Program obnovy krajiny a povodia pre Košický kraj na Slovensku

Košickýkraj, ktorý sa nachádza na juhovýchode Slovenskej republiky, má šírku 6 754 km2a pokrýva 14 % štátneho územia. Obec je druhá najľudnatejšia a štvrtá najväčšia na Slovensku. Väčšina regiónu je pokrytá ornou pôdou a lesmi, ktoré trpia kombinovanými vplyvmi zmeny klímy a nevhodného obhospodarovania pôdy. 

Zvýšenie hodnôt teploty vzduchu zaznamenal Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMU, 2022). Otepľovanie je najvýraznejšie v lete, najmä v auguste, keď zmena v porovnaní s historickým priemerom dosiahla +2°C. Časová a priestorová zmena v rozložení zrážok bola pozorovaná aj na väčšine Slovenska. Zaznamenal sa relatívne významný nárast jesenných zrážok a v poslednom čase nárast letných zrážok. Zmeny v úhrne zrážok možno pozorovať aj v Košickom kraji (Stratégia adaptácie Košického kraja na zmenuklímy, 2020), s rastúcimi letnými zrážkami v horských regiónoch (Telgart) a poklesom v nížinách (najmä východne od Milhostova – Východoslovenskej nížiny). 

Degradácia pôdy vo vidieckych oblastiach spôsobená rozsiahlymi poľnohospodárskymi postupmi vrátane monokultúry, stratou krajinnej pokrývky a odlesňovaním (Danáčová, 2020)prispieva k záplavám , keďže štruktúra pôdy a agregáty strácajú schopnosť zadržiavať vodu a odtekaťhlbinnýodtok. PodľasprávyInštitútu pre environmentálnu politiku (IEP) má Slovensko v priemere najväčšie poľnohospodárske plochy zo všetkých krajín Európskej únie. Zatiaľ čo priemerná rozloha polí v krajinách EÚ je 3,9 hektára, priemerná rozloha polí na Slovensku je 12 hektárov. V roku 2019 dosiahol počet monokultúrnych polí takmer 15 000 a ich celková plocha zaberala takmer 46 % všetkej poľnohospodárskej pôdy Slovenska. Na slovenských poliach dominujú veľké monokultúry kukurice, pšenice a repky olejnej. Zhoršuje sa tým kvalita pôdy , zatiaľ čo degradácia pôdy spôsobuje eróziu a stratu pôdy. Košický kraj každoročne stráca viac ako 120 miliónov m3odtoku dažďovej vody z nepriepustných povrchov a degradovanej pôdy, ktorá je odvodňovaná vodnými cestami. Tým sa zvyšuje riziko povodní, čo spôsobuje stratu pôdnej vlhkosti a eróziu pôdy. Nepriepustná krajina navyše spôsobuje vlny horúčav vo vidieckych oblastiach: odvodnené poľnohospodárske polia prispievajú k veľkým tepelným kupolám, ktoré sú dominantné v lete, najmä po zbere úrody, keď sa pôda stáva holou. Intenzívne poľnohospodárske postupy a narušenie lesov (Hesslerova, 2018) ovplyvňujú množstvo a kvalitu vody s následnými vplyvmi na miestnu klímu.

V mestských oblastiach existujúce nedostatočné hospodárenie s dažďovou vodou a prítomnosť spevnených povrchov (parkovísk, striech, spevnených plôch, veľkých skladov, nákupných centier a priemyselných parkov) prispievajú k miestnym záplavám a zvyšujú vplyv horúčav. Okrem toho jekvalita útvarov povrchovej vody a podzemnej vody nízka z dôvodu kontaminácie z odtoku,ktorý zachytáva znečistenie, a z dôvodu chýbajúcej kanalizačnej infraštruktúry. Kvalita ovzdušia je takisto nízka – Slovensko zaznamenalo vo februári 2021 tretiu najvyššiu úroveň znečistenia ovzdušia v Európe. Košice vedú verejné záznamy o jednom z najvyšších výskytov astmy a chronickej bronchitídy na Slovensku (Drivers and Health Impacts of Ambient Air Pollution in Slovakia). 

Nové predpisy týkajúce sa odtoku dažďovej vody prinášajú veľmi potrebné úsilie o zmiernenie povodní a zníženie zaťaženia znečisťujúcimi látkami. Ich úloha pri zmierňovaní vplyvov zmeny klímy však stále nie je plne uznaná. 

CieľomProgramuobnovy Košíc ( Plán obnovy krajiny) je zvýšiť schopnosť krajiny zadržiavať vodu so zameraním na znehodnotenú pôdu, maximalizovať dopĺňanie podzemnej vody a znížiť stratu pôdy a živín. Zvýšené zadržiavanie vody zabezpečí zmiernenie povodní, zvýši dostupnosť vody počas období sucha, zvýši produktivitu pôdy, zvýši sekvestráciu uhlíka a ochladí životné prostredie. 

V „novej zmene paradigmy v oblasti vody“, ktorá bola schválená v rámci programu obnovy, sa uznáva vysoký potenciál dažďovej vody prizmierňovaní vplyvov klímy v regióne, zvyšovaní efektívnosti odvodňovania v mestách a zameraní znižovania zaťaženia znečisťujúcimi látkami na znižovanie tepelného indexu. Horizontálne zrážky a zabezpečenie opätovného zavlažovania pôdy zberom dažďovej vody a obnovou malých vodných cyklov, čo prospieva všetkým ekosystémom. 

Tento program obnovy podporuje všetky ekosystémové funkcie. Účinný systém zachytávania zrážok podporuje infiltráciu vody do zeme. Pri napodobňovaní prírody vždy, keď prší, stúpajú hladiny podzemnej vody, čo sa premieta do zvýšenia jarných výnosov počas sucha a znížených tokov vodných tokov počas povodní. V programe sa plánuje zber polovice ročných zrážok, ktoré sa posudzujú z hľadiska extrémnych zrážok s intervalom opakovania 50 alebo 100 rokov, pričom sa prirodzene dobijú zásoby podzemnej vody. Ak sa program rozšíri a podarí sa mu zaviesť všetky navrhované opatrenia na zadržiavanie vody, kolektory podzemnej vody sa budú každoročne dopĺňať pravidelnými zrážkami. 

V rámciKošického programu obnovy sa plánuje implementácia 60 miliónov metrov kubických štruktúr na zadržiavanie vody a štruktúr na dopĺňanie podzemnej vody na takmer 700 000 ha lesov, poľnohospodárskej pôdy a miest. Tieto štruktúry zbierajú zrážky a sprístupňujú ich v malých vodných cykloch a prostredníctvom zásob podzemnej vody, zásobujú pramene a znižujú eróziu pôdy. V programe sa navrhujú integrované opatrenia v oblasti hospodárenia s pôdou a vodou pre každú obec so zapojením miestnych zainteresovaných strán (napr. lesníkov, poľnohospodárov, vlastníkov pôdy a nehnuteľností) do ich príslušných nehnuteľností. Opatreniami v oblasti pôdy a vody sa zavedú najnovšie technológie a postupy, pričom sa bude rešpektovať existujúca krajina vytvorená človekom. 

Na odhadnutie celkového objemu potrebných bioretenčných opatrení sa vyhodnotili geografické, hydrologické a geomorfologické charakteristiky regiónu a odhadla sa rýchlosť odtoku pre 60 mm extrémnu zrážkovú udalosť. V rámci programu obnovy sa analyzovala každá oblasť okresu, uplatnil sa diaľkový prieskum GIS, mapovanie a údaje o využívaní pôdy zo štátneho katastra nehnuteľností a katastrálnych prieskumných máp a vypočítalo sa množstvo dostupného objemu odtoku, ktorý možno bezpečne skladovať a zbierať pomocou opatrení na prirodzené zadržiavanie vody. 

Navrhuje sa vytvoriť opatrenia na zadržiavanie vody, ktoré dokážu zachytiť aspoň polovicu odtoku. Ak sa teda na danom území vyskytnú extrémne udalosti, výsledok odhadu extrémneho povodňového rizika bude aspoň o jeden rád nižší ako pôvodné posúdenie povodňového nebezpečenstva. Dobre vykonaný plán na zadržiavanie vody zmierni povodňové riziko. Vo vykonaných výpočtoch, ak na pevninu padne vysoká intenzita zrážok 60 mm za deň, všetky zrážky zostanú na území, ktoré nespôsobuje žiadne riziko záplav. Vzhľadom na interval opakovania 50 až 100 rokov sa v programe predpokladá, že 50 % objemu odtoku dažďovej vody zaťažuje existujúce drenážne systémy a zbytočne odvádza vodu do vodných ciest bez toho, aby sa zachovali ekosystémy. Opatrenia na zadržiavanie dažďovej vody môžu bezpečne riadiť tento objem. V programe obnovy sa navrhujú opatrenia v lesnom hospodárstve, poľnohospodárstve a mestskej krajine založené na realizácii zelenej infraštruktúry, ktorá obmedzuje odtok zrážok a zmierňuje povodňové riziko. Zelená infraštruktúra plánovaná v programe obnovy môže zahŕňať rôzne opatrenia na zadržiavanie zrážok, ako sú infiltračné štruktúry, priekopy, nádrže, biozadržiavacie nádrže, dažďové a bioklimatické záhrady, vegetačné móla, deravé priehrady a studne, kontrolné priehrady, priehrady na guľatinu, suché studne, cisterny, priepustné dlažby, zmeny pôdy na zvýšenie priepustnosti pôdy, prirodzené sekvenčné poľnohospodárstvo, živé ploty, zber dažďovej vody v poľnohospodárstve bez obrábania s poľami so sklonom nad 2 stupne, pobrežné nárazníky, biokoridory a zelené strechy a zelené steny. 

V mestských oblastiach sa v programe obnovy predpokladajú ekologizačné opatrenia na riešenie efektu mestských tepelných ostrovov: Je potrebné ochladiť všetky mestá a obce v regióne, nielen Košice, hlavné mesto regiónu. Identifikované stratégie sú zamerané na opätovné zavlažovanie pôdy a budovanie projektov mestskej biologickej retencie, čím sa zlepšuje schopnosť pôdy udržiavať stromovú a vegetatívnu pokrývku. Stratégie zahŕňajú aj inštaláciu priepustných chodníkov, zelených stien a zelených striech na chladenie miest. 

Celkový proces implementácie programu je založený na štyroch krokoch: 1) budovanie technických, inštitucionálnych a finančných kapacít na prípravu vykonávania programu; vykonávať činnosti v šiestich okresoch nachádzajúcich sa v rôznych geografických okresoch; 3) realizovať rozsiahle projekty v lesnom hospodárstve, poľnohospodárstve a mestskej krajine vo všetkých okresoch, 4) monitorovať a skúmať. 

Kľúčovými zložkami programu obnovy sú výskum, monitorovanie a hodnotenie: bude sa merať vplyv opatrení na zadržiavanie vody na dopĺňanie podzemných vôd, a to mapovaním nárastu výnosov poľnohospodárskych plodín a hodnotením potenciálu produkcie lesnej biomasy. Výsledky použije regionálna vláda na pravidelné prehodnocovanie programu obnovy a vypracovanie usmernení pre adaptačné stratégie. 

V rámci programu obnovy sa na vyčíslenie prínosov pre ekosystém použili výsledky projektu financovaného EÚ týkajúceho sa nadnárodného dynamického modelovania systému SIM4Nexus a jeho dvanásť prípadových štúdií. Spoločnosť Sim4Nexus zvýšila pochopenie toho, ako politiky v oblasti vodného hospodárstva, potravín, energie, biodiverzity a využívania pôdy korelujú a ako ovplyvňujú ciele v oblasti klímy a udržateľnosti. V košickom modelovaní dažďovej vody sa zohľadňuje štruktúra pôdy, pórovitosť, topografia, geomorfické procesy povodí, ktoré sú predmetom rôzneho využívania pôdy a krajinnej pokrývky v krajských okresoch. 

Riadenie 

Prijatím programu obnovy sa podporili hlboké zmeny v systéme riadenia regiónu vytvorením šiestich nezávislých poradných výborov pre vodu a obnovu pôdy pre šesť okresov regiónu. Spolu tvoria zastrešujúcu regionálnu radu pre vodu, ktorá je pevne odhodlaná vykonávať program obnovy (podrobnejšie informácie o zložení týchto rád sú uvedené v oddiele „Účasť zainteresovaných strán“). 

Od poradných výborov prevodu a obnovu pôdy sa očakáva, že budú koordinovať projekty na zadržiavanie vody stanovené v programe obnovy. Majú dohliadať na dokončenie projektu s možnou podporou vedeckých inštitúcií na Slovensku a aktívnou účasťou obcí. Agentúra na podporu regionálneho rozvoja Košice bola zriadená aj s cieľom pomáhať a radiť slovenskej vláde a Košickému kraju. 

Obce a mestské samosprávy podporujú program a vymenúvajú svojho „veľvyslanca pre vodu“, aby koordinoval projekty na komunálnej úrovni. Komunálne plány budú predmetom koordinácie Zastrešujúcej regionálnej vodohospodárskej rady. 

Poradnévýbory pre vodu a obnovu pôdy v súčasnosti plnia poradnú funkciu prostredníctvom holistického medzisektorového prístupu, ktorý podporuje zapojenie komunity. Riešenia blízke prírode, ako je opätovné zavlažovanie krajiny a revitalizácia povodí, zvýšia odolnosť povodí a budú riešiť potreby miestnych komunít. 

Na vykonávanie programu obnovy na okresnej úrovni bolo prijatých šesť akčných plánov pre šesť okresov. Program obnovy sa vypracúva od roku 2018 a Rada Košického samosprávneho kraja ho schválila 19. februára 2021.  

Program obnovy stavia drobných poľnohospodárov, mestá a dediny regiónu do centra iniciatív. Komunitný prístup rieši environmentálne otázky a venuje pozornosť aj sociálnemu aspektu, keďže zohľadňuje miestnu zamestnanosť, ktorá je nevyhnutná pre úspech programu obnovy. Posilnenie postavenia miestnych komunít a zabezpečenie práce pre nezamestnaných v súvislosti s obnovou umožní rovnaký prístup k príležitostiam, poznatkom a miestnym zdrojom. 

V roku 2019 sa po príprave prvého návrhu programu obnovy uskutočnilo niekoľko stretnutí. Na stretnutiach s poľnohospodármi, správcami lesov, podnikateľmi, dobrovoľníkmi a aktivistami sa zúčastnilo niekoľko štátnych zástupcov spolu s regionálnymi a miestnymi orgánmi, napr. starostami. Od novembra 2019 do decembra 2020 sa uskutočnilo dvadsaťšesť zasadnutí poradného výboru pre vodu s cieľom vypracovať akčné plány pre integrované hospodárenie s pôdou a vodou. Podelilo sa o know-howpribližne 120 ľudí. Hlavným cieľom stretnutí bolo vytvoriť vodovodné dosky na formovanie vízie integrovanej ochrany vôd v jednotlivých okresoch regiónu. 

Nakoniec bolo zriadených šesť poradných výborov pre obnovu vody a pôdy pre šesť okresov regiónu. Každá zo šiestich rád sa zaviazala k riadnemu hospodáreniu s krajinou a povodím svojej oblasti tým, že sa stará o prírodnú pôdu, mestské a vidiecke lesy, poľnohospodársku pôdu a pasienky a mestské oblasti vrátane mestských a súkromných nehnuteľností. 

Členmirady sú zástupcovia obecných, mestských a regionálnych samospráv, orgánov štátnej správy, podnikatelia, aktivisti, dobrovoľníci a verejnosť. Členovia vodohospodárskych rád vypracovali plány integrovanej ochrany vôd na svojom území, ktoré sa stali súčasťou stratégie rozvoja regiónu. 

Program obnovy sa môže opierať o predchádzajúce úspešné skúsenosti získané v Košickom kraji, najmä v rámci predchádzajúceho Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí z rokov 2010 – 2012 aKošického vodohospodárskeho protokoluz roku 2005pre vodu v 21.storočí.

V rokoch 2010 – 2012 boli v rámci programu revitalizácie v Košickom kraji a na celom území Slovenska nainštalované mnohé štruktúry na zadržiavanie vody, čo dokazuje ich úspech aj po niekoľkých rokoch pri znižovaní erózie pôdy, infiltrácii vody a revitalizácii krajiny. V mestách, dedinách, na poľnohospodárskej pôde a v lesoch dokončené retenčné štruktúry pravidelne zachytávajú dažďovú vodu a sneženie, vďaka čomu sú mestá odolné voči intenzívnym zrážkam a zároveň ju skladujú počas období sucha. Pretrvávajúci vplyv týchto existujúcich štruktúr na zachytávanie dažďovej vody, ktoré boli dokončené v roku 2012, každoročne zvyšuje schopnosť krajiny zadržiavať vodu o 10 miliónov m3 na území Slovenska, čo prinášaopakované prínosy preekosystém a biodiverzitu.  

V rámci košického vodného protokolupilotný projekt mesta hubiek, ktorý pokrýva len 3 hektáre, zadržiaval zrážky počas 18 rokov, čím sa zabránilo intenzívnemu odtoku a erózii pôdy. Podľa odhadov mimovládnej organizácie Ľudia a vodastále fungujúce štruktúry pridávajú odhadovanú kapacitu zadržiavania dažďovej vody 6 000 m3 ročne. Preto bolo v rokoch 2005 až 2023 k dispozícii najmenej 108 000 m3vody na infiltráciu a evapotranspiráciu, pričom sa predchádzalo záplavám a chránili sa vlastnosti. 

Ďalším uznávaným prvkom úspechu predchádzajúcich programov, ktorý by sa mal zopakovať v súčasnom programe, bolo veľké úsilie o posilnenie postavenia komunít pri vytváraní pozitívnych environmentálnych riešení vo vlastnom záujme. Ekologické pracovné miesta boli vytvorené s cieľom obnoviť miestny kolobeh vody a uhlíka prostredníctvom programov obnovy povodia. Poskytujú odbornú prípravu a zamestnanie, ekologicky dostatočný rozvoj komunity, kultúrnu identitu a sebaúctu nezamestnaným a marginalizovaným komunitám. Na regionálnej a vnútroštátnej úrovni sa výrazne zvýšila informovanosť verejnosti a odborníkov o potrebe a význame opatrení na zadržiavanie vody a zachytávanie dažďovej vody.   

Programrevitalizácie sa predčasne skončil z dôvodu politických zmien v národnej vládnej koalícii a z toho vyplývajúcich finančných priorít: pred ukončením programu sa použili len 4 % pridelených finančných prostriedkov. Financovanie bolo pozastavené pred zavedením akéhokoľvek monitorovania. Väčšina bývalých reštaurátorských projektov však bola dokončená v slovenských regiónoch Kysuce, Turiec, Prešov, Horehronie a v niektorých obciach košického regiónu. Len v Košickom kraji sa v rámci národného programu revitalizácie Slovenskav rokoch 2010 - 2012 dokončilo 250 000 m3 zelenej infraštruktúry a projektov zachytávania dažďovej vody. Vzhľadom na priemerné ročné zrážky v regióne z hodnoteniaMVO Ľudia a vodavyplýva, že 12 miliónov m3zadržiavanej dažďovej vody bolo od roku 2010 prínosom pre ľudí a prírodu v zúčastnených obciach Košického kraja. 

 
Ďalším obmedzením bola skutočnosť, že vlastníctvo pôdy nebolo vyrovnané medzi štátom a bývalými vlastníkmi pôdy: súkromné pozemky boli znárodnené v 50. rokoch 20. storočia, keď sa do družstevných fariem a národných parkov zahrnuli veľké plochy súkromných pozemkov.  Odráža sa to v štatistikáchEurostatu, podľa ktorých je celková priemerná plocha slovenského poľnohospodárskeho podniku 77 hektárov na poľnohospodársky podnik, čo je tretia najvyššia plocha v Európe. Veľké farmy sú určené na nadmerné odvodňovanie, aby uľahčili intenzívne priemyselné poľnohospodárske postupy, eliminovali živé ploty a prirodzené zadržiavanie dažďovej vody. 

Úspech programuobnovy závisí od záujmu a možností financovania zo strany národnej vlády. V súčasnosti mu chýbajú dostatočné finančné prostriedky na monitorovacie a meracie stanice na hodnotenie úspešnosti obnovy povodia. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR preto pripravuje nový finančný nástroj – „Klimatický fond pre pôdu“, ktorý bude podporovať tieto druhy adaptačných a riadiacich opatrení na systematickom a rozsiahlom základe. Uskutoční sa to v rámcicertifikačného systému uhlíkoveja vodnej banky, ktorý sa pripravuje. Ministerstvo okrem toho podporuje integrovaný prístup k hospodáreniu s pôdou, pôdou a vodou. Nakonferencii OSN o vode v roku 2023 (22. – 24. marca 2023) a počas koordinačného stretnutia členských štátov EÚ, ako aj počas viacerých diskusií vrámci FAOministerstvo predstaviloprístup NEXUS vo forme odborného dokumentu „Vodana liečenie zmeny klímy – nová biela kniha o vodnomparadigme“.  Okrem toho sa v rámci nového projektu EÚ DALIA - Danube Lighthouse vyvíja metodika monitorovania, ktorá poskytuje integrovaný nástroj na lepšie rozhodovanie a lepšiu obnovu sladkovodných a brakických ekosystémov v povodí rieky Dunaj. 

Ďalšou prekážkou financovania je obmedzený prístup k finančným prostriedkom spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorá musí ako opatrenie uznať zadržiavanie a infiltráciu vody v pôde. Súčasné vnútroštátne politiky poľnohospodárom veľmi sťažujú predkladanie žiadostí o dotácie na zber zrážok. Nový strategický plán SPP na roky 2023 – 2027 pre Slovensko po prvýkrát poskytol príležitosť na zvýšenie schopnosti pôdnych a krajinných štruktúr zadržiavať vodu. Požiadavky na podávanie správ pre malých poľnohospodárov s viacerými hranicami polí sa ešte musia zjednodušiť.   

V neposlednom rade je veľmi potrebná koordinácia, t. j. systémová perspektíva. Hospodárenie s vodou je spoločné pre viaceré zainteresované strany a riadia sa rôznymi politikami. Verejní správcovia, ministerstvo poľnohospodárstva, ministerstvo hospodárstva a ministerstvo životného prostredia sa musia zaoberať riadením povodí v rámci systémového prístupu, ktorý podporuje všetky hospodárske činnosti a funkcie ekosystému. VKošickom kraji organizáciu pracovných stretnutí so zainteresovanými stranami ešte viac skomplikovali pandémie COVID-19 a organizácia pracovných stretnutí na mieste bola v roku 2021 pozastavená. 

Opatrenia na zadržiavanievody navrhnuté v programe obnovy majú merateľný prínos z hľadiska zmierňovania povodní a očakáva sa, že zabránia škodám na infraštruktúre, devastácii plodín, ničeniu majetku a narušeniu ekosystémov. Zlepšujú aj dopĺňanie podzemnej vody, čím sa zvyšuje hladina vody, čo má prínos pre zásobovanie vodou. Najmä v programe obnovy sa nasýtenie podzemnej vody považuje za lacnejšiu a udržateľnejšiu alternatívu k akumulácii povrchovej vody. Očakávané prínosy (po úplnej realizácii programu Košickéhokraja )zahŕňajú: 12000 l/s dopĺňania kolektora podzemnej vody, priemerné zníženie teploty o 0,7 °C (v celom regióne, ale 1,3 °C v mestách), 1,8 milióna ton sekvestrácie uhlíka z pôdy a biomasy, 3200 nových pracovných miest a zvýšenie ročného výnosu plodín o 32 miliónov EUR v dôsledku zvýšenia úrodnosti pôdy (programobnovy). 

Zlepšená funkcia pôdnej hubky (schopná zadržiavať a filtrovať vodu) a zlepšená evapotranspirácia uľahčená rastlinami sú dôležitými prínosmi pre ekosystém, ktoré boli kvantifikované v modelovaní SIM4Nexus. Po dokončení všetkých navrhovaných opatrení na zadržiavanie vody chladiaci účinok odparovania zmierni teplotné ostrovy a vyšle takmer 40 TWh tepla do horných vrstiev atmosféry. 

Očakáva sa, že programobnovy významne prispeje aj k posilneniu biodiverzity, zníženiu zdravotných rizík, zníženiu znečistenia ovzdušia a prachu a poskytne sociálne výhody. Región sa stane atraktívnejším, zlepší kvalitu života, rozvinie vyššie hodnoty nehnuteľností a povzbudí miestny cestovný ruch a podporí miestne hospodárstvo. 

Celkové náklady na národný revitalizačný program v roku 2012 predstavovali 42 miliónov EUR a zamestnávali 8 000 ľudí v 488 mestách. Na základe predchádzajúcich skúseností s dokončenými projektmi na zadržiavanie vody (100 000 000 retenčných štruktúr inštalovaných na Slovensku v rokoch 2010 - 2012) plánovači odhadujú , že výstavba jedného kubického metra objemu bioretenčnej vody v rozvinutej urbanizovanej oblasti bude stáť 28 €/m3. Na vidieku (rôzne typy pôdy, ako sú lesy, poľnohospodárska pôda, pasienky, sady, záhrady, vinohrady) budú projekty na zadržiavanie vody stáť 5 EUR/m3. Celý Košický kraj tak bude v priebehu desiatich rokov potrebovať investície vo výške 408 miliónov eur. Najvýznamnejšie investície budú smerovať do mestských oblastí. Projekty na zadržiavanie vody na poľnohospodárskej pôde si budú vyžadovať druhú najvyššiu investíciu a lesný ekosystém si bude nárokovať tretiu najvyššiu investíciu. (Odhady vychádzajú z nákladov na rok 2019 a musia sa upraviť tak, aby odrážali súčasné ceny.) 

Všetky slovenské obce a regióny vlastnia údaje, štatistiky a mapy o pozemkoch a využívaní pôdy. Tieto údaje uložené v pozemkových registroch sa môžu použiť na posúdenie potrieb a zdrojov na realizáciu projektov hospodárenia s vodou podľa zemepisnej oblasti a typu využívania pôdy. 

Košický parlament 24. februára 2005 uznesením schválil Košickýprotokol o vode v 21. storočí ako strategický dokument na ochranu vôd v košickej aglomerácii s cieľom predchádzať povodniam, suchám a iným vplyvom zmeny klímy. Cieľom protokolu bolo posilniť zadržiavanie dažďovej vody priamo v mestskej krajine, a tým obnoviť poškodené ekosystémy, aby boli súčasťou zdravého podnebia. V roku 2010 slovenská vláda prijala „Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí“, ktorý umožňuje vykonávanie mnohých opatrení na obnovu v regióne. V roku 2019 slovenská vláda podpísaním rezolúcie Organizácie Spojených národov 73/284 (Desaťročie obnovy ekosystémov 2021 – 2030) posilnila svoj záväzok predchádzať degradácii ekosystémov, zastaviť ju a zvrátiť. Štátne útvary, obce, mimovládne organizácie a podniky sa vyzývajú, aby spolupracovali na svojom úsilí o obnovu ako na jednej zo strategických ciest na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií. Program obnovy Košíc 2022 je pokračovaním tejto cesty a stanovuje strategické smerovanie regiónu do roku 2030. 

V roku 2018 krajská vláda Košíc schválila prvý návrh programu obnovy a nakoniec ho prijala vo februári 2021. V roku 2019 bolo zriadených šesť nezávislých poradných výborov pre vodu a obnovu pôdy pre šesť geografických okresov Košického kraja, ktoré spolu tvoria zastrešujúcu regionálnu radu pre vodu. 

Programobnovy bol navrhnutý v roku 2018 a prijatý v roku 2021Košickým krajom. Jeho vykonávanie má desaťročnýhorizont, od roku 2021 do roku 2030. Počas tohto obdobia sa plánuje realizácia a monitorovanievšetkých projektov. 

Životnosť programu obnovy je desať rokov. Očakáva sa však,že zmeny v systémoch riadenia a zavedené opatrenia na zadržiavanie vody s náležitou údržbouprežijú aj po skončení programu obnovy. 

Zuzka Mulkerin 
info@waterholistic.com 

Michal Kravčík
kravcik@ludiaavoda.sk  

Jaroslav Tesliar 
Director of the The Agency for the Support of Regional Development Košice 
jaroslav.tesliar@arr.sk, website link 

Martin Kovac 
State Secretary of the Ministry of Agriculture and Rural Development of the Slovak Republic 
martin.kovac@land.gov.sk, website link  

Plán vodohospodárskych rád Programu obnovy krajiny Košického kraja (pôvodný dokument) 

Michal Kravčίk et al (2012). Po nás, púšť a potopa? 

Sušnik a kol., 2022. Náklady a prínosy krajinných opatrení na zadržiavanie vody ako riešení blízkych prírode na zmiernenie vplyvov klímy vo východnom Nemecku, Českej republike a na Slovensku. 

Voda na obnovu klímy. Nová vodná paradigma