Akčné plány pre zdravie v oblasti horúčav

Európa zažila od roku 2003 niekoľko extrémnych letných horúčav a neustále nové rekordy z hľadiska extrémnych teplôt, ktoré viedli k chorobnosti a úmrtnosti súvisiacej s teplom, zníženiu produktivity práce a hospodárskym vplyvom. Očakáva sa, že vlny horúčav podobného alebo väčšieho rozsahu sa z hľadiska frekvencie zvýšia (IPCC, 2022; Brogno a kol., 2025; EEA, č. 1/2017), najviac raz za dva roky v druhej polovici 21. ^storočia podľa scenára vysokých emisií (RCP 8.5).

S cieľom zlepšiť reakciu verejného zdravia na extrémne teploty a vlny horúčav sa v rámci projektu EuroHEAT kvantifikovali účinky tepla na zdravie v mestách v európskom regióne WHO a identifikovali sa možnosti zlepšenia pripravenosti systémov zdravotnej starostlivosti a ich reakcie na ochranu zdravia. Kľúčovým posolstvom projektu je, že teplo ohrozuje zdravie a zmena klímy zvyšuje výskyt horúčav.

Je možné zabrániť účinkom horúceho počasia na zdravie a prijať stratégie a opatrenia v oblasti verejného zdravia. Prevencia si vyžaduje portfólio opatrení na rôznych úrovniach vrátane: meteorologické systémy včasného varovania, včasné verejné a lekárske poradenstvo, zdravotnícke služby zamerané na obzvlášť zraniteľné skupiny, zlepšenie mestského a zastavaného prostredia (napr. zlepšenie bývania a priestorového plánovania) a zabezpečenie pripravenosti systémov zdravotnej starostlivosti a sociálnych systémov na prijatie opatrení. Tieto opatrenia možno začleniť do vymedzeného akčného plánu pre zdravie v oblasti tepla.

Projekt EuroHEAT odporučil týchto osem krokov na vytvorenie akčného plánu pre zdravie teplom:

1. spolupráca medzi orgánmi a inštitúciami a určenie vedúceho orgánu na koordináciu reakcií;
2. dostupnosť presných a včasných výstražných systémov;
3. vopred vypracované zdravotné informácie súvisiace s teplom;
4. zabránenie alebo zníženie vystavenia teplu;
5. osobitná starostlivosť o zraniteľné skupiny obyvateľstva;
6. poskytovanie zdravotnej starostlivosti, sociálnych služieb a infraštruktúry,
7. Zdravotný dohľad v reálnom čase začlenený do procesu plánovania a
8. Zložky a kritériá monitorovania a hodnotenia.

Príkladmi akčných plánov zdravia teplom alebo podobných plánov na vnútroštátnej úrovni sú:

• portugalského pohotovostného plánu pre vlny horúčav
• plán Heatwave pre Anglicko
• rakúskeho plánu tepelnej ochrany
• Akčný plán pre zdravie horúčav Severného Macedónska

Iniciatívy možno nájsť aj na regionálnej úrovni, ako je služba „Tepelná horúca linka Parasol“realizovaná v regióne Kassel v Nemecku.

Systémy prijaté v európskych krajinách siahajú od tradičných pasívnych komunikačných prístupov (napr. mediálne správy) až po aktívnu komunikáciu so zraniteľnými osobami, napr. upozornenia sa zasielajú cieľovým skupinám.

Pri príprave akčných plánov v oblasti zdravia v súvislosti s teplom je nevyhnutná spolupráca medzi rôznymi aktérmi. Týka sa to aktérov z rôznych inštitúcií (multiagentúrnych) a rôznych sektorov (medzisektorových), ako v prípade takmer všetkých núdzových plánov. Hoci mnohé opatrenia patria do sektora zdravotníctva, veľmi dôležité je aj aktívne zapojenie iných sektorov. Okrem toho sa akčné plány v oblasti zdravia teplom často vypracúvajú na vnútroštátnej úrovni a vykonávajú sa aj na regionálnej a miestnej úrovni; preto je mimoriadne dôležité zapojenie príslušných inštitúcií a aktérov na všetkých úrovniach riadenia a vertikálna spolupráca medzi nimi.

Komunikácia je neoddeliteľnou súčasťou riadenia zdravotných rizík, ktoré zahŕňa interaktívny proces výmeny informácií, koncepcií alebo obáv týkajúcich sa takýchto rizík medzi jednotlivcami, skupinami a inštitúciami. Čo najskoršie nadviazanie dialógu medzi rôznymi zainteresovanými aktérmi – vrátane cieľových používateľov – prináša niekoľko výhod. Preto je na začiatku potrebné poskytovať informácie a poznatky. Zvýši sa tým informovanosť a obavy rôznych aktérov. Obzvlášť sprievodné úsilie, ako je zvyšovanie informovanosti obyvateľstva v súvislosti s účinkami tepla a zdravotnými problémami, najmä so zameraním na najzraniteľnejšie skupiny náchylné na zdravotné riziká tepla, sú mimoriadne dôležitými zložkami každého plánu zdravia v oblasti tepla a jeho úspešného vykonávania.

Na základe skúseností WHO Europe v oblasti tepla a zdravia (napr. EuroHEAT, Health advic e a Európska pracovná skupina pre zdravie v oblasti zmeny klímy ) a na základe existujúcich akčných plánov a literatúry v oblasti zdravia v súvislosti s teplom možno identifikovať kľúčové prvky úspešného vykonávania akčných plánov v oblasti zdravia v súvislosti s teplom:

• koordinačný orgán zodpovedný za vykonávanie plánu a spoluprácu s viacerými agentúrami;
• presné a včasné varovné systémy na určenie prahových hodnôt pre opatrenia;
• plán informovania a oznamovania zdravotných informácií súvisiacich s teplom vrátane jasného určenia toho, čo je potrebné oznámiť, komu a kedy;
• odporúčania (napr. o znížení vystavenia teplu a odporúčania o tom, ako udržať nízke vnútorné teploty počas období horúčav) zamerané na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva;
• strednodobejšia až dlhodobejšia pripravenosť systému zdravotnej a sociálnej starostlivosti (napr. prostredníctvom odbornej prípravy a plánovania zamestnancov, primeranej zdravotnej starostlivosti a zlepšenia fyzického prostredia),
• monitorovanie úmrtnosti a chorobnosti v súvislosti s obdobiami tepelného stresu a hodnotiaci mechanizmus na posúdenie výkonnosti plánu;
• Podať správu kľúčovým zainteresovaným stranám (napr. ministrovi zdravotníctva) a širokej verejnosti o činnostiach, ktoré sa uskutočnili počas roka.

Tieto prvky nie sú sekvenčné, hoci niektoré sú primárne o plánovaní a iné viac o reakcii.

Na úplné vykonávanie plánov je potrebné koordinačné úsilie medzi rôznymi aktérmi na vnútroštátnej, nižšej ako vnútroštátnej a miestnej úrovni. Toto úsilie môže byť náročné a musí sa podrobne vymedziť, najmä pokiaľ ide o tok informácií a poradenstvo o tom, kto čo a kedy robí. Aj keď sú informácie dobre oznámené, neznamená to, že najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti (starší ľudia, malé deti, ľudia so súčasnými zdravotnými problémami atď.) sú oslovené a môžu konať na základe poskytnutých informácií. Určité dodatočné úsilie môže byť potrebné, pokiaľ ide o vykonávanie navrhovaných opatrení, čo si vyžaduje ďalšie finančné úsilie a môže byť v krátkodobom horizonte náročnejšie (napr. v prípade zmeny budov).

Väčšinu existujúcich plánov vedú a/alebo financujú príslušné odvetvové ministerstvá; v niektorých prípadoch boli východiskovým bodom pre vypracovanie plánu a (pilotnú) realizáciu výskumné projekty. Úplné vykonávanie akčného plánu pre zdravie v oblasti tepla si vyžaduje prácu zamestnancov v rôznych oblastiach súvisiacich s prevenciou zdravotných rizík, preto je odhad nákladov a zdrojov spojených s plánmi pomerne zložitý a špecifický pre daný kontext.

Prínosy plánov spočívajú v prevencii nepriaznivých účinkov na zdravie, najmä na najzraniteľnejšie cieľové skupiny. Prínosy doteraz neboli úplne analyzované ani vypočítané, pretože mnohé plány sú zavedené len niekoľko rokov, a preto sa v súčasnosti monitorujú, ale ešte nie sú vyhodnotené.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že poskytovanie informácií viacerým aktérom na nižšej ako celoštátnej a miestnej úrovni, ktorí môžu buď zodpovedajúcim spôsobom predchádzať nepriaznivým účinkom na zdravie, alebo ich aspoň minimalizovať, v porovnaní s nedostatkom informácií je už jasným prínosom. Platí to aj z hľadiska nákladov, keďže poskytnuté informácie pomáhajú efektívnemu plánovaniu zdravotníckeho personálu a súvisiacich zdravotníckych zariadení.

Právny a politický základ akčného plánu pre zdravie v oblasti tepla môže mať rôznu povahu a môže zahŕňať dokumenty, ako sú adaptačné stratégie, adaptačné akčné plány alebo stratégie znižovania/riadenia rizík. Väčšina plánov bola vypracovaná na vnútroštátnej úrovni. V niektorých prípadoch už existovali plány na nižšej ako celoštátnej úrovni; národný plán bol vypracovaný na základe týchto skúseností a jeho cieľom je poskytnúť zastrešujúci plán na vnútroštátnej úrovni (napr. v prípade Rakúska).

Vypracovanie akčného plánu pre zdravie v súvislosti s teplom je pomerne rýchly proces, ktorý si môže vyžadovať niekoľko rokov, a to aj v závislosti od úrovne potrebnej spolupráce medzi aktérmi v oblasti zdravia a včasného varovania. Vykonávanie, ako aj jeho monitorovanie je neustálym úsilím. Väčšina akčných plánov v oblasti zdravia teplom je v prevádzke od mája do septembra.

Predpokladá sa, že opatrenia predpokladané v plánoch budú pokračovať v dlhodobom horizonte. Monitorovanie, hodnotenie a preskúmanie sú základnými prvkami každého plánu s cieľom prispôsobiť ho vyvíjajúcim sa podmienkam. V niektorých plánoch sa predpokladá revízia plánu po získaní ďalších skúseností.