Mestská zelená a modrá infraštruktúra

Plánovanie mestskej zelenej a modrej infraštruktúry (UGI) je strategický prístup k rozvoju prepojených a multifunkčných sietí modrých a zelených plôch, ktoré potenciálne poskytujú širokú škálu environmentálnych, sociálnych a hospodárskych prínosov a zároveň zvyšujú odolnosť miest proti zmene klímy. Európska komisia (EK– Zelená infraštruktúra) zdôrazňuje strategické plánovanie zelených plôch v rôznych priestorových rozsahoch (od susedstva po celé mesto) a nabáda mestá, aby podporovali poskytovanie ekosystémových služieb a ochranu biodiverzity. Zohrávajú kľúčovú úlohu pri posilňovaní kapacít v oblasti adaptácie na zmenu klímy a jej zmierňovania. Znižujú aj negatívne vplyvy nebezpečenstiev zmeny klímy, ako sú vlny horúčav, záplavy a suchá v mestách.  Riešenia blízke prírode (NbS) sú úzko súvisiacim konceptom, ktorý sa často používa zameniteľne so zelenou a modrou infraštruktúrou alebo slúži ako širší rámec na podporu a realizáciu takejto infraštruktúry. V stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa uvádzajú konkrétne opatrenia na podporu riešení blízkych prírode, ktoré by sa mali systematicky začleňovať do mestského plánovania. Európska komisia definuje NbS ako „riešenia inšpirované a podporované prírodou, ktoré sú nákladovo efektívne, zároveň poskytujú environmentálne, sociálne a hospodárske výhody a pomáhajú budovať odolnosť“. IUCN vyzýva na prijatie holistického ekosystémového prístupu pri vykonávaní NbS a uvádza: „riešenia založené na prírode využívajú silu fungujúcich ekosystémov ako infraštruktúry na poskytovanie prírodných služieb v prospech spoločnosti a životného prostredia“. EEA (2021) odkazuje na NbS ako na „zastrešujúcu koncepciu“ pre rôzne politické opatrenia a prístupy (napr. ekosystémové riadenie), ktorých cieľom je zvýšiť odolnosť proti zmene klímy a zároveň poskytnúť spoločné prínosy pre spoločnosť. 

V mestskom kontexte sa NbS vzťahuje na rôzne typológie zelenej a modrej infraštruktúry. Tieto riešenia kombinujú environmentálne, spoločenské a klimatické výzvy efektívnejšie ako „konvenčné“ šedé infraštruktúry. Priestorový rozsah NbS v mestách sa môže líšiť od veľkých zalesnených oblastí až po malé systémy dažďovej vody. Okrem toho sa úloha ľudí v NbS môže tiež značne líšiť. Napríklad samoregulované prírodné ekosystémy (napríklad mestské mokrade, ktoré poskytujú oblasti kontroly povodní) si nevyžadujú žiadne alebo len obmedzené ľudské zásahy. Na druhej strane môžu existovať hybridné šedo-zelené riešenia (ako sú systémy na riadenie dažďovej vody a povrchového odtoku z urbanizovaných území, napr. biofiltre), pri ktorých zohráva významnú úlohu technológia a ľudský zásah. 

NbS sa čoraz viac využívajú v európskych mestách, pričom 91 % miestnych akčných plánov v oblasti klímy zahŕňa takéto opatrenia. V roku 2018 bol priemerný mestský porast stromov v členských a spolupracujúcich krajinách EHP (EEA‑39) 28,5 % jadra mesta a 34,7 % väčších funkčných mestských oblastí plus dodatočný podiel modrej infraštruktúry, ktorá ďalej prispieva k ochladzovaniu miest (správa EEA 14/2023).

NbS zlepšuje životné podmienky pre všetkých, poskytuje príležitosti tak pre obyvateľov, ako aj pre návštevníkov v mestách s ekonomikou závislou od cestovného ruchu. Najmä vždy, keď sa UGI nachádza v blízkosti dôležitých pamiatok kultúrneho dedičstva, môže byť zahrnutá do ponuky mestského cestovného ruchu, byť súčasťou trás návštevníkov alebo integrovaná do značky mesta, čo v konečnom dôsledku pridáva hodnotu mestskému cestovnému ruchu (Terkenly a kol., 2020).

V plánovaní mestskej zelenej infraštruktúry a v procese navrhovania, vykonávania a posudzovania NbS sú potrebné participatívne prístupy. Spolupráca s rôznymi zainteresovanými stranami zlepšuje prenos poznatkov medzi aktérmi, pričom riešenie potenciálnych sociálnych alebo inštitucionálnych prekážok má zásadný význam pre zvýšenie spoločenskej akceptácie týchto riešení a nájdenie najlepšej možnosti, ktorá zohľadňuje miestny sociálno-politický kontext. Významnú úlohu zohrávajú najmä miestne a regionálne orgány, a preto je potrebná silná horizontálna a vertikálna spolupráca, ale dôležité je aj prepojenie so súkromným sektorom.  

Faktory úspechu

Explicitná multifunkčnosť je kľúčovým faktorom úspechu, ktorý robí NbS atraktívnym v mestách a vedie k veľkým príležitostiam na inšpiráciu a zapojenie viacerých sektorov.

Dopyt po NbS výrazne rastie v dôsledku čoraz priaznivejšieho politického prostredia na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej a nižšej ako vnútroštátnej úrovni. Preto boli pre mestá vypracované normy a usmernenia založené na dôkazoch s cieľom zabezpečiť účinné a participatívne plánovanie a riadenie UGI rôznych NbS (pozri aj Právne aspekty). V tomto prípade. V rámci projektu Naturvation sa vypracovali európske hodnotiace mapy s cieľom preukázať potenciál NbS pri riešení spoločenských výziev, ako sú zmena klímy, otázky verejného zdravia a strata biodiverzity, vo viac ako 700 európskych mestách. Okrem toho integračné a inkluzívne prístupy k riadeniu, ako je „mozaické“ riadenie (kombinácia mikroúrovne aktívneho občianstva s makroúrovňou strategického mestského plánovania, Buijs a kol., 2019), sú dobrými spôsobmi podpory sociálne súdržného a kolaboratívneho plánovania, vykonávania a údržby UGI.

Obmedzujúce faktory

Riadenie mestskej krajiny je zložitý proces, ktorý podlieha protichodným programom, ako sú bývanie, doprava, komerčná infraštruktúra a hospodárstvo. Mestská zelená infraštruktúra si vyžaduje komplexné plánovanie a údržbu. Vytvorenie celoeurópskej siete zelených plôch s prepojenými koridormi sa musí zvážiť a oceniť ako jeden z kľúčových typov využívania pôdy spolu s ďalšími kľúčovými sektormi využívania pôdy. Konkurenčné a protichodné záujmy využívania pôdy, slabá spolupráca s kľúčovými zainteresovanými stranami (napr. vlastníkmi pôdy, stavebným sektorom, investormi) alebo izolované myslenie v mestskej správe môžu pôsobiť ako silné obmedzujúce faktory. Nedostatok vedomostí o výhodách alebo skúseností s implementáciou alebo navrhovaním NbS môže spôsobiť negatívne postoje medzi odborníkmi z praxe, tvorcami politík alebo občanmi.  

Komplexný prehľad obmedzení sa uvádza v správe EEA o adaptácii miest (správa EEA 14/2023). Patrí medzi ne nedostatok systematických dôkazov o účinnosti, ktoré sa môžu objaviť len pri dlhodobom monitorovaní, problémy s analýzami nákladov a prínosov, obmedzená technická kapacita, situácie špecifické pre daný kontext, ktoré bránia jednému univerzálnemu riešeniu, možné zdravotné problémy spôsobené napríklad komármi alebo peľom. Konkurencia v oblasti kozmického priestoru je okrem toho kľúčovým obmedzujúcim faktorom rozvoja zeleného a modrého priestoru, najmä v husto osídlených mestských oblastiach.

A napokon, ďalšie obmedzujúce faktory závisia od možnej sociálnej nespravodlivosti. Vytvorenie nových zelených a modrých priestorov môže prispieť k džentrizácii a zvýšeniu cien nehnuteľností, čo môže viesť k vysídleniu členov komunity. Ak dizajn zelených a modrých plôch nie je založený na sociálnych úvahách, nespravodlivé možnosti prístupu k týmto oblastiam môžu viesť k sociálnej nespravodlivosti. V skutočnosti môže deprivácia a nedostatočný prístup do tohto priestoru vystaviť niektorých obyvateľov zníženej kvalite života zo zdravotného, sociálneho a psychologického hľadiska (správa EEA č. 04/2025).

Úspora nákladov

Strata zelených plôch, degradácia prírodného ekosystému, hustota mestskej štruktúry a rastúci podiel spevnenej pôdy majú negatívny vplyv na kolobeh vody, kvalitu ovzdušia, miestnu teplotu a znižujú odolnosť miest proti zmene klímy. To má pre spoločnosť veľké ekonomické náklady. Ekologizácia miest (napr. výsadba stromov alebo vytváranie nových zelených plôch), obnova degradovaných ekosystémov, výber nízko intenzívnych postupov obhospodarovania v parkoch alebo výstavba miestnych riešení blízkych prírode na kontrolu odtoku vody alebo záplav môžu priniesť významné priame úspory v porovnaní s tradičnými riešeniami založenými na inžinierskych prácach. Okrem toho majú tieto ekologické opatrenia aj mnoho nepriamych hospodárskych prínosov, napr. prilákaním investorov a vytváraním nových pracovných miest pre rôzne odvetvia.  Narastá aj hospodársky záujem o integráciu šedej s ekologickými opatreniami. Šedé riešenia zvyčajne zahŕňajú vysoké počiatočné kapitálové investície a dlhodobejšie ročné náklady na údržbu počas trvania projektu v porovnaní s riešeniami so zelenými zložkami (politický prehľad platformy vzdelávania v oblasti politík pre ekologickejšiu Európu, 2024). Vedecký výskum naznačuje, že infraštruktúra NbS je v priemere o 42 % lacnejšia a vytvára o 36 % vyššiu hodnotu ako infraštruktúrne riešenia, ktoré sú úplne šedé. K tomu dochádza, keď sa zohľadnia všeobecné súvisiace prínosy NbS (Bechauf a kol., 2022). Vždy by sa však mala vykonať osobitná analýza nákladov a prínosov, ktorá by podporila výber najlepšieho riešenia od prípadu k prípadu s prihliadnutím na miestny kontext.

Náklady na údržbu

Náklady na UGI plánovanie a implementáciu NbS sa môžu značne líšiť. Závisia od mnohých vnútorných faktorov, ako je priestorový rozsah, používanie technológií v riešeniach, frekvencia údržby a potreba opravy. Náklady na údržbu sú zvyčajne najnižšie v prírodných ekosystémoch, ako sú zvyškové biotopy (napr. mestské lesy alebo mokrade) alebo poloprírodné ekosystémy (napr. nahradenie trávnikov lúkami). Náklady na zriadenie a údržbu niektorých typov NbS čiastočne alebo úplne hradia občania (napr. mestské poľnohospodárstvo), mimovládne organizácie (napr. opatrenia na obnovu poškodených biotopov) alebo súkromné podniky (rybníky s búrkovou vodou na riadenie odtokovej vody). Európska únia vynaložila veľké úsilie na mobilizáciu NbS v Európe. EÚ uľahčuje posilnenie prenosu poznatkov o úspešných prípadoch (napr. atlas mestskej prírody) a ponúkajúcich verejných digitálnych platformách s cieľom podporiť spoluprácu so súkromným a verejným sektorom (trh inteligentných miest) a ponúka finančnú podporu prostredníctvom Európskej zelenej dohody.  Financovanie začlenenia zelenej a modrej infraštruktúry do mestského plánovania možno získať z Nového európskeho Bauhausu, politickej a finančnej iniciatívy, ktorá „zabezpečuje zelenú transformáciu v zastavanom prostredí a nad rámec toho, aby bola príjemná, atraktívna a vhodná pre všetkých“. K dispozícii sú rôzne nástroje vrátane usmernení pre investorov na overenie toho, ako a prečo možno investície do projektov v oblasti zastavaného prostredia zosúladiť s Novým európskym Bauhausom.

Prínosy

Zelené priestory a NbS v mestách môžu prispieť k zníženiu rizika katastrof, zlepšiť hospodárenie s vodou a vytvoriť lokálne chladiace účinky, aby sa lepšie vyrovnali s vysokými teplotami a vlnami horúčav. Okrem riešenia osobitných environmentálnych výziev ponúka zelená a modrá infraštruktúra aj vedľajšie prínosy, ktoré presahujú ich primárny účel. Napríklad parky a vodné útvary môžu zvýšiť krásu mesta a zároveň slúžiť ako priestory na voľný čas, ktoré podporujú duševnú a fyzickú pohodu (Nilsson a Johansson, 2021).

Ďalšie súvisiace prínosy zahŕňajú: podpora mestskej biodiverzity, ukladanie uhlíka (zmierňovanie), zmierňovanie znečistenia ovzdušia, ponúkanie priestorov na rekreáciu, zážitky z prírody a poskytovanie zvýšenej sociálnej, fyzickej a duševnej pohody. NbS v mestských oblastiach môže prispieť k niekoľkým cieľom udržateľného rozvoja, a najmä k cieľom týkajúcim sa udržateľných miest (11). 

Ekonomické prínosy môžu nakoniec súvisieť s nárastom ekonomiky cestovného ruchu. Dostupnosť zelených plôch môže zohrávať významnú úlohu pri charakteristike toho, čo môžu mestá ponúknuť (Terkenli, et a. 2020). To môže viesť k presunu výberu turistov smerom k nim, najmä v destináciách náchylných na tepelný stres (napr. v horúcom stredozemskom lete).

V mnohých členských štátoch EÚ už bola mestská zelená infraštruktúra a riešenia blízke prírode podporené vnútroštátnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa územného plánovania, riadenia dažďovej vody, povrchovej vody alebo ochrany biodiverzity. Stimuly a platby podporujú zavádzanie NbS a UGI namiesto tradičnej šedej infraštruktúry.

Mnohé mestá majú zavedené stratégie na zlepšenie a rozšírenie zelenej infraštruktúry v mestskom prostredí. , Napríklad v hamburskej stratégii sa predpokladá rozšírenie zelených striech. Cieľom programu Superblock v Barcelone je pretvoriť mestské prostredie vrátane aspektov spravodlivosti. Okrem toho sa v miestnom zonovaní môžu použiť osobitné nástroje plánovania, ako je faktor plochy biotopu, aby sa vyžadovalo, že časť plochy sa ponechá ako zeleň (pozri berlínsku prípadovú štúdiu) . Podobne usmernenia na vnútroštátnej úrovni uľahčujú integráciu zelenej a modrej infraštruktúry do mestského dizajnu. Napríklad vo Švédsku vydala Národná rada pre bývanie, výstavbu a plánovanie príručku o integrácii ekosystémových služieb do plánovania, výstavby a údržby zastavaného prostredia, ktorá obsahuje aj informácie o hodnote prírody pre adaptáciu na zmenu klímy. Švédska agentúra na ochranu životného prostredia uverejnila vnútroštátne usmernenia pre NBS, nástroj na adaptáciu na zmenu klímy a iné spoločenské výzvy.

Európska únia dôrazne podporuje koncepciu zelenej infraštruktúry a riešení blízkych prírode pri zvyšovaní odolnosti proti zmene klímy, udržateľného vodného hospodárstva a dobrých životných podmienok ľudí a biodiverzity v európskych mestách. Napríklad UGI a NbS sa považujú za kľúčové koncepcie v stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 (2020) spolu s právnym predpisom EÚ o obnove prírody, stratégiou EÚ pre zelenú infraštruktúru (2013) a rámcovou smernicou EÚ o vode. V stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2021 sa napokon zdôrazňuje význam podpory riešení adaptácie inšpirovaných prírodou, a to aj prostredníctvom ich rozširovania na úrovni miest. 

Čas realizácie sa líši v závislosti od priestorového rozsahu, od niekoľkých mesiacov až po niekoľko rokov. Napríklad implementácia malých NbS, ako sú zelené steny alebo miestne biofiltre, je pomerne rýchly proces a skutočná doba výstavby trvá menej ako rok. Plánovanie a navrhovanie, získanie oficiálnych povolení, integrácia do iných procesov plánovania a rozvoja však môže predĺžiť čas realizácie. Plánovanie a realizácia rozsiahlych zelených plôch (napr. rozvoj multifunkčného parku) môže trvať niekoľko rokov. Technická realizácia nových zelených plôch je takisto kratšia ako úplná ekologická realizácia. Môže trvať niekoľko rokov, kým vegetácia vysadená na zelených plochách alebo jednotlivé nerastné plochy, ako sú zelené strechy, zabezpečia svoje plné ekosystémové funkcie (napr. zmierňovanie zmeny klímy alebo schopnosť zadržiavať vodu a živiny).  

Očakávaná životnosť–čas vzájomne prepojenej mestskej zelenej infraštruktúry by mal byť veľmi dlhý, oveľa dlhší ako v prípade jednotlivých budov alebo infraštruktúry. Vek jednej zelene sa môže pohybovať od niekoľkých stoviek rokov (napr. historické parky) až po niekoľko rokov (napr. zelené strechy). Životnosť -čas jedného N bS sa môže tiež líšiť, ale cieľom je dlhodobá údržba.