Vykonávanie stratégie zelenej mestskej infraštruktúry Vitoria-Gasteiz

Hlavnými výzvami v oblasti zmeny klímy pre Vitoria-Gasteiz sú zmeny v modeli zrážok, zvýšenie teploty a zvýšenie rizika záplav. Zmeny v zrážkach sa očakávajú najmä na jar s priemerným poklesom v rozmedzí od 10 % do 30 % do roku 2100. Očakáva sa tiež zvýšenie počtu udalostí s extrémnymi zrážkami až o 30 %. Štúdie tiež predpokladajú zvýšené riziko a nebezpečenstvo povodní. Očakáva sa tiež zvýšenie priemernej ročnej teploty a výskytu vĺn horúčav. Konkrétne, počas zimných mesiacov by sa minimálne teploty mohli do roku 2100 zvýšiť o 1 až 3 °C, zatiaľ čo počas letných mesiacov prognózy ukazujú možné zvýšenie maximálnych teplôt do roku 2100 až o 3 °C. V dôsledku týchto zmien sa do konca storočia očakávajú dlhšie a opakujúce sa vlny horúčav.

Vitoria-Gasteiz je mesto s viac ako 200 000 obyvateľmi, ktoré môže byť ovplyvnené náročnejšími klimatickými podmienkami. Z tohto dôvodu je mimoriadne dôležité vytvoriť zelené plochy, ktoré môžu znížiť vplyvy vĺn horúčav a efekt teplotných ostrovov typický pre mestské oblasti. Zelené oblasti budú podporovať aj ochranu, prepojenosť a zlepšovanie biodiverzity, ktoré sú relevantné z hľadiska zmierňovania zmeny klímy aj adaptácie na ňu.

Stratégiu zelenej mestskej infraštruktúry spustila mestská rada mesta Vitoria-Gasteiz v roku 2012 a zahŕňa aj projekt Korene zajtrajška, ktorý stále prebieha. Cieľom stratégie je preskúmať užitočnosť rôznych riešení zelenej mestskej infraštruktúry na riešenie rôznych mestských výziev, ako je zlepšenie biodiverzity, zmiernenie zmeny klímy a podpora adaptácie na zmenu klímy v meste. Zahŕňa aj štúdium mestských ekosystémových služieb, koncepcie multifunkčnosti zelenej mestskej infraštruktúry a s ňou súvisiacich prínosov. Na základe tohto všeobecného cieľa sa v stratégii zelenej mestskej infraštruktúry Vitoria-Gasteiz sledujú tieto konkrétne ciele:

1. Zlepšiť biodiverzitu v meste zvýšením priestorovej a funkčnej prepojenosti medzi mestskými a prímestskými zelenými oblasťami.
2. Zvýšiť služby poskytované mestskými ekosystémami a posilniť prírodné procesy.
3. Integrovať ekologické a hydrologické procesy a toky do mestského plánovania.
4. Znížiť efekt mestského tepelného ostrova, znížiť vplyv zmeny klímy a zlepšiť adaptáciu v meste.
5. Podporovať verejné využívanie zelených plôch, zvyšovať možnosti trávenia voľného času a rekreácie, zvyšovať prístupnosť a prepojenia medzi mestami, zachovávať kultúrne dedičstvo a tradičnú krajinu a rozširovať pocit identity a spolupatričnosti.
6. Vytvorte mestské prostredie, ktoré podporuje zdravie, pohodu a všeobecnú obývateľnosť mesta.
7. Zvyšovať informovanosť o vzťahu medzi prírodou a biodiverzitou a spoločnosťou, a najmä o tovaroch a službách, ktoré poskytujú ekosystémy, vrátane ich ekonomického ocenenia.
8. Prispievať k hospodárskemu rozvoju vytváraním pracovných miest.

Mestská rada mesta Vitoria-Gasteiz si uvedomuje, že je potrebné vypracovať nové stratégie a intervenčné projekty, ktoré premenia mesto na priestor, ktorý sa znovu spojí s prírodou a stane sa odolnejším, a preto v roku 2012 navrhla novú líniu činnosti založenú na uplatňovaní koncepcie zelenej mestskej infraštruktúry. Na tento účel vypracovala mestská rada stratégiu zelenej mestskej infraštruktúry Vitoria-Gasteiz. Táto stratégia súvisí s inými komunálnymi plánmi, ako je stratégia ochrany biodiverzity a plán boja proti zmene klímy a adaptácie na ňu, v ktorom sa zdôrazňuje potreba vytvoriť zelené plochy na zmiernenie príspevku mesta k zmene klímy, ako aj vytvoriť zelené infraštruktúry na zvýšenie odolnosti mesta a jeho schopnosti prispôsobiť sa zmene klímy.

Stratégia pre zelenú mestskú infraštruktúru sa vykonáva prostredníctvom rôznych intervencií v rôznych častiach mesta: Zelený kruh (séria parkov a polovidieckych oblastí okolo mesta), mestské parky a ekologické koridory spájajúce rôzne prvky (ako sú stromy pozdĺž vodných tokov alebo ulice lemované stromami), prázdne pozemky a dokonca aj budovy. Intervencie sú veľmi rôznorodé a v mnohých prípadoch majú viacero cieľov vrátane:

• Transformácia voľných pozemkov na nové zelené plochy;
• Zvýšenie biomasy a počtu stromov a kríkov v parkoch a záhradách.
• Zlepšenie funkcií biotopov v existujúcich zelených oblastiach prostredníctvom intervencií, ktoré zvyšujú mestskú biodiverzitu, zlepšujú ochranu pôvodných druhov a zlepšujú hospodárenie s vodou.
• Podpora ekologického poľnohospodárstva vo voľných a prímestských priestoroch.
• Propagácia zelene na fasádach a krytoch atď.

Medzi najvýraznejšie intervencie, ktoré sa už uskutočnili v rámci stratégie zelenej mestskej infraštruktúry, patrí mestská obnova ulice Gasteiz Avenue s technikami ekodizajnu a v súvislosti s ňou vytvorenie zelenej fasády v Kongresovom paláci Europa, ktorý sa nachádza na tej istej cestnej osi. Renovácia Gasteiz Avenue pozostávala v podstate z výstavby obnoveného riečneho koridoru, výsadby zarovnaných stromov pozdĺž nového kanála a výstavby ulíc bez áut. Inštalácia vertikálnej záhrady na fasáde Kongresového paláca Europa zloženej z pôvodných druhov prispela k zlepšeniu tepelnej a akustickej izolácie budovy, zníženiu znečistenia ovzdušia a zlepšeniu estetickej kvality životného prostredia.

Zároveň sa začali intervencie v rôznych štvrtiach s cieľom spoločne riešiť a reagovať na rad problémov súvisiacich s mestským riadením. Tieto zásahy sa uskutočňujú na súčasných voľných a zelených plochách, ako sú prázdne pozemky a parky. Prvá iniciatíva naturalizácie zelených plôch a voľných pozemkov bola realizovaná v susedstve Lakuabizkarra prostredníctvom projektu susedstva Lakua. Táto oblasť bola vybraná ako pilotný priestor na testovanie rôznych intervencií z hľadiska výkonnosti, aby ich bolo možné replikovať v iných oblastiach mesta, ako sú Zabalgana a Salburua, ktoré majú veľmi podobné charakteristiky ako oblasť Lakua. S cieľom zlepšiť ekologickú a environmentálnu funkčnosť existujúcich zelených plôch a voľných pozemkov, ako aj znížiť náklady, ktoré v súčasnosti vznikajú pri ich riadení a údržbe, projekt doteraz zasiahol v 50 rôznych priestoroch prostredníctvom rôznych druhov naturalizačných akcií. Prínosom týchto opatrení je zlepšený systém hospodárenia s vodami, ktorý znižuje riziko povodní, znižuje znečistenie ovzdušia, zlepšuje reguláciu teploty, ktorá znižuje efekt horúčav na ostrovoch atď.

Projekt Korene zajtrajška bude pokračovať do roku 2020. Obec Vitoria-Gasteiz okrem toho podpísala dohodu s Baskickou vodohospodárskou agentúrou (URA) o vypracovaní rôznych druhov zásahov s cieľom znížiť vplyv povodní v meste. Tieto projekty sa budú realizovať do roku 2020 a bude ich financovať baskická vláda.

Proces účasti sa uskutočnil počas fázy navrhovania stratégie, ako aj počas jej vykonávania. Okrem toho boli občania a iné súkromné zainteresované strany vo veľkej miere zapojené do projektu Korene zajtrajška s cieľom podporiť ich odhodlanie plniť ciele projektu. Zapojili sa do navrhovania projektu, ako aj do konkrétnych projektových akcií, ako sú dni výsadby stromov, do ktorých sa zapojilo viac ako 2 500 ľudí, a informačných kampaní vrátane účasti viac ako 3 000 študentov. Okrem spolupráce prostredníctvom uvedených opatrení by sa súkromné zainteresované strany mohli zúčastniť aj financovaním časti intervencií zahrnutých do projektu „Korienky zajtrajška“.

Zapojenie občanov a zainteresovaných strán z miestneho súkromného sektora sa považovalo za faktor úspechu, pretože pomohlo dosiahnuť konsenzus o potrebách, ako aj prínosoch vykonávania stratégie pre zelenú mestskú infraštruktúru.

Celková stratégia poskytuje zastrešujúci rámec pre navrhovanie a vykonávanie iných konkrétnych intervencií, ktoré preto môžu prispieť k rovnakým cieľom. Keďže plánované intervencie majú viacero cieľov, prinášajú vedľajšie prínosy nad rámec adaptácie na zmenu klímy.

Intervencie testované v štvrti Lakuabizkarra umožnili posúdiť výkonnosť rôznych modalít akcií a exportovať najvhodnejšie prístupy do iných štvrtí.

Rozpočet vyčlenený na renováciu Gasteiz Avenue a výstavbu zelenej fasády v Kongresovom paláci Europa predstavoval 10 miliónov EUR. Investície do projektu Green Ring dosiahli počas štyroch rokov realizácie 2 milióny EUR. Investícia do oblasti Lakuabizkarra dosiahla 415 000 EUR.

Celá stratégia zelenej mestskej infraštruktúry bola vypracovaná s cieľom posilniť mestskú biodiverzitu, ako aj zlepšiť prepojenosť a funkčnosť rôznych mestských a prímestských zelených plôch. Pokiaľ ide o adaptáciu na zmenu klímy, takéto zásahy prispievajú k zníženiu efektu tepelného ostrova a pomáhajú regulovať miestnu klímu. Okrem toho možno očakávať zvýšenie verejného využívania zelených plôch a príležitostí na voľný čas a rekreáciu. Napokon sa očakáva, že niektoré konkrétne opatrenia, ako napríklad zelená fasáda kongresu Palacio Europa, povedú k nižšej spotrebe energie v budove, ako aj k lepšej regulácii teploty v jej interiéri a blízkom okolí.

Normatívnym a právnym rámcom, v ktorom sa stanovuje stratégia zelenej mestskej infraštruktúry, je všeobecný plán mestského plánovania, ktorý sa v súčasnosti reviduje. Okrem toho má táto stratégia spoločné ciele s inými komunálnymi stratégiami a plánmi, ako je najmä stratégia ochrany biodiverzity obce Vitoria-Gasteiz vypracovaná v máji 2011. Hlavným cieľom Stratégie ochrany biodiverzity je zastaviť stratu biodiverzity a dosiahnuť priaznivý stav ochrany biotopov a druhov v obci, podporovať uznanie jej hodnôt a funkcií pre spoločnosť. V akčnom pláne stratégie v oblasti biodiverzity sa uvádza, že je dôležité vypracovať plán zelenej infraštruktúry osobitne pre mestskú oblasť, v ktorom sa stanovia potrebné opatrenia na zachovanie alebo podporu jej biodiverzity a zabezpečenie jej multifunkčnosti.

Ďalšími plánmi, ktoré priamo súvisia so stratégiou pre zelenú mestskú infraštruktúru, sú plán boja proti zmene klímy a adaptácie na ňu vrátane viacerých opatrení, ktoré možno vypracovať prostredníctvom vykonávania stratégie pre zelenú mestskú infraštruktúru. Stratégia pre zelenú mestskú infraštruktúru okrem toho vykazuje synergie aj s plánom pre udržateľnú mobilitu a verejný priestor a plánom mestského zdravia.

Stratégia pre zelenú mestskú infraštruktúru bola spustená v roku 2012 a jej vykonávanie sa začalo krátko potom. V nasledujúcich rokoch sa zamerala na renováciu ulice Gasteiz Avenue prostredníctvom techník ekodizajnu, ktorá bola dokončená v roku 2014, ako aj na zelenú fasádu Kongresového paláca Europa, ktorý bol postavený v rokoch 2014 až 1015.

V súčasnosti sa vykonávajú intervencie týkajúce sa štvrtí v rámci tej istej stratégie zelenej mestskej infraštruktúry. Intervencia v štvrti Lakuabizara bola iniciovaná v roku 2015 a dokončená v roku 2016 prostredníctvom projektu naturalizácie zelených plôch a voľných pozemkov. To umožnilo testovanie výkonov rôznych intervencií, ktoré sa majú exportovať do iných štvrtí a priestorov mesta, ako sú nové štvrte Zabalgana a Salburua.

V stratégii sa neurčuje konkrétny konečný dátum; nové projekty a intervencie sa budú navrhovať a vykonávať dovtedy, kým Rada vyčlení rozpočet na ich realizáciu.

Andrés Alonso
City Council of Vitoria-Gasteiz
E-mail: aalonso@vitoria-gasteiz.org 
General e-mail: informacion@vitoria-gasteiz.org 

Centro de Estudios Ambientales, Ayuntamiento de Vitoria-Gasteiz – Centrum environmentálnych štúdií, mestská rada mesta Vitoria-Gasteiz