All official European Union website addresses are in the europa.eu domain.
See all EU institutions and bodiesThis page is currently under construction, so it may look a bit different than you're used to. We're in the process of preparing a new layout to improve your experience. A fresh new look for the adaptation options pages is coming soon.
Economic Policy Instruments (EPIs) are incentives designed to align individual decisions with collectively agreed goals. They can be used for all public policies, including for adaptation purposes. These instruments promote behavioural changes by incentivizing rather than commanding them. EPIs are categorized into various classes, including pricing mechanisms (e.g., water tariffs), environmental taxes and charges, subsidies for products and practices, and trading schemes (e.g., tradable permits for pollution or water abstraction, compensation mechanisms, payments for environmental services). They also encompass voluntary agreements and risk management schemes such as insurances or liabilities.
EPIs foster sustainable economic growth and align individual choices with collective objectives. Their primary advantage lies in their economic efficiency, meaning they can distribute the burden of distortion and reduction to where it is most cost-effective. EPIs can induce behavioural change through incentives or disincentives, or by facilitating economic transactions (transfer of an economic value) between parties.
Výhody
- Economically efficient, often achieving the goal while saving money compared to other ways of solving problems.
- Ensure a more equitable distribution of the burden required to meet desired objectives.
- Generate revenue that can be used for environmental or other public policy purposes.
- Complements governance: EPIs do not substitute governance but can complement and strengthen it when integrated into a mix of policy instruments.
- Creates increased acceptance of changes by the public.
Nevýhody
- Can affect different agents or social groups unequally, not necessarily in a progressive manner.
- Some instruments (additional taxes, tariffs) are not readily accepted by taxpayers.
- Varying capacity to implement the measure across countries, regions, or sectors, due to substantial variation in the needs, opportunities, and constraints.
- Some desired behavioural changes may be easier to achieve through ‘command and control’ regulations than through economic instruments.
- Transaction costs. May hinder the effective adoption and implementation of EPIs. For instance, a new water allocation mechanism may increase economic efficiency. However, it may impose high negotiation and enforcement costs, making simpler allocation mechanisms potentially preferable).
- Some EPIs, subsidies in particular, are seen favorably by the public. Others, like taxes are not. Public participation is a crucial element that can increase the general acceptance of EPIs and motivate stakeholders to participate.
Relevantné synergie so zmierňovaním
No relevant synergies with mitigation
Prečítajte si celé znenie možnosti adaptácie
Nástroje hospodárskej politiky sú stimuly navrhnuté a vykonávané s cieľom prispôsobiť individuálne rozhodnutia kolektívne dohodnutým cieľom. Iniciatívy na ochranu životného prostredia sa tradične klasifikujú do: stanovovania cien (napr. sadzby za vodu), environmentálnych daní a poplatkov, dotácií (na výrobky a postupy), obchodovania (napr. obchodovateľné povolenie na znečistenie alebo odber vody, kompenzačné mechanizmy, platby za environmentálne služby) a napokon dobrovoľných dohôd a systémov riadenia rizík (ako sú poistenia alebo záväzky). Iniciatívy na podporu európskeho záujmu môžu výrazne zlepšiť existujúci politický rámec tým, že skôr stimulujú než velia zmenám správania, ktoré môžu viesť k adaptácii.
Iniciatívy európskeho záujmu môžu podnietiť zmenu správania prostredníctvom stimulov alebo demotivačných faktorov, zmeniť podmienky s cieľom umožniť hospodárske transakcie alebo znížiť riziko. V posledných desaťročiach sa hospodárskym nástrojom venuje čoraz väčšia pozornosť ako spôsobu napredovania v oblasti environmentálneho manažérstva vzhľadom na ich schopnosť zosúladiť individuálne rozhodnutia s kolektívne dohodnutými cieľmi a podporovať udržateľný hospodársky rast. Hlavnou výhodou týchto nástrojov je ich hospodárska efektívnosť, t. j. schopnosť rozdeliť bremeno narušenia a zníženia tam, kde je to lacnejšie. Nevýhody sú na strane rovnosti, pretože ovplyvňujú rôzne subjekty alebo sociálne skupiny, nie nevyhnutne progresívnym spôsobom, a sú s tým úzko spojené, dôležité nevýhody sú na strane politickej uskutočniteľnosti.
Nástroje hospodárskej politiky sa uplatňujú v rôznych environmentálnych politikách. Systémy obchodovania s emisiami boli vypracované napríklad pre politiku zmierňovania zmeny klímy a európske politické iniciatívy sa používajú aj v kontexte politík v oblasti kvality ovzdušia, adaptácie na zmenu klímy a energetiky. V druhom prípade sa použili politické nástroje na zlepšenie energetickej účinnosti vrátane daní z energie, nariadení stanovujúcich minimálnu úroveň energetickej účinnosti a obchodovateľných bielych certifikátov (TWC) na úsporu energie. Cieľom projektu EuroPACE je vyvinúť inovačný mechanizmus financovania na podporu investícií do energetickej efektívnosti existujúcich obytných budov. V rámci výskumného projektu WEATHER „Weather extremes: impacts on transport systems and hazards for European regions“ (Extrémy počasia: vplyvy na dopravné systémy a nebezpečenstvá pre európske regióny) financovaného zo 7. RP sa poskytuje prehľad možných stimulov na prispôsobenie dopravy a ich potenciálny vplyv.
Uplatňovanie európskych iniciatív občanov na vodohospodárske politiky predstavuje osobitné charakteristiky a výzvy. Najčastejšie sa opakujúcimi EPI v odvetví vodného hospodárstva sú clá, dane a poplatky, ale vo všeobecnosti sa uplatňujú aj dotácie a družstevné schémy. V Európe sa systémy obchodovania s množstvom vody, ktoré sú populárne v Austrálii a USA, obmedzili na niekoľko prípadov nachádzajúcich sa v Španielsku, Anglicku a Walese. Dobrý prehľad hospodárskych nástrojov uplatňovaných v odvetví vodného hospodárstva a odkazy na prípadové štúdie poskytuje projekt EPI-Water financovaný EÚ. Projekt priniesol veľké množstvo dôkazov o rôznych typoch, konštrukčných prvkoch a výsledkoch zavedených nástrojov hospodárskej politiky súvisiacich s vodou, ako aj o praxi, ktorou sa riadi ich výber a vykonávanie. Hodnotenie je jedným z niekoľkých komplexných a konzistentných (napr. uplatnením rovnakých zásad posudzovania) preskúmaní ex post týkajúcich sa EPI v oblasti vodných zdrojov v Európe a v mnohých prípadoch je prvým preskúmaním, ktoré objasnilo využívanie prípadov hospodárskych nástrojov v členských štátoch EÚ.
Nie je prekvapujúce, že účasť verejnosti je kľúčovým prvkom pri zvyšovaní všeobecnej akceptácie európskych iniciatív občanov a pri motivovaní zainteresovaných strán k účasti. Neznamená to však, že na to, aby bola EPI prijateľná, je vždy potrebná účasť verejnosti. Význam účasti verejnosti sa môže napríklad znížiť v prípadoch, keď EPI ako taká alebo konkrétne riešenie, ktoré má EPI v úmysle podporovať, už získali verejnú (sociálnu) akceptáciu.
Pokiaľ ide o uplatňovanie európskych iniciatív občanov, existujú značné rozdiely v potrebách, príležitostiach a obmedzeniach, ktorým čelí každá krajina. Dokonca aj v rámci krajín existujú značné rozdiely v schopnosti implementovať hospodárske nástroje v rôznych regiónoch alebo odvetviach. Niektoré požadované zmeny sa ľahšie realizujú prostredníctvom hospodárskych nástrojov, zatiaľ čo iné sa ľahšie realizujú prostredníctvom nariadení o velení a kontrole. Nástroje európskeho záujmu v žiadnom prípade nenahrádzajú iné spôsoby vládnej činnosti, ale nástroje, ktoré môžu dopĺňať a posilňovať správu vecí verejných ako súčasť širokej kombinácie politických nástrojov. Vo všeobecnosti je možné rozlišovať medzi: i) kombináciami európskych iniciatív občanov ako súčasťou stratégie pre „stimuly na balenie“ a ii) zmiešaním s inými typmi politických nástrojov vrátane regulačných nástrojov, nástrojov na zvyšovanie informovanosti, informačných nástrojov atď. Pri preverovaní potenciálnych európskych iniciatív občanov by sme si mali byť vedomí existujúcej kombinácie politík, ale výber by nemal byť diktovaný.
Náklady a prínosy EPI sa takmer neskúmajú a možno nájsť len málo informácií o tom, ako sa porovnávajú s klasickými prístupmi k veleniu a riadeniu.
Náklady na EIO možno rozlíšiť medzi priamymi nákladmi (napr. náklady na zaplatenie dane) a transakčnými nákladmi (napr. čas a peňažné náklady na vstup na trh, nájdenie kupujúceho alebo predávajúceho, rokovanie o nákupe, spotrebu obchodu a návrat z trhu). Transakčné náklady môžu súvisieť aj s požadovanou dodatočnou kontrolou. Napríklad transakčné náklady vyplývajúce z monitorovania podzemnej alebo povrchovej vody môžu brániť prijatiu dane (napr. daň z likvidácie znečistenej drenážnej vody na objemovom základe), ale môže byť tiež vhodné zaplatiť, aby sa zabezpečila účinnosť dane. Podobne môže nový mechanizmus prideľovania vody zvýšiť hospodársku efektívnosť, ale spôsobiť vysoké náklady na rokovania a presadzovanie, čím sa potenciálne uprednostnia jednoduchšie mechanizmy prideľovania.
Prínosy EIP zahŕňajú lepšiu kvalitu životného prostredia a hospodársku efektívnosť, ako aj lepšie sociálne rozdelenie záťaže na dosiahnutie požadovaného cieľa. Iniciatívy na ochranu životného prostredia zároveň zvyšujú príjmy (v prípade poplatkov) napríklad na financovanie monitorovania a kontroly znečisťovania alebo alokačných činností, a preto môžu byť relevantné pre financovanie adaptačných opatrení.
Európske iniciatívy občanov sa na politickej úrovni uznávajú vo viacerých hlavných európskych právnych predpisoch a politických dokumentoch:
- Rámcová smernica EÚ o vode zavádza súbor zásad a opatrení, ktoré racionalizujú využívanie vody vo všetkých členských štátoch. V jej článku 9 sa požaduje plná návratnosť nákladov na vodohospodárske služby prostredníctvom stanovovania cien.
- V koncepcii EÚ na ochranu európskych vôd z roku 2012 sa zdôrazňuje význam motivačného stanovovania cien vody a iných EIP, ako je obchodovanie s vodou a platby za ekosystémové služby, v súbore politík na zlepšenie hospodárenia s vodou v Európe.
- V akcii EÚ týkajúcej sa nedostatku vody a sucha (z roku 2007) sa zdôrazňuje úloha stimulačných cien pri prispôsobovaní dopytu po vode a zabezpečovaní udržateľného hospodárenia s vodou.
- Smernica EÚ o povodniach (2007) podporuje zavádzanie zelenej infraštruktúry a prirodzeného manažmentu povodní tým, že finančne odmeňuje pôdohospodárov a užívateľov vody.
- Spoločná poľnohospodárska politika zahŕňa finančnú odmenu (vo forme dotácií) za ochranu vodného prostredia.
- Smernica o dusičnanoch (1991) podporuje prijatie dohôd o spolupráci prostredníctvom kódexov správnej poľnohospodárskej praxe.
- V stratégii pre adaptáciu na zmenu klímy (2013) sa podporuje väčšie využívanie poistenia na budovanie odolnosti voči vplyvom zmeny klímy, najmä nedostatku vody, suchám a povodňovým rizikám.
- Politika EÚ v oblasti biodiverzity (vrátane smernice o biotopoch a smernice o vtákoch a mechanizmu financovania LIFE) podporuje využívanie finančných a nefinančných odmien na ochranu vodných ekosystémov.
Navrhovanie a vykonávanie európskych iniciatív občanov by mohlo trvať od 1 do 5 rokov.
EPI sú zvyčajne dlhotrvajúce opatrenia. Životnosť však často závisí od politického rámca, zavedených osobitných právnych predpisov a spoločenskej akceptácie.
OECD, (2024), Policy instruments for the environment
OECD, (2016) Reforming economic instruments for water management in EECCA countries - Policy Perspectives.
OECD, (2009) Strategic financial planning for water supply and sanitation. A report from the OECD task team on sustainable financing to ensure affordable access to water supply and sanitation.
Rey, D., Pérez-Blanco, C.D., Escriva-Bou, A., Girard C., Veldkamp, T., (2019). Role of economic instruments in water allocation reform: lessons from Europe. International Journal of Water Resources Development, vol. 35, issue 2, pp. 206-239.
webové stránky:
Vydané v Climate-ADAPT: Apr 19, 2025

Language preference detected
Do you want to see the page translated into ?