Landscape and watershed Recovery Programme for the Košice Region of Slovakia

Košický kraj, nachádzajúci sa na juhovýchode Slovenskej republiky, má rozlohu 6 754 km2 a pokrýva 14 % štátneho územia. Obec je druhou najľudnatejšou a štvrtou najväčšou na Slovensku. Väčšina regiónu je pokrytá ornou pôdou a lesmi, ktoré trpia kombinovanými vplyvmi zmeny klímy a nevhodným obhospodarovaním pôdy. 

Nárast hodnôt teploty vzduchu zaznamenal Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMU, 2022). Otepľovanie je najvýraznejšie v lete, najmä v auguste, keď zmena v porovnaní s historickým priemerom dosiahla +2 °C. Časová a priestorová zmena v distribúcii zrážok bola pozorovaná aj na väčšine Slovenska. Zaznamenal sa pomerne výrazný nárast jesenných zrážok a nedávno aj nárast letných zrážok. Zmeny v štruktúre zrážok sa pozorujú aj v Košickom kraji (Stratégia Košického kraja pre adaptáciu na zmenu klímy, 2020), pričom v horských oblastiach (Telgart) stúpajú letné zrážky a nížiny (najmä východne od Milhostova – Východoslovenská nížina) klesajú. 

Vo vidieckych oblastiach degradácia pôdy spôsobená rozsiahlymi poľnohospodárskymi postupmi vrátane monokultúry, straty krajinnej pokrývky a odlesňovania (Danáčová, 2020) prispieva k povodniam, keďže štruktúra pôdy a kamenivo strácajú schopnosť zadržiavať vodu a kontrolovať odtok. Podľa správy Inštitútu pre environmentálnu politiku (IEP) má Slovensko v priemere najväčšie poľnohospodárske polia zo všetkých krajín Európskej únie. Zatiaľ čo priemerná rozloha polí v krajinách EÚ je 3,9 hektára, priemerná rozloha polí na Slovensku je 12 hektárov. Počet monokultúrnych polí dosiahol v roku 2019 takmer 15 000 a ich celková plocha zaberala takmer 46 % celkovej poľnohospodárskej pôdy Slovenska. Na slovenských poliach dominujú veľké monokultúry kukurice, pšenice a repky olejnej. Zhoršuje sa tým kvalita pôdy, zatiaľ čo degradácia pôdy vedie k erózii a strate pôdy. Košický kraj každoročne stráca viac ako 120 miliónov m3 odtoku dažďovej vody z nepriepustných povrchov a znehodnotenej pôdy, ktorá je odvodňovaná vodnými cestami. Tým sa zvyšuje riziko povodní, čo spôsobuje stratu vlhkosti pôdy a pôdnu eróziu. Okrem toho nepriepustná krajina spôsobuje vlny horúčav vo vidieckych oblastiach: odvodnené poľnohospodárske polia prispievajú k veľkým tepelným kupolám, ktoré sú dominantné v lete, najmä po zbere úrody, keď sa pôda stáva holou. Intenzívne poľnohospodárske postupy a rušenie lesov (Hesslerova, 2018) ovplyvňujú množstvo a kvalitu vody s následnými vplyvmi na miestnu klímu.  

V mestských oblastiach existujúce nedostatočné hospodárenie s dažďovou vodou a prítomnosť spevnených povrchov (parkovísk, striech, spevnených povrchov, veľkých skladov, nákupných centier a priemyselných parkov) prispievajú k miestnym záplavám a zvyšujú vplyv vĺn horúčav. Kvalita útvarov povrchových vôd a podzemných vôd je okrem toho nízka z dôvodu kontaminácie z odtoku, ktorý zachytáva znečistenie, a z dôvodu chýbajúcej kanalizačnej infraštruktúry. Kvalita ovzdušia je takisto nízka – Slovensko zaznamenalo vo februári 2021 tretiu najvyššiu úroveň znečistenia ovzdušia v Európe. Košice udržiavajú verejné záznamy o jednom z najvyšších výskytov astmy a chronickej bronchitídy na Slovensku (vodiči a vplyvy znečistenia okolitého ovzdušia na zdravie na Slovensku). 

Nové vznikajúce predpisy o odtoku dažďovej vody prinášajú veľmi potrebné úsilie o útlm povodní a zníženie zaťaženia znečisťujúcimi látkami. Ich úloha pri zmierňovaní vplyvov zmeny klímy však stále nie je v plnej miere uznaná. 

Cieľom Programu obnovy Košíc (Plán obnovy krajiny) je zvýšiť schopnosť krajiny zadržiavať vodu so zameraním na znehodnotenú pôdu, maximalizovať dopĺňanie podzemnej vody a znížiť úbytok pôdy a živín. Zvýšené zadržiavanie vody zabezpečí zmiernenie povodní, zvýši dostupnosť vody počas období sucha, zvýši produktivitu pôdy, zlepší sekvestráciu uhlíka a ochladí životné prostredie. 

V „novej zmene paradigmy v oblasti vody“, ktorú schválil program obnovy, sa uznáva vysoký potenciál dažďovej vody na zmiernenie vplyvov na klímu v regióne, čím sa zvyšuje účinnosť odvodňovania v mestách a zameranie znižovania zaťaženia znečisťujúcimi látkami na znižovanie indexu tepla. Horizontálne zrážky a zabezpečenie zberu dažďovej vody opätovne zavlažujú pôdu a obnovujú malé vodné cykly, čo je prospešné pre všetky ekosystémy. 

Tento program obnovy podporuje všetky funkcie ekosystému. Efektívny systém zachytávania zrážok podporuje infiltráciu vody do zeme. Pri napodobňovaní prírody sa zakaždým, keď prší, zvyšuje hladina podzemnej vody, čo sa premieta do zvýšenia jarného výnosu počas sucha a znížených tokov vodných tokov počas povodní. V programe sa plánuje zber polovice ročných zrážok, ktoré sa odhadujú na extrémne zrážky s intervalom opakovania 50 alebo 100 rokov, čím sa prirodzene doplní zásobník podzemnej vody. Ak sa program rozšíri a úspešne inštaluje všetky navrhované opatrenia na zadržiavanie vody, kolektory podzemnej vody sa budú každoročne dopĺňať pravidelnými zrážkami. 

V Košickom programe obnovy sa plánuje realizovať 60 miliónov metrov kubických stavieb na zadržiavanie vody a na dopĺňanie podzemnej vody na takmer 700 000 ha lesov, poľnohospodárskej pôdy a miest. Tieto štruktúry zhromažďujú zrážky a sprístupňujú ich v malých vodných cykloch a prostredníctvom zásob podzemnej vody, kŕmia pramene a znižujú eróziu pôdy. V programe sa navrhujú integrované opatrenia v oblasti hospodárenia s pôdou a vodou pre každú obec so zapojením miestnych zainteresovaných strán (napr. lesníkov, poľnohospodárov, vlastníkov pôdy a majetku) do ich príslušných nehnuteľností. Opatreniami v oblasti pôdy a vody sa zavedú najnovšie technológie a postupy, pričom sa bude rešpektovať existujúca ľudskou činnosťou vytvorená krajina. 

Na odhad celkového objemu potrebných bioretenčných opatrení sa vyhodnotili geografické, hydrologické a geomorfné charakteristiky regiónu a odhadla sa miera odtoku pre 60 mm extrémnu zrážkovú udalosť. V programe obnovy sa analyzovala každá okresná oblasť, použili sa údaje z diaľkového snímania, mapovania a využívania pôdy GIS zo štátneho katastra nehnuteľností a katastrálnych prieskumných máp a vypočítalo sa množstvo dostupného objemu odtoku, ktorý možno bezpečne uložiť a zozbierať pomocou opatrení na prirodzené zadržiavanie vody. 

Cieľom návrhu je vytvoriť opatrenia na zadržiavanie vody, ktoré dokážu zachytiť aspoň polovicu odtoku. Ak sa teda na území vyskytnú extrémne udalosti, výsledok odhadu extrémneho povodňového rizika bude aspoň o jeden rád nižší ako pôvodné posúdenie povodňového nebezpečenstva. Dobre realizovaný plán na zadržiavanie vody zmierni riziko povodní. Pri uskutočnených výpočtoch, ak na pôdu pripadnú zrážky s vysokou intenzitou 60 mm za deň, všetky zrážky zostanú na území, ktoré nespôsobuje riziko záplav. Vzhľadom na interval opakovania 50 až 100 rokov sa v programe predpokladá, že 50 % objemu odtoku dažďovej vody zaťažuje existujúce drenážne systémy a zbytočne odvádza do vodných ciest bez toho, aby sa zachovali ekosystémy. Opatrenia na zadržiavanie dažďovej vody môžu bezpečne riadiť tento objem. V programe obnovy sa navrhujú opatrenia v lesnom, poľnohospodárskom a mestskom prostredí založené na realizácii zelenej infraštruktúry, ktorá obmedzuje odtok zrážok a zmierňuje riziko povodní. Zelená infraštruktúra plánovaná v programe obnovy môže zahŕňať rôzne opatrenia na zadržiavanie zrážok, ako sú infiltračné štruktúry, zákopy, nádrže, bioretenčné nádrže, dažďové a bioklimatické záhrady, vegetačné stĺpy, presakujúce priehrady a studne, kontrolné priehrady, priehrady s guľatinou, suché studne, cisterny, priepustné dlažby, zmeny pôdy na zvýšenie priepustnosti pôdy, prirodzené sekvenčné poľnohospodárstvo, živé ploty, zber dažďovej vody v poľnohospodárstve bez poľnohospodárstva s poľami s gradientom viac ako 2 stupne, pobrežné nárazníky, biokoridory a zelené strechy a zelené steny. 

V mestských oblastiach sa v programe obnovy plánujú ekologizačné opatrenia na riešenie efektu mestských tepelných ostrovov: Treba ochladiť všetky mestá a dediny v regióne, nielen Košice, hlavné mesto regiónu. Identifikované stratégie sú zamerané na opätovné zavlažovanie pôdy a budovanie mestských projektov biologickej retencie, čím sa zlepšuje schopnosť pôdy udržiavať strom a vegetačný porast. Stratégie zahŕňajú aj inštaláciu priepustných chodníkov, zelených stien a zelených striech na chladenie miest. 

Celkový proces vykonávania programu je založený na štyroch krokoch: 1) budovanie technických, inštitucionálnych a finančných kapacít na prípravu vykonávania programu; 2) vykonávať činnosti v šiestich okresoch nachádzajúcich sa v rôznych geografických okresoch; 3) realizácia rozsiahlych projektov v lesnom hospodárstve, poľnohospodárstve a mestskom prostredí všetkých okresov, 4) monitorovanie a výskum. 

Kľúčovými zložkami programu obnovy sú výskum, monitorovanie a hodnotenie: vplyv opatrení na zadržiavanie vody na dopĺňanie podzemnej vody sa bude merať mapovaním zvýšenia výnosu poľnohospodárskych plodín a hodnotením potenciálu produkcie lesnej biomasy. Regionálna vláda využije výsledky na pravidelné prehodnocovanie programu obnovy a vypracovanie usmernení pre adaptačné stratégie. 

V rámci programu obnovy sa využili výsledky projektu financovaného EÚ zameraného na nadnárodné systémové dynamické modelovanie SIM4Nexus a jeho dvanásť prípadových štúdií na kvantifikáciu prínosov pre ekosystémy. Spoločnosť Sim4Nexus lepšie pochopila, ako navzájom súvisia politiky v oblasti vodného hospodárstva, potravín, energetiky, biodiverzity a využívania pôdy a ako ovplyvňujú ciele v oblasti klímy a udržateľnosti. V košickom modelovaní dažďovej vody sa zohľadňuje štruktúra pôdy, pórovitosť, topografia, geomorfické procesy povodí, ktoré sú predmetom rôzneho využívania pôdy a krajinnej pokrývky v krajských okresoch. 

Riadenie 

Prijatie programu obnovy podnietilo zásadné zmeny v systéme riadenia regiónu vytvorením šiestich nezávislých poradných rád pre vodu a obnovu pôdy pre šesť okresov regiónu. Spoločne tvoria zastrešujúcu regionálnu radu pre vodu, ktorá je pevne odhodlaná vykonávať program obnovy (podrobnejšie informácie o zložení týchto rád sú uvedené v časti „Účasť zainteresovaných strán“). 

Očakáva sa, že poradné rady pre vodu a obnovu pôdy budú koordinovať projekty na zadržiavanie vody stanovené v programe obnovy. Na dokončenie projektu majú dohliadať s prípadnou podporou vedeckých inštitúcií na Slovensku a aktívnym zapojením obcí. Agentúra na podporu regionálneho rozvoja Košice bola zriadená aj s cieľom pomáhať a radiť slovenskej vláde a Košickému kraju. 

Obce a mestské samosprávy podporujú program a vymenúvajú svojho „veľvyslanca pre vodu“ na koordináciu projektov na komunálnej úrovni. Mestské plány budú podliehať koordinácii zastrešujúcej regionálnej vodnej rady. 

Poradné rady pre vodu a obnovu pôdy v súčasnosti plnia poradnú funkciu prostredníctvom holistického medziodvetvového prístupu, ktorý podporuje zapojenie komunity. Riešenia blízke prírode, ako je opätovné zavlažovanie krajiny a revitalizácia povodia, zvýšia odolnosť povodí a budú riešiť potreby miestnych komunít. 

Na vykonávanie programu obnovy na úrovni okresov bolo prijatých šesť akčných plánov pre šesť okresov. Program obnovy bol vypracovaný od roku 2018 a schválený Radou Košického samosprávneho kraja 19. februára 2021.  

Program obnovy stavia drobných poľnohospodárov, mestá a dediny v regióne do centra iniciatív. Komunitný prístup rieši environmentálne otázky a venuje pozornosť aj sociálnemu aspektu, keďže sa v ňom zohľadňuje miestna zamestnanosť, ktorá je nevyhnutná pre úspech programu obnovy. Posilnenie postavenia miestnych komunít a poskytovanie práce nezamestnaným v súvislosti s obnovou umožní rovnaký prístup k príležitostiam, poznatkom a miestnym zdrojom. 

Po príprave prvého návrhu programu obnovy sa v roku 2019 uskutočnilo niekoľko zasadnutí. Na stretnutiach s poľnohospodármi, správcami lesov, podnikateľmi, dobrovoľníkmi a aktivistami sa zúčastnilo niekoľko zástupcov štátov spolu s regionálnymi a miestnymi orgánmi, napr. starostami. Od novembra 2019 do decembra 2020 sa uskutočnilo dvadsaťšesť zasadnutí poradného výboru pre vodné hospodárstvo s cieľom vypracovať akčné plány pre integrované hospodárenie s pôdou a vodou. O know-how sa podelilo približne 120 ľudí. Hlavným cieľom stretnutí bolo vytvorenie vodovodných dosiek na formovanie vízie integrovanej ochrany vôd v jednotlivých okresoch regiónu. 

Pre šesť okresov regiónu bolo nakoniec zriadených šesť poradných rád pre obnovu vody a pôdy. Každá zo šiestich rád sa zaviazala k riadnemu riadeniu krajiny a povodia svojej oblasti tým, že sa stará o prírodnú pôdu, mestské a vidiecke lesy, poľnohospodársku pôdu a pasienky a mestské oblasti vrátane obecných a súkromných nehnuteľností. 

Členmi rady sú zástupcovia obecných, mestských a regionálnych vlád, orgánov štátnej správy, podnikatelia, aktivisti, dobrovoľníci a verejnosť. Členovia vodohospodárskych rád vytvorili plány integrovanej ochrany vôd na svojom území, ktoré sa stali súčasťou rozvojovej stratégie regiónu. 

Program obnovy sa môže opierať o predchádzajúce úspešné skúsenosti získané v Košickom kraji, najmä v rámci predchádzajúceho Programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodia z rokov 2010 – 2012 a Košického vodného protokolu z roku 2005 pre vodu v 21. storočí.

V rokoch 2010 – 2012 boli v Košickom kraji a na celom území Slovenska v rámci programu revitalizácie nainštalované mnohé zariadenia na zadržiavanie vody, čo dokazuje ich úspech aj po niekoľkých rokoch pri znižovaní erózie pôdy, infiltrácii vody a revitalizácii krajiny. V mestách, dedinách, na poľnohospodárskej a lesnej pôde dokončené retenčné štruktúry pravidelne zachytávajú dažďovú vodu a sneženie, vďaka čomu sú mestá odolné voči intenzívnym zrážkam a zároveň ich uchovávajú počas období sucha. Pokračujúci vplyv týchto existujúcich štruktúr na zber dažďovej vody, ktoré boli dokončené v roku 2012, každoročne zvyšuje schopnosť krajiny zadržiavať vodu na území Slovenska o 10 miliónov m3 pre opakované prínosy pre ekosystémy a biodiverzitu.  

V rámci Košického vodného protokolu sa v rámci pilotného projektu mesta špongie, ktorý pokrýva len 3 hektáre, zachovali zrážky počas obdobia 18 rokov, čím sa zabránilo intenzívnemu odtoku a erózii pôdy. Podľa odhadov mimovládnej organizácie Ľudia a voda pridávajú stále fungujúce štruktúry odhadovanú kapacitu zadržiavania dažďovej vody 6 000 m 3ročne. Preto bolo v rokoch 2005 až 2023 k dispozícii najmenej 108 000 m3 vody na infiltráciu a evapotranspiráciu, pričom sa predchádzalo záplavám a chránili sa vlastnosti. 

Ďalším uznávaným prvkom úspechu predchádzajúcich programov, ktorý by sa mal zopakovať aj v súčasnom programe, bolo veľké úsilie o posilnenie postavenia komunít pri vytváraní pozitívnych environmentálnych riešení vo vlastnom záujme. Ekologické pracovné miesta boli vytvorené s cieľom obnoviť miestny kolobeh vody a uhlíka prostredníctvom programov obnovy povodia. Poskytujú odbornú prípravu a zamestnanie, ekologicky dostatočný rozvoj komunity, kultúrnu identitu a sebaúctu nezamestnaným a marginalizovaným komunitám. Na regionálnej a vnútroštátnej úrovni sa výrazne zvýšila informovanosť verejnosti a odborníkov o potrebe a význame opatrení na zadržiavanie vody a zber dažďovej vody.   

Program revitalizácie sa skončil predčasne z dôvodu politických zmien v koalícii národných vlád a z toho vyplývajúcich finančných priorít: pred ukončením programu sa použili len 4 % pridelených finančných prostriedkov. Financovanie bolo pozastavené pred zavedením akéhokoľvek monitorovania. Väčšina bývalých projektov obnovy však bola dokončená v slovenských regiónoch Kysuce, Turiec, Prešov, Horehronie a v niektorých obciach košického regiónu. Len v samotnom Košickom kraji sa v rámci národného slovenského revitalizačného programu v rokoch 2010 - 2012 dokončilo 250 000 m3 projektov zelenej infraštruktúry a zberu dažďovej vody. Vzhľadom na priemerné ročné zrážky v regióne z hodnotenia MVO Ľudia a voda vyplýva, že od roku 2010 bolo 12 miliónov m3 zachytávania dažďovej vody prínosom pre ľudí a prírodu v zúčastnených obciach košického regiónu. 

 
Ďalším obmedzením bola skutočnosť, že medzi štátom a bývalými vlastníkmi pôdy nedošlo k vysporiadaniu vlastníctva pôdy: súkromné pozemky boli znárodnené v 50. rokoch 20. storočia, keď boli veľké plochy súkromných pozemkov zahrnuté do družstevných fariem a do národných parkov.  To sa odráža v štatistikách Eurostatu, v ktorých sa uvádza celková priemerná plocha slovenského poľnohospodárskeho podniku 77 hektárov na poľnohospodársky podnik, čo je tretia najvyššia plocha v Európe. Veľké farmy sú určené na nadmerné odvodňovanie s cieľom uľahčiť intenzívne priemyselné poľnohospodárske postupy, eliminovať živé ploty a prirodzené zadržiavanie dažďovej vody. 

Úspech programu obnovy závisí od záujmu a možností financovania zo strany národnej vlády. V súčasnosti mu chýbajú dostatočné finančné prostriedky na monitorovacie a meracie stanice na hodnotenie úspešnosti obnovy povodia. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky preto pripravuje nový finančný nástroj – „Klimatický fond pre pôdu“, ktorý bude systematicky a vo veľkom rozsahu podporovať tieto druhy adaptačných a riadiacich opatrení. Uskutoční sa to v rámci systému certifikácie uhlíkovej a vodnej banky, ktorý sa pripravuje. Ministerstvo okrem toho podporuje integrovaný prístup k riadeniu krajiny, pôdy a vody. Ministerstvo predstavilo prístup NEXUS vo forme odborného dokumentu „Water for Climate Healing – A New Water Paradigm White Paper“na konferencii OSN o vode v roku 2023 (22. – 24. marca 2023) a počas koordinačného zasadnutia členských štátov EÚ, ako aj počas viacerých diskusií vo FAO.  Okrem toho sa v rámci nového projektu EÚ DALIA - Dunajský maják vyvíja metodika monitorovania, ktorá poskytuje integrovaný nástroj na lepšie rozhodovanie a lepšiu obnovu sladkovodných a brakických ekosystémov v povodí rieky Dunaj. 

Ďalšou prekážkou financovania je obmedzený prístup k finančným prostriedkom spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorá musí uznať zadržiavanie a infiltráciu vody do pôdy ako opatrenie. Súčasné vnútroštátne politiky poľnohospodárom veľmi sťažujú predkladanie žiadostí o dotácie na zber zrážok. Nový strategický plán SPP na roky 2023 – 2027 pre Slovensko po prvýkrát priniesol príležitosť zvýšiť schopnosť pôdnych a krajinných štruktúr zadržiavať vodu. Požiadavky na podávanie správ pre malých poľnohospodárov s viacerými poľnými hranicami sa ešte musia zjednodušiť.   

Napokon je veľmi potrebná koordinácia, t. j. systémová perspektíva. Hospodárenie s vodou je spoločné pre viaceré zainteresované strany a riadi sa rôznymi politikami. Verejní správcovia, ministerstvo poľnohospodárstva, ministerstvo hospodárstva a ministerstvo životného prostredia sa musia zaoberať manažmentom povodia v rámci systémového prístupu, ktorý podporuje všetky hospodárske činnosti a ekosystémové funkcie. V regióne Ko šice bola organizácia pracovných stretnutí so zainteresovanými stranami ešte viac skomplikovaná pandémiou COVID-19 a organizácia pracovných stretnutí na mieste bola v roku 2021 pozastavená. 

Opatrenia na zadržiavanie vody navrhnuté v programe obnovy majú merateľné prínosy z hľadiska zmierňovania povodní a očakáva sa, že zabránia škodám na infraštruktúre, ničeniu plodín, ničeniu majetku a narušeniu ekosystémov. Zlepšujú aj dopĺňanie podzemnej vody, čím zvyšujú hladinu vody, čo má prínos pre zásobovanie vodou. Konkrétne sa v programe obnovy považuje saturácia podzemných vôd za lacnejšiu a udržateľnejšiu alternatívu k uskladňovaniu povrchovej vody. Medzi očakávané prínosy (po úplnej realizácii programu regiónu Ko šice) patria: 12000 l/s doplnenia kolektora podzemnej vody, priemerné zníženie teploty o 0,7 °C (v celom regióne, ale 1,3 °C v mestách), 1,8 milióna ton sekvestrácie uhlíka do pôdy a biomasy, 3 200 nových pracovných miest a zvýšenie ročného výnosu plodín o 32 miliónov EUR v dôsledku zvýšenia úrodnosti pôdy (program obnovy). 

Zlepšená funkcia pôdnej hubky (schopná zadržiavať a filtrovať vodu) a zlepšená evapotranspirácia uľahčená rastlinami sú dôležitými prínosmi pre ekosystémy, ktoré boli kvantifikované v modelovaní SIM4Nexus. Po dokončení všetkých navrhovaných opatrení na zadržiavanie vody chladiaci účinok odparovania zmierni tepelné ostrovy a vyšle takmer 40 TWh tepla do horných vrstiev atmosféry. 

Očakáva sa tiež, že program obnovy významne prispeje k posilneniu biodiverzity, zníženiu zdravotných rizík, zníženiu znečistenia ovzdušia a prachu a poskytne sociálne prínosy. Región sa stane atraktívnejším, zlepší sa kvalita života, rozvinú sa vyššie hodnoty nehnuteľností a podporí sa miestny cestovný ruch, čím sa podporí miestne hospodárstvo. 

Celkové náklady na národný revitalizačný program v roku 2012 predstavovali 42 miliónov EUR a zamestnávali 8 000 ľudí v 488 mestách. Na základe predchádzajúcich skúseností s dokončenými projektmi zadržiavania vody (100 000 tisíc retenčných stavieb inštalovaných na Slovensku v rokoch 2010 – 2012) odhadujú projektanti, že výstavba jedného kubického metra bioretenčného objemu v rozvinutej urbanizovanej oblasti bude stáť 28 EUR/m3. Na vidieku (rôzne typy pôdy, ako sú lesy, poľnohospodárska pôda, pasienky, sady, záhrady, vinohrady) budú projekty na zadržiavanie vody stáť 5 EUR/m3. Celý košický región tak bude v priebehu desiatich rokov potrebovať investície vo výške 408 miliónov eur. Najvýznamnejšie investície budú smerovať do mestských oblastí. Projekty na zadržiavanie vody na poľnohospodárskej pôde si budú vyžadovať druhú najvyššiu investíciu a lesný ekosystém si bude nárokovať tretiu najvyššiu investíciu. (Odhady vychádzajú z nákladov na rok 2019 a je potrebné ich upraviť tak, aby odrážali súčasné ceny.) 

Všetky slovenské obce a regióny majú vlastné údaje, štatistiky a mapy o nehnuteľnostiach a využívaní pôdy. Tieto údaje uložené v katastroch nehnuteľností sa môžu použiť na posúdenie potrieb a zdrojov na realizáciu projektov hospodárenia s vodou podľa geografickej oblasti a typu využívania pôdy. 

Košický parlament 24. februára 2005 svojím uznesením schválil Košický vodný protokol v 21. storočí ako strategický dokument na ochranu vôd v košickej aglomerácii s cieľom predchádzať povodniam, suchu a iným vplyvom zmeny klímy. Cieľom protokolu bolo posilniť zadržiavanie dažďovej vody priamo v mestskej krajine, a tým obnoviť poškodené ekosystémy ako súčasť zdravého podnebia. V roku 2010 slovenská vláda prijala „Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodia“, ktorý umožňuje vykonávanie mnohých opatrení na obnovu v regióne. V roku 2019 podpísaním rezolúcie Organizácie Spojených národov č. 73/284 (dekáda obnovy ekosystémov 2021 – 2030) slovenská vláda posilnila svoj záväzok predchádzať degradácii ekosystémov, zastaviť ju a zvrátiť. Štátne ministerstvá, obce, mimovládne organizácie a podniky sa vyzývajú, aby spolupracovali na svojom úsilí o obnovu ako jednej zo strategických ciest na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií. Program obnovy Košíc na rok 2022 je pokračovaním tejto cesty a stanovuje strategické smerovanie regiónu do roku 2030. 

V roku 2018 regionálna vláda Košíc schválila prvý návrh programu obnovy, ktorý napokon prijala vo februári 2021. V roku 2019 bolo zriadených šesť nezávislých poradných rád pre vodu a obnovu pôdy pre šesť geografických okresov košického regiónu, ktoré spolu tvoria zastrešujúci regionálny výbor pre vodu. 

Program obnovy bol navrhnutý v roku 2018 a prijatý v roku 202 1 Košickým krajom. Jeho vykonávanie má desaťročný horizont od roku 2021 do roku 2030. Počas tohto obdobia sa plánuje realizácia a monitorovanie všetkých projektov. 

Životnosť programu obnovy je desať rokov. Očakáva sa však, že zmeny v systémoch riadenia a zavedené opatrenia na zadržiavanie vody s náležitou údržbou budú trvať dlhšie ako trvanie programu obnovy. 

Zuzka Mulkerin 
info@waterholistic.com 

Michal Kravčík
kravcik@ludiaavoda.sk  

Jaroslav Tesliar 
Director of the The Agency for the Support of Regional Development Košice 
jaroslav.tesliar@arr.sk, website link 

Martin Kovac 
State Secretary of the Ministry of Agriculture and Rural Development of the Slovak Republic 
martin.kovac@land.gov.sk, website link  

Plán vodohospodárskych rád Programu obnovy krajiny Košického kraja (pôvodný dokument) 

Michal Kravčίk et al (2012). Po nás, púšti a záplave?  

Sušnik a kol., 2022. Náklady a prínosy krajinných opatrení na zadržiavanie vody ako riešení blízkych prírode na zmiernenie vplyvov klímy vo východnom Nemecku, Českej republike a na Slovensku.  

Voda pre obnovu klímy. Nová vodná paradigma