Diverzifikácia produktov a systémov rybolovu a akvakultúry

Diverzifikácia rybolovu a akvakultúry je podstatná zmena výrobnej činnosti, ktorá reaguje na zmeny v dostupnosti populácií rýb (pre rybolov) a/alebo zmeny environmentálneho stavu morského systému spôsobené klimatickými a inými výzvami. Stratégie diverzifikácie zahŕňajú prechod na alternatívne druhy alebo – v prípade akvakultúry – na nové genetické kmene, ako aj na postupy riadenia, ktoré sú vhodnejšie pre zmenené podmienky. Proces prispôsobenia môže zahŕňať aj iniciatívy diverzifikácie podnikania (dočasnej alebo trvalej) mimo odvetvia, rozvoj nových činností súvisiacich s rybolovom (napr. ekoturizmus s rybárskymi plavidlami), ktoré môžu prevádzkovateľom poskytnúť doplnkové zdroje príjmov. Diverzifikácia je proces, ktorý vykonávajú jednotliví miestni výrobcovia alebo lepšie siete a združenia výrobcov, ktorí majú silnejšiu obchodnú kapacitu a využívajú medziodvetvovú spoluprácu s inými súvisiacimi podnikmi (napr. s trhom, cestovným ruchom) a podporu verejných orgánov.

Pokiaľ ide o rybárstvo, opatrenia zahŕňajú prispôsobenie výstroja (nový udržateľný výstroj alebo flexibilný výstroj schopný loviť rôzne druhy, lepšie prispôsobený zmeneným podmienkam v rôznych prostrediach) a prispôsobenie plavidiel, ktoré môžu využívať rybolovné zdroje na rôznych miestach, čím sa zvyšuje mobilita rybárov v dôsledku zmien v distribúcii populácií rýb s meniacimi sa podmienkami oceánov.

Pokiaľ ide o akvakultúru, zmeny kultivovaných druhov a/alebo rôznych genetických kmeňov môžu prispieť k zníženiu zraniteľnosti odvetvia voči zmene klímy, a to prechodom na organizmy odolnejšie voči zmene klímy, ktoré za zmenených podmienok lepšie rastú. Napríklad vniknutie slanej vody a prudké búrky podporia chov brakických vôd a euryhalinných druhov, zatiaľ čo vysoké teploty vody a zakalenie by mohli uprednostňovať druhy, ktoré tolerujú nízke hladiny rozpusteného kyslíka. Ďalšie zmeny v akvakultúrnych postupoch sa čoraz viac podporujú s cieľom zlepšiť environmentálne vlastnosti, produktivitu a ziskovosť akvakultúrnej produkcie, čo vedie k pozitívnym účinkom na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, a to aj vtedy, keď zmena klímy nie je výslovne zahrnutá medzi hlavné hnacie sily. Ako príklady možno uviesť recirkulačné akvakultúrne systémy, integrovanú multitrofickú akvakultúru a akvakultúru na mori, ktoré poskytujú ďalšie príležitosti na využívanie nových druhov alebo línií v akvakultúre. Zónovanie a umiestňovanie akvakultúry založené na riziku vrátane rizík vyplývajúcich z premenlivosti a zmeny klímy môže podporiť diverzifikáciu vždy, keď sa skúmajú nové produkčné oblasti, čím sa zabráni hospodárskym stratám v dôsledku rozhodnutí, ktoré náležite nezohľadňujú všetky obavy a riziká. Diverzifikácia akvakultúry bola predmetom technického seminára FAO, ktorý sa konal v júni 2016 v Ríme a na ktorom sa zdôraznila jej úloha pri zabezpečovaní odolnosti voči meniacej sa klíme a iným vonkajším faktorom, čím sa k systémom akvakultúry pridalo hospodárske, sociálne a ekologické poistenie.

Je veľmi dôležité, aby diverzifikačné opatrenia nezvýšili rybolovné úsilie a boli v súlade s cieľmi stanovenými v spoločnej rybárskej politike, ktoré sa zameriavajú na udržateľný rybolov, ako aj na ochranu populácií rýb a morských zdrojov. Diverzifikácia odchytených alebo pestovaných druhov by sa v každom prípade mala riadiť vedecky podloženými posúdeniami týkajúcimi sa zdravia ekosystémov, biologickej bezpečnosti a biologickej ochrany, ako aj komplexnými hospodárskymi a sociálnymi štúdiami. Okrem toho diverzifikácia výrobkov a systémov nesmie viesť k väčšej zraniteľnosti odvetvia v strednodobom horizonte, aby sa dosiahli výhody v krátkodobom horizonte. Neudržateľné postupy, ako je rybolov nad rámec limitov udržateľnosti alebo na novom mieste bez záruk udržateľnosti alebo bez udržateľného výstroja, sú príkladmi nesprávnej adaptácie na výzvy, ktoré predstavujú klimatické a iné zmeny, s dlhodobými škodlivými dôsledkami na populácie a morské ekosystémy.

Diverzifikácia produktov akvakultúry a rybolovu zahŕňa aj diverzifikáciu trhov, ktoré by sa mali prispôsobiť výzvam a príležitostiam, ktoré predstavujú zmeny klímy. V tejto súvislosti činnosti zahŕňajú opatrenia zamerané na zvýšenie vnímania produktov rybolovu značkou udržateľnosti spotrebiteľmi a na zmenu správania spotrebiteľov. Mal by sa podporovať dopyt spotrebiteľov po alternatívnych druhoch a predaj úlovkov nových druhov, ako to vyplýva aj z prípadových štúdií vypracovaných v rámci programu ClimeFish financovaného z programu Horizont 2020 (napr. rybolov v Jadranskom mori, rybolov západne od Škótska).

Prechod od rybolovu k udržateľnej akvakultúre, prechod z morskej na vnútrozemskú výrobu a rozvoj doplnkových hospodárskych činností k rybolovu a akvakultúre (napr. iniciatívy súvisiace s cestovným ruchom využívajúce rybárske plavidlá) sú ďalšími príkladmi diverzifikácie mimo odvetvia, zmierňovania tlaku na populácie rýb a vytvárania prechodu na nové obchodné príležitosti využívajúce menej zraniteľné zdroje. V tejto súvislosti výsledky projektu Muses financovaného z programu Horizont 2020, ktorého cieľom bolo preskúmať možnosti viacnásobného využitia v európskych moriach, uvádzajú niekoľko príkladov diverzifikácie rybolovu smerom k činnostiam súvisiacim s ekologickým cestovným ruchom, ktoré prispievajú k zníženiu rybolovného tlaku, podpore udržateľných rybolovných postupov a poskytovaniu doplnkových zdrojov príjmov pre rybárov.