siete. Prepojenie vodovodnej siete viacerých regiónov s rôznymi klimatickými a geologickými charakteristikami by mohlo viesť k väčšej bezpečnosti dodávok počas rizikových období.

Adaptačné opatrenia opísané v tejto prípadovej štúdii sú účinné len pre domácnosti, ktoré sú pripojené k verejnému systému zásobovania vodou. Rôzne percentuálne podiely domácností v nepriaznivých lokalitách v mestských oblastiach však závisia od individuálneho zásobovania vodou zo súkromných studní. Vzhľadom na veľmi rozptýlené modely osídlenia v okrajových oblastiach a vysoké náklady pre verejný sektor nie je možné pripojiť tieto domácnosti k verejnej vodovodnej sieti. Zraniteľnosť tejto skupiny obyvateľstva voči nedostatku vody je naďalej vysoká a očakáva sa, že sa v budúcnosti zvýši.

Adaptačné opatrenia prijaté na regionálnej úrovni boli doteraz úspešné pri zabezpečovaní dodávok vody pre približne 42 000 spotrebiteľov pripojených k verejnému vodovodnému systému. Opatrenia, ktoré prijali obecné orgány zodpovedné za miestne hospodárenie s vodou v hlavnom meste okresu Wolfsberg, dlhodobo zabezpečili zásobovanie vodou pre viac ako 7 000 domácností. Nepretržitý prístup k pitnej vode v podmienkach zmeny klímy je nevyhnutným predpokladom zachovania regionálnej úrovne obyvateľstva, sociálneho blahobytu a potenciálu udržateľného regionálneho rozvoja.

„Regionálna vodohospodárska asociačná sieť Lavantské údolie“ bola zriadená na základe rakúskeho spolkového zákona o vodách z roku 1959.

V situáciách vysokého nedostatku vody nadobúdajú účinnosť regulačné opatrenia obcí, ktorými sa zakazujú určité formy spotreby vody občanmi (plnenie bazénov, umývanie automobilov, zavlažovanie záhrad).

„Vodná asociačná sieť Lavant Valley“ bola založená v roku 1994. V nasledujúcich rokoch bolo dokončených niekoľko stavebných prác (napr. vodné veže, vodné nádrže, potrubia, zadržanie prameňov). Vykonávanie ďalších opatrení sa postupne rozšírilo a stále prebieha.

„Regionálna vodohospodárska asociačná sieť Lavantské údolie“ bola inštitucionalizovaná ako stály vodohospodársky orgán podľa federálnych právnych predpisov o vode. Všetky stavebné a infraštruktúrne opatrenia sú dlhodobými investíciami. Keďže pravidelná údržba a obnova sú súčasťou pravidelných povinností zodpovedných inštitúcií (regionálna asociačná sieť a vodohospodárske práce mesta Wolfsberg), môže to znamenať životný cyklus 100 rokov a viac.

Ulrike Marinelli
Wolfsberger Stadtwerke
Schwabenhofstraße 4
9400 Wolfsberg
Tel.: +43 4352/51300-384
E-Mail: ulrike.marinelli@wolfsberg.at

stadtwerke@wolfsberg.at