Vykonávanie akčného plánu Severného Macedónska v oblasti tepelného zdravia

Severomacedónska republika je malá (25,713 km²⁾vnútrozemská krajina, ktorá sa nachádza uprostred Balkánskeho polostrova v južnej Európe. Napriek svojej relatívne malej rozlohe má krajina rôznorodé podnebie s ôsmimi klimatickými regiónmi. Za posledných 25 rokov boli zaznamenané zmeny v globálnej klíme. Z analýzy viacročnej zmeny priemernej teploty vyplýva, že v 50. rokoch 20. storočia sa na všetkých meteorologických staniciach na celom území Severného Macedónska merali relatívne vyššie teploty vzduchu. Po tomto období nasledovalo relatívne chladnejšie 20-ročné obdobie (1971 – 1993), zatiaľ čo v nasledujúcich rokoch bola priemerná ročná teplota neustále vyššia ako viacročný priemer (USAID, 2018).

Ako sa uvádza v treťom národnom oznámení o zmene klímy (2014), rozdiely v priemernej ročnej teplote vzduchu za obdobie 1981 – 2010 v porovnaní s posudzovaným referenčným obdobím (1961 – 1990) sa pohybujú od 0,2 °C do 0,5 °C (v závislosti od miesta). Podľa klimatických scenárov (na základe osobitnej správy IPCC o emisných scenároch) je očakávaný nárast priemernej teploty v polovici storočia (v porovnaní s referenčným obdobím 1986 – 2005) 1 °C, 2 °C a 2,5 °C v prípade scenára s nízkymi, strednými a vysokými hodnotami. V blízkej budúcnosti (obdobie 2016 – 2035) sa vo všetkých troch emisných scenároch uvažuje o zvýšení priemernej teploty približne o 1 °C v porovnaní s teplotou v referenčnom období (1986 – 2005).

Cieľom HHAP je znížiť súčasnú a budúcu chorobnosť a úmrtnosť súvisiacu s extrémnymi teplotami a vlnami horúčav. Plán a súvisiaci systém varovania sa zameriavajú najmä na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva: staršie osoby, dojčatá a deti do piatich rokov, chronicky choré osoby, osoby s nadváhou, pracovníci v exteriéri a osoby, ktorých sociálno-ekonomické postavenie ich robí zraniteľnejšími voči účinkom zmeny klímy (napr. bezdomovci). Systém zdravotnej starostlivosti v krajine zohráva dôležitú úlohu pri vypracúvaní a vykonávaní adaptačných, preventívnych a reakčných opatrení na riešenie zdravotných rizík súvisiacich so zmenou klímy tým, že:

• posilnenie existujúcich kapacít v oblasti verejného zdravia na včasné odhalenie a primeranú reakciu;
• predvídanie dôsledkov objavujúcich sa chorôb, ktoré môžu súvisieť so zmenou klímy,
• Zvyšovanie informovanosti obyvateľstva o možných súvislostiach medzi zmenou klímy a zdravím.

Akčný plán pre tepelné zdravie (HHAP) bol dokončený v roku 2011 a vláda Macedónska ho prijala v roku 2012. V rámci realizácie plánu bol zavedený systém varovania pred teplom. Systém je stále aktívny a funguje v období od 1. mája do 30. septembra. Jeho činnosť zahŕňa tieto orgány:

• medzivládny orgán (pozostávajúci z ministerstva zdravotníctva, Inštitútu verejného zdravia, Inštitútu pracovného lekárstva a iných príslušných vnútroštátnych zainteresovaných strán) koordinujúci varovanie pred vlnami horúčav, ktorý je zodpovedný za aktiváciu súvisiacej zelenej fázy (pozornosť), žltej fázy (upozornenie/pripravenosť), oranžovej fázy (tepelná vlna) a červenej fázy (núdzová situácia). Koordinuje tiež s miestnymi zainteresovanými stranami opatrenia, ktoré sa majú vykonať.
• meteorologická agentúra, ktorá informuje ministerstvo zdravotníctva o dôkaze o úrovni pohotovosti a operačne oznamuje 24 – 48-hodinové varovanie pred vlnou horúčav, a
• agentúra pre verejné zdravie, ktorá hodnotí účinky vĺn horúčav z hľadiska vymedzených ukazovateľov uvedených v národnom pláne vĺn horúčav (SCORCH, 2020).

Systém varovania je súčasťou širšieho prístupu navrhnutého HHAP a zahŕňa:

• odporúčania na zníženie vystavenia teplu v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach (a osobitné plány ochrany pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva),
• Komunikačná stratégia informujúca občanov a ľudí pôsobiacich v zdravotníckom a sociálnom sektore o ochranných opatreniach, ktoré sa majú prijať počas vĺn horúčav. V stratégii sa odkazuje najmä na uvedené odporúčania;
• Dlhodobé plánovanie pripravenosti systémov zdravotnej a sociálnej starostlivosti vrátane: plánovanie a odborná príprava zamestnancov, neustále zlepšovanie ochrany zdravia a vytváranie nových zelených plôch;
• Monitorovanie a hodnotenie plánu: v spolupráci s Université Catholique de Louvain (Belgicko) bol vypracovaný nedávny prieskum (2020).
• Aplikácia pre mobilné telefóny Android s cieľom včas poskytnúť používateľom tepelné a zdravotné varovania a súvisiace odporúčania.

Inštitúciou s celkovou zodpovednosťou za vykonávanie akčného plánu tepelného zdravia je ministerstvo zdravotníctva. V rámci ministerstva zdravotníctva funguje od júla 2007 komisia pre monitorovanie dôsledkov tepelného zdravia, zatiaľ čo v júni 2009 bola zriadená komisia pre zmenu klímy a zdravie. Obe komisie sa zúčastnili na príprave HHAP a spolupracujú pri vykonávaní, monitorovaní a hodnotení plánu. Komisia pre zmenu klímy a zdravie funguje ako koordinačný orgán a je zodpovedná za zapojenie iných inštitúcií do vykonávania činností uvedených v pláne. Komisia pre monitorovanie dôsledkov tepelného zdravia dohliada na praktické vykonávanie činností, najmä tých, ktoré súvisia s poskytovaním včasných informácií občanom a zdravotníckym pracovníkom. Odporúča sa, aby sa v prípade potreby do tejto Komisie a vykonávania plánu zapojili aj ľudia z iných príslušných inštitúcií. V tejto súvislosti medzi príslušné inštitúcie a iných aktérov patria: Inštitút verejného zdravia a strediská verejného zdravia, Inštitút zdravia pri práci, centrum krízového riadenia, hydrometeorologický inštitút, riaditeľstvo ochrany a záchrany, oddelenia na zlepšenie životného prostredia v obciach, ministerstvo dopravy a komunikácií, ministerstvo práce a sociálnej politiky, ministerstvo školstva a vedy, macedónsky Červený kríž, médiá a napokon mimovládne sektory.

V súčasnej fáze vykonávania sa ukázalo, že tento prístup založený na spolupráci funguje efektívne. Napríklad s cieľom posilniť pripravenosť na krízové situácie a núdzové situácie súvisiace so zmenou klímy sa posledné simulačné cvičenie uskutočnilo 21.^novembra 2018 v Kumanove. Kľúčovými zapojenými inštitúciami boli ministerstvo zdravotníctva, všeobecná nemocnica Strumica (dôležité regionálne nemocničné centrum), pohotovostné zdravotnícke služby, centrum krízového riadenia, Červený kríž, protipožiarne jednotky, ministerstvo vnútra, ministerstvo obrany a Svetová zdravotnícka organizácia. Pred simulačným cvičením sa uskutočnili niektoré prípravné stretnutia s cieľom stanoviť parametre cvičenia, ako sú očakávané obete, spúšťacie ukazovatele na aktiváciu plánu reakcie na núdzovú situáciu, triedenie a tok premávky pacientov, ako aj povinnosti personálu nemocníc a pohotovostných zdravotníckych služieb. Simulácia umožnila orgánom otestovať všeobecnú pripravenosť.

Poznatky získané počas pilotnej fázy HHAP (2009 – 2011) poukázali na to, že:

• informácie o vplyvoch zmeny klímy na zdravie sa musia premietnuť z oblasti vedeckého výskumu do jazykovej a časovej škály relevantnej pre tvorcov politík;
• veľmi dôležitá je dostupnosť vnútroštátnych údajov o zmene klímy a súvisiacich vplyvoch, ako aj pochopenie veľkých nedostatkov v ľudských kapacitách;
• musia byť zapojené všetky príslušné zainteresované strany a ich informačné potreby sa môžu líšiť.

Zo širšieho hľadiska by si podľa skúseností HHAP Severného Macedónska posilnenie vplyvu zdravia na teplo vyžadovalo:

• maximalizácia synergií s existujúcimi nástrojmi a inštitúciami,
• príprava pracovnej sily v sektore zdravotnej a sociálnej starostlivosti s cieľom reagovať na dôsledky zmeny klímy súvisiace so zdravím a posilnenie zdravotníckych služieb s cieľom včas riešiť udalosti súvisiace s klímou;
• podpora zohľadňovania otázok zdravia a súvisiacich reakcií v rámci iných odvetví;
• Budovanie kapacít pracovnej sily v sektore zdravotnej a sociálnej starostlivosti. V tejto súvislosti sa presadzoval zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (Vládny vestník Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko č. 92/07) s cieľom zabezpečiť vykonávanie opatrení v národnom pláne vĺn horúčav na ochranu zdravia pracovníkov počas vlny horúčav.

Severné Macedónsko sa zúčastnilo na dvojročnom projekte WHO (2009 – 2011) s názvom Ochrana zdravia pred zmenou klímy. Išlo o iniciatívu siedmich krajín (Albánsko, Kazachstan, Kirgizsko, Ruská federácia, Tadžikistan, Severné Macedónsko a Uzbekistan) financovanú Medzinárodnou iniciatívou nemeckého spolkového ministerstva životného prostredia, ochrany prírody a jadrovej bezpečnosti v oblasti klímy. Celkovým cieľom projektu bolo posilniť schopnosť porozumieť zdravotným rizikám zmeny klímy a reagovať na ne, ako aj vypracovať akčný plán pre tepelné zdravie. V rámci projektu štúdia WHO v krajine ukázala, že je možné porovnať náklady na škody spôsobené nárastom prípadov chorôb a úmrtí, ktoré neboli odvrátené, s nákladmi na adaptáciu. Ročné náklady na adaptačné opatrenia v oblasti tepelného zdravia sa odhadovali na 12 miliónov jednotiek miestnej meny (LCU) v porovnaní s nákladmi na škody na zdraví (v dôsledku nárastu prípadov chorôb a úmrtí) vo výške 170 miliónov LCU ročne (WHO, 2013).

Národný akčný plán tepelného zdravia schválila vláda Severného Macedónska v roku 2011. Formálne je prepojený so stratégiou adaptácie na zmenu klímy v oblasti zdravia (2011).

Vláda prijala v roku 2011 akčný plán pre zdravie v súvislosti s teplom po úspešnom pilotnom testovaní konkrétnych opatrení na ochranu tepla v lete 2010. V rámci realizácie plánu bol zavedený systém varovania pred tepelným žiarením, ktorý je stále v prevádzke.

V súčasnosti sa neplánuje revízia HHAP. Systém varovania pred horúčavami funguje každý rok od 1. mája do 30. septembra. Očakáva sa, že bude naďalej fungovať a bude sa aktualizovať.

Mihail Kochubovski
Head of Sector of Environmental Health Institute of Public Health of the Republic of North Macedonia
Str. 50 Divizija No.6 1000
Skopje
Republic of North Macedonia
E-mail: kocubov58@yahoo.com 

Akčný plán tepelného zdravia Severného Macedónska, Inštitút verejného zdravia pre životné prostredie Severomacedónskej republiky a Regionálny úrad WHO pre Európu