Kampane na zvyšovanie informovanosti o zmene správania zainteresovaných strán

Toto adaptačné opatrenie zahŕňa činnosti, ktoré podporujú informovanosť s cieľom podporiť individuálne a spoločenské zmeny správania v záujme riešenia zmenených podmienok v dôsledku zmeny klímy a podporiť adaptačné opatrenia. Nie všetky zainteresované strany sú si vedomé svojej zraniteľnosti a opatrení, ktoré môžu prijať na proaktívne prispôsobenie sa zmene klímy, a nie sú o nich informované. Zvyšovanie informovanosti je preto dôležitou súčasťou procesu adaptácie na zmenu klímy s cieľom riadiť vplyvy zmeny klímy, zvýšiť adaptačnú schopnosť a znížiť celkovú zraniteľnosť.

Informovanosť verejnosti je dôležitá na zvýšenie nadšenia a podpory, stimuláciu vlastnej mobilizácie a opatrení a na mobilizáciu miestnych znalostí a zdrojov. Zvyšovanie politického povedomia je obzvlášť dôležité, keďže tvorcovia politík a politici sú kľúčovými aktérmi v procese adaptácie na zmenu klímy. Zvyšovanie povedomia si vyžaduje stratégie efektívnej komunikácie na dosiahnutie želaného výsledku. Kombináciu týchto komunikačných stratégií pre cieľové publikum na dané obdobie možno vo všeobecnosti opísať ako „kampaň na zvyšovanie informovanosti“. Cieľ kampaní na zvyšovanie informovanosti sa v jednotlivých kontextoch líši, ale vo všeobecnosti zahŕňa informovanie cieľového publika o konkrétnych obavách a navrhovanie spôsobov zmeny správania s cieľom prekonať alebo zmierniť tieto obavy. Hoci sa zvyšovanie informovanosti často považuje za dôležité v prvých fázach adaptačného procesu, z výskumu (napr. Manuti, 2013) vyplýva, že úrovne informovanosti pod vplyvom vonkajších premenných v priebehu času kolíšu. Zvyšovanie informovanosti je preto dôležité nielen v prvých fázach, ale je neoddeliteľnou súčasťou celého procesu.

Informačné kampane sa môžu zamerať na skupiny ľudí v regióne zasiahnutom konkrétnou klimatickou hrozbou, skupiny zainteresovaných strán, podniky alebo verejnosť vo všeobecnosti. Konečným cieľom takýchto kampaní je dosiahnuť dlhodobé zmeny správania. Zvyšovanie informovanosti zvyšuje znalosti jednotlivcov, obchodných a priemyselných manažérov, organizácií a subjektov s rozhodovacou právomocou. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby všetky príslušné regionálne a subregionálne orgány porozumeli vplyvom zmeny klímy a prijali opatrenia s cieľom reagovať na určité vplyvy. Môžu sa však zamerať aj na konkrétny vplyv, ktorý sa považuje za najkritickejší pre dané miesto, napr. ako v prípade kampane na zvyšovanie povedomia verejnosti „Holandsko žije s vodou“ zameranej na pobrežné a riečne záplavy. Informačné kampane sa považujú za účinnejšie, ak sa používajú viaceré komunikačné stratégie, ako napríklad: šírenie tlačených materiálov; organizácia verejných stretnutí a odbornej prípravy; odborné konzultácie; komunikácia a informácie prostredníctvom sociálnych a masmédií a využívanie neformálnych sietí na šírenie informácií. Kampane na zvyšovanie povedomia možno kombinovať so zriadením komunitných tímov na sebaobranu (pozri napríklad prípadovú štúdiu Vrijburcht: súkromne financovaná kolektívna záhrada v Amsterdame odolná proti zmene klímy), ktoré podporujú sebestačnosť obyvateľov a podnikov s cieľom minimalizovať riziko pre osobnú bezpečnosť a škody na majetku (napr. počas povodní).

Existujú rôzne formy médií, prostredníctvom ktorých sa posolstvo môže prenášať, napríklad prostredníctvom televízie, internetu, sociálnych médií a novín. Okrem toho bolo vyvinutých niekoľko nástrojov na zvýšenie informovanosti subjektov s rozhodovacou právomocou (napríklad nástroj na podporu rozhodovania ADAPT2CLIMA) a informovanosti verejnosti (napríklad hra na zmenu). Rozsiahle kampane na zvyšovanie informovanosti o zmene klímy sú často kombináciou opatrení na zmiernenie zmeny klímy, energetickú efektívnosť a udržateľnosť a nezameriavajú sa len na adaptačné opatrenia.

Adaptácia na zmenu klímy si vyžaduje spoločné úsilie jednotlivcov, podnikov, priemyselných odvetví, vlád a iných aktérov, ktorí čelia vplyvom zmeny klímy. Kampane na zvyšovanie povedomia sú často účinnejšie, ak sú príslušné zainteresované strany alebo environmentálne mimovládne organizácie zapojené do rozvoja a úlohy mimo stratégie. Často lepšie poznajú „svojich“ klientov a vedia, ako s nimi najlepšie komunikovať. Ich zahrnutie tiež často zvyšuje dôveryhodnosť kampane a poskytuje možnosť pákového efektu.

Zainteresované strany (vrátane občanov) nie sú vždy informované o vplyvoch zmeny klímy a možnostiach adaptácie, ani o nákladoch na opatrenia a ich účinnosti. Informačná kampaň môže tieto problémy prekonať. Medzi kľúčové body ich úspechu patrí: 

• priority pre stanovenie cieľovej skupiny sa musia posúdiť na základe pochopenia toho, kto je najzraniteľnejší a kto s najväčšou pravdepodobnosťou získa; 
• na získanie pozornosti cieľa je potrebné použiť jasné posolstvá; 
• správy by mali byť presvedčivým odôvodnením osobnej motivácie; 
• správy by sa mali oznamovať v jazyku, ktorému publikum rozumie; 

• posolstvá by sa mali zameriavať na to, čo možno získať alebo čo by sa mohlo stratiť, ak sa adaptácia uskutoční (alebo neuskutoční); 
• správy by mali byť veľmi presné, pokiaľ ide o to, čo môže jednotlivec urobiť na zníženie tohto konkrétneho rizika; 
• správy by si mali zachovať vlastníctvo a zodpovednosť na všetkých úrovniach; 
• komunikačná stratégia by mala byť prispôsobená cieľovej skupine (napríklad mladým ľuďom prostredníctvom internetu); 
• model kampane a spôsoby komunikácie by sa mali starostlivo vybrať, aby posolstvo zostalo čerstvé a zaujímavé. 

Na druhej strane je dôležitým obmedzujúcim faktorom riziko obmedzeného vnímania zmeny klímy (problém by sa mohol považovať za vzdialený a nie skutočný), čo môže znížiť účasť zainteresovaných strán a účinnosť kampane. Účinnosť kampane môže ovplyvniť aj riziko nízkeho zohľadňovania politickej agendy, ako aj pocit bezmocnosti v závislosti od úrovne miestnej/regionálnej/národnej činnosti v otázkach zmeny klímy. 

Zvyšovanie informovanosti je zložitá úloha, ktorej výsledky je ťažké predpovedať. Hoci je veľmi ťažké merať účinnosť kampaní na zvyšovanie informovanosti, keďže existuje len málo ukazovateľov výsledkov, na získanie cenných poznatkov sa zvyčajne používajú kvalitatívne a kvantitatívne prieskumy. Náklady na kampaň zahŕňajú náklady spojené s výrobou a prenosom materiálov kampane a návrhom a realizáciou angažovaných akcií. Tieto náklady sa musia porovnať s počtom ľudí, ktorých chce kampaň osloviť, a spôsobom, akým sa obsah šíri d (pracovné náklady na osobu). 

Európska komisia prijala 24. februára 2021 novú stratégiu EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy. Zvyšovanie informovanosti a uplatňovanie hľadiska adaptácie sa považujú za dôležitý prvok tejto stratégie:„Ponúknutím riešení na zvýšenie informovanosti o vplyvoch zmeny klímy pomôže veľkým spoločnostiam, MSP, miestnym samosprávam, sociálnym partnerom a verejnosti. Pomôže to tiež napraviť mylnú predstavu, že adaptácia je len nákladom – je to investícia.“ 

Vymedzenie časového rámca vykonávania kampaní na zvyšovanie informovanosti má zásadný význam, pretože sa musí podrobne zvážiť zapojenie viacerých zainteresovaných strán a organizácia viacerých osvetových podujatí. Čas vykonávania zvyčajne trvá 1až 5 rokov; tento interval je potrebný na zabezpečenie pevných základov pre osvetové stratégie a činnosti. 

Životnosť kampane na zvyšovanie povedomia je rôzna v závislosti od rozsahu kampane. Keďže sú špecificky zamerané na dosiahnutie hlbokých zmien v spoločnosti a na spustenie nového udržateľného správania, ich príspevky majú trvať oveľa dlhšie, ako je čas ich realizácie.