European Union flag
Program obnovy krajiny a povodia pre Košický kraj

©Michal Kravčík

Na základe minulých úspešných iniciatív Košický kraj realizuje ambiciózny program obnovy s cieľom znížiť odtok vody, zmierniť povodne, bojovať proti suchu a vlnám horúčav prostredníctvom rôznych typov štruktúr zadržiavania vody v lesoch, na poľnohospodárskej pôde a v mestách.

Väčšinu Košického kraja (juhovýchod Slovenskej republiky) pokrýva orná pôda a lesy, ktoré trpia kombinovanými vplyvmi zmeny klímy a nevhodným obhospodarovaním pôdy, ktorému dominujú monokultúry v poľnohospodárstve. Relevantným zlomom je „Plán vodohospodárskych rád programu obnovy krajiny a povodia“ (ďalej len „program obnovy“), ktorý v roku 2021 prijala regionálna vláda. Uznáva viaceré výhody zadržiavania vody ako prístupu k adaptácii na zmenu klímy. Program zahŕňa opatrenia týkajúce sa zalesnenej, poľnohospodárskej a mestskej krajiny.

Na koordináciu realizácie projektov zadržiavania vody v každom okrese bolo zriadených šesť poradných rád pre vodu a obnovu pôdy. Zapojilo sa niekoľko zainteresovaných strán vrátane obcí, univerzít, poľnohospodárov, vlastníkov pôdy, dobrovoľníkov a aktivistov.

Skúsenosti s opatreniami na zadržiavanie vody v regióne z minulosti preukázali vysoký potenciál rozširovania vzhľadom na ich úspech pri znižovaní erózie pôdy, infiltrácii vody a revitalizácii krajiny. Bez ohľadu na to je podpora zo strany národnej vlády nevyhnutná na zabezpečenie náležitých finančných prostriedkov a dlhodobej kontinuity navrhovaného prístupu.

Popis prípadovej štúdie

Výzvy

Košický kraj, ktorý sa nachádza na juhovýchode Slovenskej republiky, má rozlohu 6 754 km2 a pokrýva 14 % územia štátu. Komunita je druhá najľudnatejšia a štvrtá najväčšia na Slovensku. Väčšinu regiónu pokrýva orná pôda a lesy, ktoré trpia kombinovanými vplyvmi zmeny klímy a nevhodným obhospodarovaním pôdy. 

Zvýšenie hodnôt teploty vzduchu zaznamenal Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMU, 2022). Oteplenie je najvýraznejšie v lete, najmä v auguste, keď zmena v porovnaní s historickým priemerom dosiahla +2 °C. Časová a priestorová zmena rozloženia zrážok bola pozorovaná aj na väčšine Slovenska. Pozoroval sa relatívne výrazný nárast jesenných zrážok a nedávno aj nárast letných zrážok. Zmeny v zrážkovom režime možno pozorovať aj v Košickom kraji (Stratégia adaptácie na zmenu klímy Košického kraja, 2020), s rastúcimi letnými zrážkami v horských regiónoch (Telgart) a poklesom nížin (najmä východne od Milhostova – Východoslovenská nížina). 

Degradácia pôdy vo vidieckych oblastiach spôsobená rozsiahlymi poľnohospodárskymi postupmi vrátane monokultúry, straty krajinnej pokrývky a odlesňovania (Danáčová, 2020 ) prispieva k záplavám, keďže štruktúra pôdy a agregáty strácajú schopnosť zadržiavať vodu a kontrolovať odtok. Podľa správy Inštitútu pre environmentálnu politiku (IP) má Slovensko v priemere najväčšie poľnohospodárske oblasti zo všetkých krajín Európskej únie. Zatiaľ čo priemerná rozloha poľa v krajinách EÚ je 3,9 hektára, priemerná rozloha poľa na Slovensku je 12 hektárov. Počet monokultúrnych polí dosiahol v roku 2019 takmer 15 000 a ich celková plocha zaberala takmer 46 % všetkej poľnohospodárskej pôdy Slovenska. Na slovenských poliach dominujú veľké monokultúry kukurice, pšenice a repky olejnej. To zhoršuje kvalitu pôdy, zatiaľ čo degradácia pôdy spôsobuje eróziu a stratu pôdy. Košický kraj každoročne stráca viac ako 120 miliónov m3 odtoku dažďovej vody z nepriepustných povrchov a degradovanej pôdy, ktorá je odvodňovaná vodnými cestami. Tým sa zvyšuje riziko povodní, čo spôsobuje stratu pôdnej vlhkosti a eróziu pôdy. Okrem toho nepriepustná krajina spôsobuje vlny horúčav vo vidieckych oblastiach: odvodnené poľnohospodárske polia prispievajú k veľkým tepelným kupolám, ktoré prevládajú v lete, najmä po zbere úrody, keď sa pôda stáva holou. Intenzívne poľnohospodárske postupy a rušenie lesov (Hesslerova, 2018) ovplyvňujú množstvo a kvalitu vody s následnými vplyvmi na miestnu klímu.  

V mestských oblastiach existujúce nedostatočné hospodárenie s dažďovou vodou a prítomnosť spevnených plôch (parkoviská, strechy, spevnené plochy, veľké sklady, nákupné centrá a priemyselné parky) prispievajú k miestnym záplavám a zvyšujú vplyv vĺn horúčav. Okrem toho sú útvary povrchovej vody a kvalita podzemnej vody nízke z dôvodu kontaminácie odtokom, ktorý zachytáva znečistenie, a z dôvodu chýbajúcej kanalizačnej infraštruktúry. Nízka je aj kvalita ovzdušia – Slovensko zaznamenalo vo februári 2021 tretiu najvyššiu úroveň znečistenia ovzdušia v Európe. Košice vedú verejný záznam o jednom z najvyšších výskytov astmy a chronickej bronchitídy na Slovensku (Hodnoty a vplyvy znečistenia ovzdušia na zdravie na Slovensku). 

Nové vznikajúce predpisy o odtoku dažďovej vody prinášajú veľmi potrebné úsilie o útlm povodní a zníženie zaťaženia znečisťujúcimi látkami. Ich úloha pri zmierňovaní vplyvov zmeny klímy však stále nie je plne uznaná. 

Politický kontext adaptačného opatrenia

Case partially developed, implemented and funded as a climate change adaptation measure.

Ciele adaptačného opatrenia

Cieľom Programu obnovy Košíc (Plán obnovy krajiny) je zvýšiť schopnosť krajiny zadržiavať vodu so zameraním na znehodnotenú pôdu, maximalizovať dopĺňanie podzemných vôd a znížiť stratu pôdy a živín. Zvýšené zadržiavanie vody zabezpečí zmiernenie povodní, zvýši dostupnosť vody počas období sucha, zvýši produktivitu pôdy, zvýši sekvestráciu uhlíka a ochladí životné prostredie.

V rámci „nového posunu paradigmy vody“, ktorý bol schválený v programe obnovy, sa uznáva vysoký potenciál dažďovej vody na zmiernenie vplyvov na klímu v regióne, čím sa zvyšuje účinnosť mestského odvodňovania a zameranie na zníženie zaťaženia znečisťujúcimi látkami na zníženie indexu tepla. Horizontálne zrážky a zabezpečenie opätovného zavlažovania pôdy zberom dažďovej vody a obnova malých vodných cyklov, čo je prospešné pre všetky ekosystémy.

Tento program obnovy podporuje všetky ekosystémové funkcie. Efektívny systém zachytávania zrážok podporuje infiltráciu vody do zeme. Pri napodobňovaní prírody, zakaždým, keď prší, stúpa hladina podzemnej vody, čo sa premieta do zvýšenia jarného výnosu počas sucha a znížených tokov vodných tokov počas povodní. V programe sa plánuje zber polovice ročných zrážok, ktoré sa posudzujú z hľadiska extrémnych zrážok s intervalom opakovania 50 alebo 100 rokov, a prirodzené dopĺňanie zásobníkov podzemnej vody. Ak sa program rozšíri a podarí sa mu zaviesť všetky navrhované opatrenia na zadržiavanie vody, kolektory podzemnej vody sa budú každoročne dopĺňať pravidelnými zrážkami.

Riešenia

Program obnovy Košíc plánuje realizovať 60 miliónov metrov kubických vodozádržných stavieb a doplňovacích stavieb podzemnej vody na takmer 700 000 ha lesov, poľnohospodárskej pôdy a miest. Tieto štruktúry zhromažďujú zrážky a sprístupňujú ich v malých vodných cykloch a prostredníctvom zásob podzemnej vody, kŕmia pramene a znižujú eróziu pôdy. V programe sa navrhujú integrované opatrenia v oblasti hospodárenia s pôdou a vodou pre každú obec so zapojením miestnych zainteresovaných strán (napr. lesníkov, poľnohospodárov, vlastníkov pôdy a nehnuteľností) do ich príslušných nehnuteľností. Opatreniami v oblasti pôdy a vody sa zavedú najnovšie technológie a postupy, pričom sa bude rešpektovať existujúca krajina vytvorená človekom.

Na odhad celkového objemu potrebných bioretenčných opatrení sa vyhodnotili geografické, hydrologické a geomorfné charakteristiky regiónu a odhadla sa miera odtoku pri 60 mm extrémnych zrážkach. V programe obnovy sa analyzovala každá oblasť okresu, použili sa údaje GIS z diaľkového snímania, mapovania a využívania pôdy zo Štátneho katastra nehnuteľností a katastrálnych máp a vypočítalo sa množstvo dostupného objemu odtoku, ktorý možno bezpečne skladovať a zbierať pomocou opatrení na prirodzené zadržiavanie vody.

Cieľom návrhu je vytvoriť opatrenia na zadržiavanie vody, ktoré dokážu zachytiť aspoň polovicu odtoku. Ak sa teda na území vyskytnú extrémne udalosti, výsledok odhadu extrémneho povodňového rizika bude aspoň o jedno poradie nižší ako v pôvodnom posúdení povodňového rizika. Dobre vykonaný plán zadržiavania vody zmierni povodňové riziko. Vo výpočtoch sa uvádza, že ak na pôdu pripadne 60 mm zrážok s vysokou intenzitou za deň, všetky zrážky zostanú na území, ktoré nespôsobuje žiadne riziko povodní. Vzhľadom na interval opakovania 50 až 100 rokov sa v programe predpokladá, že 50 % objemu odtoku dažďovej vody zaťažuje existujúce drenážne systémy a zbytočne odvádza vodu do vodných ciest bez udržania ekosystémov. Opatrenia na zadržiavanie dažďovej vody môžu bezpečne riadiť tento objem. V programe obnovy sa navrhujú opatrenia v lesnej, poľnohospodárskej a mestskej krajine založené na realizácii zelenej infraštruktúry, ktorá obmedzuje odtok zrážok a zmierňuje riziko povodní. Zelená infraštruktúra plánovaná v programe obnovy môže zahŕňať rôzne opatrenia na zadržiavanie zrážok, ako sú infiltračné štruktúry, zákopy, nádrže, bioretenčné nádrže, dažďové a bioklimatické záhrady, vegetačné priehlbiny, priepustné priehrady a studne, kontrolné priehrady, zrubové priehrady, suché studne, cisterny, priepustné dlažby, zmeny pôdy na zvýšenie priepustnosti pôdy, prirodzené sekvenčné poľnohospodárstvo, živé ploty, zber dažďovej vody v poľnohospodárstve bez obrábania pôdy s poľami so sklonom nad 2 stupne, pobrežné nárazníky, biokoridory a zelené strechy a zelené steny.

V mestských oblastiach sa v programe obnovy predpokladajú ekologizačné opatrenia na riešenie efektu mestských tepelných ostrovov: všetky mestá a dediny v regióne musia byť ochladené, nielen Košice, hlavné mesto regiónu. Identifikované stratégie sú zamerané na opätovné zavlažovanie pôdy a budovanie projektov mestskej biologickej retencie, čím sa zlepšuje schopnosť pôdy udržiavať stromy a vegetatívny porast. Stratégie zahŕňajú aj inštaláciu priepustných chodníkov, zelených stien a zelených striech na chladenie miest.

Celkový proces vykonávania programu je založený na štyroch krokoch: 1) budovanie technických, inštitucionálnych a finančných kapacít na prípravu vykonávania programu; 2) vykonávať činnosti v šiestich okresoch nachádzajúcich sa v rôznych geografických okresoch; 3) realizovať projekty v plnom rozsahu v lesnom hospodárstve, poľnohospodárskej a mestskej krajine všetkých okresov, 4) monitorovanie a výskum.

Kľúčovými zložkami programu obnovy sú výskum, monitorovanie a hodnotenie: vplyv opatrení na zadržiavanie vody na dopĺňanie podzemnej vody sa bude merať mapovaním zvýšenia výnosu poľnohospodárskych plodín a hodnotením potenciálu produkcie lesnej biomasy. Regionálna vláda použije výsledky na pravidelné prehodnocovanie programu obnovy a vypracovanie usmernení pre adaptačné stratégie.

V programe obnovy sa použili výsledky projektu financovaného EÚ o nadnárodnom dynamickom modelovaní systému SIM4Nexus a jeho dvanásť prípadových štúdií na kvantifikáciu prínosov pre ekosystém. Sim4Nexus zvýšil pochopenie toho, ako súvisia politiky v oblasti vodného hospodárstva, potravín, energetiky, biodiverzity a využívania pôdy a ako ovplyvňujú ciele v oblasti klímy a udržateľnosti. Košické modelovanie dažďovej vody zohľadňuje štruktúru pôdy, pórovitosť, topografiu, geomorfné procesy povodí, ktoré podliehajú odlišnému využívaniu pôdy a krajinnej pokrývke v krajských okresoch.

Riadenie

Prijatím programu obnovy sa podporili hlboké zmeny v systéme riadenia regiónu vytvorením šiestich nezávislých poradných rád pre vodu a obnovu pôdy pre šesť okresov regiónu. Spoločne tvoria zastrešujúcu regionálnu radu pre vodu, ktorá je pevne odhodlaná vykonávať program obnovy (podrobnejšie informácie o zložení týchto rád sú uvedené v oddiele „Účasť zainteresovaných strán“).

Očakáva sa, že poradné rady pre vodu a obnovu pôdy budú koordinovať projekty zadržiavania vody zriadené v rámci programu obnovy. Majú dohliadať na dokončenie projektu s možnou podporou vedeckých inštitúcií na Slovensku a aktívnym zapojením obcí. Agentúra na podporu regionálneho rozvoja Košice bola zriadená aj s cieľom pomáhať a radiť slovenskej vláde a Košickému kraju.

Obce a mestské samosprávy podporujú program a menujú svojho „veľvyslanca pre vodu“, aby koordinoval projekty na úrovni obcí. Miestne plány budú podliehať koordinácii zastrešujúcej regionálnej vodohospodárskej rady.

Poradné rady pre vodu a obnovu pôdy v súčasnosti plnia poradnú funkciu prostredníctvom holistického medziodvetvového prístupu, ktorý uprednostňuje zapojenie komunity. Riešenia blízke prírode, ako je opätovné zavlažovanie krajiny a revitalizácia povodia, zvýšia odolnosť povodí a budú riešiť potreby miestnych komunít.

Na vykonávanie programu obnovy na úrovni okresov bolo prijatých šesť akčných plánov pre šesť okresov. Program obnovy bol vypracovaný od roku 2018 a schválený Radou Košického samosprávneho kraja 19. februára 2021.

Ďalšie podrobnosti

Účasť zainteresovaných strán

Program obnovy stavia drobných poľnohospodárov, mestá a dediny v regióne do centra iniciatív. Komunitný prístup sa zaoberá environmentálnymi otázkami a venuje pozornosť aj sociálnemu aspektu, keďže sa v ňom zohľadňuje miestna zamestnanosť, ktorá je nevyhnutná pre úspech programu obnovy. Posilnenie postavenia miestnych komunít a poskytovanie práce nezamestnaným v súvislosti s obnovou umožní rovnaký prístup k príležitostiam, poznatkom a miestnym zdrojom.

V roku 2019 sa po príprave prvého návrhu programu obnovy uskutočnilo niekoľko stretnutí. Na stretnutiach s poľnohospodármi, obhospodarovateľmi lesov, podnikateľmi, dobrovoľníkmi a aktivistami sa zúčastnilo niekoľko štátnych zástupcov spolu s regionálnymi a miestnymi orgánmi, napr. starostami. Od novembra 2019 do decembra 2020 sa uskutočnilo 26 zasadnutí poradného výboru pre vodu s cieľom vypracovať akčné plány pre integrované hospodárenie s pôdou a vodami. Bolo zdieľané know-how asi 120 ľudí. Hlavným cieľom stretnutí bolo vytvoriť vodohospodárske panely, ktoré by formovali víziu integrovanej ochrany vôd v jednotlivých okresoch regiónu.

Pre šesť okresov regiónu bolo nakoniec zriadených šesť poradných rád pre vodu a obnovu pôdy. Každá zo šiestich rád sa zaviazala k riadnemu riadeniu krajiny a povodia svojej oblasti tým, že sa stará o prírodnú pôdu, mestské a vidiecke lesy, poľnohospodársku pôdu a pasienky a mestské oblasti vrátane mestských a súkromných nehnuteľností.

Členmi predstavenstva sú zástupcovia samospráv, mestských a regionálnych samospráv, orgánov štátnej správy, podnikatelia, aktivisti, dobrovoľníci a verejnosť. Členovia vodohospodárskych rád vytvorili plány integrovanej ochrany vôd na svojom území, ktoré sa stali súčasťou stratégie rozvoja regiónu.

Úspech a limitujúce faktory

Program obnovy sa môže opierať o predchádzajúce úspešné skúsenosti získané v Košickom kraji, najmä v rámci predchádzajúceho „Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodia“ z rokov 2010 – 2012 a „Košického vodného protokolu pre vodu v 21. storočí“ z roku 2005.

V rokoch 2010 – 2012 boli v rámci programu revitalizácie nainštalované mnohé vodozádržné štruktúry v Košickom kraji a na celom území Slovenska, čo dokazuje ich úspech aj po niekoľkých rokoch pri znižovaní erózie pôdy, infiltrácii vody a revitalizácii krajiny. V mestách, dedinách, poľnohospodárskej pôde a lesoch dokončené retenčné štruktúry pravidelne zbierajú dažďovú vodu a sneženie, vďaka čomu sú mestá odolné voči intenzívnym zrážkam a zároveň ich skladujú počas období sucha. Pretrvávajúci vplyv týchto existujúcich konštrukcií na zber dažďovej vody, ktoré boli dokončené v roku 2012, každoročne zvyšuje schopnosť krajiny zadržiavať vodu o 10 miliónov m3 na území Slovenska v záujme opakovaného prínosu pre ekosystém a biodiverzitu.

V rámci košického protokolu o vode pilotný projekt mesta s hubkami, ktorý sa vzťahuje len na 3 hektáre, udržiava zrážky počas obdobia 18 rokov, čím sa zabráni intenzívnemu odtoku a erózii pôdy. Podľa odhadov mimovládnej organizácie Ľudia a voda stále fungujúce štruktúry pridávajú odhadovanú kapacitu zadržiavania dažďovej vody 6 000 m3 ročne. Preto bolo v rokoch 2005 až 2023 k dispozícii najmenej 108 000 m3 vody na infiltráciu a evapotranspiráciu, pričom sa predchádzalo záplavám a chránili sa vlastnosti.

Ďalším uznávaným prvkom úspechu predchádzajúcich programov, ktorý by sa mal zopakovať v súčasnom programe, bolo veľké úsilie o posilnenie postavenia komunít pri vytváraní pozitívnych environmentálnych riešení vo vlastnom záujme. Vytvorili sa zelené pracovné miesta s cieľom obnoviť miestne kolobehy vody a uhlíka prostredníctvom programov obnovy povodí. Poskytuje školenia a zamestnanie, ekologicky dostatočný rozvoj komunity, kultúrnu identitu a sebahodnotu nezamestnaným a marginalizovaným komunitám. Informovanosť verejnosti a odborníkov o potrebe a význame opatrení na zadržiavanie vody a zber dažďovej vody sa výrazne zvýšila na regionálnej a vnútroštátnej úrovni.

Program revitalizácie sa skončil predčasne z dôvodu politických zmien v koalícii národných vlád a z nich vyplývajúcich finančných priorít: pred ukončením programu sa použili len 4 % pridelených finančných prostriedkov. Financovanie bolo pozastavené pred zavedením akéhokoľvek monitorovania. Väčšina bývalých reštaurátorských projektov však bola dokončená v slovenských regiónoch Kysuce, Turiec, Prešov, Horehronie a v niektorých obciach Košického kraja. Len v Košickom kraji sa v rámci národného programu revitalizácie Slovenska v rokoch 2010 – 2012 dokončilo 250 000 m 3projektov zelenej infraštruktúry a zberu dažďovej vody. Vzhľadom na priemerné ročné zrážky v regióne z hodnotenia MVO Ľudia a voda vyplýva, že 12 miliónov m 3 zadržiavania dažďovej vody bolo od roku 2010 prínosom pre ľudí a prírodu v zúčastnených obciach Košického kraja.


Ďalším obmedzením bola skutočnosť, že vlastníctvo pôdy nebolo medzi štátom a bývalými vlastníkmi pôdy vysporiadané: súkromné pozemky boli znárodnené v 50. rokoch 20. storočia, keď boli veľké časti súkromných pozemkov zahrnuté do družstevných fariem a do národných parkov, čo sa odráža v štatistikách Eurostatu, ktoré uvádzajú celkovú priemernú plochu slovenského poľnohospodárskeho podniku 77 hektárov na poľnohospodársky podnik, čo je tretia najvyššia v Európe. Veľké farmy sú určené na nadmerné odvodňovanie, aby uľahčili intenzívne postupy priemyselného poľnohospodárstva, eliminovali živé ploty a prirodzené zadržiavanie dažďovej vody.

Úspech programu obnovy závisí od záujmu a možností financovania zo strany národnej vlády. V súčasnosti mu chýbajú dostatočné finančné prostriedky na monitorovacie a meracie stanice na hodnotenie úspešnosti obnovy povodia. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR preto pripravuje nový finančný nástroj – „Klimatický fond pre pôdu“, ktorý bude podporovať tieto typy adaptačných a riadiacich opatrení na systematickom a rozsiahlom základe. Uskutoční sa to v rámci certifikačného systému Carbon and Water Bank, ktorý sa pripravuje. Ministerstvo okrem toho podporuje integrovaný prístup k hospodáreniu s pôdou a vodou. Ministerstvo predstavilo prístup NEXUS vo forme odborného dokumentu „Water for Climate Healing – A New Water Paradigm White Paper“na konferencii OSN o vode 2023 (22.– 24. marca 2023) a počas koordinačného stretnutia členských štátov EÚ, ako aj počas viacerých diskusií vo FAO. Okrem toho sa v rámci nového projektu EÚ DALIA – Dunajský maják vyvíja metodika monitorovania, ktorá poskytuje integrovaný nástroj na lepšie rozhodovanie a lepšiu obnovu sladkovodných a brakických ekosystémov v povodí Dunaja.

Ďalšou prekážkou financovania je obmedzený prístup k finančným prostriedkom spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorá musí ako opatrenie uznať zadržiavanie a infiltráciu vody v pôde. Súčasné vnútroštátne politiky poľnohospodárom veľmi sťažujú predkladanie žiadostí o dotácie na zber zrážok. Nový strategický plán SPP na roky 2023 – 2027 pre Slovensko po prvýkrát priniesol príležitosť zvýšiť schopnosť pôdnych a krajinných štruktúr zadržiavať vodu. Požiadavky na podávanie správ pre malých poľnohospodárov s viacerými poľnými hranicami sa ešte musia zjednodušiť.

Napokon je veľmi potrebná koordinácia, t. j. systémová perspektíva. Hospodárenie s vodou je spoločné pre viaceré zainteresované strany a riadi sa rôznymi politikami. Verejní správcovia, ministerstvo pôdohospodárstva, ministerstvo hospodárstva a ministerstvo životného prostredia sa musia zaoberať manažmentom povodia v rámci systémového prístupu, ktorý podporuje všetky hospodárske činnosti a ekosystémové funkcie. V Košickom kraji bolo organizovanie pracovných stretnutí so zainteresovanými stranami ešte viac skomplikované pandémiou COVID-19 a organizovanie pracovných stretnutí na mieste bolo v roku 2021 pozastavené.

Náklady a prínosy

Opatrenia na zadržiavanie vody navrhnuté v programe obnovy majú merateľné prínosy pre zmierňovanie povodní a očakáva sa, že zabránia škodám na infraštruktúre, ničeniu plodín, ničeniu majetku a narušeniu ekosystémov. Zlepšujú tiež dopĺňanie podzemnej vody, čím zvyšujú hladinu vody, čo prináša výhody pre zásobovanie vodou. Najmä v programe obnovy sa nasýtenie podzemnej vody považuje za lacnejšiu a udržateľnejšiu alternatívu k uskladňovaniu povrchovej vody. Očakávané prínosy (po úplnej implementácii programu Košického kraja) zahŕňajú: 12000 l/s dopĺňania kolektora podzemnej vody, priemerné zníženie teploty o 0,7 °C (v celom regióne, ale 1,3 °C v mestách), sekvestrácia uhlíka v pôde a biomase v objeme 1,8 milióna ton, 3 200 nových pracovných miest a zvýšenie ročného výnosu plodín o 32 miliónov EUR v dôsledku zvýšenia úrodnosti pôdy (program obnovy).

Zlepšená funkcia pôdnej špongie (schopnej zadržiavať a filtrovať vodu) a zlepšená evapotranspirácia uľahčená rastlinami sú dôležitými prínosmi pre ekosystém, ktoré boli kvantifikované v modelovaní SIM4Nexus. Po dokončení všetkých navrhovaných opatrení na zadržiavanie vody chladiaci účinok odparovania zmierni tepelné ostrovy a vyšle takmer 40 TWh tepla do horných vrstiev atmosféry.

Očakáva sa tiež, že program obnovy významne prispeje k posilneniu biodiverzity, zníženiu zdravotných rizík, zníženiu znečistenia ovzdušia a prachu a poskytne sociálne výhody. Región sa stane atraktívnejším, zlepší kvalitu života, rozvinie vyššie hodnoty nehnuteľností a podporí miestny cestovný ruch, čím podporí miestne hospodárstvo.

Celkové náklady národného revitalizačného programu v roku 2012 predstavovali 42 miliónov EUR a zamestnávali 8 000 ľudí v 488 mestách. Na základe predchádzajúcich skúseností s dokončenými projektmi zadržiavania vody (100 000 000 retenčných konštrukcií inštalovaných na Slovensku v rokoch 2010 – 2012) plánovači odhadujú, že výstavba jedného kubického metra bioretenčného objemu v rozvinutej urbanizovanej oblasti bude stáť 28 EUR/m3. Na vidieku (rôzne typy pôdy, ako sú lesy, poľnohospodárska pôda, pasienky, ovocné sady, záhrady, vinice) budú projekty zadržiavania vody stáť 5 EUR/m3. Celý Košický kraj si tak bude počas desiatich rokov vyžadovať investície vo výške 408 miliónov eur. Najvýznamnejšia investícia pôjde do mestských oblastí. Projekty na zadržiavanie vody na poľnohospodárskej pôde si budú vyžadovať druhú najvyššiu investíciu a lesný ekosystém si vyžiada tretiu najvyššiu investíciu. (Odhady vychádzajú z nákladov za rok 2019 a je potrebné ich upraviť tak, aby odrážali súčasné ceny.)

Všetky slovenské obce a regióny vlastnia údaje, štatistiky a mapy týkajúce sa nehnuteľností a využívania pôdy. Tieto údaje uložené v katastri nehnuteľností sa môžu použiť na posúdenie potrieb a zdrojov na realizáciu projektov riadenia zadržiavania vody podľa geografickej oblasti a typu využívania pôdy.

Čas realizácie

Program obnovy bol navrhnutý v roku 2018 a Košický kraj ho prijal v roku 202 1. Jeho vykonávanie má desaťročný horizont, od roku 2021 do roku 2030. Počas tohto obdobia je naplánované vykonávanie a monitorovanie všetkých projektov.

Celý život

Program obnovy trvá desať rokov. Očakáva sa však, že zmeny v systémoch riadenia a zavedené opatrenia na zadržiavanie vody s náležitou údržbou budú mať životnosť aj po skončení trvania programu obnovy.

Referenčné informácie

Kontaktovať

Zuzka Mulkerin 
info@waterholistic.com 

Michal Kravčík
kravcik@ludiaavoda.sk  

Jaroslav Tesliar 
Director of the The Agency for the Support of Regional Development Košice 
jaroslav.tesliar@arr.sk, website link 

Martin Kovac 
State Secretary of the Ministry of Agriculture and Rural Development of the Slovak Republic 
martin.kovac@land.gov.sk, website link  

Vydané v Climate-ADAPT: Apr 11, 2025

Please contact us for any other enquiry on this Case Study or to share a new Case Study (email climate.adapt@eea.europa.eu)

Language preference detected

Do you want to see the page translated into ?

Exclusion of liability
This translation is generated by eTranslation, a machine translation tool provided by the European Commission.

Vylúčenie zodpovednosti
Tento preklad generuje eTranslation, nástroj na strojový preklad, ktorý poskytuje Európska komisia.