European Union flag

Popis

Európa čelí rastúcemu riziku nedostatku vody a sucha, najmä v stredomorských regiónoch. Tieto riziká sa zvyčajne riešia plánmi riadenia sucha a plánmi ochrany vody alebo kombinovanými plánmi, ktoré zahŕňajú riadenie sucha a ochranu vody spoločne. Účelom plánu riadenia sucha je predchádzať vplyvu sucha na životné prostredie, spoločnosť a hospodárstvo a zmierňovať ho. Ide o regulačné nástroje, ktoré stanovujú priority medzi rôznymi spôsobmi využívania vody a vymedzujú prísnejšie obmedzenia prístupu k verejne poskytovanej vode počas sucha.

Cieľom plánov riadenia sucha je zaručiť dostupnosť vody v dostatočnom množstve na uspokojenie základných ľudských potrieb s cieľom zabezpečiť zdravie a dobré životné podmienky obyvateľstva, zabrániť negatívnym vplyvom sucha na stav vodných útvarov alebo ich minimalizovať a minimalizovať negatívne účinky na hospodárske činnosti. Mali by byť pripravené vopred predtým, ako sú potrebné. Plán ochrany vôd je stratégia alebo kombinácia stratégií na ochranu a kontrolu (povrchových a podzemných) vodných zdrojov. Cieľom plánu ochrany vody je znížiť spotrebu vody, minimalizovať straty a plytvanie vodou, zlepšiť efektívnosť využívania vody a zlepšiť recykláciu a opätovné využívanie vody. Efektívnejšie využívanie existujúcich dodávok vody neprispieva len k ochrane vodných zdrojov a zlepšeniu efektívnosti distribúcie vody, ale znižuje aj vplyvy na životné prostredie (napr. v dôsledku zníženia množstva odpadových vôd, ktoré je potrebné čistiť) a náklady spojené s rozvojom nových zdrojov dodávok. Plány riadenia sucha a ochrany vody možno skombinovať aj do plánov ochrany sucha a vody, ktoré zahŕňajú usmernenia a požiadavky týkajúce sa ochrany vody a nepredvídaných udalostí súvisiacich so suchom pre verejných dodávateľov vody.

Plány riadenia sucha a ochrany vody sa môžu stať opatreniami na adaptáciu na zmenu klímy, pokiaľ dokážu zahrnúť úvahy týkajúce sa budúcich scenárov zmeny klímy a predpokladaných vplyvov. Potenciálne účinky zmeny klímy, ktoré je potrebné zvážiť, sa týkajú zmien prírodného režimu vodných útvarov, ich ekologického stavu (ovplyvňujúceho kvalitu vodného zdroja) a dopytu po vode (napr. zavlažovanie, mestské a priemyselné zásobovanie vodou). Významné zmeny si vyžadujú adaptačné opatrenia, ktoré možno zahrnúť do takýchto plánov. Okrem toho, keďže sociálny vplyv sucha je zvyčajne výskytom problémov s nedostatkom vody, v upravených plánoch by sa malo zvážiť aj to, ako môže možné zníženie dostupnosti a dodávok vody v dôsledku zmeny klímy zhoršiť problémy súvisiace so zvyšujúcim sa dopytom po vode vyplývajúcim z demografického a hospodárskeho vývoja. Základné prvky a obsah plánov manažmentu sucha a ochrany vody sú:

  • všeobecné charakteristiky povodia za normálnych a suchých podmienok;
  • história sucha v povodí rieky;
  • charakteristiky sucha (intenzita, frekvencia, trvanie atď.) v rámci povodia;
  • zavedenie systému varovania pred suchom;
  • program a akcie na ochranu vody a na prevenciu a zmierňovanie sucha;
  • organizačná a riadiaca štruktúra (príslušný orgán, výbor alebo pracovná skupina na identifikáciu vplyvov sucha a navrhnutie možností riadenia, rozšírená skupina pre zainteresované strany),
  • monitorovací systém;
  • mechanizmus aktualizácie plánov a následných opatrení;
  • osobitné plány verejných dodávok vody.

V ideálnom prípade by plány riadenia sucha a ochrany vody mali obsahovať kvantitatívne a merateľné ciele a súbor opatrení na dosiahnutie týchto cieľov, pričom by sa mali uprednostniť podľa dohodnutých a spoločných kritérií (napr. výkonnosť, náklady na vykonávanie, očakávané prínosy atď.).

Plány riadenia sucha a ochrany vody sa môžu vypracovať na rôznych administratívnych (obecných, zavlažovacích, provinčných, regionálnych alebo dokonca vnútroštátnych) úrovniach a pre rôzne hospodárske odvetvia. V každom prípade by mali byť prepojené s plánmi manažmentu povodia vymedzenými podľa rámcovej smernice EÚ o vode. Na vnútroštátnej úrovni sa v plánoch riadenia sucha a ochrany vody zvyčajne opisuje normatívny rámec, organizačná štruktúra a politické nástroje (ako napríklad udeľovanie licencií na odber vody a stanovovanie cien) na riešenie problémov súvisiacich so suchom a nedostatkom vody, ako aj postupy vyhlásenia núdzového stavu sucha, politické ciele na vysokej úrovni a dostupné zdroje. Na regionálnej úrovni alebo na úrovni povodia sú plány manažmentu sucha a ochrany vôd zvyčajne podrobnejšie. Môžu poskytovať informácie o regionálnych príčinách a ukazovateľoch sucha, riziku sucha a zraniteľnosti voči suchu, dlhodobých intervenciách na zníženie zraniteľnosti voči suchu, možnostiach zmierňovania rizika sucha podľa odvetví a úrovne závažnosti sucha, rozdelení úloh medzi regionálnych aktérov, kritériách na vypracovanie plánov riadenia sucha na úrovni systému zásobovania vodou, schémach spolupráce s agentúrou civilnej ochrany a procesoch preskúmania plánov.

Podrobnosti o adaptácii

kategórie IPCC
Inštitucionálne: Vládne politiky a programy, Inštitucionálne: Zákony a predpisy
Účasť zainteresovaných strán

Pre manažment sucha a/alebo plán ochrany vody je nevyhnutné určiť príslušné zainteresované strany, ktoré majú podiel na zásobovaní vodou, plánovaní sucha a ochrane vody. Tieto skupiny zainteresovaných strán musia byť zapojené a spravodlivo zastúpené v počiatočnej fáze prípravy plánu. Účasť na procese plánovania poskytuje zainteresovaným stranám príležitosť rozvíjať vzájomné porozumenie názorov a vytvárať riešenia založené na spolupráci. Miestne zainteresované strany majú najlepšie znalosti o rôznych odvetviach využívania vody a zložkách hydrologického cyklu a môžu zabezpečiť, aby ciele boli koherentné a aby sa vykonávali tam, kde sú sociálno-ekonomické náklady najnižšie. Aktívna účasť prispieva k dosiahnutiu vyváženého hospodárenia s vodnými zdrojmi, čím sa minimalizujú konflikty medzi rôznymi spôsobmi využívania a vplyvmi na životné prostredie.

Dobrým prístupom je vytvoriť pracovné skupiny alebo fóra, ktoré združujú identifikované zainteresované strany, skúsených a uznávaných odborníkov v oblasti vody, ktorí môžu počas vypracúvania plánov poskytovať poradenstvo a konzultovať. Okrem toho sektorové tabuľky, v ktorých môžu byť diskusie plynulejšie, a malé skupiny zainteresovaných strán možno považovať za užitočné nástroje na podporu účasti verejnosti. Verejné informácie a konzultácie sa môžu riadiť regulovanými alebo legislatívnymi postupmi (napr. úradnými bulletinmi) alebo rozsiahlymi a ľahko dostupnými publikáciami a elektronickými informačnými prostriedkami, ktoré sú neskôr bežnejšie používané spoločnosťou.

Úspech a limitujúce faktory

Hlavným faktorom úspechu pri navrhovaní a vykonávaní plánov manažmentu sucha a ochrany vody je dostupnosť podrobných poznatkov o:

model využívania vody a jeho prínos k dobrým životným podmienkam;

hydrologické podmienky vodných útvarov a súvisiace strednodobé až dlhodobé prognózy zmeny klímy,

· hnacie sily ovplyvňujúce dopyt po vode v hospodárskych odvetviach náročných na vodu a verejnú spotrebu vody.

Na úspešné riadenie sucha a plán ochrany vody je potrebné aktívne zapojenie zainteresovaných strán a dobrý dialóg medzi vedou a tvorcami politík počas celého procesu plánovania. Okrem toho by sa plán manažmentu sucha a ochrany vôd mal zahrnúť do plánov manažmentu povodia požadovaných v rámcovej smernici EÚ o vode alebo by sa s nimi mal koordinovať. Zavedenie účinných systémov varovania pred suchom ďalej prispieva k úspechu riadenia sucha a vykonávania plánu ochrany vody.

Konflikty medzi sociálnymi, hospodárskymi a environmentálnymi hodnotami a záujmami môžu brániť potrebnej spolupráci počas navrhovania a vykonávania plánu, najmä keď sú vodné zdroje vzácnejšie. Právne obmedzenia počas procesu plánovania sa okrem iného týkajú práv na vodu, existujúcich zákonov o dôvere verejnosti, požiadaviek na verejných dodávateľov vody, otázok zodpovednosti.

Náklady a prínosy

Náklady spojené s vypracovaním celoštátneho plánu riadenia sucha a ochrany vody možno odhadnúť na 50 000 až 100 000 EUR. Náklady na vykonávanie sa značne líšia v závislosti od zvažovaného rozsahu, závažnosti problému, miestnych charakteristík vodných útvarov a využívania vody a súboru plánovaných opatrení. Náklady sa musia vždy porovnať so stratami, ku ktorým by došlo v prípade, že by nebol zavedený žiadny plán.

Výhodou je, že všetky hospodárske odvetvia môžu pokračovať v činnostiach organizovaným spôsobom, ale so zníženou hladinou vody, čo znamená, že v porovnaní so situáciou neriadeného sucha dochádza k menšiemu narušeniu hospodárstva a životného prostredia.

Čas realizácie

Čas vykonávania plánov riadenia sucha a/alebo ochrany vody závisí od viacerých faktorov, ako je veľkosť postihnutej oblasti, rôzne záujmy zainteresovaných strán a právne a sociálne dôsledky. Typické časy realizácie sa pohybujú od 1 do 5 rokov.

Celý život

Ak sa plány riadenia sucha a ochrany vody riadne vypracujú a vykonajú, zvyčajne ide o strednodobé opatrenia (> 5 rokov). Aby sa zabezpečila ich dlhodobá životaschopnosť, mali by sa pravidelne vyhodnocovať s prihliadnutím na klimatické a sociálne zmeny, nové technológie a nové právne predpisy. Dôležitú úlohu zohráva aj hodnotenie a adaptácia po suchách.

Referenčné informácie

webové stránky:
Referencie:

Toreti, A., Bavera, D., Acosta Navarro, J., Barbosa P, De Jager, A. a kol. (2025), Sucho v Európe – jún 2025 – analytická správa GDO, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, https://data.europa.eu/doi/10.2760/1544910. 

Svetová meteorologická organizácia (WMO), Global Water Partnership (GWP) (2014), National Drought Management Policy Guidelines: Šablóna akcie (D.A. Wilhite). Súbor nástrojov a usmernení programu integrovaného riadenia sucha (IDMP) 1. WMO, Ženeva, Švajčiarsko a GWP, Štokholm, Švédsko. https://www.droughtmanagement.info/find/guidelines-tools/guidelines/ 

ES (2007). Správa o pláne riadenia sucha vrátane poľnohospodárskych ukazovateľov, ukazovateľov sucha a aspektov zmeny klímy. Expertná sieť pre nedostatok vody a suchá, technická správa, 023.

Wilhite D.A., M. Sivakumar, R. Pulwarty, (2014). Riadenie rizika sucha v meniacej sa klíme: Úloha národnej politiky v oblasti sucha. Počasie a klimatické extrémy, zväzok 3, strany 4 – 13.

Spinoni, J., et al., (2016). Meteorologické suchá v Európe: udalosti a vplyvy: minulých trendov a budúcich prognóz. Technická správa JRC. Fatulová E., et. al., (2015). Usmernenia na prípravu plánov manažmentu sucha. Vývoj a vykonávanie v kontexte rámcovej smernice EÚ o vode. WHO a GWP.

Vydané v Climate-ADAPT: Apr 19, 2025

Language preference detected

Do you want to see the page translated into ?

Exclusion of liability
This translation is generated by eTranslation, a machine translation tool provided by the European Commission.