Plány manažmentu povodňových rizík

Podľa Európskej environmentálnej agentúry sa dôsledky pluviálnych, riečnych a pobrežných povodní v Európe celkovo zhoršia v dôsledku zvýšenia intenzity a frekvencie povodní v dôsledku zmeny klímy (EEA, 2016, 2020). Podľa scenára nezmeneného prístupu by do roku 2050 mohlo dôjsť k takmer päťnásobnému zvýšeniu ročných hospodárskych strát vyplývajúcich z povodní v Európe [SWD(2019) 439].

Povodne môžu byť spôsobené: i) silné zrážky alebo voda z roztopenej vody, ak je prekročená infiltračná kapacita pôdy; ii) rieky, ak vypúšťanie prevyšuje kapacitu vodných tokov a úniky vody z obvyklých riečnych korýt, ktoré sa šíria po celej krajine, iii) alebo prudké búrky zodpovedné za pobrežné záplavy. Očakáva sa, že zmena klímy zvýši frekvenciu a rozsah extrémnych zrážok, zvýši priemerné a extrémne teploty (ktoré sú dôležité pre ľad a topenie snehu), zvýši hladinu mora a zintenzívni búrku s negatívnymi účinkami na extrémnu hladinu mora, čím sa ešte viac zhorší riziko záplav. Na druhej strane zmena využívania pôdy a antropologický tlak na rieky neustále ovplyvňujú prirodzenú retenčnú a odvodňovaciu kapacitu ich povodí. Mohlo by sa to premietnuť do podstatného zvýšenia povrchového odtoku a následne do vrcholového vypúšťania riek, ktoré by sa malo zvýšiť v rôznych častiach severozápadnej Európy (Blöschl a kol., 2019). V nízko položených pobrežných oblastiach môže súbežný výskyt vysokej hladiny mora a zrážok, ktoré vedú k veľkému odtoku, spôsobiť zložené záplavy (Bevaqua a kol., 2019).

V posledných rokoch sa manažment povodní posunul od čistej ochrany pred povodňami k integrovanému manažmentu povodňových rizík. V Európe sa tento posun odráža v smernici EÚ o povodniach, ktorá sa má vykonávať v koordinácii s rámcovou smernicou EÚ o vode. V smernici o povodniach sa od členských štátov vyžaduje, aby vypracovali plány manažmentu povodňových rizík v súlade s plánmi manažmentu povodia podľa rámcovej smernice o vode. V tomto procese sa krajiny vyzývajú, aby vyhodnotili povodňové riziko na úrovni povodia rieky, zostavili mapy oblastí náchylných na povodne a informovali miestne komunity o týchto rizikách. Mapy povodňového rizika musia zahŕňať geografické oblasti, ktoré by mohli byť zaplavené v prípade udalostí s nízkou (scenár extrémnej udalosti), strednou (napr. s obdobím návratnosti ≥ 100 rokov) a vysokou pravdepodobnosťou. Pri každej z týchto udalostí by posúdenie malo poskytnúť prehľad o priestorovom rozsahu povodne, hladine vody a rýchlosti toku vody. Mapy povodňových rizík sú takisto veľmi užitočné na informovanie zainteresovaných strán o expozícii a zraniteľnosti oblastí náchylných na povodne.

Očakáva sa, že plány manažmentu povodňových rizík sa budú zaoberať všetkými relevantnými aspektmi riadenia rizík so zameraním na prevenciu, ochranu, pripravenosť a strednodobé a dlhodobé plánovanie, pričom sa zohľadnia charakteristiky konkrétneho povodia alebo čiastkového povodia, ktorým sa zaoberajú. V plánoch manažmentu povodňového rizika možno zvážiť kombináciu zelených a šedých opatrení na zmiernenie problémov súvisiacich s povodňami na úrovni povodia. Tradičné riešenia ochrany pred povodňami (šedá) zahŕňajú priehrady, hrádze, kanály, ochranu pred víchricou a bariéry vo všeobecnosti. Plány manažmentu povodňových rizík môžu zahŕňať aj podporu ekologických opatrení vrátane: udržateľné postupy využívania pôdy, riadené ústupy z oblastí náchylných na povodne, zlepšenie zadržiavania vody prostredníctvom ochrany a rekvalifikácie záplavových oblastí a mokradí, ako aj kontrolované záplavy určitých oblastí v prípade povodne. Medzi dôležité riešenia, ktoré môžu znížiť vystavenie ľudí a majetku povodniam, patrí aj zvyšovanie informovanosti, včasné varovanie a využívanie systémov poistenia.

Vykonávanie smernice EÚ o povodniach si vyžaduje vytvorenie mechanizmov účasti verejnosti s cieľom zabezpečiť zapojenie občanov do cyklu manažmentu povodní. Všetky posúdenia, mapy a plány vypracované podľa smerníc o povodniach a rámcovej smernice o vode sa musia sprístupniť verejnosti a nahrať do spoločného digitálneho úložiska WISE, ktoré spravuje Európska environmentálna agentúra.

Plány manažmentu povodňových rizík si vyžadujú vstupy od rôznych úrovní inštitúcií (vnútroštátnych a regionálnych) a od veľkého súboru kompetencií. Využili sa rôzne konzultačné kanály s verejnosťou a zainteresovanými stranami a celkovo bola do prípravy prvých plánov manažmentu povodňových rizík (ktoré sa mali uskutočniť do roku 2015) zapojená široká škála zainteresovaných strán. Spomedzi príslušných zainteresovaných strán je veľmi dôležité aj zapojenie súkromných subjektov, keďže vykonávanie opatrení stanovených v plánoch manažmentu povodňových rizík veľmi často priamo alebo nepriamo ovplyvňuje súkromné nehnuteľnosti.

V niektorých prípadoch bolo vykonávanie smernice o potravinách prospešné pri zlepšovaní a posilňovaní nedostatočnej koordinácie a spolupráce medzi rôznymi sektormi (napr. protipovodňová ochrana, núdzové plánovanie, civilná ochrana, priestorové plánovanie, poistenie, obnova riek), subjektmi s rozhodovacou právomocou a zainteresovanými stranami pôsobiacimi v rôznych priestorových rozsahoch. Napriek takémuto významnému úsiliu je nedostatočná koordinácia medzi rôznymi subjektmi a konkrétne medzi plánmi manažmentu povodňových rizík a národnými adaptačnými stratégiami alebo plánmi stále významnou medzerou v spoločnom riadení povodňového rizika.

V dôsledku procesu mapovania povodní sa zmapovala a posúdila zraniteľnosť veľkého počtu európskych vodných tokov a pobrežných oblastí, čo poskytlo veľmi užitočné poznatky na riadenie oblastí náchylných na povodne. V prvom cykle plánov manažmentu povodňových rizík sa však pluviálne povodňové riziko (v dôsledku silných zrážok presahujúcich kapacitu infiltrácie do pôdy) nepovažovalo za rovnako relevantné a jeho posúdenie bolo menej podrobné v porovnaní s hodnotením riečneho a pobrežného rizika.

Dostupnosť údajov a ľudské a finančné zdroje potrebné na vykonávanie procesu mapovania a posudzovania povodní, a to aj vzhľadom na prognózy zmeny klímy, patria medzi hlavné obmedzenia pri riešení plánov manažmentu povodňových rizík.

V smernici o povodniach sa ako jednotka manažmentu prijíma stupnica povodia a uplatňuje sa viacúrovňový prístup k stanovovaniu cieľov a noriem, čo je pozitívnym atribútom adaptívneho riadenia, najmä vzhľadom na zmeny klímy. Nedostatok vhodných nástrojov formálne začlenených do právneho systému, ktoré podporujú mechanizmus spolupráce, by však mohol obmedziť cezhraničnú spoluprácu. Okrem toho rozdiely v právnych rámcoch, politických názoroch na manažment povodňových rizík a v hospodárskom, sociálnom a fyzickom prostredí môžu brániť riadnej koordinácii a spolupráci medzi rozsahmi.

Príprava plánu manažmentu povodňových rizík zvyčajne nasleduje po šesťročnom cykle plánovania, ktorý si vyžaduje zapojenie širokého spektra odborníkov vrátane pôdohospodárov a pobrežných plánovačov, hydrológov, modelárov, environmentálnych vedcov, inžinierov atď. Úsilie o zdroje a čas, ktoré sa má venovať vypracovaniu plánu, závisí od rozsahu analýzy, strategických cieľov a zámerov plánu a dostupnosti údajov a nástrojov na ich analýzu. Vzhľadom na jeho význam sa musia vyčleniť osobitné zdroje aj na zapojenie zainteresovaných strán a konzultácie s nimi.

V smernici EÚ o povodniach sa od členských štátov vyžaduje, aby posúdili, či sú oblasti v blízkosti vodných tokov a pobreží ohrozené povodňami, zmapovali rozsah povodní, majetok a ľudí ohrozených v týchto oblastiach a prijali primerané a koordinované opatrenia na zníženie tohto povodňového rizika. V smernici sa od členských štátov takisto vyžaduje, aby zohľadnili účinky zmeny klímy na rozsah, frekvenciu a miesto povodní, a preto takéto účinky začlenili do posudzovania povodňových rizík, ochrany, prevencie a pripravenosti.

Okrem samotných plánov manažmentu povodňových rizík sú vplyvy zmeny klímy a dlhodobého vývoja na výskyt povodní súčasťou 2 predchádzajúcich krokov procesu plánovania a požiadaviek na podávanie správ: v predbežnom posúdení povodňových rizík, ako aj v mapách povodňových nebezpečenstiev a rizík by sa malo objasniť, ako je zmena klímy zahrnutá (alebo nie) do mapovaných scenárov.

Smernica o povodniach sa vykonáva v koordinácii s rámcovou smernicou o vode, najmä prostredníctvom koordinácie plánov manažmentu povodňového rizika a plánov manažmentu povodia a prostredníctvom koordinácie postupov účasti verejnosti na príprave týchto plánov. Obidve smernice posilňujú právo verejnosti na prístup k týmto informáciám a právo vyjadriť sa k procesu plánovania. Na podporu tejto koordinácie bol vypracovaný samostatný usmerňovací dokument „Riadenie povodia v meniacej sa klíme“.

Príprava plánu manažmentu povodňového rizika je založená na troch hlavných krokoch, z ktorých každý trvá dva roky: i) predbežné posúdenie povodňového rizika (PFRA); ii) mapovanie povodňového ohrozenia a povodňového rizika, iii) vypracovanie plánov manažmentu povodňových rizík. Čas realizácie plánu vo veľkej miere závisí od stanovených zámerov a cieľov a súvisiacich identifikovaných opatrení.

Podľa smernice o povodniach sa plány manažmentu povodňových rizík musia preskúmať každých 6 rokov. Pokiaľ ide o vykonávanie, životnosť konkrétnych opatrení zahrnutých do plánov závisí od typológie opatrení, ktorá sa pohybuje od mesiacov po desaťročia.