Začlenenie adaptácie na zmenu klímy do mestského plánovania: prestavba šedých polí v Jene (Nemecko)

Jena je druhé najväčšie mesto v Durínsku s približne 108 000 obyvateľmi a nachádza sa v kopcovitej krajine údolia rieky Saale. Od konca 19.^storočia sa vďaka aktivitám podnikateľa Carla Zeissa stalo mesto centrom optickej výroby, ktoré je známe po celom svete. Silné miestne hospodárstvo a rozsiahly sektor vedy a techniky tvoria základ vysokej životnej úrovne obyvateľstva. Hospodársky rast a neustály prílev študentov a mladých rodín vytvárajú stále rastúci dopyt po pôde pre obytné a priemyselné oblasti, ako aj univerzitné zariadenia, ktoré musia orgány územného plánovania uspokojiť.

Centrum mesta je obklopené strmými vápencovými svahmi, ktoré fungujú ako systém skladovania tepla, čo prispieva k tomu, že Jena je jedným z najteplejších miest v strednom Nemecku s pretrvávajúcim efektom mestského tepelného ostrova. Klimatické prognózy na obdobie od roku 2051 do roku 2100 naznačujú zvýšenie priemernej maximálnej teploty v lete o 3 °C (CMIP5, RCP 4.5) na 6 °C (CMIP5, RCP 8.5) na konci storočia, ako aj zvýšenie priemerného počtu horúcich dní (T_max ≥ 30 °C) z 11 na 35 (CMIP5, RCP 4.5) a na 49 (CMIP5, RCP 8.5) (Meyer a kol., 2015). Vyskytnú sa najmä častejšie a intenzívnejšie efekty teplotných ostrovov.

Uzavreté vnútromestské oblasti, ako je Inselplatz, sú v rôznych klimatických podmienkach veľmi vystavené tepelnému stresu. Korelácia medzi mestským plánovaním, projektovaním budov a mikroklimatickými podmienkami by sa mala zvážiť v projektoch mestskej obnovy, prestavby a revitalizácie, ako je napríklad projekt na Inselplatz. Geometria povrchu a tepelné vlastnosti mestského zastavaného prostredia môžu výrazne ovplyvniť veľkosť mestského tepelného ostrova. Stromy, zelené strechy, vodné prvky a chladné chodníky môžu pomôcť znížiť efekt mestského tepelného ostrova tým, že zatieňujú povrchy budov, odchyľujú a odrážajú žiarenie zo slnka a uvoľňujú vlhkosť do atmosféry.

Stratégia Jeny pre adaptáciu na zmenu klímy (JenKAS) umožnila mestskej správe a iným dotknutým aktérom posúdiť miestne účinky zmeny klímy a zahrnúť ich do mestského plánovania. Jedným z najdôležitejších cieľov je zníženie intenzity efektu teplotného ostrova v mestách a zvýšenie adaptácie na extrémne horúčavy. Na splnenie tohto cieľa by sa mal zaviesť balík štrukturálnych opatrení a riešení blízkych prírode, ako je to v prípade prestavby Inselplatz.

Po schválení prípravného územného plánu pre Inselplatz v máji 2014 sa použila pravdepodobnostná analýza viacerých kritérií na porovnanie troch návrhov, v ktorých sa skúmali rôzne spôsoby formovania verejného priestoru a ich zoradenie podľa vhodnosti ich návrhu na podporu adaptácie na zmenu klímy. Táto analýza zahŕňa komparatívne ekonomické posúdenie potenciálnych možností adaptácie s cieľom určiť najvhodnejší balík adaptačných opatrení na vykonávanie. Výsledky tohto posúdenia boli podkladom pre podrobnú koncepciu nového Inselplatz a administratívny a politický rozhodovací proces.

JenKASova chrbtica je príručka o klimaticky citlivom mestskom plánovaní, ktorá obsahuje informácie o súčasných a budúcich miestnych klimatických podmienkach, právnych aspektoch, ekonomickom posúdení možností adaptácie a príkladoch najlepších postupov. Príručku dopĺňa nástroj na podporu rozhodovania s názvom JELKA, ktorý je osobitne určený zainteresovaným stranám a subjektom s rozhodovacou právomocou v mestách. Nástroj bol vyvinutý s cieľom zlepšiť prístupnosť informácií o klimatických rizikách a poskytnúť odporúčania šité na mieru, t. j. navrhnúť vhodné adaptačné opatrenia pre konkrétnu oblasť politiky alebo konkrétnu priestorovú jednotku.

Prestavba Inselplatz je jednou z prvých konkrétnych intervencií, pri ktorých sa uplatnil prístup JenKAS zameraný na začlenenie adaptácie na zmenu klímy do mestského plánovania. Cieľom tejto intervencie je transformovať existujúcu oblasť šedého poľa na nový areál Univerzity Friedricha Schillera vrátane adaptačných opatrení na zvládnutie rizík súvisiacich s tepelným stresom. V prvom kroku sa JELKA použila na predbežný výber možností adaptácie, ktoré sa majú zvážiť v prípade troch alternatívnych návrhov na prestavbu oblasti. Potom sa na systematické porovnávanie týchto troch návrhov pomocou analýzy viacerých kritérií použil softvér PRIMATE na hodnotenie pravdepodobnostných viacnásobných atribútov vyvinutý v Centre Helmholtz pre výskum životného prostredia - UFZ. Alternatívy sa líšia v: a) počet stromov a charakteristiky koruny (malé alebo veľké korunované stromy), b) farebné schémy chodníkov (obyčajne alebo svetlofarebné dlažobné kocky s albedom 0,3 a 0,5), c) využitie a veľkosť vodných útvarov (žiadny, vodný útvar 40 m² alebo vodný útvar 80 m²⁾a d) veľkosť zelených striech (31 %, 50 % alebo 70 % celkovej plochy strechy).

S cieľom porovnať tieto tri alternatívy sa zvažovali tieto štyri kritériá: i) úroveň tepelného stresu (kvantitatívne hodnotenie), ii) náklady (peňažné hodnotenie), iii) architektonická kvalita (kvalitatívne hodnotenie) a iv) spoločenská hodnota (kvalitatívne hodnotenie). Na vizualizáciu toho, ako sa tieto tri alternatívy budú vyvíjať v priebehu času, boli tieto parametre modelované pre tri rôzne obdobia: i) rok 2021, predpokladané otvorenie areálu; ii) vizuálny vzhľad v strednodobom horizonte v rokoch 2021 – 2050 a iii) vizuálny vzhľad v dlhodobom horizonte v rokoch 2071 – 2100. Hlavné výsledky hodnotenia intervencie Inselplatz na základe viacerých kritérií boli:

• Alternatíva 3 je na prvom mieste zo strednodobého hľadiska (2021 – 2050), ako aj z dlhodobého hľadiska (2021 – 202100). Táto možnosť pozostáva z: i) zachovanie 14 existujúcich stromov a výsadba 31 nových stromov (27 veľkých a 4 malých); ii) používať svetlé chodníky na celej ploche; iii) rozvíjať ekologizáciu striech nových plochých striech (30 % dechtovej štrkovej strechy a 70 % rozsiahlej zelenej strechy); iv) vybudovať umelý vodný útvar s rozlohou 80 m2.
• Úroveň tepelného stresu bola odhadnutá pomocou ukazovateľa v rozsahu od 0 (žiadny tepelný stres) do 10 (maximálny tepelný stres). Z analýzy vyplýva, že v prípade tretej alternatívy bola nižšia. Pre túto alternatívu sa v porovnaní s ostatnými dvoma vypočítali tieto hodnoty ukazovateľa (hodnoty ukazovateľov alternatív 1 a 2 sú uvedené v zátvorkách): i) obdobie 1981 – 2010 = 4,1, čo zodpovedá médiu (4,8 pre alternatívu 1, 4,5 pre alternatívu 2); ii) obdobie 2021 – 2050 = 5,2, mierne zvýšené (6,0 pre alternatívu 1, 5,7 pre alternatívu 2); iii) obdobie 2021 – 2100 = 6,7, mierne zvýšené (7,5 pre alternatívu 1, 7,2 pre alternatívu 2).
• Svetlé chodníky a veľkoplošné stromy majú priaznivý vplyv na mikroklimatické podmienky špecifické pre danú lokalitu (podlahy Inselplatz). (Pravdepodobne) vyššie náklady sa vyplácajú aj vzhľadom na spoločenskú hodnotu kritérií a architektonickú kvalitu.
• Pri porovnaní čistých súčasných nákladov na strom v malom a veľkom vlastníctve počas dlhšieho obdobia (t. j. 82 rokov) boli náklady na stromy v malom a veľkom vlastníctve o niečo vyššie v porovnaní s nákladmi na stromy vo veľkom vlastníctve. Okrem toho má táto zmena priaznivejší vplyv na mikroklímu špecifickú pre danú lokalitu.
• Vplyv umelého vodného toku je nejednoznačnejší, pretože je pomerne nákladný a má – vzhľadom na svoj rozmer – len obmedzený vplyv na mikroklímu. Jeho celková hodnota do značnej miery závisí od toho, ako sa posudzuje s ohľadom na jeho vplyv na kritériá ako spoločenská hodnota a architektonická kvalita.

Práce na Inselplatz začali v roku 2018 a doteraz sa zameriavali najmä na prípravu staveniska. Očakáva sa, že intervencie sa dokončia do roku 2024/2025 (projektová skupina CampusInselplatz).

Územné plánovanie miest v Nemecku je postup zahŕňajúci predbežné dve fázy zapojenia verejných orgánov a agentúr, ako aj akýchkoľvek iných zainteresovaných strán do možností a návrhov. Keď sa zozbierajú všetky pripomienky (napr. k environmentálnym, hospodárskym alebo infraštruktúrnym aspektom), ktoré sa považujú za dôležité, musia sa náležite zvážiť a vyvážiť, pričom sa zohľadnia záujmy navrhovateľa, ako aj akékoľvek verejné alebo súkromné záujmy, ktoré by mohli byť ovplyvnené projektom. Príslušný miestny orgán prijme rozhodnutie o verejnom vystavovaní. Verejnosť má do jedného mesiaca možnosť predložiť odporúčania a vzniesť námietky týkajúce sa plánu, ktoré sa potom majú zohľadniť.

Súbežne s týmto formálnym procesom účasti, ktorý sa vyžaduje podľa nemeckého práva (formálne plánovanie), by sa mohli uplatňovať doplnkové neformálne procesy účasti a spolupráca s cieľom zlepšiť výsledky plánovania a ich prijatie. Hlavné zásady môžu vypracovať a uznať zodpovedné politické orgány, najčastejšie mestská rada, a zaviesť ich do praxe s cieľom aktívne zapojiť občanov, občianske organizácie, združenia a podniky (neformálne plánovanie).

V prípade prestavby elektrárne Jena sa očakávalo, že sa pri analýze viacerých kritérií zvážia súbory preferencií (váženie) rôznych zainteresovaných strán (napr. plánovačov, politikov, občanov). Ukázalo sa však, že to nezodpovedá existujúcim plánovacím rutinám opísaným vyššie, ktoré zahŕňajú formálnu a neformálnu účasť zainteresovaných strán. Výsledky týchto činností v oblasti angažovanosti sa odzrkadľujú v procese navrhovania a prepracúvania; tieto informácie plánovač nejakým spôsobom „strávi“ a do určitej miery ich formálne a neformálne začlení do plánovania. Preto musí byť plánovač pri prijímaní rozhodnutia schopný vytvoriť nejaký „vyvážený“ váhový súbor; V opačnom prípade nesúhlas s konečným návrhom zabráni jeho prijatiu mestskou radou. V prípade multikriteriálnej analýzy Inselplatz dvaja projektanti zapojení do procesu plánovania individuálne vypočítali váhy. Obidva súbory váh sa použili na posúdenie, aby sa nejakým spôsobom kontrolovala určitá zaujatosť vnímania.

Začlenenie adaptácie do mestského plánovania v Jene podporili rôzne faktory:

• Extrémne poveternostné javy a ich súvislosť so zmenou klímy zvýšili informovanosť verejnosti;
• Administratíva a politickí činitelia konali v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti a pridelili personál a malý stály rozpočet na podporu adaptácie na zmenu klímy na oddelení mestského rozvoja a amp; mestské plánovanie mesta Jena.
• Finančná podpora na vnútroštátnej úrovni umožnila rozvoj projektu JenKAS, ktorý je základom adaptačných činností v meste.
• Do pracovnej skupiny JenKAS boli zapojené rôzne mestské oddelenia, zástupcovia spolkovej krajiny Durínsko, vedci a konzultanti, ktorí uľahčovali vytváranie sietí v rámci mesta aj mimo neho s cieľom podporiť adaptačné opatrenia.
• Mestská správa pravidelne poveruje výskumné projekty súvisiace s adaptáciou, aby priebežne aktualizovali a rozširovali existujúcu vedomostnú základňu. Vonkajšie vnímanie týchto činností je rôznorodé a pomáha udržiavať tempo adaptácie, napr. národná cena Durínskeho štátu „Climate-active Municipal 2016“, „Environmental Award 2015“.

Toto inštitucionálne usporiadanie výrazne prospelo hodnoteniu Inselplatz.

Existujú aj niektoré faktory, ktoré bránia začleňovaniu adaptácie do mestského plánovania v Jene: i) popieranie príslušných zainteresovaných strán vrátane politických činiteľov v oblasti zmeny klímy, ii) obmedzené verejné rozpočty, iii) nedostatok skúseného personálu a iv) nedostatok poznatkov o možnostiach vonkajšieho financovania adaptačných opatrení. Tieto obmedzenia sa však môžu ľahko zmeniť na výzvy a môžu z Jeny urobiť popredné mesto z hľadiska adaptácie na zmenu klímy.

Na porovnanie troch alternatív prestavby Inselplatz sa použili štyri kritériá:

• Náklady vrátane: i) investičné náklady a náklady na údržbu chodníkov, umelých vodných prvkov a zelených konštrukcií (t. j. trávnika a stromov); ii) čisté súčasné hodnoty zelených striech (peňažné, diskontná sadzba: 1,5 %);
• úroveň tepelného stresu (kvantitatívne);
• Kvalita architektúry (kvalitatívne);
• Hodnota vybavenia pre zamestnancov univerzity, študentov a hostí (kvalitatívne).

Na analýzu sa použila pravdepodobnostná metóda založená na viacerých kritériách (t. j. stochastická metóda PROMETHEE II), ktorá je obzvlášť schopná riešiť neisté, neúplné, heterogénne odstupňované a nekonzistentné údaje. V analýze sa zohľadnili účinky neistých údajov a rozdielnych preferencií zainteresovaných strán, pokiaľ ide o tieto štyri kritériá, a zdokumentovali sa vo výsledkoch posúdenia.

V prípade adaptačného opatrenia „ekologizácia strechy“ sa vykonala samostatná analýza nákladov a prínosov. Pri tejto analýze sa brali do úvahy náklady (t. j. investície, reinvestície, náklady na obnovu, údržbu) a prínosy pre vlastníkov budov (t. j. súkromné úspory poplatkov za dažďovú vodu, znížené náklady na inštaláciu zariadení na nakladanie s dažďovou vodou, úspory nákladov na energiu). Príslušné získané čisté súčasné hodnoty sa zohľadnili aj pri analýze pravdepodobnostných viacerých kritérií. Niektoré verejné prínosy, t. j. hodnota tvorby biotopu a sekvestrácia uhlíka, sa takisto odhadli, ale uviedli osobitne.

Celkové predpokladané náklady na tento rozsiahly projekt rozvoja miest predstavujú 188 miliónov EUR a pozostávajú zo štyroch čiastkových projektov. Celkové financovanie ešte nebolo úplne objasnené. Niektoré intervencie sa však budú spolufinancovať vo výške približne 84 miliónov EUR z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). Približne 10 miliónov EUR pochádza z federálnych fondov Paktu o vysokoškolskom vzdelávaní 2020, 37,7 milióna zo štátnych fondov a 4,1 milióna z mesta Jena.

Diskusie o rozvoji miestnej stratégie adaptácie na zmenu klímy v Jene sa začali už v roku 2005. Po uznesení mestskej rady v roku 2009 zadalo oddelenie rozvoja miest pilotnú štúdiu financovanú z verejných zdrojov s cieľom analyzovať miestne vplyvy zmeny klímy, identifikovať potenciálne adaptačné opatrenia a lepšie pochopiť vnímanie rizika zainteresovanými stranami. V roku 2010 bol ďalším logickým krokom rozvoj miestnej stratégie adaptácie na zmenu klímy (JenKAS). Projekt bol podporený výskumným programom nemeckého spolkového ministerstva dopravy, výstavby a mestského rozvoja a spolufinancovaný z miestnych zdrojov. V máji 2013 mestské zastupiteľstvo uznalo JenKAS za neformálnu zásadu plánovania mestského rozvoja v Jene. Išlo o dôležitý predpoklad realizácie projektu JenKAS a neustáleho zohľadňovania adaptácie na zmenu klímy v mestskom plánovaní v meste Jena. Zmeny právneho rámca v rôznych oblastiach politiky sa postupne preniesli na zamestnancov rôznych obecných subjektov prostredníctvom ich príslušných pravidelných pokročilých školení. Revízie vonkajšieho regulačného rámca, ako napríklad federálneho stavebného zákona z roku 2011, posilňujú úsilie o zohľadňovanie adaptácie na zmenu klímy.

Fáza analýzy a plánovania prestavby Inselplatz sa uskutočnila v období rokov 2012 – 2017. Realizačná fáza sa začala v roku 2018 a doteraz (2019) pozostávala najmä z čistenia a prípravy staveniska. Výkopové zásahy sú naplánované na rok 2020, zatiaľ čo výstavba sa má začať koncom roka 2020. Budovy financované z prostriedkov EÚ sa majú uviesť do prevádzky do roku 2023, zatiaľ čo ostatné komponenty sa dokončia do roku 2024/2025.

V prípade niektorých komponentov, ktoré sa majú vyvinúť, je očakávaná životnosť v rozsahu: 40 rokov v prípade zelených striech, 40 – 50 rokov v prípade malých mestských stromov, 80 – 100 rokov v prípade veľkých mestských stromov, 80 rokov v prípade chodníkov a 80 rokov v prípade umelých vodných prvkov.

Oliver Gebhardt
Helmholtz Centre for Environmental Research – UFZ
Department of Economics
E-mail: oliver.gebhardt@ufz.de

Manuel Meyer
City of Jena
Department of Urban Development and Planning
E-Mail: manuel.meyer@jena.de 

Projekt EÚ FP-7 „Stratégie adaptácie na zmenu klímy zdola nahor smerom k udržateľnej Európe – BASE“ a Projektgruppe „Campus Inselplatz“