Sociálna zraniteľnosť voči vlnám horúčav – od posudzovania po vykonávanie adaptačných opatrení v Košiciach a Trnave na Slovensku

Trnava aj Košice čelia rastúcim teplotám. V Košiciach sa od roku 1990 vyskytlo desať najteplejších rokov za posledných 150 rokov a priemerná ročná teplota medzi rokmi 1881 a 2100 sa zvýšila o 1,6 °C. Počet tropických dní (priemerná teplota nad 30 °C) sa za posledných 20 rokov zvýšil z 12 na 20 dní (v roku 2012 to bolo 37 dní) a maximálna teplota často prekračuje 34 °C. Podobne v Trnave sa letá otepľujú a zimy sa otepľujú (hoci zimné teploty rastú pomalšie ako letné teploty). Predpokladá sa, že ročný počet letných dní (priemerná teplota nad 25 °C) sa zvýši z 58 (1961 – 1990) na 100 (2051 – 2100). Ročný počet tropických dní sa v rovnakom období zvýši z 12 na 36. Obidve mestá budú v budúcnosti pravdepodobne postihnuté dlhšími a závažnejšími suchami. Zatiaľ čo v Trnave sa zrážky mierne znižujú (výraznejšie v zime), v Košiciach zostáva celkové množstvo zrážok stabilné, zatiaľ čo dochádza k prívalovým dažďom, ktoré môžu spôsobiť záplavy rozptýlené suchými obdobiami.

Trnava (približne 68 000 obyvateľov) je mimoriadne zraniteľná účinkom mestského tepelného ostrova vzhľadom na svoj historický charakter spojený s vysokým podielom spevnených plôch, ktoré zhoršujú tepelný stres v obdobiach vysokých teplôt. V Košiciach (približne 240 000 obyvateľov) žije veľká časť obyvateľov v prefabrikovaných bytových domoch, ktoré sú pri vysokých teplotách náchylné na prehriatie.

Karpatský rozvojový ústav v spolupráci s miestnymi orgánmi vykonal posúdenie zraniteľnosti voči vysokým teplotám v celom meste Trnava a v husto osídlenom a materiálne znevýhodnenom okrese Západ (40 000 obyvateľov) v Košiciach. Posúdenie bolo základom pre vypracovanie celého radu opatrení zameraných na zlepšenie adaptačnej kapacity Trnavy a Košíc na zmenu klímy a najmä na vlny horúčav.

V Košiciach sa starosta samosprávnej mestskej časti Západ rozhodol vypracovať plán adaptácie na zmenu klímy. Zapad je relatívne homogénna obytná oblasť, pozostávajúca hlavne z bytových domov postavených z prefabrikovaných prvkov a zle izolovaných. Napriek vysokej hustote obyvateľstva je medzi bytovými domami značné množstvo zelene, čo z neho robí najzelenšiu časť mesta Košice.

Po prvé, Karpatský rozvojový inštitút vykonal posúdenie zraniteľnosti. Zhromaždili a analyzovali sa tieto ukazovatele zraniteľnosti, expozície a adaptívnej kapacity pre bunky mriežky s rozmermi 200 m x 200 m s cieľom identifikovať problémové oblasti zraniteľnosti a rizika v súvislosti s vlnami horúčav:

• Percentuálny podiel osôb starších ako 75 rokov a mladších ako 4 roky;
• Percentuálny podiel ľudí žijúcich v bytoch na najvyššom poschodí;
• umiestnenie zraniteľných zariadení (napr. jaslí, materských škôl, domovov dôchodcov),
• Úroveň tepelnej izolácie prefabrikovaných bytových domov;
• Rozsah spevnených plôch bez tieňa;
• pokrytie zelených plôch, a najmä dostupnosť zelených plôch s pokrytím korunami stromov nad 60 % a s plochou nad 2 ha (považované za najúčinnejšie pri chladení);
• drsnosť povrchu (výška a orientácia budov);
• model rozloženia teploty (na základe meraní počas vĺn horúčav);
• cirkulácia chladiaceho vzduchu a katabatického vetra (t. j. zostup, studený vietor);
• Prítomnosť klimatizácie v mestskej doprave;
• Dostupnosť lekárskej pomoci počas horúčav.

Okrem toho sa uskutočnil prieskum s miestnymi občanmi o informovanosti o vlnách horúčav, vedomostiach o správaní znižujúcom riziko tepelného stresu, vnímanej potrebe plánovania adaptácie v ich oblasti, ako aj o uprednostňovaných adaptačných opatreniach.

Všetky faktory boli vážené vzhľadom na ich vplyv na riziko vysokých teplôt pre ľudské zdravie na základe vedeckej literatúry a prezentované na mapách. Kombinácia všetkých faktorov vytvorila celkovú mapu zraniteľnosti okresu Zapad. Analýza umožnila identifikovať oblasti, ktoré sú zo sociálneho hľadiska obzvlášť zraniteľné a vystavené vysokým teplotám. Výsledky spolu s výsledkami prieskumu boli podkladom pre stratégiu vedenú miestnou samosprávou vrátane vykonávania týchto druhov opatrení:

• Zlepšené tieňovanie prostredníctvom vegetácie a umelých štruktúr.
• Chladenie existujúcich verejných priestorov vrátane: rozširovanie zelených plôch, revitalizácia existujúcich parkov a zelených plôch, využívanie stromov odolných voči zmene klímy, zmenšovanie nepriepustných plôch, výstavba a obnova prvkov modrej infraštruktúry a vodných fontánok. Medzi rôznymi intervenciami sa zlepšila hrúbka zelených porastov v parkoch s cieľom dosiahnuť 60 % pokrytie korunami stromov.
• Chladenie vnútorných verejných priestorov vrátane: zlepšená tepelná izolácia, vertikálna zeleň, zatienenie priehľadných otvorov, okien a displejov, zelené/reflexné strechy, určité používanie klimatizácie v najzraniteľnejších zariadeniach.
• Systém včasného varovania pred vlnami horúčav vyvinutý v spolupráci so Štátnym zdravotníckym úradom Slovenskej republiky.
• Informačné a vzdelávacie aktivity pre občanov týkajúce sa bezpečného správania počas vĺn horúčav.

Ďalším opatrením zahrnutým do miestnej stratégie bolo vytvorenie programu „rozhodovania v súlade s klímou“, t. j. budovanie kapacít verejnej správy; zavedenie mechanizmov, ktoré zabezpečia, aby sa pri plánovaní a vydávaní stavebných povolení zohľadňovali otázky klímy.

V Trnave sa prijal podobný prístup k posudzovaniu zraniteľnosti a v pláne adaptácie na zmenu klímy sa vypracovala podobná škála adaptačných opatrení. Okrem toho bol bývalý zanedbaný otvorený priestor susediaci s bytovým domom, materskou školou a domovom starostlivosti o starších ľudí (ktorý bol identifikovaný ako miesto veľmi citlivé na vlny horúčav) transformovaný odstránením asfaltu, výsadbou stromov (aby sa dosiahlo 60 % korunového pokrytia po dozretí stromov), výstavbou fontány a poskytnutím nových lavíc. Výsledkom bola príjemná zelená plocha ponúkajúca oddych počas vĺn horúčav, ktorú využíva aj miestna komunita na socializáciu. Okrem toho boli zavedené udržateľné mestské drenážne systémy na zlepšenie infiltrácie a zadržiavania vody. Hodnotenie účinnosti opatrení sa plánuje 5 rokov po dokončení projektu v roku 2019.

V mestskom meradle Trnava podporuje aj zapojenie občanov do adaptácie prostredníctvom vytvorenia obecného rozpočtu (minimálne 10 000 EUR ročne) na žiadosti o grant na adaptáciu. Adaptačné opatrenia môžu navrhovať jednotlivci alebo organizácie a podrobný súbor kritérií zabezpečuje, že sú v súlade s adaptačným plánom mesta. Doteraz sa podporujú najmä činnosti na zvyšovanie informovanosti na miestnych školách.

Mesto Trnava je jedným z prvých miest na Slovensku so systematickým prístupom k vplyvom zmeny klímy. Adaptačný plán bude slúžiť nielen ako nástroj na riešenie vĺn horúčav a efektu mestských tepelných ostrovov; považuje sa tiež za predpoklad čerpania vonkajších zdrojov z EÚ v období financovania 2014 – 2020.

Posúdenie zraniteľnosti na podporu identifikácie a vykonávania adaptačných opatrení vykonal Karpatský rozvojový inštitút, ktorý vypracoval metodiku a poskytol odborné vedenie projektu. V Košiciach poskytol projektu politickú podporu starosta obce Západ a potrebné údaje poskytli štátni zamestnanci. Ďalšiu expertízu poskytol Slovenský hydrometeorologický ústav a Regionálny úrad verejného zdravia.

Miestne orgány boli úzko zapojené do posudzovania zraniteľnosti v oboch mestách. Vývoj adaptačných stratégií (na 10 – 15 rokov) a adaptačných akčných plánov (na 3 roky s konkrétnymi adaptačnými opatreniami a pridelenými zodpovednosťami a finančnými prostriedkami) bol spoločným úsilím Karpatského rozvojového inštitútu a miestnych orgánov.

Počas projektu v Košiciach sa uskutočnili konzultácie s miestnymi občanmi (prostredníctvom prieskumu) o ich vnímanej potrebe plánovania adaptácie v ich oblasti, ako aj o uprednostňovanom type adaptačných opatrení. Plánovanie a realizáciu pilotného projektu ekologizácie v Trnave realizoval miestny orgán, ale táto myšlienka bola konzultovaná s okresným výborom vrátane miestnych obyvateľov. Okrem toho môžu občania a miestne organizácie v Trnave navrhnúť adaptačné opatrenia, ktoré má mesto financovať prostredníctvom participatívneho rozpočtového mechanizmu.

Slovensko v súčasnosti reviduje svoju národnú adaptačnú stratégiu, ale zatiaľ nevypracovalo národný adaptačný akčný plán; iniciatíva v Košiciach a Trnave sa uskutočnila bez vnútroštátnych predpisov. Miestne orgány na vnútroštátnej úrovni preto majú len malú podporu v oblasti adaptácie. Popri Trnave a okrese Západ v Košiciach doteraz vypracovali adaptačné plány len Bratislava a Kežmarok. Celkovo je preto ochota miestnych orgánov investovať svoje zdroje do systematického adaptačného procesu obmedzená.

Na úrovni mesta sú s úradníkmi miestnych orgánov spojené ďalšie obmedzenia, ktoré sú preťažené ich každodennými činnosťami. Aj novosť témy adaptácie na zmenu klímy a jej multispektrálny charakter sťažujú jej riešenie zástupcami miestnych orgánov.

Hlavnými faktormi úspechu bol silný záväzok vedenia mesta. V Košiciach bola silným podporným faktorom podpora miestneho starostu, ktorý sa zaujímal o program adaptácie. Záujem úradníkov miestnej samosprávy o zmenu klímy a ochota učiť sa v Trnave podnietili ich účasť na medzinárodnej konferencii Zmena klímy a miestny rozvoj – výzva pre miestne samosprávy (marec 2012, Bratislava). Po podujatí zástupcovia mesta Trnava aktívne hľadali podporu pri príprave svojho adaptačného akčného plánu. Riešenie sa našlo v spoločnom projekte pod vedením Karpatského rozvojového ústavu, ktorý sa zaoberal hodnotením zraniteľnosti voči vysokým teplotám a vlnám horúčav. Kolaboratívny charakter projektu bol jedným z faktorov úspechu. Dostupnosť externého financovania bola kľúčová aj pri dokončení posúdenia zraniteľnosti a vypracovaní plánov adaptácie na zmenu klímy.

V Košiciach sa finančné prostriedky na rozvoj adaptačnej stratégie Zapad poskytli prostredníctvom projektu „Climcross Development: Partnerstvo na riešenie vplyvov zmeny klímy na rozvoj“, ktorá prebieha v rámci Programu cezhraničnej spolupráce medzi Maďarskom a Slovenskom na roky 2007 – 2013.

V Trnave boli finančné prostriedky poskytnuté v rámci projektu „Mestá odolné voči vplyvom zmeny klímy“ inšpirovaného mestom Trnava, ktorý bol financovaný prostredníctvom švajčiarskeho finančného mechanizmu (SFM). V rámci SFM sa financoval najmä rozvoj adaptačnej stratégie, ale 20 000 EUR sa poskytlo na sadenice stromov, ktoré vysadilo a udržiava mesto Trnava. Grantová/participačná rozpočtová schéma zameraná na podporu adaptačných opatrení malého rozsahu (minimálne 10 000 EUR ročne) sa financuje z rozpočtu mesta.

Na Slovensku neexistuje právny rámec, ktorý by osobitne podporoval adaptáciu miest na zmenu klímy. Hlavným strategickým referenčným dokumentom je Slovenská národná adaptačná stratégia, ktorú vláda prijala v roku 2014. Trnava je od roku 2016 signatárom Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike s adaptačným cieľom.

V Trnave sa v rokoch 2013 – 2015 vykonalo posúdenie zraniteľnosti a vypracoval sa adaptačný akčný plán. Posúdenie zraniteľnosti a vypracovanie adaptačnej stratégie v Košiciach trvalo 13 mesiacov, od začiatku roka 2013 do polovice roka 2014. Postupne sa vykonávajú rôzne adaptačné opatrenia.

Adaptačné stratégie v Košiciach aj Trnave sú otvorené a živé dokumenty, ktoré by sa mali pravidelne monitorovať, hodnotiť a aktualizovať. Mali by zostať v platnosti až 10 rokov.

City of Trnava
E-mail: info@trnava.sk

City Borough Košice Zapad
E-mail: info@kosicezapad.sk

Michal Schvalb
Carpathian Development Institute
E-mail: kri@kri.sk 

„Carpathian Development Institute“ a „Energia Klub Climate Policy Institute and Applied Communications (2017) Adaptation Best practices from the Visegrad countries“ (Inštitút pre rozvoj Karpát a Inštitút pre politiku v oblasti klímy a aplikovanú komunikáciu Energie Klubu (2017) – najlepšie postupy v oblasti adaptácie z krajín Vyšehradskej štvorky).