Ekonomika riadenia silných dažďov a dažďovej vody v Kodani – plán riadenia Cloudburst

V Kodani došlo za posledných šesť rokov k štyrom veľkým zrážkam. Najväčšia škoda v roku 2011 spôsobila škody v celkovej výške viac ako 6 miliárd DKK. Nezahŕňa to priame náklady na opravu komunálnej infraštruktúry ani nepriame náklady, ako je strata príjmov, strata obchodnej činnosti, rastúce poistné alebo spoločnosti, ktoré sa rozhodli odísť z mesta Kodaň.

Podľa kodanského plánu na adaptáciu na zmenu klímy je hlavnou výzvou pre Kodaň v súvislosti so zmenou klímy v budúcnosti čoraz väčší úbytok. Očakáva sa, že zrážky sa zvýšia, zatiaľ čo výskyt dažďov sa zároveň zníži, čo povedie k intenzívnejším dažďom a následným záplavám. Na základe prognóz IPCC podľa scenára A2 dánsky meteorologický inštitút predpokladá, že v zimných mesiacoch bude v roku 2100 o 25 – 55 % viac zrážok, pričom v lete dôjde k poklesu o 0 – 40 %. Intenzita silných zrážok by sa zároveň mohla zvýšiť o 20 – 50 %. V adaptačnom pláne sa poukazuje na to, že intenzita dažďa s návratnosťou 10 rokov sa do roku 2100 zvýši približne o 30 %, čo je zmena, ktorá by prekonala existujúce kanalizačné a odtokové systémy.

Ekonomické posúdenie nákladov na škody spôsobené Kodani v prípade, že sa nepodniknú žiadne kroky na prispôsobenie súčasného odtoku a kanalizácie, sa odhaduje na približne 16 miliárd DKK za 100 rokov. Až 9 miliárd DKK z tejto sumy sa už „vyčerpalo“ pri nedávnych veľkých zrážkach.

Matematický model odtoku MIKE URBAN sa použil na analýzu existujúcich podmienok a projektovanie vplyvu zmeny klímy na povodne v Kodani. Viaceré scenáre sa posudzovali s použitím harmonogramov na rok 2010 (ako základný scenár), roky 2060 a 2110 a so zreteľom na frekvenciu budúcich povodní (10, 20, 100 rokov) a na to, či sa vykonávajú opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy alebo nie. Výsledky výpočtov sú prezentované ako mapy zraniteľnosti znázorňujúce rozdiely v hĺbke vody v zaplavených oblastiach. Z výsledkov modelových simulácií na rok 2060 vyplýva, že 10-ročné dažde by zaplavili oblasť väčšiu ako v roku 2010 (58 oproti 48 hektárom), ale že vykonávaním nových opatrení by sa minimalizovali záplavy spôsobené 100-ročnými dažďami. Výsledky scenára v roku 2110 sa zamerali na 100-ročné dažde a rozdiely v záplavách s adaptáciou na zmenu klímy alebo bez nej. Bez adaptácie by bolo zaplavených 742 hektárov mesta, pričom adaptácia by ovplyvnila len 235 hektárov.

Cieľom plánu manažmentu oblačnosti je znížiť vplyvy záplav spôsobených silnými dažďami, pri ktorých sa očakáva zvýšenie frekvencie v dôsledku zmeny klímy. Plán vychádza z podrobného sociálno-ekonomického posúdenia s cieľom zistiť, či sa výbuchy oblakov a manažment dažďovej vody môžu vyplatiť spoločnosti ako celku. Predtým bolo povolené vypúšťanie kanalizácie na úroveň zeme raz za 10 rokov. Podľa nového plánu riadenia bude vypúšťanie kanalizácie stále povolené dosiahnuť úroveň zeme len raz za 10 rokov, ale priemerná hladina vody bude môcť osamotene prekročiť úroveň zeme o 10 cm raz za 100 rokov (okrem oblastí určených na kontrolu povodní).

Mesto Kodaň nemá kapacitu ani hospodárske zdroje na vykonávanie všetkých opatrení naraz. Plán riadenia cloudburstu funguje s minimálnym časovým rámcom 20 rokov, čo si vyžaduje stanovenie priorít jednotlivých projektov v súlade s kodanským plánom adaptácie na zmenu klímy.

Pluviálne povodňové riziko sa bude riešiť prostredníctvom adaptívnych opatrení na ukladanie alebo vypúšťanie prebytočnej vody na úrovni zeme, ako je opätovné otvorenie potokov, výstavba nových kanálov alebo zriadenie jazier a väčšieho počtu zelených plôch a využívanie ciest s vysokými obrubníkmi, aby sa do nich dostala pluviálna povodňová voda. Okrem toho v najhustejšie zastavanej oblasti centrálnej Kodane môže byť voda odklonená do prístavu veľkými potrubiami. Plán riadenia Cloudburst pozostáva najmä zo štyroch povrchových riešení, ako aj riešení založených na potrubí vrátane:

• cesty a potrubia s dažďovou vodou, ktoré prepravujú vodu smerom k jazerám a prístavu;
• cesty na zadržiavanie vody;
• oblasti určené na zadržiavanie veľmi veľkého objemu vody, napr. parky, ktoré by sa počas povodní mohli zmeniť na jazerá;
• Zelené cesty na zadržiavanie a zadržiavanie vody v menších bočných uliciach.

Plánuje sa 300 projektov a mesto raz ročne rozhodne o tom, ktoré projekty sa budú realizovať prostredníctvom výberu priorít, pričom zohľadní:

• Oblasti s vysokým rizikom: V súvislosti s kodanským plánom adaptácie na zmenu klímy bola vypracovaná analýza rizík. Výsledky boli prezentované ako mapa rizík, v ktorej sa presne určili mestské oblasti s najvyšším rizikom záplav (vyjadrené v DKK), a teda oblasti, v ktorých by mali adaptačné opatrenia najväčší účinok.
• Oblasti, v ktorých sa opatrenia ľahko vykonávajú: Oblasti, v ktorých možno pomocou relatívne jednoduchých opatrení odvádzať záplavovú vodu do lokalít, na ktoré nebude mať vplyv. Išlo by o oblasti v blízkosti prístavu, ako sú Ny Kongensgade a Ved Stranden, kde sa v roku 2012 realizovali projekty pluviálnych povodní na ochranu oblastí pred povodňami vytvorením otvorov v nábreží, čím by sa umožnilo odvádzanie dažďovej vody do prístavu.
• Oblasti s prebiehajúcimi projektmi rozvoja miest: Náklady na projekty záplavových oblastí sa často môžu výrazne znížiť, ak sa realizujú v spojení s projektmi renovácie a novými projektmi rozvoja miest (napr. obnova ciest).
• Oblasti, v ktorých je možné dosiahnuť synergické účinky, napr. kombináciou iniciatív v oblasti povodňového rizika s iniciatívami iných mestských systémov, ako sú smernice miestnych orgánov o vode.

Odhaduje sa, že v nasledujúcich 20 až 30 rokoch sa bude realizovať približne 15 projektov ročne. Okrem stanovenia priorít projektov z hľadiska významu pre prevenciu povodní sa vykonalo sociálno-ekonomické posúdenie. Posúdenie pozostáva z:

• Posúdenie rizika záplav v prípade väčšieho množstva dažďa a prívalových lejakov, ako aj nákladov na škody, ktoré môžu spôsobiť v priebehu nasledujúcich 100 rokov, ak neurobíme nič („bežný postup“).
• Výpočet stavebných a prevádzkových nákladov v tradičnom riešení (kanalizácie) a kombinovanom alternatívnom riešení.
• Porovnanie nákladov v oboch riešeniach a prínosov pri znižovaní škôd v meste vo vzťahu k „bežnej situácii“ (analýza nákladov a prínosov). Tento výpočet poskytuje odpoveď na otázku, či sú riešenia výhodné v súvislosti s nečinnosťou („bežný postup“).
• Porovnanie tradičného riešenia a alternatívneho riešenia vo vzťahu k stanoveným cieľom služby (analýza nákladovej efektívnosti), ktoré poskytuje odpoveď na otázku, aké riešenie je najvýhodnejšie, ak existuje želanie splniť ciele služby obce.

V posúdení sa zohľadnil faktor čistého zaťaženia vo výške 17 % a strata daňovej deformácie vo výške 20 % v rámci odhadovaných stavebných nákladov. Vzhľadom na to, že riešenia sa realizujú postupne v priebehu 20 rokov, pridávajú sa 1 % ročne v prevádzkových nákladoch na povrchové riešenia a 0,5 % ročne v prípade iných riešení.

V posúdení sa zistilo, že hoci tradičné kanalizačné riešenie aj alternatívne riešenie spĺňajú ciele obce týkajúce sa dažďovej vody a výbuchov oblakov, výsledkom alternatívneho riešenia sú vyššie čisté prínosy. Náklady na tradičné kanalizačné riešenie sa odhadujú na 20 miliárd DKK v porovnaní s 13 miliardami DKK alternatívneho riešenia. Obidve riešenia by znížili náklady na škody o 16 miliárd DKK; čistý zisk alternatívneho riešenia je teda 3 miliardy DKK v porovnaní s čistou stratou tradičného riešenia vo výške 4 miliardy DKK.

Na ilustráciu neistôt v ekonomickom posúdení sa vykonal dodatočný výpočet alternatívy na základe usmernení ministerstva financií z roku 2013 týkajúcich sa sociálno-ekonomického diskontovania. Z výpočtu vyplýva, že celkové škody sa počas 100 rokov zvýšia zo 16 miliárd DKK na 18 miliárd DKK a že čistý zisk sa takisto zvýši z 3 miliárd DKK na 5 miliárd DKK. Tento výsledok je spôsobený najmä tým, že ministerstvo financií pripisuje väčšiu váhu ďalšiemu znižovaniu škôd v budúcnosti.

Plán riadenia systému Cloudburst, ktorý vypracovalo mesto Kodaň, bol koordinovaný s Køben-havns Energi (kodanská energetika), mestom Frederiksberg a Frederiksberg Forsyning (spoločnosť poskytujúca verejnoprospešné služby vo Frederiksbergu), keďže všetka dažďová voda padajúca do Frederiksbergu počas extrémnych zrážok vedie buď k čistiarni odpadových vôd, alebo do mora cez mesto Kodaň. Okrem toho sa začala spolupráca so susednými miestnymi orgánmi, ktoré vedú povrchovú vodu a odpadovú vodu cez mesto do spoločných čistiarní odpadových vôd alebo do spoločných vodných tokov a jazier.

Zistilo sa niekoľko výziev pri realizácii projektov v pláne riadenia cloudburstu:

• Projekty sa budú musieť realizovať na súkromných cestách. Do plánu bolo zahrnutých 132 km súkromných ciest (približne 30 %) a vlastníci ciest sa môžu rozhodnúť, či sa projekty zrealizujú. Môže byť potrebné zakúpiť cesty, ktoré sa považujú za kľúčové pre riadenie (v súčasnosti bolo identifikovaných 9 km ciest).
• Plán môže mať vplyv na ciele ochrany. Uskutočnila sa počiatočná analýza vplyvu plánu na životné prostredie a existuje možnosť získať výnimky od Rady pre ochranu prírody v niekoľkých oblastiach.
• Prioritizácia projektov kladie dôraz na rozsiahle projekty, ktoré si budú vyžadovať spoluprácu medzi obcami a aj súkromnými vlastníkmi pôdy.
• Stormwater bude potrebné ošetriť, aby sa zabezpečila správna kvalita vody; Riešenia sa testujú.

Náklady

Stavebná ekonomika je vypočítaná vo vzťahu k tomu, čo by stálo vytvorenie systému pre oblačnosť a manažment dažďovej vody v Kodani, ak by bol postavený zajtra. Celkový odhad stavebných nákladov sa preto líši od sociálno-ekonomických nákladov opatreniami, pri ktorých sa náklady počítajú z hľadiska súčasnej hodnoty v dlhšom časovom rámci s dodatkom 37 % v poplatkoch a daňovej deformácii. Odhad výstavby obsahuje 20 % na plánovanie projektu a 20 % na nepredvídané výdavky. Odhad neobsahuje odpisy a prevádzkové náklady. Vybudovanie kombinovaného riešenia bude stáť 11 miliárd DKK v cenách roku 2015:

• Povrchové riešenia budú stáť približne 4,975 miliardy DKK. Náklady na komunálne a súkromné projekty spolufinancovania sa uhradia prostredníctvom poplatkov za vodu.
• Potrubie Cloudburst bude stáť približne 2,66 miliardy DKK a bude pokryté poplatkami za vodu (HOFOR).
• Odpojenie a pripojenie mimo hraníc nehnuteľností bude stáť približne 1 miliardu DKK a bude pokryté poplatkami za vodu (HOFOR).
• Ochrana domov s protipovodňovými spätnými ventilmi a odpojením v rámci hranice nehnuteľností sa odhaduje na približne 2,4 miliardy DKK, ktoré financujú vlastníci pôdy.

Možnosť zlepšenia mestského priestoru bude stáť približne 1 miliardu DKK a bude financovaná mestom Kodaň.

Odhad zahŕňa celkové náklady, ktoré vznikli mestu Kodaň, spoločnosti Capital Area Supply Company (HOFOR) a súkromným vlastníkom pozemkov. Spoločnosti Frederiksberg Forsyning a Nordvand sú súčasťou riešenia v Kodani, pretože riadenie cloudburstu v týchto obciach závisí od kodanského riešenia a naopak. Ak tieto verejnoprospešné služby prispejú sumou 900 miliónov DKK, odhad výstavby kombinovaného riešenia predstavuje 12 miliárd DKK.

Časť kombinovaného riešenia, ktorá sa týka výlučne hospodárenia s vodou (hydraulická funkcia), sa môže financovať z poplatkov za vodu. Poplatky za vodu sa zvýšia, aby pokryli tieto náklady. Odhaduje sa, že poplatok za vodu v domácnosti, ktorá spotrebuje 110 metrov kubických vody ročne, by sa zvýšil v priemere o 890 DKK ročne.

Kombinované riešenie si okrem toho vyžaduje, aby súkromné osoby investovali do protipovodňových spätných ventilov atď. a miestneho odvodňovania dažďovej vody. Ak sa implementácia manažmentu oblačnosti a dažďovej vody skoordinuje s inými stavebnými projektmi v meste, možno ušetriť až 1 miliardu DKK počas celého obdobia implementácie.

Prínosy

Plán riadenia cloudburst prispeje k zvýšeniu hodnoty nehnuteľností a zvýšeniu zamestnanosti. Odhaduje sa, že zlepšenie mestského priestoru s rekreačnou hodnotou zvýši ceny nehnuteľností v Kodani o takmer 1,4 miliardy DKK. Modernizácia mestských priestorov môže tiež zvýšiť príjmy z dane z nehnuteľností v dôsledku výrazného zvýšenia hodnoty tých nehnuteľností, ktoré susedia s parkmi. V priebehu 100 rokov budú tieto dodatočné príjmy predstavovať hodnotu v súčasných cenách vo výške 1 miliardy DKK. Systém vyrovnávania je však v súčasnosti štruktúrovaný tak, že 66 % príjmov z dane z nehnuteľností v Kodani je zahrnutých do vyrovnávania a následne ide do iných obcí.

Vo fáze výstavby možno vytvoriť celkovú zamestnanosť vo výške viac ako 13 000 ekvivalentov plného pracovného času s daňovými príjmami vo výške 1,6 miliardy DKK. Daňové príjmy vytvorené v dôsledku dodatočných pracovných miest v stavebníctve a stavebníctve vždy pripadajú obci, v ktorej má zamestnanec bydlisko. Účinok preto nebolo možné vypočítať len v samotnom meste Kodaň. Ak sa dodatočne zahrnie výstavba zariadení na zlepšenie mestského priestoru, počet nových ekvivalentov plného pracovného času sa zvýši na viac ako 15 000 a daňové príjmy na približne 2 miliardy DKK.

Z posúdenia vyplýva, že za súčasných okolností môžeme očakávať celkový prínos kombinovaného riešenia v Kodani vo výške 5 miliárd DKK v porovnaní so situáciou, v ktorej mesto nerobí nič. Sociálno-ekonomický prínos výberu kombinovaného riešenia v porovnaní s tradičným riešením kanalizácie je približne 9 miliárd DKK. V sociálno-ekonomickom posúdení sa porovnávajú náklady na tieto dve riešenia a prínosy, ktoré sa majú dosiahnuť znížením škôd v meste v porovnaní s prístupom za nezmenených okolností, a analyzuje sa nákladová efektívnosť pri riešení problémov s dažďovou vodou.

Súčasné právne predpisy o životnom prostredí a odpadovej vode dostatočne nezabezpečujú optimálne nakladanie s rastúcim množstvom záplavovej vody z environmentálneho a finančného hľadiska. Mesto Kodaň preto predložilo niekoľko návrhov na zmeny, ktoré má posúdiť dánske ministerstvo životného prostredia. Návrhy na zmeny predložené mestom Kodaň sa týkajú predovšetkým zmien pravidiel platieb týkajúcich sa odpadových vôd a dánskeho zákona o plánovaní. Existujúce právne predpisy bránia vykonávaniu opatrení tam, kde sa existujúce cesty budú využívať ako povodňové cesty pre záplavovú vodu. Je to preto, že podniky verejnoprospešných služieb môžu financovať len projekty priamo súvisiace s nakladaním s odpadovými vodami. Riešenie povodňového rizika, pri ktorom by sa napríklad cesty mali použiť na odvodnenie záplavovej vody, nemôže byť podľa súčasných právnych predpisov financované z príjmov z poplatkov. Ak majú Københavns Energi (Kodaňská energetika) a Frederiksberg Forsyning (úžitková spoločnosť) vykonať tieto opatrenia, bude potrebné označiť cesty čiastočne ako čistiarne odpadových vôd. To však nie je možné pri súčasnom zákone o platbách, zákone o cestách a zákone o ochrane životného prostredia.

V rokoch 2013 – 2014 bol podrobný plán riadenia vrátane návrhu riešení v každom zo siedmich povodí. Navrhované riešenia boli rozdelené do 300 projektov, ktoré sa teraz začínajú realizovať len raz ročne.

približne 100 rokov v prípade kanalizácie; na neurčito pre vytvorené parky.

Jan Rasmussen
The City of Copenhagen
Technical and Environmental Administration
PO box 457
DK - 1505 København V
E-mail: jrasmu@tmf.kk.dk

Generic e-mail contact

Hlavné mesto Kodaň