Zvýšenie prevádzkovej bezpečnosti pri prevádzke na mori a na pevnine

Táto možnosť zahŕňa prijatie systémov a stratégií na zvýšenie bezpečnosti pre činnosti na mori (plavba, rybolovné operácie), ako aj pre pobrežné operácie (prístavy, spracovateľské činnosti), ktoré reagujú na výzvy vyvolané zmenou klímy. Táto možnosť je obzvlášť dôležitá pre odvetvie rybolovu, ktoré FAO považuje za mimoriadne nebezpečnú činnosť na mori, ale je relevantná aj pre iné námorné činnosti, ako je plavba, prístavné operácie, akvakultúra a činnosti súvisiace s platformami na mori, keďže nepriaznivé poveternostné javy a búrky prispievajú k mnohým námorným nehodám.

Zvyšovanie hladiny morí a zvyšujúce sa úrovne prudkého nárastu búrok najmä v severnej Európe (šiesta hodnotiaca správa IPCC, WGI, kapitola 12; vedomostné centrum EÚ pre zvyšovanie hladiny morí) spôsobujú škody na viacerých prístavných infraštruktúrach a pozemných zariadeniach vrátane zaplavenia, prerušenia dodávok energie, prerušenia práce a zatvorenia prístavov. Tie isté udalosti ohrozujú bezpečnosť posádky a cestujúcich na mori počas plavby a mohli by spôsobiť zníženie nasadenia a výkonu rybolovnej činnosti. Okrem toho sa uvádza, že silné a búrlivé zimy nútia rybárske lode uviaznuť v prístave na dlhé obdobia, aby sa predišlo rizikám pre rybárov s jasnými hospodárskymi stratami. Mnohé z týchto vplyvov sú opísané ako relevantné v celosvetovom meradle a na európskej úrovni (pozri okrem iného publikáciu FAO z roku 2018 o vplyvoch zmeny klímy na rybolov a akvakultúru, prieskum prístavného priemyslu UNCTAD o vplyvoch zmeny klímy a adaptácii na ňu, správu JRC o vplyvoch zmeny klímy na dopravu).

Odvetvie rybolovu už reaguje na viaceré vplyvy zmeny klímy s cieľom zvýšiť prevádzkovú bezpečnosť a investovať do znižovania zraniteľnosti voči rizikám katastrof. Príklady sú uvedené v prvom preskúmaní adaptácie na zmenu klímy v odvetví morských plodov v Spojenom kráľovstve a v jeho následných monitorovacích prehľadoch, v ktorých sa postupne aktualizujú informácie a zhromažďujú nové spätné väzby od zainteresovaných strán z odvetvia. Adaptačné stratégie zamerané na bezpečnosť na mori sa zohľadňujú aj v usmerneniach IFAD pre adaptáciu a zmiernenie (2015) a v projekte ClimeFish financovanom z programu Horizont 2020, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby sa zvýšenie produkcie morských plodov uskutočňovalo v oblastiach a pre druhy, v ktorých existuje potenciál udržateľného rastu vzhľadom na očakávané zmeny klímy.

Možné opatrenia na zvýšenie bezpečnosti na mori počas operácií na mori sa týkajú: i) prijatia lepších osobných plávacích zariadení; ii) investovania do stability plavidiel a iv) vykonávania osobitnej odbornej prípravy prevádzkovateľov v oblasti bezpečnosti na mori. V prípade rybolovu by prispôsobenie mohlo zahŕňať aj zdvihnutie paluby a pohyblivého výstroja, prevádzku čerpadla a posádky na kormu lode. Pokiaľ ide o operácie na pevnine, adaptačné opatrenia na zvýšenie bezpečnosti prevádzkovateľov zahŕňajú i) hrádze a násypy na ochranu infraštruktúr, ii) zavedenie núdzových postupov v prístavoch s vyhradeným a vyškoleným personálom, ii) rôzne opatrenia zamerané na zvýšenie odolnosti prístavov a ochranu strategických komponentov (napr. zmeny koncepcie infraštruktúry a použitého materiálu) a iii) vnútrozemské premiestnenie spracovateľských lokalít.

Podľa správy JRC o vplyvoch zmeny klímy na dopravu medzi kľúčové adaptačné prístupy pre európske námorné prístavy patrí nadmorská výška infraštruktúry na kompenzáciu predpokladanej hladiny morí, výstavba protipožiarnej ochrany a premiestnenie námorných prístavov. Tieto prístupy môžu prispieť k zvýšeniu bezpečnosti prevádzkovateľov pracujúcich na mori alebo v zariadeniach na pevnine v nepriaznivých podmienkach. O premiestnení námorných prístavov by sa malo uvažovať len vtedy, keď je námorný prístav výrazne ohrozený zaplavením, čo je veľmi nákladné riešenie. Dôkladná pobrežná obrana na ochranu námorných prístavov pred povodňami (vrátane hrádzí, morských hrádzí a vlnolamov) by sa mala starostlivo zvážiť, pričom by sa mali posúdiť možné súvisiace vplyvy na životné prostredie, ako je erózia pobrežia a degradácia biotopov.

Okrem uvedených možností môžu bezpečnosť pri prevádzke na mori a na pevnine podporiť aj iné možnosti adaptácie vrátane zriadenia systémov monitorovania, modelovania a predpovedania a systémov včasného varovania, ktoré môžu prevádzkovateľov včas informovať o rizikách vyplývajúcich z nepriaznivého počasia. Zónovanie a umiestňovanie založené na riziku s prihliadnutím na súčasné a budúce klimatické riziká môže takisto zvýšiť bezpečnosť na mori, najmä v odvetví akvakultúry. Zlepšenie prístupu k finančným službám a poistným mechanizmom (pozri možnosť Poistenie ako nástroj riadenia rizík) môže napokon pomôcť pri zvyšovaní odolnosti podnikov, najmä chudobných komunít.

Prispôsobenie námornej dopravy je súčasťou riešení na zabezpečenie kontinuity dodávateľských reťazcov pre podnikateľský a priemyselný sektor. Uvedené riziká zmeny klímy spôsobujú narušenia, ktoré by mohli nakoniec viesť k zvýšeným nákladom a ovplyvniť kupujúceho, dodávateľa alebo celý dodávateľský reťazec.

Medzi zainteresované strany zapojené do zvyšovania bezpečnosti operácií na mori a na pevnine patria agentúry pre rybolov a akvakultúru, prístavné orgány a verejné orgány s právomocou v oblasti bezpečnosti na mori (pobrežná stráž) a stanovovania nariadení a noriem. Návrhári a stavitelia lodí takisto zohrávajú úlohu pri zaisťovaní bezpečnosti plavidiel a iných námorných zariadení, ako sú rybie farmy alebo prístavné štruktúry. Odporúča sa široký participatívny prístup so zapojením miestnych komunít s cieľom zvýšiť informovanosť o otázkach bezpečnosti. FAO odporúča najmä holistický prístup, pričom zdôrazňuje, že bezpečnosť rybárov by sa nemala riešiť len prostredníctvom vládnych činností, ale aj koordinovaným spôsobom prostredníctvom činností zdola nahor.

Jasná a pre danú lokalitu špecifická identifikácia kľúčových klimatických rizík a pochopenie bezpečnostných dôsledkov patria medzi hlavné faktory, ktoré pomáhajú pri výbere najvhodnejšieho adaptačného opatrenia na zlepšenie prevádzkovej bezpečnosti. Spoločné prekážky tejto možnosti adaptácie v skutočnosti poukazujú na potrebu lepších dôkazov a dôvery v prognózy a vplyvy zmeny klímy. Dôvera v prognózy v oblasti zmeny klímy je potrebná najmä na to, aby sa medzi mnohými ďalšími rizikami, ktoré majú vplyv na toto odvetvie, riadne zohľadnili riziká súvisiace so zmenou klímy a aby podniky investovali do adaptácie na zmenu klímy. Okrem toho môže byť dlhodobý rámec projekcií zmeny klímy nedostatočne zlučiteľný s kratšími investičnými časovými rámcami námorného podnikania.

Táto možnosť zahŕňa opatrenia, ktoré možno vykonať s malým vplyvom na zdroje (napr. prijatie základného bezpečnostného vybavenia, malé úpravy infraštruktúry na zvýšenie odolnosti operácií na pevnine) alebo s veľkým zdrojom, napríklad v prípade nadmorskej výšky alebo premiestnenia spracovateľských lokalít alebo námorných prístavov, čo môže byť veľmi nákladné.

Medzi prínosy patrí ľudská bezpečnosť rybárov a prevádzkovateľov podnikov a zabránenie možným hospodárskym stratám vyplývajúcim zo zatvorenia prístavov, škôd na infraštruktúre, zastavení prevádzky a rybárskych plavidiel uviaznutých v prístavoch. Námorná nákladná doprava je kľúčová pre prepravu veľkých objemov tovaru na dlhé vzdialenosti a je oveľa menej uhlíkovo náročná ako cestná doprava. Opatrenia zamerané na zvýšenie jeho bezpečnosti sú preto veľmi dôležité pre životaschopnosť a udržateľnosť logistických firiem na dlhé vzdialenosti. Rozhodujúce je aj pre priemyselných výrobcov, ktorí sa na ňu spoliehajú pri zásobovaní a dodávaní svojich výrobkov na cieľové trhy.

Keďže bezpečnosť na mori je celosvetovým problémom pre všetky námorné činnosti, medzinárodné predpisy vypracovala predovšetkým IMO, Medzinárodná námorná organizácia, ktorá stanovuje globálne normy pre bezpečnosť, ochranu a environmentálne správanie medzinárodnej lodnej dopravy. Jasným príkladom je dohovor SOLAS, ktorý patrí medzi najdôležitejšie zmluvy zaoberajúce sa námornou bezpečnosťou.

EÚ neustále rozvíja a zintenzívňuje svoju politiku námornej bezpečnosti s cieľom „odstrániť lodnú dopravu nespĺňajúcu normy, zvýšiť ochranu cestujúcich a posádok, znížiť riziko znečistenia životného prostredia a zabezpečiť, aby prevádzkovatelia, ktorí dodržiavajú osvedčené postupy, neboli v obchodnej nevýhode v porovnaní s tými, ktorí sú pripravení urobiť krátke škrty s bezpečnosťou plavidiel“.

Bezpečnosť na mori je tiež kľúčovým prvkom európskej politiky v oblasti námornej dopravy s cieľom chrániť cestujúcich, členov posádky, morské prostredie a pobrežné regióny. Európske právne predpisy zahŕňajú normy IMO a poskytujú dodatočné opatrenia prostredníctvom širokého súboru smerníc a nariadení týkajúcich sa odbornej prípravy a kvalifikácií, vybavenia námorných lodí, bezpečnostnej ochrany lodí a prístavných zariadení a bezpečnosti osobných lodí. Okrem toho sa v stratégii námornej bezpečnosti Európskej únie a jej akčnom pláne (2021) zmena klímy a extrémne udalosti identifikovali ako hlavné hrozby a riziká pre systém námornej dopravy a námornú infraštruktúru, pričom sa zdôraznila potreba posúdiť odolnosť odvetvia voči týmto rizikám a prijať vhodné adaptačné opatrenia na ich zmiernenie.

V rámci spoločnej rybárskej politiky Európsky námorný, rybolovný a akvakultúrny fond (ENRAF) podporuje bezpečnosť a zlepšovanie pracovných podmienok v rámci priority Únie 1 (Podpora udržateľného rybárstva a obnova a ochrana vodných biologických zdrojov).

Jednoduché adaptačné opatrenia zavedené na zvýšenie bezpečnosti počas rybolovných činností a plavby sa môžu čoskoro zaviesť (1 – 2 roky), zatiaľ čo zložitejšie riešenia, ako je nadmorská výška/premiestnenie prístavných infraštruktúr, si vyžadujú dlhší čas na ich zavedenie. Ďalšie opatrenia sú súčasťou procesu nepretržitej a autonómnej adaptácie po všeobecnej technologickej modernizácii systémov a zariadení.

Táto možnosť prispôsobenia by sa mala považovať za nepretržitý proces, ktorý si vyžaduje postupnú aktualizáciu bezpečnostných systémov a postupov a nepretržité monitorovanie ich účinnosti.