Začlenenie adaptácie na zmenu klímy do plánov na ochranu sucha a vody

Pre manažment sucha a/alebo plán ochrany vody je nevyhnutné určiť príslušné zainteresované strany, ktoré majú podiel na zásobovaní vodou, plánovaní sucha a ochrane vody. Tieto skupiny zainteresovaných strán musia byť zapojené a spravodlivo zastúpené v počiatočnej fáze prípravy plánu. Účasť na procese plánovania poskytuje zainteresovaným stranám príležitosť rozvíjať vzájomné porozumenie názorov a vytvárať riešenia založené na spolupráci. Miestne zainteresované strany majú najlepšie znalosti o rôznych odvetviach využívania vody a zložkách hydrologického cyklu a môžu zabezpečiť, aby ciele boli koherentné a aby sa vykonávali tam, kde sú sociálno-ekonomické náklady najnižšie. Aktívna účasť prispieva k dosiahnutiu vyváženého hospodárenia s vodnými zdrojmi, čím sa minimalizujú konflikty medzi rôznymi spôsobmi využívania a vplyvmi na životné prostredie.

Dobrým prístupom je vytvoriť pracovné skupiny alebo fóra, ktoré združujú identifikované zainteresované strany, skúsených a uznávaných odborníkov v oblasti vody, ktorí môžu počas vypracúvania plánov poskytovať poradenstvo a konzultovať. Okrem toho sektorové tabuľky, v ktorých môžu byť diskusie plynulejšie, a malé skupiny zainteresovaných strán možno považovať za užitočné nástroje na podporu účasti verejnosti. Verejné informácie a konzultácie sa môžu riadiť regulovanými alebo legislatívnymi postupmi (napr. úradnými bulletinmi) alebo rozsiahlymi a ľahko dostupnými publikáciami a elektronickými informačnými prostriedkami, ktoré sú neskôr bežnejšie používané spoločnosťou.

Hlavným faktorom úspechu pri navrhovaní a vykonávaní plánov manažmentu sucha a ochrany vody je dostupnosť podrobných poznatkov o:

model využívania vody a jeho prínos k dobrým životným podmienkam;

hydrologické podmienky vodných útvarov a súvisiace strednodobé až dlhodobé prognózy zmeny klímy,

· hnacie sily ovplyvňujúce dopyt po vode v hospodárskych odvetviach náročných na vodu a verejnú spotrebu vody.

Na úspešné riadenie sucha a plán ochrany vody je potrebné aktívne zapojenie zainteresovaných strán a dobrý dialóg medzi vedou a tvorcami politík počas celého procesu plánovania. Okrem toho by sa plán manažmentu sucha a ochrany vôd mal zahrnúť do plánov manažmentu povodia požadovaných v rámcovej smernici EÚ o vode alebo by sa s nimi mal koordinovať. Zavedenie účinných systémov varovania pred suchom ďalej prispieva k úspechu riadenia sucha a vykonávania plánu ochrany vody.

Konflikty medzi sociálnymi, hospodárskymi a environmentálnymi hodnotami a záujmami môžu brániť potrebnej spolupráci počas navrhovania a vykonávania plánu, najmä keď sú vodné zdroje vzácnejšie. Právne obmedzenia počas procesu plánovania sa okrem iného týkajú práv na vodu, existujúcich zákonov o dôvere verejnosti, požiadaviek na verejných dodávateľov vody, otázok zodpovednosti.

Náklady spojené s vypracovaním celoštátneho plánu riadenia sucha a ochrany vody možno odhadnúť na 50 000 až 100 000 EUR. Náklady na vykonávanie sa značne líšia v závislosti od zvažovaného rozsahu, závažnosti problému, miestnych charakteristík vodných útvarov a využívania vody a súboru plánovaných opatrení. Náklady sa musia vždy porovnať so stratami, ku ktorým by došlo v prípade, že by nebol zavedený žiadny plán.

Výhodou je, že všetky hospodárske odvetvia môžu pokračovať v činnostiach organizovaným spôsobom, ale so zníženou hladinou vody, čo znamená, že v porovnaní so situáciou neriadeného sucha dochádza k menšiemu narušeniu hospodárstva a životného prostredia.

Nariadenie o minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody na poľnohospodárske zavlažovanie

S cieľom riešiť problém nedostatku vody a súch v EÚ vydala Európska komisia v roku 2007 oznámenie „Riešenieproblému nedostatku vody a súch v Európskej únii“. V oznámení sa uvádza súbor možností politiky, ktoré možno realizovať ako spoločné opatrenie EÚ na zvýšenie efektívnosti využívania vody a úspor vody a na zlepšenie pripravenosti na sucho a riadenia rizík. Rámcová smernica o vode, hlavná iniciatíva politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva, uznáva suchá ako potenciálne hrozby, ktoré môžu zvrátiť úsilie o dosiahnutie dobrého ekologického stavu vodných útvarov Spoločenstva. V novembri 2012 sa dokončilo preskúmanie politiky v oblasti nedostatku vody a sucha a začlenilo sa do „Koncepciena ochranu európskych vôd“. V preskúmaní sa dospelo k záveru, že sa dosiahol pokrok vo vykonávaní politických nástrojov navrhnutých v oznámení EK z roku 2007, ale že sa nedosiahol celkový cieľ zvrátiť trend nedostatku vody a sucha. V koncepcii sa členské štáty nabádali, aby lepšie začlenili riadenie rizika sucha do svojich budúcich plánov manažmentu povodia s cieľom zabezpečiť konzistentnosť v hospodárení s vodnými zdrojmi. V roku 2020 Európska komisia vydala nové „nariadenieo minimálnych požiadavkách na opätovné využívanie vody na poľnohospodárske zavlažovanie“,ktoré je relevantné z hľadiska ochrany vody a v ktorom sa stanovujú pravidlá minimálnych požiadaviek na bezpečné opätovné využívanie vyčistených komunálnych odpadových vôd na poľnohospodárske zavlažovanie.

Rastúca závažnosť sucha v Európskej únii a potreba konať boli uznané v novejstratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímyprijatej vo februári 2021. V stratégii sa navrhuje širšie využívanie plánov riadenia sucha a opatrení na zvýšenie schopnosti pôdy zadržiavať vodu a bezpečného opätovného využívania vody.

Čas vykonávania plánov riadenia sucha a/alebo ochrany vody závisí od viacerých faktorov, ako je veľkosť postihnutej oblasti, rôzne záujmy zainteresovaných strán a právne a sociálne dôsledky. Typické časy realizácie sa pohybujú od 1 do 5 rokov.

Ak sa plány riadenia sucha a ochrany vody riadne vypracujú a vykonajú, zvyčajne ide o strednodobé opatrenia (> 5 rokov). Aby sa zabezpečila ich dlhodobá životaschopnosť, mali by sa pravidelne vyhodnocovať s prihliadnutím na klimatické a sociálne zmeny, nové technológie a nové právne predpisy. Dôležitú úlohu zohráva aj hodnotenie a adaptácia po suchách.