Obnova mestských riek: udržateľná stratégia manažmentu dažďovej vody v Lodži, Poľsko

Lodž sa nachádza v zdrojovej oblasti osemnástich potokov. Blízkosť vody umožnila mestu stať sa hlavným výrobným centrom v 19.^storočí. Priemyselná minulosť a urbanizácia mesta Lodž viedli k vážnym problémom v oblasti vodného hospodárstva mesta. Väčšina mestských tokov mesta bola kanalizovaná a premenená na potrubné priepusty. To v kombinácii s vysokým podielom nepriepustných povrchov v meste a následným znížením schopnosti pôdy absorbovať dažďovú vodu prispelo k zvýšeniu povrchového odtoku a rýchlemu odtoku vody. V dôsledku toho boli časti mesta ťažko postihnuté povodňami počas búrok. Podľa prognózy RCP 8.5 (EURO-CORDEX in UAMW 2020) sa očakáva, že silné zrážky sa v tejto oblasti do konca storočia zvýšia o 15 – 25 percent, čo zase naznačuje zvýšenie tlaku na mestské odvodňovacie systémy.

Veľké časti mesta majú kombinované kanalizácie, čo znamená, že počas silných zrážok je prekročená kapacita čistiarne odpadových vôd, čo má za následok znečistenie prijímajúcej rieky. Degradácia sladkovodných biotopov v dôsledku znečistenia a umelého charakteru riek znižuje ich schopnosť zadržiavať vodu a samočistenia, čo zase vedie k horšej kvalite vody a horšiemu ekologickému stavu. Okrem toho nedostatok zelených plôch a otvorených vodných ciest v meste zvyšuje úroveň znečistenia ovzdušia, znižuje vlhkosť a spôsobuje značný efekt mestského tepelného ostrova. Spoločne ovplyvňujú zdravie a kvalitu života obyvateľov Lodže. Keďže sa očakáva, že teplota sa v budúcnosti zvýši, zvýši sa aj potreba chladného a zeleného prostredia schopného čeliť silným dažďom.

V Lodži sa sledovali dva hlavné ciele:

• Vypracovanie a demonštrácia stratégie a technológie na obnovu mestských riek na základe prírodných procesov s cieľom zlepšiť hospodárenie so zrážkovou vodou, zvýšiť zadržiavanie vody a zlepšiť kvalitu vody, čím sa podporí vyššia biodiverzita a zlepšenie kvality života.
• Vypracovanie celosystémového prístupu k územnému plánovaniu na základe koncepcie modro-zelenej siete. V koncepcii sa predpokladá, že riečne údolia a zelené plochy sú prepojené v procesoch mestského plánovania a rozvoja s cieľom vytvoriť rámec pre mesto, ktoré zadržiava vodu, podporuje zelenú infraštruktúru, podporuje zdravý životný štýl, priťahuje podniky a stáva sa odolným voči globálnej zmene klímy.

Prijaté riešenia zahŕňajú projekt obnovy realizovaný na rieke Sokołówka a rozvoj celkového prístupu k územnému plánovaniu na základe koncepcie modro-zelenej siete. Projekt SWITCH zaviedol proces zahŕňajúci viacero zainteresovaných strán (t. j. vzdelávaciu alianciu), do ktorého boli zapojení všetci aktéri v meste so záujmom o hospodárenie s vodou a prírodnými zdrojmi, ako aj regionálne a vnútroštátne zainteresované strany. Tento prístup viacerých zainteresovaných strán so silnými výskumnými prvkami viedol k uplatňovaniu zásad ekohydrológie (štúdium interakcií medzi vodou a ekosystémami) a integrovaného mestského vodného hospodárstva v demonštračnom projekte „obnova rieky Sokołówka“.

Rieka Sokołówka, ktorá je väčšinou zásobovaná odtokmi dažďovej vody, preteká čiastočne umelým kanálom a je náchylná na kvitnutie rias v dôsledku vysokého obsahu živín v dažďovej vode. Ciele projektu obnovy boli nasledovné:

• uplatňovať inovatívne ekosystémové biotechnológie v súlade so zásadami ekohydrológie;
• zvýšiť kapacitu riečneho systému s cieľom znížiť záplavy v mestách zvýšením kapacity na akumuláciu a čistenie vody,
• Obnoviť riečne funkcie s cieľom zlepšiť kvalitu života občanov a atraktívnosť mesta.

Prvým krokom pilotného projektu bolo získanie presných základných údajov (napr. chemická analýza spodných sedimentov a vody, biologické a ekologické údaje, rozpočet riečnej vody a modely riadenia dažďovej vody), ktoré sa použili na výber vhodných opatrení, ktoré sa majú vykonať. Tento krok poskytol informácie týkajúce sa návrhu a výstavby troch nádrží na dažďovú vodu (dokončených v rokoch 2006, 2009 a 2010) a systému sekvenčnej sedimentačnej biofiltrácie na čistenie dažďovej vody (dokončenej v roku 2011), ktorý bol patentovaný ako inovácia SWITCH. Okrem toho projekt viedol k širšiemu plánu obnovy rieky Sokołówka a plánu rozvoja parku rieky Sokołówka.

Projekt obnovy rieky Sokołówka a demonštrovaný prístup k mestskému plánovaniu prispeli k riešeniu týchto výziev súvisiacich so zmenou klímy:

• Zníženie vrcholov prietoku dažďovej vody prostredníctvom série rybníkov a nádrží, vytvorenie a obnova riečnych údolí a mokradí;
• zvýšenie retencie vody v mestskej krajine (zmiernenie extrémnych tokov, zvýšenie hladiny podzemnej vody, podpora mestskej vegetácie) uplatnením fytotechnológie;
• zvýšenie kvality vody, ekologickej stability sladkovodných zdrojov a ich únosnosti prostredníctvom ekohydrologickej regulácie v prúde;
• zvýšenie kvality života a estetických hodnôt v povodí obnovou riečneho koridoru, ekotónových zón a krajiny;
• Zlepšenie ľudského zdravia prostredníctvom podpory zdravého mestského prostredia začlenením modro-zelenej siete do plánu rozvoja mesta.

Zmeny v údolí Sokołówka vzbudili záujem miestnych developerov. Spoločnosť, ktorá investovala do obytnej oblasti v blízkosti rieky, mala záujem prispieť k udržateľnejšiemu hospodáreniu s dažďovou vodou a rozhodla sa zaviesť súvisiace riešenia, ako sú retenčné studne, takým spôsobom, aby sa všetka dažďová voda mohla úplne skladovať v ich investičnej oblasti. V iných oblastiach mesta, napr. v historickej oblasti Księży Młyn a rieky Jasień, sa objavilo niekoľko iniciatív zdola nahor zameraných na rieky a zelené plochy. Viaceré mimovládne organizácie sa začali zaujímať o zelenú a modrú infraštruktúru a možné využívanie jej služieb, napr. alternatívne udržateľné dopravné trasy (cyklistické trasy) alebo zelené dvory.

Pilotné činnosti obnovy riek vykonávané v okolí Sokołówky boli úspešné a presvedčili orgány Lodže a vodohospodárov o hodnote ich replikácie pre iné rieky v celom meste. Počas prvých rokov demonštračného projektu rieky Sokołówka výskumníci z Európskeho regionálneho centra pre ekohydrológiu na Poľskej akadémii vied v Lodži vyvinuli koncepciu modro-zelenej siete. Cieľom je vytvoriť rámec pre rozvoj mesta prostredníctvom siete (obnovených) riečnych systémov a zelených plôch (poľnohospodárske oblasti, parky a opustené priemyselné pozemky). Prepojenie „modrých“ a „zelených“ priestorov by mohlo pomôcť zachovať kontinuitu ekologických procesov a poskytnúť integrovaný prístup k zadržiavaniu dažďovej vody, ako aj k čisteniu a zlepšeniu mestskej mikroklímy, čím by sa umožnila flexibilná adaptácia na zmenu klímy, zlepšenie kvality života a lepšie životné prostredie v mestskej oblasti. Koncepcia nebola úplne implementovaná v plnom rozsahu, ale zostáva dôležitá v mestskom plánovaní a bola prehodnotená v prebiehajúcom rozvoji stratégie mesta pre adaptáciu na zmenu klímy (Ecopact). Plánovači mesta Lodž sa pokúšajú začleniť myšlienky modro-zelenej siete do plánov v centre mesta, keď to umožňujú miestne podmienky a predpisy. Všetky zelené prvky, ako sú parky, stromy a kvetinové záhony, sú dôležitou súčasťou mestského dizajnu v Lodži a cieľom mesta je vytvoriť zelené koridory na ich prepojenie.

Skúsenosti a predbežné výsledky projektu obnovy rieky Sokołówka sa využili aj v projekte EÚ LIFE+, ktorý sa uskutočnil v rokoch 2010 – 2015: ER-REK, Ekohydrologická obnova rekreačných nádrží Arturówek (Łódź) ako modelový prístup k obnove mestských nádrží. Renovované nádrže Arturówek poskytujú obyvateľom mesta dôležitú rekreačnú oblasť, ktorú v hlavnej sezóne navštevuje až 3000 ľudí denne. Systém sekvenčnej sedimentácie a biofiltrácie (SSBS) na čistenie dažďovej vody vyvinutý v Sokołówke a EH-REK sa neskôr využil na zvýšenie účinnosti v malých čistiarňach odpadových vôd.

Plán riečneho parku Sokołówka, ktorý bol spustený počas demonštračného projektu, schválila mestská rada v roku 2016 a výstavba sa začala chodníkmi a rekreačnou infraštruktúrou. V roku 2020 bola vypracovaná aj nová koncepcia širšej obnovy rieky Sokołówka a troch parkov na jej toku. Cieľom nového projektu rozvoja s názvom Údolie Sokołówky je spojiť riečny park Sokołówka, Mickiewiczov park a Wasiakov rybník s turistickým chodníkom, náučným chodníkom zameraným na vodu a ekosystém a cyklotrasou. V oblasti projektu pokračuje aj obnova rieky; vyčistia sa rybníky v parku Mickiewicz a zlepší sa SSBS na čistenie dažďovej vody. Okrem toho sa výrazne zlepší infraštruktúra a vybavenie parkov vrátane nových chodníkov, pouličného nábytku, detských ihrísk, toaliet a zrekonštruovanej reštaurácie.

Úzke väzby medzi výskumníkmi z Lodžskej univerzity a mesta Lodž, ktoré existujú od 90. rokov 20. storočia, poskytli pevný základ pre spoluprácu na projekte SWITCH. Spolupráca sa podstatne posilnila a rozšírila tak, aby zahŕňala ďalšie príslušné zainteresované strany, a to zriadením vzdelávacej aliancie SWITCH v Lodži: fórum zainteresovaných strán na výmenu nápadov, plánov a záujmov s pridelenými finančnými prostriedkami EÚ na jeho činnosti. Tento proces sa začal v marci 2006 a spočiatku zahŕňal zainteresované strany, o ktorých sa predpokladalo, že majú najkritickejšie úlohy v oblasti vodného hospodárstva. Postupom času sa identifikovali a zapojili ďalší dôležití aktéri. Medzi kľúčové zainteresované strany v Lodžskej vzdelávacej aliancii na jej vrchole patrili partneri z 25 rôznych organizácií, z ktorých najdôležitejšie boli:

• departementy mesta Lodž: komunálne riadenie, životné prostredie a poľnohospodárstvo, strategické plánovanie;
• Vodohospodárska a kanalizačná spoločnosť, ktorá prevádzkuje čistiarne odpadových vôd a vodovodné a kanalizačné siete v Lodži;
• spoločnosť Lodz Infrastructure Company, ktorá vlastní čistiarne odpadových vôd a vodovodné a kanalizačné siete v Lodži,
• čistiareň odpadových vôd Lodž;
• Výskumné ústavy: i) Katedra aplikovanej ekológie Lodžskej univerzity, ii) Európske regionálne centrum pre ekohydrológiu pod záštitou UNESCO – Medzinárodný inštitút Poľskej akadémie vied, iii) Technická univerzita v Lodži, iv) Lekárska univerzita v Lodži, v) Inštitút pracovného lekárstva v Lodži;
• Niekoľko mimovládnych organizácií, ktoré sa pripojili k Lodžskej vzdelávacej aliancii v roku 2009 pri spustení rozvoja modro-zelenej siete.

Vzdelávacia aliancia vybudovala a vyškolila facilitačný tím, vytvorila webovú stránku a komunikačnú stratégiu a usporiadala niekoľko stretnutí, školení a seminárov o rôznych otázkach hospodárenia s vodami v mestách. Každým seminárom sa rozšírilo členstvo v aliancii. Tím SWITCH v Lodži vykonával širokú škálu činností zameraných na zvyšovanie informovanosti a presadzovanie záujmov. Zahŕňali zapojenie mladých ľudí s cieľom zvýšiť ich informovanosť o environmentálnych otázkach a vzbudiť záujem o skryté rieky mesta. Zapojené boli aj masmédiá, najmä rozhlas a noviny.

Občania naďalej zohrávajú významnú úlohu pri rozvoji zelených a modrých oblastí Lodže. Občania napríklad iniciovali mnohé zlepšenia riečneho parku Sokołówka. Pokračuje aj spolupráca medzi mestom Lodž a miestnymi výskumnými ústavmi a spoločnosťami pôsobiacimi v oblasti infraštruktúry. Vodárenská a kanalizačná spoločnosť vytvorila chodník riek Lodž, aby ukázala, kde v meste tečú čiastočne pokryté rieky. Existujú aj nápady na odkrytie niektorých častí iných riek, napríklad v parku Źródliska a v Kilinskom parku.

Hlavné faktory úspechu možno zhrnúť takto:

• Účasť na projekte SWITCH bola hlavným hnacím faktorom, v neposlednom rade vďaka finančným prostriedkom dostupným prostredníctvom projektu. Účasť na projekte pomohla spojiť technické odborné znalosti s plánovaním v meste a zvýšiť informovanosť o potrebe zvážiť zelené a modré priestory v meste. Profesor z Lodžskej univerzity uviedol, že „SWITCH úplne zmenil pohľad mesta na vodu (...) Myšlienka, že voda a zelené plochy môžu byť v budúcnosti mesta Lodž v centre pozornosti, sa stala akceptovaným pohľadom na mesto“.
• Zapojenie zainteresovaných strán prostredníctvom vzdelávacej aliancie bolo silnou hnacou silou iniciatívy. Prostredníctvom aliancie sa vytvorili nové silné prepojenia medzi vedcami, subjektmi s rozhodovacou právomocou a ďalšími kľúčovými zainteresovanými stranami. Tieto prepojenia sa udržiavajú aj po ukončení projektu SWITCH.
• Veľká časť úspechu Learning Alliance je spôsobená silnými šampiónmi vo fóre. Zaviazaní jednotlivci, najmä profesor z Lodžskej univerzity, ktorý od 90. rokov 20. storočia podporoval obnovu riek, prispeli k procesu budovania partnerstva a udržiavania jeho chodu. Úspech vzdelávacej aliancie sa opieral aj o výrazné uľahčenie, častú komunikáciu a záväzok zainteresovaných strán zo všetkých organizácií pravidelne sa zapájať. Hoci vzdelávacia aliancia už oficiálne nefunguje, vytvorené prepojenia stále prinášajú výhody vo forme nových projektov, iniciatív a lepšej spolupráce medzi bývalými členmi vzdelávacej aliancie.

Financovanie zo strany EÚ bolo pre projekt veľmi dôležité. Celkový rozpočet projektu SWITCH na aktivity v Lodži vo výške približne 1 150 000 EUR pokryl náklady na univerzitu a mesto Lodž na päť rokov. Demonštračný projekt rieky Sokołówka mal rozpočet približne 700 000 EUR. Do aktivít vzdelávacej aliancie sa investovalo približne 130 000 EUR. Treba uviesť, že mnohé nepeňažné príspevky poskytli najmä výskumní pracovníci a doktorandi z výskumných inštitúcií v Lodži.

Viacnásobné prínosy projektu obnovy Sokołówka neboli kvantifikované, ale zahŕňajú aspoň zabránenie škodám spôsobeným mestskými záplavami, zvýšenú hodnotu atraktívneho mestského prostredia, prínosy pre zdravie v dôsledku zlepšenia kvality ovzdušia a zníženie efektu mestských tepelných ostrovov. Riešenie sa osvedčilo v praxi, pretože nádrže zbierajú prebytočnú vodu pri každom daždi a oblasť je zjavne atraktívnejšia pre život. V oblasti sa plánujú postaviť nové budovy a ľudia sú ochotní zaplatiť viac za byty v oblasti. Najdôležitejšie však je, že ľudia žijúci v tejto oblasti sú veľmi pripútaní k parkom a rieke, ktoré vytvárajú miestnu identitu.

V máji 2009 boli odporúčania pre modro-zelenú sieť začlenené do jedného z najdôležitejších strategických dokumentov mesta, ktorý sa použil ako základ pre územné plánovanie: Štúdium podmienok a smerov územného rozvoja mesta Lodž. V roku 2012 sa táto koncepcia oficiálne stala súčasťou Stratégie integrovaného rozvoja regiónu Lodž 2020+. Nadväzujúci projekt Arturowek Reservoirs priamo reaguje na požiadavky smernice EÚ 2006/7/ES o vodách určených na kúpanie a rámcovej smernice o vode 2000/60/EÚ.

Rekonštrukcia rieky Sokołówka sa uskutočnila predovšetkým počas projektu SWITCH v rokoch 2006 – 2011. Projekt obnovy nádrží Arturowek (EH-REK) využil prvé výsledky obnovy rieky Sokołówka a uskutočnil sa v rokoch 2010 – 2015. Následné rozvojové projekty, ktoré sa začali počas projektu SWTICH, neskôr rozvinulo mesto Lodž. Plán obnovy parku Sokołówka bol schválený v roku 2016 a v roku 2020 bola vypracovaná nová koncepcia širšieho plánu obnovy rieky Sokołówka.

Zatiaľ čo obnova poškodených ekologických systémov a ekosystémových funkcií je náročná a môže byť nákladná, je to aj dlhodobé riešenie a jeho účinky pravdepodobne presiahnu životnosť jednej generácie.

Maciej Zalewski
European Regional Centre For Ecohydrology Polish Academy of Sciences (ERCE PAS)
E-mail: m.zalewski@erce.unesco.lodz.pl 
UNESCO Chair on Ecohydrology and Applied Ecology, University of Lodz
E-mail: m.zalewski@erce.unesco.lodz.pl 

Aleksandra Sztuka-Tulińska
Environment Management Division in Department of Ecology and Climate
The City of Lodz Office
E-mail: a.sztuka@uml.lodz.pl 

SWITCH (Udržateľné hospodárenie s vodou zlepšuje zdravie miest zajtrajška), mesto Lodž, Lodžská univerzita, Európske regionálne centrum pre ekohydrológiu, Poľská akadémia vied