Začlenenie adaptácie na zmenu klímy do mestského plánovania: Rekonštrukcia šedých polí v Jene (Nemecko)

Jena je druhé najväčšie mesto v Durínsku s približne 108 000 obyvateľmi a nachádza sa v kopcovitej krajine údolia rieky Saale. Od konca 19. ^storočia sa vďaka aktivitám podnikateľa Carla Zeissa mesto stalo centrom optickej výroby, ktorá je známa po celom svete. Silné miestne hospodárstvo a veľké odvetvie vedy a techniky tvoria základ vysokej životnej úrovne obyvateľstva. Hospodársky rast a neustály prílev študentov a mladých rodín vytvárajú stále rastúci dopyt po pôde pre obytné a priemyselné oblasti, ako aj univerzitné zariadenia, ktoré musia orgány územného plánovania ubytovať.

Centrum mesta je obklopené strmými vápencovými svahmi, ktoré fungujú ako systém skladovania tepla, čo prispieva k tomu, že Jena je jedným z najteplejších miest v strednom Nemecku s pretrvávajúcim efektom mestského tepelného ostrova. Prognózy klímy na obdobie od roku 2051 do roku 2100 naznačujú zvýšenie priemernej maximálnej teploty v lete o 3 °C (CMIP5, RCP 4.5) na 6 °C (CMIP5, RCP 8.5) na konci storočia, ako aj zvýšenie priemerného počtu horúcich dní (T _max ≥ 30 °C) z 11 na 35 (CMIP5, RCP 4.5) a na 49 (CMIP5, RCP 8.5) (Meyer a kol., 2015). Vyskytnú sa najmä častejšie a intenzívnejšie účinky tepelných ostrovov.

Utesnené oblasti v centre mesta, ako je Inselplatz, sú za rôznych klimatických podmienok veľmi vystavené tepelnému stresu. Pri projektoch obnovy, obnovy a revitalizácie miest, ako je projekt na Inselplatzi, by sa mala zohľadniť korelácia medzi mestským plánovaním, projektovaním budov a mikroklimatickými podmienkami. Geometria povrchu a tepelné vlastnosti mestského zastavaného prostredia môžu výrazne ovplyvniť veľkosť mestského tepelného ostrova. Stromy, zelené strechy, vodné prvky a chladné chodníky môžu pomôcť znížiť efekt mestského tepelného ostrova zatienením stavebných povrchov, odklonením a odrazom slnečného žiarenia a uvoľnením vlhkosti do atmosféry.

Stratégia Jeny pre adaptáciu na zmenu klímy (JenKAS) umožnila mestskej správe a iným dotknutým aktérom posúdiť miestne účinky zmeny klímy a zahrnúť ich do mestského plánovania. Jedným z najdôležitejších cieľov je znížiť intenzitu efektu teplotného ostrova v mestách a zvýšiť adaptáciu na extrémne teplotné javy. Na splnenie tohto rozsahu pôsobnosti by sa mal zaviesť súbor štrukturálnych opatrení a riešení blízkych prírode, ako je to v prípade rekonštrukcie Inselplatz.

Po schválení prípravného územného plánu pre Inselplatz v máji 2014 sa použila pravdepodobnostná analýza viacerých kritérií na porovnanie troch návrhov, v ktorých sa skúmali rôzne spôsoby, ako formovať verejný priestor a zoradiť ich podľa vhodnosti ich návrhu na podporu adaptácie na zmenu klímy. Táto analýza zahŕňa porovnávacie ekonomické posúdenie potenciálnych možností adaptácie s cieľom určiť najvhodnejší súbor adaptačných opatrení na vykonávanie. Výsledky tohto posúdenia boli podkladom pre podrobný návrh novej platformy Inselplatz a administratívny a politický rozhodovací proces.

Základom projektu JenKAS je príručka o klimaticky citlivom územnom plánovaní, ktorá obsahuje informácie o súčasných a budúcich miestnych klimatických podmienkach, právnych aspektoch, hospodárskych posúdeniach možností adaptácie a príkladoch najlepších postupov. Príručku dopĺňa nástroj systému podpory rozhodovania s názvom JELKA, ktorý je osobitne určený zainteresovaným stranám a subjektom s rozhodovacou právomocou v mestách. Nástroj bol vyvinutý s cieľom zlepšiť prístupnosť informácií o klimatických rizikách a poskytnúť odporúčania šité na mieru, t. j. navrhnúť vhodné adaptačné opatrenia pre konkrétnu oblasť politiky alebo konkrétnu priestorovú jednotku.

Prestavba Inselplatz je jednou z prvých konkrétnych intervencií, pri ktorých sa uplatnil prístup JenKAS zameraný na začlenenie adaptácie na zmenu klímy do územného plánovania. Cieľom tejto intervencie je transformovať existujúcu šedú zónu na nový areál Univerzity Friedricha Schillera vrátane adaptačných opatrení na zvládnutie rizík súvisiacich s tepelným stresom. V prvom kroku sa JELKA použila na predbežný výber možností adaptácie, ktoré sa majú zvážiť v prípade troch alternatívnych návrhov na obnovu oblasti. Potom bol PRIMATE, softvér pre pravdepodobnostné hodnotenie viacerých atribútov vyvinutý v Helmholtzovom centre pre environmentálny výskum - UFZ, aplikovaný na systematické porovnávanie týchto troch návrhov pomocou analýzy viacerých kritérií. Alternatívy sa líšia v: a) počet stromov a charakteristiky koruny (malé alebo veľké korunované stromy), b) farebné schémy chodníkov (zvyčajne alebo svetlé dlažobné kocky s albedom 0,3 a 0,5), c) použitie a veľkosť vodných útvarov (žiadne, vodný útvar 40 m ² alebo vodný útvar 80 m ²⁾ a d) veľkosť zelených striech (31 %, 50 % alebo 70 % celkového povrchu strechy).

Na porovnanie týchto troch alternatív sa zvažovali tieto štyri kritériá: i) úroveň tepelného stresu (kvantitatívne hodnotenie), ii) náklady (peňažné hodnotenie), iii) architektonická kvalita (kvalitatívne hodnotenie) a iv) spoločenská hodnota (kvalitatívne hodnotenie). Na vizualizáciu toho, ako sa tieto tri alternatívy budú vyvíjať v priebehu času, boli tieto parametre modelované pre tri rôzne obdobia: i) rok 2021, predpokladané otvorenie areálu; ii) vizuálneho vzhľadu na roky 2021 – 2050 v strednodobom horizonte a iii) vizuálneho vzhľadu na roky 2071 – 2100 v dlhodobom horizonte. Hlavné výsledky posúdenia intervencie Inselplatz na základe viacerých kritérií boli:

• Alternatíva 3 je na prvom mieste v strednodobom horizonte (2021 – 2050), ako aj v dlhodobom horizonte (2021 – 2100). Táto možnosť pozostáva z: i) zachovanie existujúcich 14 stromov a výsadba 31 nových stromov (27 veľkokvitnúcich stromov a 4 malokvitnúce stromy); ii) používať chodníky svetlej farby na celej ploche; iii) rozvíjať ekologizáciu strechy nových bytových striech (30 % dechtovej strechy a 70 % rozsiahlej zelenej strechy); iv) postaviť umelý vodný útvar s rozlohou 80 m2.
• Úroveň tepelného stresu sa odhadla pomocou ukazovateľa v rozsahu od 0 (žiadne tepelné napätie) do 10 (maximálne tepelné napätie). Podľa analýzy bola nižšia v prípade tretej alternatívy. Nasledujúce hodnoty ukazovateľa boli vypočítané pre túto alternatívu v porovnaní s ostatnými dvoma (hodnoty ukazovateľov alternatív 1 a 2 sú uvedené v zátvorkách): i) obdobie 1981 – 2010 = 4.1, čo zodpovedá médiu (4.8 pre alternatívu 1, 4.5 pre alternatívu 2); ii) obdobie 2021 – 2050 = 5,2, mierne zvýšené (6,0 pre alternatívu 1, 5,7 pre alternatívu 2); iii) obdobie 2021 – 2100 = 6,7, mierne zvýšené (7,5 v prípade alternatívy 1, 7,2 v prípade alternatívy 2).
• Svetlé chodníky a veľké stromy majú priaznivý vplyv na mikroklimatické podmienky špecifické pre danú lokalitu (podmienky Inselplatz). (Pravdepodobne) vyššie náklady sa vyplácajú aj v súvislosti s kritériami spoločenskej hodnoty a architektonickej kvality.
• Pri porovnaní čistých súčasných nákladov na malé a veľké stromy počas dlhšieho obdobia (t. j. 82 rokov) boli náklady o niečo vyššie v prípade malých stromov v porovnaní s nákladmi na veľké stromy. Okrem toho má pozitívnejší vplyv na mikroklímu špecifickú pre danú lokalitu.
• Vplyv umelého vodného toku je nejednoznačnejší, pretože je pomerne nákladný a vzhľadom na svoj rozmer má len obmedzený vplyv na mikroklímu. Jeho celková hodnota vo veľkej miere závisí od toho, ako sa posudzuje s ohľadom na jeho vplyv na kritériá ako spoločenská hodnota a architektonická kvalita.

Práce na Inselplatz začali v roku 2018 a doteraz sa zameriavali najmä na prípravu staveniska. Očakáva sa, že intervencie sa dokončia do roku 2024/2025 (projektová skupina Campus Inselplatz).

Mestské územné plánovanie v Nemecku je postup zahŕňajúci predbežné dve fázy zapojenia verejných orgánov a agentúr, ako aj akýchkoľvek iných zainteresovaných strán do možností a návrhov. Keď sa zozbierajú všetky pripomienky (napr. k environmentálnym, hospodárskym alebo infraštruktúrnym aspektom), ktoré sa považujú za dôležité, musia sa náležite zvážiť a vyvážiť, pričom sa zohľadnia záujmy navrhovateľa, ako aj akékoľvek verejné alebo súkromné záujmy, ktoré by projekt mohol ovplyvniť. Príslušný miestny orgán prijme rozhodnutie o verejnom vystavení. Verejnosť má do jedného mesiaca možnosť navrhnúť odporúčania a vzniesť námietky týkajúce sa plánu, ktoré sa potom zohľadnia.

Súbežne s týmto procesom formálnej účasti, ktorý sa vyžaduje podľa nemeckého práva (formálne plánovanie), by sa mohli uplatňovať dodatočné postupy neformálnej účasti a spolupráce s cieľom zlepšiť výsledky plánovania a ich prijatie. Hlavné zásady môžu vypracovať a uznať zodpovedné politické orgány, najčastejšie mestská rada, a zaviesť ich do praxe s cieľom aktívne zapojiť občanov, občianske organizácie, združenia a podniky (neformálne plánovanie).

V prípade prestavby spoločnosti Jena sa očakávalo, že sa pri analýze viacerých kritérií zvážia súbory preferencií (váha) rôznych zainteresovaných strán (napr. plánovačov, politikov, občanov). Ukázalo sa však, že to nie je v súlade s už opísanými existujúcimi plánovacími postupmi, ktoré zahŕňajú formálnu a neformálnu účasť zainteresovaných strán. Výsledky týchto činností týkajúcich sa zapojenia sa odrážajú v procese navrhovania a prepracovania; tieto informácie sú nejakým spôsobom „trávené“ plánovačom a do určitej miery formálne a neformálne začlenené do plánovania. Plánovač preto musí byť schopný pri prijímaní rozhodnutia vytvoriť určitú „vyváženú“ váhu; V opačnom prípade odpor proti konečnému návrhu zabráni jeho prijatiu mestskou radou. Pokiaľ ide o analýzu viacerých kritérií spoločnosti Inselplatz, dvaja plánovači zapojení do procesu plánovania získali váhy jednotlivo. Obidva súbory váh sa použili na posúdenie, aby sa nejakým spôsobom kontrolovala určitá zaujatosť vnímania.

Začlenenie adaptácie do mestského plánovania v Jene bolo podporené rôznymi faktormi:

• Extrémne poveternostné javy a ich súvislosť so zmenou klímy zvýšili informovanosť verejnosti;
• Administratíva a politickí činitelia konali v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti a pridelili personál a malý stály rozpočet na podporu adaptácie na zmenu klímy na oddelení mestského rozvoja & mestské plánovanie mesta Jena.
• Finančná podpora na vnútroštátnej úrovni umožnila rozvoj spoločnosti JenKAS, ktorá je základom pre adaptačné činnosti v meste.
• V rámci pracovnej skupiny JenKAS sa zapojili rôzne oddelenia miest, zástupcovia spolkovej krajiny Durínsko, vedci a konzultanti a uľahčili vytváranie sietí v rámci mestských hraníc aj mimo nich s cieľom podporiť adaptačné opatrenia.
• Mestská správa pravidelne poveruje výskumné projekty súvisiace s adaptáciou, aby priebežne aktualizovali a rozširovali existujúcu vedomostnú základňu. Vonkajšie vnímanie týchto činností je rôznorodé a pomáha udržiavať dynamiku adaptácie, napr. národné ocenenie „Klimaticky aktívna obec 2016“, „Environmentálna cena 2015“ štátu Durínsko.

Hodnotenie Inselplatz malo veľký prospech z tohto inštitucionálneho usporiadania.

Existujú aj niektoré faktory, ktoré bránia začleňovaniu adaptácie do mestského plánovania v Jene: i) popieranie zmeny klímy príslušnými zainteresovanými stranami vrátane politických činiteľov s rozhodovacou právomocou, ii) napäté verejné rozpočty, iii) nedostatok skúseného personálu a iv) nedostatočné znalosti o možnostiach externého financovania adaptačných opatrení. Tieto obmedzenia sa však môžu ľahko zmeniť na výzvy a Jena sa môže stať priekopníckym mestom z hľadiska adaptácie na zmenu klímy.

Na porovnanie troch alternatív rekonštrukcie Inselplatz sa použili štyri kritériá:

• Náklady vrátane: i) investičné náklady a náklady na údržbu chodníkov, umelých vodných prvkov a zelených konštrukcií (t. j. trávnika a stromov), ii) čisté súčasné hodnoty zelených striech (peňažné, diskontná sadzba: 1,5 %);
• úroveň tepelného stresu (kvantitatívna);
• Architektonická kvalita (kvalitatívna);
• Hodnota vybavenia pre zamestnancov univerzity, študentov a hostí (kvalitatívne).

Na analýzu sa použila pravdepodobnostná metóda založená na viacerých kritériách (t. j. stochastická metóda PROMETHEE II), ktorá je obzvlášť schopná riešiť neisté, neúplné, heterogénne škálované a nekonzistentné údaje. V analýze sa zohľadnili účinky neistých údajov a rozdielnych preferencií zainteresovaných strán, pokiaľ ide o štyri kritériá, a zdokumentovali sa vo výsledkoch posúdenia.

V prípade adaptačného opatrenia „ekologizácia strechy“ sa vykonala samostatná analýza nákladov a prínosov. Pri tejto analýze sa zohľadnili náklady (t. j. investície, reinvestície, náklady na obnovu, údržbu) a prínosy pre vlastníkov budov (t. j. úspory súkromných poplatkov za dažďovú vodu, znížené náklady na inštaláciu zariadení na nakladanie s dažďovou vodou, úspory nákladov na energiu). Príslušné získané čisté súčasné hodnoty sa zohľadnili aj pri analýze pravdepodobnostných viacerých kritérií. Odhadovali sa aj niektoré verejné prínosy, t. j. hodnota vytvorenia biotopu a sekvestrácia uhlíka, ale uvádzali sa samostatne.

Celkové predpokladané náklady na tento rozsiahly projekt rozvoja miest predstavujú 188 miliónov EUR a pozostávajú zo štyroch čiastkových projektov. Celkové financovanie ešte nebolo úplne objasnené. Niektoré intervencie sa však budú spolufinancovať sumou približne 84 miliónov EUR z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). Približne 10 miliónov EUR pochádza z federálnych fondov Paktu o vysokoškolskom vzdelávaní 2020, 37,7 milióna zo štátnych fondov a 4,1 milióna z mesta Jena.

Diskusie o vypracovaní miestnej stratégie adaptácie na zmenu klímy v Jene sa začali v roku 2005. Po uznesení mestskej rady v roku 2009 si oddelenie rozvoja mesta objednalo pilotnú štúdiu financovanú z verejných zdrojov s cieľom analyzovať miestne vplyvy zmeny klímy, identifikovať potenciálne adaptačné opatrenia a lepšie pochopiť vnímanie rizika zainteresovanými stranami. V roku 2010 bolo ďalším logickým krokom vypracovanie miestnej stratégie adaptácie na zmenu klímy (JenKAS). Bol podporený výskumným programom nemeckého spolkového ministerstva dopravy, výstavby a mestského rozvoja a spolufinancovaný na miestnej úrovni. V máji 2013 mestská rada uznala JenKAS ako neformálnu zásadu plánovania mestského rozvoja v Jene. To bol dôležitý predpoklad pre implementáciu JenKAS a neustále zvažovanie adaptácie na zmenu klímy v mestskom plánovaní v Jene. Zmeny právneho rámca v rôznych oblastiach politiky sa postupne preniesli na zamestnancov rôznych obecných subjektov prostredníctvom ich príslušných pravidelných pokročilých školení. Revízie vonkajšieho regulačného rámca, ako je federálny stavebný zákon z roku 2011, posilňujú úsilie o zohľadňovanie problematiky adaptácie na zmenu klímy.

Fáza analýzy a plánovania prestavby Inselplatz sa uskutočnila v období rokov 2012 – 2017. Realizačná fáza sa začala v roku 2018 a doteraz (2019) pozostávala najmä z čistenia a prípravy staveniska. Výkopové práce sú naplánované na rok 2020, zatiaľ čo výstavba sa má začať koncom roka 2020. Budovy financované EÚ majú byť uvedené do prevádzky do roku 2023, zatiaľ čo ostatné komponenty budú dokončené do roku 2024/2025.

V prípade niektorých komponentov, ktoré sa majú vyvinúť, sa očakávaná životnosť pohybuje v rozsahu: 40 rokov v prípade zelených striech, 40-50 rokov v prípade malých mestských stromov, 80-100 rokov v prípade veľkých mestských stromov, 80 rokov v prípade chodníkov a 80 rokov v prípade umelých vodných prvkov.

Oliver Gebhardt
Helmholtz Centre for Environmental Research – UFZ
Department of Economics
E-mail: oliver.gebhardt@ufz.de

Manuel Meyer
City of Jena
Department of Urban Development and Planning
E-Mail: manuel.meyer@jena.de 

Projekt RP7 EÚ „Stratégie adaptácie na zmenu klímy zdola nahor smerom k udržateľnej Európe – základ“ a Projektgruppe „Campus Inselplatz“