Ekonomické stimuly na zmenu správania

Nie je prekvapením, že účasť verejnosti je kľúčovým prvkom pri zvyšovaní všeobecnej akceptácie EPI a pri motivovaní zainteresovaných strán k účasti. To neznamená, že na to, aby bola EPI prijateľná, je vždy potrebná účasť verejnosti. Napríklad význam účasti verejnosti sa môže znížiť v prípadoch, keď EPI ako taká alebo konkrétne riešenie, ktoré má EPI v úmysle podporovať, už získali verejnú (sociálnu) akceptáciu.

Pokiaľ ide o uplatňovanie EPI, existujú značné rozdiely v potrebách, príležitostiach a obmedzeniach, ktorým čelí každá krajina. Dokonca aj v rámci krajín existujú značné rozdiely v schopnosti implementovať hospodárske nástroje v rôznych regiónoch alebo odvetviach. Niektoré želané zmeny sa ľahšie vykonávajú prostredníctvom hospodárskych nástrojov, zatiaľ čo iné sa ľahšie vykonávajú prostredníctvom nariadení o velení a kontrole. EPI v žiadnom prípade nenahrádzajú iné spôsoby vládnych opatrení, ale nástroje, ktoré môžu dopĺňať a posilňovať riadenie ako súčasť širokej kombinácie politických nástrojov. Vo všeobecnosti možno rozlišovať medzi: i) kombinácie EPI ako súčasť stratégie „stimuly na balenie“ a ii) miešanie s inými typmi politických nástrojov vrátane regulácie, zvyšovania informovanosti, informácií atď. Pri preverovaní potenciálnych EPI by sa mala poznať existujúca kombinácia politík, ale výber by sa ňou nemal diktovať.

Náklady a prínosy EPI sa sotva skúmajú a možno nájsť málo informácií o tom, ako sa porovnávajú s klasickými prístupmi velenia a riadenia.

Náklady na EPI možno rozlíšiť medzi priamymi nákladmi (napr. náklady na zaplatenie dane) a transakčnými nákladmi (napr. časové a peňažné náklady na vstup na trh, nájdenie kupujúceho alebo predávajúceho, rokovanie o nákupe, dokončenie obchodu a návrat z trhu). Transakčné náklady môžu súvisieť aj s požadovaným dodatočným monitorovaním. Napríklad transakčné náklady na monitorovanie podzemnej alebo povrchovej vody môžu brániť prijatiu dane (napr. daň za zneškodňovanie znečistenej drenážnej vody na objemovom základe), ale môže sa tiež oplatiť zaplatiť, aby sa zabezpečila účinnosť dane. Podobne aj nový mechanizmus prideľovania vody môže zvýšiť hospodársku efektívnosť, ale so sebou prináša vysoké náklady na rokovania a presadzovanie práva, vďaka čomu možno uprednostniť jednoduchšie mechanizmy prideľovania.

Medzi prínosy EPI patrí lepšia kvalita životného prostredia a hospodárska efektívnosť, ako aj lepšie sociálne rozdelenie záťaže na dosiahnutie želaného cieľa. EPI zároveň zvyšujú príjmy (v prípade poplatkov) napríklad na financovanie monitorovania a kontroly znečistenia alebo alokačných činností, a preto môžu byť relevantné pre financovanie adaptačných opatrení.

EPI sa na politickej úrovni uznávajú vo viacerých významných európskych právnych predpisoch a politických dokumentoch:

• Rámcová smernica EÚ o vode zavádza súbor zásad a opatrení, ktoré racionalizujú využívanie vody vo všetkých členských štátoch. V jeho článku 9 sa požaduje úplná návratnosť nákladov na vodohospodárske služby prostredníctvom stanovovania cien.
• V koncepcii EÚ na ochranu európskych vôd z roku 2012 sa zdôrazňuje význam stimulačných cien vody a iných EPI, ako je obchodovanie s vodou a platby za ekosystémové služby, v rámci súboru politík na zlepšenie vodného hospodárstva Európy.
• Činnosť EÚ zameraná na nedostatok vody a suchá (z roku 2007) zdôrazňuje úlohu stimulačných cien pri prispôsobovaní dopytu po vode a zabezpečovaní udržateľného hospodárenia s vodou.
• Smernica EÚ o povodniach (2007) podporuje zavádzanie zelenej infraštruktúry a prirodzeného manažmentu povodní tým, že finančne odmeňuje pôdohospodárov a užívateľov vody.
• Spoločná poľnohospodárska politika zahŕňa finančnú odmenu (vo forme dotácií) za ochranu vodného prostredia.
• Smernicou o dusičnanoch (1991) sa podporuje prijímanie dohôd o spolupráci prostredníctvom kódexov správnej poľnohospodárskej praxe.
• Stratégia pre adaptáciu na zmenu klímy (2013) podporuje väčšie využívanie poistenia na budovanie odolnosti voči vplyvom zmeny klímy, najmä nedostatku vody, suchám a riziku povodní.
• Politika EÚ v oblasti biodiverzity (vrátane smernice o biotopoch a smernice o vtákoch a mechanizmu financovania LIFE) podporuje využívanie finančných a nefinančných odmien za ochranu vodných ekosystémov.

Návrh a realizácia EPI by mohli trvať 1 až 5 rokov.

EPI sú zvyčajne dlhodobé opatrenia. Životnosť je však často určovaná politickým rámcom, zavedenými osobitnými právnymi predpismi a spoločenskou akceptáciou.