Plánovanie mestskej zelenej a modrej infraštruktúry

Participatívne prístupy sú potrebné pri plánovaní mestskej zelenej infraštruktúry a v procesenavrhovania, vykonávania a posudzovaniaNBS. Spolupráca s rôznymi zainteresovanými stranami zlepšuje prenos znalostí medzi aktérmi, pričom riešeniepotenciálnych sociálnych alebo inštitucionálnych prekážok má zásadný význam pre zvýšenie spoločenskej akceptácie týchto riešení a nájdenie najlepšej možnosti, ktorá zohľadňuje miestny sociálno-politický kontext . Obzvlášť miestne a regionálne orgány zohrávajú významnú úlohu, a preto je potrebnásilná horizontálna a vertikálna spolupráca,aledôležité je ajprepojenie so súkromným sektorom.  

Riadenie mestskej krajiny je zložitý proces, ktorý podlieha protichodným programom, ako je bývanie, doprava, komerčná infraštruktúra a hospodárstvo. Mestská zelená infraštruktúra si vyžaduje komplexné plánovanie a údržbu. Vytvorenie celoeurópskej siete zelených plôch s prepojenými koridormi sa musí zvážiť a oceniť ako jeden z kľúčových typov využívania pôdy spolu s ďalšími kľúčovými sektormi využívania pôdy. Konkurenčné a protichodné záujmy v oblasti využívania pôdy, slabá spolupráca s kľúčovými zainteresovanými stranami (napr. vlastníkmi pôdy, stavebným sektorom, investormi) alebo izolované myslenie v mestskej správe môžu pôsobiť ako silné obmedzujúce faktory. Nedostatok vedomostí o prínosoch alebo skúseností s tým, ako implementovať alebo navrhovať NBS, môže spôsobiť negatívne postoje medzi odborníkmi, tvorcami politík alebo občanmi. 

Miestna environmentálna, sociálna, kultúrna a inštitucionálna situácia výrazne ovplyvňuje úspech plánovania a realizácie špecifických NBS v oblasti služieb všeobecného záujmu. Preto boli pre mestá vypracované normy a usmernenia založené na dôkazoch s cieľom zabezpečiť účinné a participatívne plánovanie a riadenie UGI rôznych NBS, napríklad v niekoľkých projektoch financovaných EÚ (napr. GREEN SURGE,ThinkNature, Naturvation). Integračné a inkluzívne prístupy k riadeniu, ako je „mozaikové“ riadenie (kombinácia mikroúrovne aktívneho občianstva s makroúrovňou strategického mestského plánovania, Buijs a kol., 2019), sú okrem toho dobrými spôsobmi podpory sociálne súdržného a kolaboratívneho plánovania, vykonávania a údržby služieb všeobecného záujmu.

Strata zelených plôch, degradácia prírodného ekosystému, zhustenie štruktúry mesta a rastúci podiel spevnenej pôdy majú negatívny vplyv na kolobeh vody, kvalitu ovzdušia, miestnu teplotu a znižujú odolnosť miest voči zmene klímy. Majú veľké hospodárske náklady pre spoločnosť a ekologizácia miest (napr. výsadba stromov alebo vytváranie nových zelených plôch), obnova degradovaných ekosystémov, výber nízkointenzívnych postupov obhospodarovania v parkoch alebo výstavba miestnych riešení blízkych prírode môžu priniesť značné priame úspory na kontrolu odtoku vody alebo záplav v porovnaní s tradičnými riešeniami založenými na inžinierstve. Okrem toho majú tieto ekologické opatrenia aj mnohé nepriame hospodárske prínosy, napr. prilákaním investorov a vytváraním nových pracovných miest pre rôzne odvetvia.  Ďalšie prínosy môžu súvisieť s nárastom hospodárstva cestovného ruchu. Dostupnosť zelených plôch môže zohrávať významnú úlohu, ktorá charakterizuje to,čo mestá môžu ponúknuť ( Terkenli, et a. 2020), čím sa výber posúva smerom k nim, najmä v destináciách náchylných na tepelný stres (napr. v horúcom stredomorskom lete).

Náklady na plánovanie UGI a implementáciu NbS sa môžu značne líšiť v závislosti od mnohých vnútorných faktorov, ako je priestorový rozsah, používanie technológií v riešeniach, frekvencia údržby a potreba opravy. Náklady na údržbu sú zvyčajne najnižšie v prírodných ekosystémoch, ako sú zvyškové biotopy (napr. mestské lesy alebo mokrade) alebo poloprírodné ekosystémy (napr. nahradenie trávnikov lúkami). Náklady na zriadenie a údržbu niektorých typov NbS čiastočne alebo úplne hradia občania (napr. mestské poľnohospodárstvo), mimovládne organizácie (napr. opatrenia na obnovu degradovaných biotopov) alebo súkromné podniky (vodné nádrže na odtok vody). Európska únia vynaložila veľké úsilie na mobilizáciu NbS v Európe tým, že ponúkla finančnú podporu prostredníctvom Európskej zelenej dohody, posilnila prenos poznatkov o úspešných prípadoch (napr. atlas mestskej prírody)a ponúkla verejné digitálne platformy na podporu spolupráce so súkromným a verejným sektorom (trhinteligentných miest). 

Zelené plochy a NbS v mestách môžu prispieť k zníženiu rizika katastrof, zlepšeniu hospodárenia s vodou a vytvoreniu miestnych chladiacich účinkov, aby sa lepšie vyrovnali s vysokými teplotami a vlnami horúčav. Okrem riešenia osobitných environmentálnych výziev ponúka zelená a modrá infraštruktúra aj vedľajšie prínosy, ktoré presahujú ich primárny účel. Napríklad parky a vodné útvary môžu zvýšiť krásu mesta a zároveň slúžiť ako rekreačné priestory, ktoré podporujú duševnú a fyzickú pohodu (Nilsson a Johansson, 2021)

Medzi ďalšie súvisiace prínosy patria: podpora mestskej biodiverzity, ukladanie uhlíka (zmierňovanie), zmierňovanie znečistenia ovzdušia, poskytovanie priestorov na rekreáciu, zážitky z prírody a zabezpečovanie zvýšenej sociálnej, fyzickej a duševnej pohody. NBS v mestských oblastiach môže prispieť k viacerým cieľom udržateľného rozvoja, a najmä k cieľom v oblasti udržateľných miest (11). 

V mnohých členských štátoch EÚ sa mestská zelená infraštruktúra a riešenia blízke prírode už podporili vnútroštátnymi právnymi predpismi týkajúcimi sa územného plánovania, manažmentu dažďovej vody, povrchovej vody alebo ochrany biodiverzity. Vytvorili sa stimuly a platby, ktoré podporujú zavádzanie NBS a UGI namiesto tradičnej šedej infraštruktúry. Okrem toho sa v miestnom územnom plánovaní môžu použiť osobitné nástroje plánovania, ako je faktor plochy biotopu (pozri napríklad berlínsku prípadovú štúdiu), aby sa časť plochy ponechala ako zelená plocha. Európska únia dôrazne podporuje koncepciu zelenej infraštruktúry a riešení blízkych prírode pri zvyšovaní odolnosti proti zmene klímy, udržateľného vodného hospodárstva a dobrých životných podmienok ľudí a biodiverzity v európskych mestách. Napríklad UGI a NbS sa považujú za kľúčovú koncepciu v týchto oblastiach: Stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 (2020), stratégia EÚ pre zelenú infraštruktúru (2013) a rámcová smernica EÚ o vode. Napokon sa v stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2021 zdôrazňuje význam podpory riešení adaptácie blízkych prírode, a to aj prostredníctvom ich rozširovania na mestskej úrovni. 

Časrealizácie sa líši v závislosti od priestorového rozsahuod niekoľkých mesiacov do niekoľkých rokov. Napríklad implementácia malých NbS, ako sú zelené stenyalebo miestne biofiltre, je pomerne rýchly proces a skutočná doba výstavby trvá menej ako rok. Plánovanie a navrhovanie, získanie oficiálnych povolení, integrácia do iných procesov plánovania a rozvoja však môže predĺžiť čas implementácie. Rozsiahle plánovanie a realizácia zelených plôch (napr. rozvoj multifunkčného parku) môže trvať niekoľko rokov. Technická realizácia nových zelených plôch je takisto kratšia ako úplná ekologická realizácia. Môže trvať niekoľko rokov, kým vegetáciavysadená na zelených plochách alebo jednotlivé NbS, ako sú zelené strechy,splnia svoje funkcie ekosystému (napr.zmiernenie zmeny klímy alebo schopnosťzadržiavaťvodu a živiny).  

Očakávaná životnosť vzájomneprepojenej mestskej zelenej infraštruktúry by mala byť veľmi dlhá, oveľa dlhšia ako jednotlivé budovy alebo infraštruktúra. Vek jednej zelenej plochy sa môže pohybovať od niekoľkých stoviek rokov (napr. historické parky) až po niekoľko rokov (napr.zelené strechy). Životnosť -doba jedného NbS sa môže tiež líšiť, ale cieľom je dlhodobá údržba.