Zabezpečenie budúcich dodávok vody na regionálnej a miestnej úrovni v údolí rieky Lavant v Korutánsku

Údolie rieky Lavant sa nachádza na južnom okraji hlavného alpského hrebeňa a je ohraničené pohoriami Saualpe na západe a Koralm na východe, ktoré sa rozprestierajú až do výšky 2100 m. Wolfsberg, okresné hlavné mesto, a St. Andrä sú najväčšie mestá v regióne. Pramene v týchto dvoch horských pásmach poskytujú obciam väčšinu pitnej a úžitkovej vody.

Údolie rieky Lavant sa vyznačuje nízkym množstvom zrážok. S priemerným ročným úhrnom zrážok menším ako 800 mm je údolie jednou z najsuchších oblastí Korutánska. Okrem toho sú geologické podmienky nepriaznivé pre skladovanie podzemnej vody, vypúšťanie prameňov je pomerne nízke a na zásobovanie vodou sa môže použiť len obmedzený počet prameňov. V dôsledku týchto prírodných obmedzení dostupnosti vody bol región už v posledných desaťročiach postihnutý nedostatkom vody, najmä počas horúcich a suchých letných období (EEA 2009; BMLFUW 2016). V zásobovaní vodou sa často vyskytovali významné sezónne prekážky, napr. v rokoch 1993, 2002, 2003 a 2012.

Účinky zmeny klímy boli v regióne viditeľné už v posledných desaťročiach. Za posledných 100 rokov existuje jasný trend znižovania ročných zrážok vo väčšine častí Korutánska južne od hlavného alpského hrebeňa. V regióne údolia Lavant sa ročné zrážky znížili približne o 15 – 25 %, pričom k najväčšiemu sezónnemu poklesu došlo v zime.

Predpokladá sa, že vzhľadom na umiestnenie Korutánska pri zbližovaní stredomorských a atlantických klimatických vplyvov boli modelové regionálne prognózy budúcich trendov v zrážkach v južnej časti Rakúska vždy vystavené vysokej neistote a pravidelne vykazovali výrazné rozdiely medzi klimatickými modelmi. Predchádzajúce regionálne scenáre zmien ročných zrážok sa pohybovali od mierne pozitívnych po mierne negatívne trendy. V niektorých scenároch sa predpokladal výrazný pokles letných zrážok až o –15 % od roku 2050. Najnovšie klimatické scenáre pre Rakúsko (ÖKS 15) naznačujú výrazné zvýšenie priemernej ročnej teploty o +1,3 °C (scenár zmiernenia zmeny klímy podľa RCP4.5) na 1,5 °C (scenár nezmeneného prístupu podľa RCP8.5) pre Korutánsko a údolie Lavant do roku 2050 (v porovnaní s obdobím 1971 – 2000). Do konca storočia môže v scenári nezmenených emisií (RCP8.5) dôjsť k ročnému zvýšeniu priemernej teploty až o +4,2 °C. Scenáre tiež ukazujú nárast ročného počtu dní horúčav (dni s teplotou >30 °C). Do roku 2050 by sa mohli zvýšiť o +3,2 dňa a do konca storočia by sa mohli zvýšiť až na +5,8 alebo dokonca +17,1 dňa. Pokiaľ ide o priemerné ročné zrážky, v strednodobom a dlhodobom horizonte sa predpokladá mierny nárast, ktorý je spôsobený najmä vyšším množstvom simulovaných zrážok v zimnom období, ale všetkým výsledkom modelov súvisiacich so zrážkami chýba štatistický význam. Na rozdiel od projekcií teplôt sa budúce trendy zrážok naďalej vyznačujú výrazne väčšou neistotou.

Už v rokoch pred začatím adaptačných opatrení sa pozorovala väčšia variabilita hladín podzemnej vody a dodávok prameňov, ktorá vyvrcholila v opakujúcich sa obdobiach nedostatku vody. Hoci výsledky regionálneho modelovania klímy nie je možné priamo interpretovať z hľadiska ich vplyvu na zásoby podzemnej vody a obnovu podzemnej vody, očakáva sa, že úrovne podzemnej vody, kolektory podzemnej vody a vypúšťanie prameňov budú v budúcnosti ovplyvnené rastúcou variabilitou. Tento výsledok bude pravdepodobne výsledkom kombinovaných účinkov vyššej medziročnej variability režimov zrážok, možného poklesu letných zrážok s dlhšími obdobiami sucha, vyššej miery evapotranspirácie a zníženého dopĺňania podzemnej vody v dôsledku menšieho množstva sneženia a kratšieho trvania snehovej pokrývky v zime.

Znížená dostupnosť vodných zdrojov počas suchého a horúceho letného obdobia sa časovo zhoduje so zvýšením dopytu domácností, cestovného ruchu a poľnohospodárstva po vode, čo v minulosti prispelo k problémom so zásobovaním vodou. Keďže v centrálnych oblastiach regiónu údolia Lavant sa očakáva ďalší rast počtu obyvateľov a osídlených oblastí, môže to zvýšiť celkovú spotrebu vody, a tým aj zraniteľnosť dodávok pitnej vody. Znižovanie dostupnosti vody v kombinácii s vyššou mierou čerpania počas suchého a horúceho letného obdobia sa uznalo za hrozbu pre kontinuitu verejných dodávok vody a vyvolalo silnú potrebu opatrení reakcie zo strany odvetvia vodného hospodárstva.

Lesy pokrývajú až 50 % plochy regiónu, a najmä lesné porasty na horských svahoch plnia dôležité funkcie zadržiavania vody a ochranné funkcie, pokiaľ ide o prírodné nebezpečenstvá. Vzhľadom na rozsiahlu introdukciu v nadmorských výškach pod 900 m v minulosti sa nórsky smrek distribuuje ďaleko za hranice svojho prirodzeného výskytu a je zďaleka dominantným druhom stromov v regióne. Keďže smreky uprednostňujú chladné a vlhké miesta, na mnohých miestach už dosiahli hranice svojej tolerancie za súčasných klimatických podmienok. Viaceré tlaky na tieto lesy spôsobené klímou nielenže vedú k strate produktivity, ale ohrozujú aj ich životaschopnosť, ekologickú stabilitu a poskytovanie dôležitých ekosystémových služieb lesov, ako je zadržiavanie vody, skladovanie vody a ochrana pred gravitačnými prírodnými nebezpečenstvami.

Hlavným cieľom adaptačných opatrení bolo dlhodobo zabezpečiť vodné zdroje a verejné zásobovanie vodou. Uskutočňované stratégie sa zameriavajú na stranu ponuky aj dopytu pri hospodárení s pitnou vodou. Na strane ponuky je cieľom reorganizácie systému zásobovania vodou na regionálnej úrovni, vybudovania novej infraštruktúry na zásobovanie vodou a rozvoja nových vodných zdrojov zabezpečiť kontinuitu kvantitatívnych verejných dodávok vody aj v obdobiach zníženej prirodzenej dostupnosti vody a špičkovej spotreby. Ďalším cieľom je zaručiť zásobovanie vodou, aj keď by jedno z miestnych zariadení malo z akéhokoľvek dôvodu zlyhať.

Na strane dopytu sa systém včasného varovania, informačné opatrenia a opatrenia na zvyšovanie povedomia zameriavajú na podporu správania občanov a domácností, ktoré šetrí vodu. Tieto adaptačné opatrenia boli väčšinou prijaté v reakcii na pozorované vplyvy klímy a zaznamenaný nedostatok vody, ale boli motivované aj nepriaznivými klimatickými prognózami a odrážajú preventívny prístup k značnej neistote, pokiaľ ide o budúce zrážky.

Cieľom ďalších opatrení prijatých odvetvím lesného hospodárstva je znížiť zraniteľnosť regionálnych lesov voči zmene klímy, ako je nedostatok vody, neznášanlivosť tepla, zamorenie lykožrútom a náchylnosť na škody spôsobené búrkami, a zachovať alebo zlepšiť ochranné funkcie (zadržiavanie povodní, stabilizácia svahov) a kapacity lesných ekosystémov zadržiavať vodu.

Hlavné adaptačné činnosti v údolí rieky Lavant sa zameriavajú na zabezpečenie verejného zásobovania vodou. Dopĺňajú ich ďalšie opatrenia na zníženie dopytu po vode ovplyvňovaním správania používateľov vody. Prijali sa adaptačné opatrenia na medzikomunálnej, t. j. regionálnej úrovni, ako aj na miestnej úrovni jednotlivých obcí. Vykonávanie opatrení sa začalo už v roku 1994; Odvtedy sa postupne rozširuje a ide o prebiehajúci proces. Tieto adaptačné činnosti sa doteraz ukázali ako úspešné pri riešení výziev súvisiacich s nedostatkom vody spôsobeným klímou v regióne údolia rieky Lavant:

• Zriadenie „regionálnej siete vodohospodárskych združení v údolí Lavant“, organizačnej štruktúry pre regionálne zásobovanie vodou, od roku 1994. Prepojením vodovodných sietí štyroch obcí Wolfsberg, St. Andrä, St. Paul a St. Georgen možno kompenzovať nedostatok vody v každej obci, zastaviť špičkovú spotrebu a riziká spojené so zásobovaním vodou rozdeliť medzi obce a celkovo znížiť, a to aj zabezpečením prepúšťania v infraštruktúre v prípade zlyhania systému. Sieť vodohospodárskych združení v súčasnosti vlastní dopravný systém, ktorý môže zabezpečiť ročný prietok 260 000 m3. Voda pochádza z 12 prameňov na súkromne vlastnených pozemkoch; odber vody zabezpečuje sieť vodohospodárskych združení prostredníctvom dlhodobých zmlúv. Táto stratégia riadenia rizík sa ukázala ako úspešná pre približne 42 000 spotrebiteľov pripojených k verejnému systému zásobovania vodou.
• Vytvorenie vodovodnej infraštruktúry siete zahŕňalo rozvoj nových vodných zdrojov v regióne a inštaláciu nových prepravných potrubí. Voda sa získava len z prírodných prameňov bez použitia čerpacích zariadení. Centrálny systém diaľkového ovládania zabezpečuje, že sa odoberá len také množstvo vody, ktoré je skutočne potrebné na udržanie dodávok. Iba v situáciách špičkového odberu sa dodatočná voda odvádza do systému zásobovania. Voda z rozvinutých prameňov, ktorá nie je potrebná na pokrytie dopytu, môže zostať v hydrologickom systéme a prúdiť do prírodných povrchových tokov. Týmito opatreniami sa zabezpečí, aby vplyvy na vodnú bilanciu prírodného prostredia boli čo najnižšie.
• Komplexné opatrenia v oblasti infraštruktúry, organizácie a plánovania boli prijaté aj na miestnej úrovni. V meste Wolfsberg boli vyvinuté nové vodné zdroje vrátane hlbokých podzemných studní a napojené na systém verejného zásobovania. S cieľom obmedziť čerpanie vody z útvarov hlbokej podzemnej vody sa príslušné studne vypínajú len v mimoriadnych situáciách, keď je dopyt a ponuka obmedzená. Infraštruktúra obecného zásobovania bola zmodernizovaná a v súčasnosti zahŕňa 400 kilometrov prívodných vedení, 83 prameňov, 29 vysokoúrovňových nádrží na vodu a 7 čistiarní vody s UV žiarením. S cieľom pripraviť sa na situácie nedostatku vody bol vypracovaný mestský plán krízového riadenia, v ktorom sa stanovujú opatrenia, ako je nepretržité monitorovanie dodávok vody, pripojenie k regionálnej sieti vodohospodárskych združení a pripojenie ďalších hlbokých podzemných studní na požiadanie. Dohoda o spolupráci s dodávateľom vody mimo obce umožňuje v prípade potreby dovážať dodatočnú pitnú vodu.

Súbežne s prispôsobením riadenia zásobovania vodou sa obecné vodohospodárske zariadenia v regióne snažia riadiť dopyt po vode tým, že svojim zákazníkom poskytujú informácie o situácii v oblasti zásobovania pitnou vodou a opatreniach na úsporu vody. Mesto Wolfsberg má zavedený systém včasného varovania a na svojej webovej stránke poskytuje denne aktualizované údaje o situácii v oblasti pitnej vody. V závislosti od úrovne stavu včasného varovania sa odporúčajú rôzne opatrenia na úsporu vody. V situáciách vysokého nedostatku vody nadobúdajú účinnosť regulačné opatrenia, ako sú zákazy plnenia bazénov, zavlažovania záhrad a umývania áut. Zvyšovanie informovanosti o otázkach vodného hospodárstva je tiež pravidelným cieľom mestských novín a iných miestnych médií.

Zaviedli sa aj adaptačné opatrenia pre obhospodarovanie lesov, ktoré už bolo negatívne ovplyvnené vplyvmi zmeny klímy. Cieľom obhospodarovania lesov je znížiť zraniteľnosť lesov regiónu voči zmene klímy podporou využívania drevín odolnejších voči suchu a zriaďovaním zmiešaných lesných porastov odolnejších voči zmene klímy. S cieľom zachovať a obnoviť produktívne aj neproduktívne funkcie lesov sa adaptačné opatrenia zameriavajú na prispôsobenie zloženia druhov stromov nahradením vysoko zraniteľných smrekov nórskych inými autochtónnymi druhmi stromov, ktoré sú lepšie prispôsobené zmenám miestnych klimatických podmienok lokality. V rámci regionálneho orgánu lesného hospodárstva boli zriadené poradenské služby a program finančnej podpory na povzbudenie a podporu adaptívneho obhospodarovania lesov vlastníkmi lesov. Zamýšľaným vedľajším prínosom obnovy zdravých a stabilných lesov, ktoré sú dobre prispôsobené súčasným a budúcim klimatickým podmienkam, je zachovanie a zlepšenie poskytovania ich ekosystémových služieb, najmä tých, ktoré súvisia so schopnosťou zadržiavať vodu a skladovať ju v lesných ekosystémoch. Lesný porast na svahoch a horských svahoch má silný vplyv na zníženie odtoku povrchovej vody, čím významne prispieva k obnove podzemnej vody a k zníženiu hromadenia povodní. Adaptačné opatrenia prijaté v rámci obhospodarovania lesov sú teda synergické s adaptačnými cieľmi, ktoré sleduje odvetvie vodného hospodárstva.

Vytvorenie „regionálnej siete vodohospodárskych združení“ možno klasifikovať ako opatrenie v oblasti vodného hospodárstva, ktoré vychádza zo spolupráce medzi obcami. Kľúčovými aktérmi spolupráce sú v tomto prípade obce a ich vodohospodári. Provinčná vláda Korutánska prevzala podpornú úlohu tým, že stanovila politický rámec pre regionálnu správu vodných zdrojov, poskytla finančnú podporu a zriadila hydrologickú monitorovaciu sieť. Pred založením „regionálnej siete vodohospodárskych združení v údolí Lavant“ vláda zorganizovala informačné podujatie pre miestne obyvateľstvo. Neuskutočnili sa ďalšie procesy účasti verejnosti, ale nepretržité informačné činnosti obcí prispeli k zvýšeniu informovanosti o otázkach týkajúcich sa vody a k budovaniu akceptácie opatrení zo strany verejnosti.

Činnosti krajinskej vlády Korutánska, pokiaľ ide o poskytovanie strategických celoštátnych politík v oblasti zásobovania vodou, boli faktorom úspechu, pretože poskytovali program a rámec na určovanie trendov. Od roku 1984 vládne agentúry v Korutánsku pracujú na celoštátnej stratégii zásobovania vodou a prezentujú údaje o dostupnosti vody a dopyte po vode v regionálnom meradle. Na základe týchto informácií boli pre obce pripravené návrhy na udržateľné zásobovanie vodou. Jedným z prioritných cieľov bolo prepojenie vodovodných sietí obcí. Okrem toho bola v celej provincii zriadená monitorovacia sieť s 200 hydrografickými stanicami s cieľom zistiť skutočné trendy v hydrologických parametroch, ako sú zásoby podzemnej vody alebo modely odtoku.

Založenie „regionálnej siete vodohospodárskych združení v údolí Lavant“ sa pôvodne vyvinulo z iniciatívy jednej osoby, ktorá si bola vedomá miestnej situácie v oblasti zásobovania vodou. Osoba bola renomovaným odborníkom na vodu s dobrými kontaktmi s príslušnými rozhodovacími orgánmi na vládnej a politickej úrovni. Tento silný osobný záväzok bol kľúčovým faktorom úspechu, ktorý posunul projekt vpred a umožnil regiónu čeliť týmto výzvam v počiatočnom štádiu. V prvej fáze bolo založenie siete kontroverzné a časť miestneho obyvateľstva sa postavila proti nemu z ekonomických dôvodov. Nedostatok vody v posledných rokoch však zdôraznil význam projektu a pomohol zvýšiť jeho akceptáciu. K úspechu v regióne významne prispeli dlhodobé činnosti obcí zamerané na zvyšovanie informovanosti o otázkach týkajúcich sa vody a opatreniach na úsporu vody.

Hlavným cieľom prijatých adaptačných opatrení bolo vytvoriť strategické kapacity zásob vody v časoch výrazného nedostatku vody. Hoci to zahŕňalo rozvoj nových vodných zdrojov, sú zavedené opatrenia na zabránenie neudržateľnému nadmernému využívaniu, ako je dočasné využívanie dodatočných vodných zdrojov len na základe dopytu, ako aj trvalé monitorovanie situácie v oblasti vodnej bilancie. Jadrom siete regionálnych vodohospodárskych združení je zdôvodnenie riadenia miestnych problémov s dodávkami vody prostredníctvom regionálnej distribúcie, a nie prostredníctvom zvyšovania celkového množstva čerpanej vody. Zdieľaním spoločných vodných zdrojov sa zabráni nekoordinovaným a individuálnym miestnym reakciám, ako je využívanie každého malého prameňa v obci.

Napriek všetkým činnostiam siete vodohospodárskych združení mimoriadne horúce a suché letá v minulosti (napr. v roku 2003) jasne ukázali, že k dispozícii je len obmedzené množstvo vody, ktoré nepretržite nepokrýva potreby obcí. Sieť (spolu s obcami) v súčasnosti hľadá nové alternatívy na zlepšenie bezpečnosti dodávok vody v regióne. Jednou z možností, o ktorej sa v súčasnosti uvažuje, je medziregionálne rozšírenie siete vodohospodárskych združení. Prepojenie vodovodnej siete viacerých regiónov s rôznymi klimatickými a geologickými charakteristikami by mohlo viesť k väčšej bezpečnosti dodávok počas rizikových období.

Adaptačné opatrenia opísané v tejto prípadovej štúdii sú účinné len pre domácnosti, ktoré sú pripojené k verejnému systému zásobovania vodou. Rôzne percentuálne podiely domácností v nepriaznivých lokalitách v mestských oblastiach však závisia od individuálneho zásobovania vodou zo súkromných studní. Vzhľadom na veľmi rozptýlené modely osídlenia v okrajových oblastiach a vysoké náklady pre verejný sektor nie je pripojenie týchto domácností k verejnej vodovodnej sieti uskutočniteľné. Zraniteľnosť tejto skupiny obyvateľstva voči nedostatku vody je naďalej vysoká a očakáva sa, že v budúcnosti sa bude zvyšovať.

Adaptačné opatrenia prijaté na regionálnej úrovni boli doteraz úspešné pri zabezpečovaní dodávok vody pre približne 42 000 spotrebiteľov pripojených k verejnému systému zásobovania vodou. Opatrenia, ktoré prijali obecné orgány zodpovedné za miestne hospodárenie s vodou v okresnom hlavnom meste Wolfsberg, dlhodobo zabezpečili zásobovanie vodou pre viac ako 7 000 domácností. Nepretržitý prístup k pitnej vode v podmienkach zmeny klímy je nevyhnutným predpokladom zachovania regionálnej úrovne obyvateľstva, sociálneho blahobytu a potenciálu udržateľného regionálneho rozvoja.

„Regionálna sieť vodohospodárskych združení v údolí Lavant“ bola zriadená na základe rakúskeho spolkového zákona o vodách z roku 1959.

V situáciách vysokého nedostatku vody nadobúdajú účinnosť regulačné opatrenia obcí, ktorými sa zakazujú určité formy spotreby vody občanmi (naplnenie bazénov, umývanie áut, zavlažovanie záhrad).

„Sieť vodohospodárskych združení Lavant Valley“ bola založená v roku 1994. V nasledujúcich rokoch bolo dokončených niekoľko stavebných prác (napr. vodné veže, vodné nádrže, potrubia, vzdúvanie prameňov). Vykonávanie ďalších opatrení sa postupne rozšírilo a stále prebieha.

„Regionálna sieť vodohospodárskych združení v údolí Lavant“ bola inštitucionalizovaná ako stály vodohospodársky orgán podľa federálnych právnych predpisov o vode. Všetky stavebné a infraštruktúrne opatrenia sú dlhodobými investíciami. Keďže pravidelná údržba a obnova sú súčasťou pravidelných povinností zodpovedných inštitúcií (regionálna sieť združení a vodohospodárske práce mesta Wolfsberg), môže to znamenať životný cyklus 100 rokov a viac.

Silvia Smuck
Manager Water Association Network Lavant Valley
Wasserwerk Lavanttal
Unterrain 63, 9433 St. Andrä, Austria
Tel.: 0043(0)4358 4529
Fax: 0043(0)4358 21581
E-Mail: verbundschiene@aon.at

Ulrike Marinelli
Wolfsberger Stadtwerke
Schwabenhofstraße 4
9400 Wolfsberg
Tel.: +43 4352/51300-384
E-Mail: ulrike.marinelli@wolfsberg.at