Mestská zelená a modrá infraštruktúra

Plánovanie mestskej zelenej a modrej infraštruktúry (UGI) je strategický prístup k rozvoju prepojených a multifunkčných sietí modrých a zelených plôch, ktoré potenciálne poskytujú širokú škálu environmentálnych, sociálnych a hospodárskych prínosov a zároveň zvyšujú odolnosť miest proti zmene klímy. Európska komisia zdôrazňuje strategické plánovanie zelených plôch v rôznych priestorových rozmeroch (od susedstva po celé mesto) a nabáda mestá, aby podporovali poskytovanie ekosystémových služieb a ochranu biodiverzity. Mestská zelená a modrá infraštruktúra zahŕňa rôzne typy modro-zelených plôch, ako sú lesy, mokrade, poľnohospodárska pôda, verejné parky, súkromné záhrady, jednotlivé zelené prvky (ulice, zelené strechy atď.) alebo rybníky a potoky. Zohrávajú kľúčovú úlohu pri posilňovaní kapacít na adaptáciu na zmenu klímy a jej zmiernenie a pri znižovaní negatívnych vplyvov nebezpečenstiev zmeny klímy, ako sú vlny horúčav, záplavy a suchá v mestách.  

V stratégii EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 sa uvádzajú konkrétne opatrenia na podporu riešení blízkych prírode, ktoré by sa mali systematicky začleňovať do mestského plánovania. Európska komisia vymedzuje riešenia blízke prírode (NbS alebo NBS) ako „riešenia inšpirované a podporované prírodou, ktoré sú nákladovo efektívne, zároveň poskytujú environmentálne, sociálne a hospodárske prínosy a pomáhajú budovať odolnosť“. IUCN vyzýva na prijatie holistického ekosystémového prístupu pri vykonávaní NbS a uvádza: „riešenia založené na prírode využívajú silu fungujúcich ekosystémov ako infraštruktúry na poskytovanie prírodných služieb v prospech spoločnosti a životného prostredia“. EEA (2021) odkazuje na NbS ako na „zastrešujúcu koncepciu“ pre rôzne politické opatrenia a prístupy (napr. ekosystémové riadenie), ktorých cieľom je zvýšiť odolnosť proti zmene klímy a zároveň poskytnúť spoločné prínosy pre spoločnosť. 

V mestskom kontexte sa NbS konkrétne odvoláva na rôzne typológie zelenej a modrej infraštruktúry, ktoré využívajú vlastné miestne zdroje prírody, ako je vegetácia, voda a pôda. Tieto riešenia riešia environmentálne, spoločenské a klimatické výzvy efektívnejšie ako „konvenčné“ šedé infraštruktúry. Priestorový rozsah NbS v mestách sa môže líšiť od veľkých zalesnených oblastí až po malé systémy dažďovej vody. Okrem toho sa úloha ľudskej kontroly alebo technologických riešení v NbS môže výrazne líšiť od samoregulovaných prírodných ekosystémov (ako je protipovodňová kontrola poskytovaná mestskými mokraďami), ktoré si nevyžadujú žiadne alebo len obmedzené ľudské zásahy, až po hybridné šedo-zelené riešenia (ako sú systémy na riadenie dažďovej vody a povrchového odtoku z urbanizovaných území, napr. biofiltre), v prípade ktorých zohrávajú významnú úlohu technológie a ľudské zásahy. 

NbS zlepšuje životné podmienky pre všetkých, poskytuje príležitosti tak pre obyvateľov, ako aj pre návštevníkov v mestách s ekonomikou závislou od cestovného ruchu. Najmä vždy, keď sa UGI nachádza v blízkosti dôležitých pamiatok kultúrneho dedičstva, môže byť zahrnutá do ponuky mestského cestovného ruchu, byť súčasťou trás návštevníkov alebo integrovaná do značky mesta, čo v konečnom dôsledku pridáva hodnotu mestskému cestovnému ruchu (Terkenly a kol., 2020).

V plánovaní mestskej zelenej infraštruktúry a v procese navrhovania, vykonávania a posudzovania NbS sú potrebné participatívne prístupy. Spolupráca s rôznymi zainteresovanými stranami zlepšuje prenos poznatkov medzi aktérmi, pričom riešenie potenciálnych sociálnych alebo inštitucionálnych prekážok má zásadný význam pre zvýšenie spoločenskej akceptácie týchto riešení a nájdenie najlepšej možnosti, ktorá zohľadňuje miestny sociálno-politický kontext. Významnú úlohu zohrávajú najmä miestne a regionálne orgány, a preto je potrebná silná horizontálna a vertikálna spolupráca, ale dôležité je aj prepojenie so súkromným sektorom.  

Riadenie mestskej krajiny je zložitý proces, ktorý podlieha protichodným programom, ako sú bývanie, doprava, komerčná infraštruktúra a hospodárstvo. Mestská zelená infraštruktúra si vyžaduje komplexné plánovanie a údržbu. Vytvorenie celoeurópskej siete zelených plôch s prepojenými koridormi sa musí zvážiť a oceniť ako jeden z kľúčových typov využívania pôdy spolu s ďalšími kľúčovými sektormi využívania pôdy. Konkurenčné a protichodné záujmy využívania pôdy, slabá spolupráca s kľúčovými zainteresovanými stranami (napr. vlastníkmi pôdy, stavebným sektorom, investormi) alebo izolované myslenie v mestskej správe môžu pôsobiť ako silné obmedzujúce faktory. Nedostatok poznatkov o prínosoch alebo skúseností s vykonávaním alebo navrhovaním NbS môže spôsobiť negatívne postoje medzi odborníkmi z praxe, tvorcami politík alebo občanmi.  

Miestna environmentálna, sociálna, kultúrna a inštitucionálna situácia vo veľkej miere ovplyvňuje úspech plánovania UGI a implementácie špecifických NbS. Preto boli pre mestá vypracované normy a usmernenia založené na dôkazoch s cieľom zabezpečiť účinné a participatívne plánovanie a riadenie UGI rôznych NbS, napríklad vo viacerých projektoch financovaných EÚ (napr. Naturvation). Okrem toho integračné a inkluzívne prístupy k riadeniu, ako je „mozaické“ riadenie (kombinácia mikroúrovne aktívneho občianstva s makroúrovňou strategického mestského plánovania, Buijs a kol., 2019), sú dobrými spôsobmi podpory sociálne súdržného a kolaboratívneho plánovania, vykonávania a údržby UGI.

Strata zelených plôch, degradácia prírodného ekosystému, hustota mestskej štruktúry a rastúci podiel spevnenej pôdy majú negatívny vplyv na kolobeh vody, kvalitu ovzdušia, miestnu teplotu a znižujú odolnosť miest proti zmene klímy. Majú veľké hospodárske náklady pre spoločnosť a ekologizácia miest (napr. výsadba stromov alebo vytváranie nových zelených plôch), obnova degradovaných ekosystémov, výber nízko intenzívnych postupov obhospodarovania v parkoch alebo výstavba miestnych riešení blízkych prírode môžu priniesť značné priame úspory na kontrolu odtoku vody alebo záplav v porovnaní s tradičnými riešeniami založenými na inžinierskych prácach. Okrem toho majú tieto ekologické opatrenia aj mnoho nepriamych hospodárskych prínosov, napr. prilákaním investorov a vytváraním nových pracovných miest pre rôzne odvetvia.  Ďalšie prínosy môžu súvisieť s nárastom hospodárstva cestovného ruchu. Dostupnosť zelených plôch môže zohrávať významnú úlohu pri charakteristike toho, čo môžu mestá ponúknuť (Terkenli, et a. 2020), pričom sa výber presunie smerom k nim, najmä v destináciách náchylných na tepelný stres (napr. v horúcom stredozemnom lete).

Náklady na UGI plánovanie a implementáciu NbS sa môžu značne líšiť v závislosti od mnohých vnútorných faktorov, ako je priestorový rozsah, používanie technológií v riešeniach, frekvencia údržby a potreba opravy. Náklady na údržbu sú zvyčajne najnižšie v prírodných ekosystémoch, ako sú zvyškové biotopy (napr. mestské lesy alebo mokrade) alebo poloprírodné ekosystémy (napr. nahradenie trávnikov lúkami). Náklady na zriadenie a údržbu niektorých typov NbS čiastočne alebo úplne hradia občania (napr. mestské poľnohospodárstvo), mimovládne organizácie (napr. opatrenia na obnovu poškodených biotopov) alebo súkromné podniky (rybníky s búrkovou vodou na riadenie odtokovej vody). Európska únia vynaložila veľké úsilie na mobilizáciu NbS v Európe tým, že ponúkla finančnú podporu prostredníctvom Európskej zelenej dohody, posilnila prenos poznatkov o úspešných prípadoch (napr. atlas mestskej prírody) a ponúkla verejné digitálne platformy na podporu spolupráce so súkromným a verejným sektorom (trh inteligentných miest). 

Zelené priestory a NbS v mestách môžu prispieť k zníženiu rizika katastrof, zlepšiť hospodárenie s vodou a vytvoriť lokálne chladiace účinky, aby sa lepšie vyrovnali s vysokými teplotami a vlnami horúčav. Okrem riešenia osobitných environmentálnych výziev ponúka zelená a modrá infraštruktúra aj vedľajšie prínosy, ktoré presahujú ich primárny účel. Napríklad parky a vodné útvary môžu zvýšiť krásu mesta a zároveň slúžiť ako priestory na voľný čas, ktoré podporujú duševnú a fyzickú pohodu (Nilsson a Johansson, 2021).

Ďalšie súvisiace prínosy zahŕňajú: podpora mestskej biodiverzity, ukladanie uhlíka (zmierňovanie), zmierňovanie znečistenia ovzdušia, ponúkanie priestorov na rekreáciu, zážitky z prírody a poskytovanie zvýšenej sociálnej, fyzickej a duševnej pohody. NbS v mestských oblastiach môže prispieť k niekoľkým cieľom udržateľného rozvoja, a najmä k cieľom týkajúcim sa udržateľných miest (11). 

V mnohých členských štátoch EÚ už bola mestská zelená infraštruktúra a riešenia blízke prírode podporené vnútroštátnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa územného plánovania, riadenia dažďovej vody, povrchovej vody alebo ochrany biodiverzity. Vyvinuli sa stimuly a platby, ktoré podporujú zavádzanie NbS a UGI namiesto tradičnej šedej infraštruktúry. Okrem toho sa v miestnom zonovaní môžu použiť osobitné nástroje plánovania, ako je faktor plochy biotopu (pozri napríklad berlínsku prípadovú štúdiu), aby sa vyžadovalo, že časť plochy sa ponechá ako zelený priestor. Európska únia dôrazne podporuje koncepciu zelenej infraštruktúry a riešení blízkych prírode pri zvyšovaní odolnosti proti zmene klímy, udržateľného vodného hospodárstva a dobrých životných podmienok ľudí a biodiverzity v európskych mestách. Napríklad UGI a NbS sa považujú za kľúčový koncept v: Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 (2020), stratégia EÚ pre zelenú infraštruktúru (2013) a rámcová smernica EÚ o vode. V stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2021 sa napokon zdôrazňuje význam podpory riešení adaptácie inšpirovaných prírodou, a to aj prostredníctvom ich rozširovania na úrovni miest. 

Čas realizácie sa líši v závislosti od priestorového rozsahu, od niekoľkých mesiacov až po niekoľko rokov. Napríklad implementácia malých NbS, ako sú zelené steny alebo miestne biofiltre, je pomerne rýchly proces a skutočná doba výstavby trvá menej ako rok. Plánovanie a navrhovanie, získanie oficiálnych povolení, integrácia do iných procesov plánovania a rozvoja však môže predĺžiť čas realizácie. Plánovanie a realizácia rozsiahlych zelených plôch (napr. rozvoj multifunkčného parku) môže trvať niekoľko rokov. Technická realizácia nových zelených plôch je takisto kratšia ako úplná ekologická realizácia. Môže trvať niekoľko rokov, kým vegetácia vysadená na zelených plochách alebo jednotlivé nerastné plochy, ako sú zelené strechy, zabezpečia svoje plné ekosystémové funkcie (napr. zmierňovanie zmeny klímy alebo schopnosť zadržiavať vodu a živiny).  

Očakávaná životnosť–čas vzájomne prepojenej mestskej zelenej infraštruktúry by mal byť veľmi dlhý, oveľa dlhší ako v prípade jednotlivých budov alebo infraštruktúry. Vek jednej zelene sa môže pohybovať od niekoľkých stoviek rokov (napr. historické parky) až po niekoľko rokov (napr. zelené strechy). Životnosť -čas jedného N bS sa môže tiež líšiť, ale cieľom je dlhodobá údržba.