Diverzifikácia rybolovu a akvakultúry

Diverzifikácia rybolovu a akvakultúry je podstatná zmena výrobnej činnosti, ktorá je reakciou na zmeny dostupnosti populácií rýb (pre rybolov) a/alebo zmeny environmentálneho stavu morského systému spôsobené klimatickými a inými výzvami. Stratégie diverzifikácie zahŕňajú prechod na alternatívne druhy alebo – v prípade akvakultúry – na nové genetické kmene, ako aj na postupy riadenia, ktoré sú vhodnejšie pre zmenené podmienky. Proces adaptácie môže zahŕňať aj (dočasné alebo trvalé) iniciatívy diverzifikácie podnikov mimo odvetvia. Zahŕňa to rozvoj nových činností súvisiacich s rybolovom (napr. ekoturistika s rybárskymi plavidlami), ktoré prevádzkovateľom poskytujú doplnkové zdroje príjmov, a iniciatívy na podporu ochrany životného prostredia (napr. spoločné riadenie chránených morských oblastí). Medzi ďalšie možnosti patrí prechod z rybolovu na akvakultúru alebo prechod z morskej akvakultúry na vnútrozemskú akvakultúru. Diverzifikácia je proces, ktorý vykonávajú jednotliví miestni výrobcovia alebo lepšie siete a združenia výrobcov so silnejšou podnikateľskou schopnosťou a ktorý využíva medziodvetvovú spoluprácu s inými súvisiacimi podnikmi (napr. trh, cestovný ruch) a podporu verejných orgánov.

Pokiaľ ide o rybolov, opatrenia zahŕňajú prispôsobenie výstroja (nový udržateľný výstroj alebo flexibilný výstroj schopný loviť rôzne druhy, lepšie prispôsobený zmeneným podmienkam v rôznych prostrediach) a prispôsobenie plavidiel, ktoré môžu využívať rybolovné zdroje na rôznych miestach, čím sa zvyšuje mobilita rybárov, keďže distribúcia populácií rýb sa mení s meniacimi sa podmienkami oceánov.

Pokiaľ ide o akvakultúru, zmeny v kultivovaných druhoch a/alebo rôznych genetických kmeňoch môžu prispieť k zníženiu zraniteľnosti odvetvia voči zmene klímy prechodom na organizmy odolnejšie voči zmene klímy, ktoré rastú lepšie v zmenených podmienkach. Napríklad vniknutie slanej vody a prudké búrky zvýhodnia chov brakických a euryhalinných druhov, zatiaľ čo vysoké teploty vody a zakalenie by mohli zvýhodniť druhy, ktoré tolerujú nízke hladiny rozpusteného kyslíka. Ďalšie zmeny v postupoch akvakultúry sa čoraz viac podporujú s cieľom zlepšiť environmentálne správanie, produktivitu a ziskovosť akvakultúrnej produkcie, čo má za následok pozitívne účinky na zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, a to aj vtedy, keď zmena klímy nie je výslovne zahrnutá medzi hlavné hnacie sily. Medzi príklady patria recirkulačné systémy akvakultúry, integrovaná multitrofická akvakultúra a akvakultúra na mori, ktoré poskytujú ďalšie príležitosti na využívanie nových druhov alebo kmeňov v akvakultúre. Zónovanie a umiestňovanie akvakultúry založené na riziku vrátane rizík vyplývajúcich z premenlivosti a zmeny klímy môže podporiť diverzifikáciu vždy, keď sa skúmajú nové produkčné oblasti, čím sa zabráni hospodárskym stratám v dôsledku rozhodnutí, ktoré náležite nezohľadňujú všetky obavy a riziká. Diverzifikácia akvakultúry bola predmetom technického seminára FAO, ktorý sa konal v júni 2016 v Ríme a v ktorom sa zdôraznila jej úloha pri zabezpečovaní odolnosti voči meniacej sa klíme a iným vonkajším faktorom, čím sa systémy akvakultúry doplnili o hospodárske, sociálne a ekologické poistenie.

Je veľmi dôležité, aby diverzifikačné opatrenia nezvyšovali rybolovné úsilie a boli v súlade s cieľmi stanovenými v spoločnej rybárskej politike, a to v záujme udržateľného rybárstva, ako aj ochrany populácií rýb a morských zdrojov. Diverzifikácia odchytených alebo pestovaných druhov by sa v každom prípade mala riadiť vedecky podloženými posúdeniami týkajúcimi sa zdravia ekosystémov, biologickej bezpečnosti a biologickej ochrany, ako aj komplexnými hospodárskymi a sociálnymi štúdiami. Okrem toho diverzifikácia výrobkov a systémov nesmie viesť k väčšej zraniteľnosti odvetvia v strednodobom a dlhodobom horizonte, aby sa dosiahli prínosy v krátkodobom horizonte. Neudržateľné postupy, ako je rybolov nad rámec obmedzení udržateľnosti alebo rybolov na nových miestach bez záruk udržateľnosti alebo bez udržateľného výstroja, sú príkladmi nesprávnej adaptácie na výzvy, ktoré predstavuje klíma a iné zmeny, s dlhodobými škodlivými dôsledkami pre populácie a morské ekosystémy.

Diverzifikácia produktov akvakultúry a rybolovu zahŕňa aj diverzifikáciu trhov, ktoré by sa mali prispôsobiť výzvam a príležitostiam, ktoré predstavujú zmeny klímy. V tejto súvislosti opatrenia zahŕňajú opatrenia zamerané na zvýšenie vnímania produktov rybolovu značkou udržateľnosti spotrebiteľmi a na zmenu správania spotrebiteľov. Mal by sa podporovať spotrebiteľský dopyt po alternatívnych druhoch a predaj úlovkov nových druhov, ako to vyplýva aj z prípadových štúdií vypracovaných v rámci programu Horizont 2020 – ClimeFish (napr. rybolov v Jadranskom mori, rybolov na západe Škótska).

Všetky diverzifikačné činnosti zahrnuté do tejto možnosti by mali prispieť k zmierneniu tlaku na nadmerne využívané populácie rýb a podporiť prechod na nové obchodné príležitosti využívajúce menej zraniteľné zdroje. V tejto súvislosti z výsledkov projektu Muses financovaného z programu Horizont 2020, ktorého cieľom bolo preskúmať možnosti viacúčelového využívania v európskych moriach, vyplýva niekoľko príkladov diverzifikácie rybárstva smerom k činnostiam súvisiacim s ekologickým cestovným ruchom, ktoré prispievajú k zníženiu rybolovného tlaku, podporujú udržateľné rybolovné postupy a poskytujú rybárom doplnkové zdroje príjmov.

Rybári a prevádzkovatelia akvakultúry, najmä zoskupení v družstevných združeniach, sú hlavnými aktérmi diverzifikácie, ktorí môžu mať prospech aj z iných komerčných podnikov (spracovateľský priemysel, marketingové organizácie) a zo spotrebiteľských združení na dosiahnutie vzájomne dohodnutých cieľov. Verejné orgány, ako sú subjekty s rozhodovacou právomocou a regulačné orgány, ktoré na miestnej úrovni vykonávajú európske a vnútroštátne politiky a uvoľňujú licencie na nové činnosti, môžu zohrávať významnú úlohu tým, že umožnia a spružnia proces diverzifikácie.

Prijatie výstroja a plavidiel prispôsobených na lov rôznych druhov a/alebo v rôznych biotopoch si môže vyžadovať väčšie plavidlá na dlhšie plavby a značné investície do vývoja výstroja. Dlhšie cesty a dlhší čas strávený na mori znamenajú aj vyššie náklady na mzdy pohonných hmôt a posádky a zvýšené vystavenie rizikám. V tejto súvislosti by sa akýkoľvek nový postup mal vypracovať s prihliadnutím na zásady udržateľnosti stanovené v spoločnej rybárskej politike a nemal by viesť k nadmernému využívaniu populácií rýb.

Prístup ku kapitálu a nákladom na nové plavidlá je kritickou otázkou, najmä pre menšie podniky, zatiaľ čo zmena výstroja nie je možná ani v prípade vysoko špecializovaných plavidiel, ako sú plavidlá s vlečnými sieťami s rozperným rahnom. Okrem toho zmena rybolovných oblastí môže viesť plavidlá do vôd iných krajín, čo si vyžaduje dohody o rybolove a cezhraničné riadenie pri prideľovaní kvót.

Pokiaľ ide o akvakultúru, náklady na vývoj techník pre nové hospodárske druhy a čas potrebný na uvedenie týchto druhov na trh sú významnými obmedzeniami, ako aj legislatívnymi a riadiacimi obmedzeniami, ktoré bránia zmenám a flexibilite.

Výskumný vývoj a technologické inovácie, podporované aj verejnými investíciami, môžu vo všeobecnosti pomôcť pri hľadaní alternatívnych druhov, kmeňov prispôsobených klíme a nových systémov chovu alebo zberu, ktoré znižujú náchylnosť na zmenu klímy. Pokiaľ ide o diverzifikáciu v akvakultúre, najmä do nových výrobných technológií a nových geografických oblastí, kľúčové faktory úspechu predstavujú vhodné legislatívne predpisy a prípadne stimuly, ktoré podporujú technologický rozvoj a obchodné zmeny.

Informačné kampane a vzdelávacie činnosti môžu pomôcť zmeniť správanie spotrebiteľov a otvoriť trhy novým druhom. Iniciatívy v oblasti odbornej prípravy pre rybárov a prevádzkovateľov akvakultúry môžu takisto uprednostňovať proces diverzifikácie a podporovať nové obchodné príležitosti vrátane tých, ktoré súvisia s cestovným ruchom.

Informácie o nákladoch vo všeobecnosti chýbajú v existujúcich príkladoch adaptácie, a to aj vzhľadom na to, že existuje málo dôkazov o iniciatívach v oblasti diverzifikácie, ktoré sa v súčasnosti využívajú v reakcii na zmenu klímy. Očakáva sa, že náklady budú veľmi variabilné vzhľadom na rôzne možnosti diverzifikácie zahrnuté v tejto možnosti úpravy. Investičné náklady na zmenu produktov a systémov sa uvádzajú ako hlavné obmedzenia adaptácie, najmä v prípade malých podnikov.

V rámci spoločnej rybárskej politiky EÚ podporuje Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond (ENRAF) európske odvetvia rybolovu a akvakultúry smerom k udržateľnejším rybolovným postupom a pobrežné komunity pri diverzifikácii ich hospodárstiev. Hoci to nie je osobitne spojené so zmenou klímy, z ENRAF sa podporujú (podľa priority 3 nariadenia o ENRAF) stratégie miestneho rozvoja vedeného komunitou zamerané na diverzifikáciu miestnych komunít (článok 30). Podľa pracovného dokumentu útvarov Komisie o zásadách a odporúčaniach na začlenenie aspektov adaptácie na zmenu klímy do operačných programov ENRF [SWD(2013) 299 final] to môže viesť k zmierneniu tlaku na populácie rýb a vytvoreniu podnikov odolných voči súčasným a predpokladaným zmenám klimatických podmienok.

Často chýbajú informácie týkajúce sa časových rámcov súvisiacich s adaptačnými stratégiami a hodnoteniami úspechu v odvetviach rybolovu a akvakultúry. Na posúdenie času adaptácie je potrebný ďalší výskum. Čas závisí aj od rôznych typológií opatrení a líši sa od plánovaných adaptačných opatrení (zahŕňajúcich riadenie, legislatívne a politické zmeny) a reaktívnej adaptácie vrátane autonómnej modernizácie systémov rybolovu a akvakultúry v reakcii na premenlivosť klímy.