Prispôsobenie plánov manažmentu povodňových rizík

Vykonávanie smernice EÚ o povodniach si vyžaduje vytvorenie mechanizmov účasti verejnosti s cieľom zabezpečiť zapojenie občanov do cyklu manažmentu povodní. Všetky posúdenia, mapy a plány vypracované podľa smerníc o povodniach a rámcovej smernice o vode sa musia sprístupniť verejnosti a nahrať do spoločného digitálneho úložiska WISE, ktoré spravuje Európska environmentálna agentúra.

Plány manažmentu povodňových rizík si vyžadujú vstupy z rôznych úrovní inštitúcií (vnútroštátnych a regionálnych) a z veľkého súboru kompetencií. Využili sa rôzne konzultačné kanály s verejnosťou a zainteresovanými stranami a do prípravy prvých plánov manažmentu povodňových rizík (do roku 2015) sa celkovo zapojilo široké spektrum zainteresovaných strán. Medzi príslušnými zainteresovanými stranami je veľmi dôležité aj zapojenie súkromných subjektov, keďže vykonávanie opatrení stanovených v plánoch manažmentu povodňových rizík veľmi často priamo alebo nepriamo ovplyvňuje súkromný majetok.

V niektorých prípadoch bolo vykonávanie smernice o potravinách prospešné pri zlepšovaní a posilňovaní nedostatočnej koordinácie a spolupráce medzi rôznymi sektormi (napr. protipovodňová ochrana, núdzové plánovanie, civilná ochrana, priestorové plánovanie, poistenie, obnova riek), subjektmi s rozhodovacou právomocou a zainteresovanými stranami pôsobiacimi na rôznych priestorových úrovniach. Napriek takémuto významnému úsiliu je nedostatočná koordinácia medzi rôznymi subjektmi, a najmä medzi plánmi manažmentu povodňových rizík a vnútroštátnymi adaptačnými stratégiami alebo plánmi, stále významnou medzerou v spoločnom riadení povodňového rizika.

V dôsledku procesu mapovania povodní sa zmapovala a posúdila zraniteľnosť veľkého počtu európskych vodných tokov a pobrežných oblastí, čo poskytlo veľmi užitočné poznatky na riadenie oblastí ohrozených povodňami. V prvom cykle plánov manažmentu povodňových rizík sa však riziko záplav spôsobených záplavami (z dôvodu silných zrážok presahujúcich kapacitu infiltrácie pôdy) nepovažovalo za rovnako relevantné a jeho posúdenie bolo menej podrobné v porovnaní s hodnotením riečnych a pobrežných rizík.

Dostupnosť údajov a ľudské a finančné zdroje potrebné na vykonávanie procesu mapovania a posudzovania povodní, a to aj vzhľadom na prognózy zmeny klímy, patria medzi hlavné obmedzenia pri riešení plánov manažmentu povodňových rizík.

Smernica o povodniach prijíma stupnicu povodia ako jednotku manažmentu a uplatňuje viacúrovňový prístup k stanovovaniu cieľov a noriem, čo je pozitívnym atribútom adaptívneho riadenia, najmä vzhľadom na zmeny klímy. Nedostatok vhodných nástrojov formálne zakotvených v právnom systéme, ktoré podporujú mechanizmus spolupráce, by však mohol obmedziť cezhraničnú spoluprácu. Okrem toho rozdiely v právnych rámcoch, politických stanoviskách k manažmentu povodňových rizík a v hospodárskom, sociálnom a fyzickom prostredí môžu brániť riadnej koordinácii a spolupráci medzi škálami.

Príprava plánu manažmentu povodňových rizík zvyčajne nadväzuje na šesťročný cyklus plánovania, ktorý si vyžaduje zapojenie širokej škály odborníkov vrátane územných a pobrežných plánovačov, hydrológov, modelárov, environmentálnych vedcov, inžinierov atď. Zdroje a časové úsilie, ktoré sa má venovať vypracovaniu plánu, závisia od rozsahu analýzy, strategických cieľov a zámerov plánu a dostupnosti údajov a nástrojov na ich analýzu. Vzhľadom na jeho význam sa musia vyčleniť osobitné zdroje aj na zapojenie zainteresovaných strán a konzultácie s nimi.

V smernici EÚ o povodniach sa od členských štátov vyžaduje, aby posúdili, či sú oblasti v blízkosti vodných tokov a pobrežia ohrozené povodňami, zmapovali rozsah povodní, majetok a ľudí ohrozených v týchto oblastiach a prijali primerané a koordinované opatrenia na zníženie tohto povodňového rizika. V smernici sa tiež od členských štátov vyžaduje, aby zohľadnili účinky zmeny klímy na rozsah, frekvenciu a miesto výskytu povodní, a aby preto tieto účinky začlenili do hodnotenia povodňového rizika, ochrany, prevencie a pripravenosti.

Okrem samotných plánov manažmentu povodňových rizík sú vplyvy zmeny klímy a dlhodobého vývoja na výskyt povodní časťou 2 predchádzajúcich krokov procesu plánovania a požiadaviek na podávanie správ: v predbežnom posúdení povodňového rizika, ako aj v mapách povodňových rizík a rizík by sa malo objasniť, ako je zmena klímy zahrnutá (alebo nezahrnutá) do mapovaných scenárov.

Smernica o povodniach sa vykonáva v koordinácii s rámcovou smernicou o vode, najmä prostredníctvom koordinovaných plánov manažmentu povodňového rizika a plánov manažmentu povodia a prostredníctvom koordinácie postupov účasti verejnosti na príprave týchto plánov. Obe smernice posilňujú právo verejnosti na prístup k týmto informáciám a právo vyjadriť sa v procese plánovania. Na podporu tejto koordinácie bol vypracovaný samostatný usmerňovací dokument „Riadeniepovodí v meniacej sa klíme“.

Príprava plánu manažmentu povodňového rizika je založená na troch hlavných krokoch, z ktorých každý trvá dva roky: i) predbežné posúdenie povodňového rizika (PFRA); ii) mapovanie povodňového nebezpečenstva a povodňového rizika, iii) vypracovanie plánov manažmentu povodňových rizík (FRMP). Čas realizácie plánu do veľkej miery závisí od stanovených zámerov a cieľov a súvisiacich identifikovaných opatrení.

Plány manažmentu povodňových rizík sa musia preskúmať každých 6 rokov podľa smernice o povodniach. Pokiaľ ide o vykonávanie, životnosť konkrétnych opatrení zahrnutých v plánoch závisí od typológie opatrení, ktorá sa pohybuje od mesiacov po desaťročia.