European Union flag
Od trosiek k novej mestskej zeleni: začlenenie odolnosti proti zmene klímy do rekonštrukčných prác kultúrneho a kreatívneho centra v Bratislave na Slovensku

©Nová Cvernovka | Flickr

Rekonštrukcia bývalej školskej budovy na kultúrne a kreatívne centrum v Bratislave vytvorila veľké množstvo stavebného odpadu. Odpad bol recyklovaný na mieste a slúžil na vybudovanie verejného parku s vodopriepustnými a vodou zadržiavajúcimi povrchmi, ktoré znižujú tepelný stres a zachytávajú vodu pre príjemnú mikroklímu.

Nová Cvernovka je kultúrne a kreatívne centrum v Bratislave, ktoré sa nachádza v bývalom priemyselnom areáli s neďalekými sídliskami. Centrum založila Nadácia Cvernovka, ktorá začala s rekonštrukciou opustenej školskej budovy v roku 2016. V priebehu deviatich mesiacov bola budova úspešne zrekonštruovaná a teraz je hostiteľom rôznorodej komunity ľudí pracujúcich v kultúre, umení, kreatívnom priemysle a mimovládnom sektore. Okrem viac ako 120 kreatívnych štúdií a neziskových organizácií má centrum aj multifunkčnú halu, verejnú knižnicu, coworkingový priestor a okolitý park (Suť na park, približne 8 200 m2).

Rekonštrukčné práce vytvorili približne 1 000 m3 zmiešaného stavebného odpadu (rubín). Sutiny mali byť spočiatku odvezené na skládku. Keďže by však tento prístup spôsobil vysoké náklady a negatívne vplyvy na životné prostredie, vznikla myšlienka, že materiál by sa mohol recyklovať a použiť na vybudovanie základnej štruktúry chodníkov parku. S pomocou dobrovoľníkov by sa väčšina materiálu mohla recyklovať. V parku teraz stavia spevnené povrchy, ktoré zadržiavajú dažďovú vodu, zabraňujú prehriatiu a vytvárajú príjemnú mikroklímu. Okrem toho sa rozšírila zelená plocha a vysadili sa stromy, aby sa vytvorilo prirodzené tienenie a zvýšila sa biodiverzita. Park ponúka umelecké inštalácie, terasu s gastronomickou ponukou, saunu a priestor na vonkajšie kultúrne podujatia. Plánuje sa ďalší rozvoj parku (napr. detské ihrisko). Park je viacúčelový rekreačný priestor, ktorý pri zadržiavaní vody v krajine funguje ako klimatické útočisko pre ľudí počas horúcich dní a vytvára nové prostredie pre voľne žijúce živočíchy.

Popis prípadovej štúdie

Výzvy

Bratislava je hlavné a najväčšie mesto Slovenska. Veľký podiel zastavaných oblastí a spevnených plôch charakterizuje mesto a chýbajú atraktívne rekreačné oblasti pre mestské obyvateľstvo (SECAP, 2024).

Nárast mestského obyvateľstva už viedol k výraznému úbytku zelených plôch (Holec a kol., 2020). Očakáva sa, že do roku 2050 sa počet obyvateľov Bratislavy ďalej zvýši o 6,43 % (Bratislava 2030), čo prispeje k ďalšiemu rozširovaniu zastavaných oblastí. V okolí Novej Cvernovky sa plánuje aj rozsiahla rezidenčná výstavba. Úpadok zelených plôch v mestách mení mikroklimatické podmienky a prispieva k efektu tepelných ostrovov v mestách, t. j. k vyšším teplotám vzduchu a povrchovým teplotám v mestských oblastiach na rozdiel od okolitej vidieckej krajiny (Holec a kol., 2020). To má za následok zvýšenú zraniteľnosť voči vplyvom zmeny klímy, ako sú vlny horúčav, suchá a prívalové dažde, ktoré sa v posledných troch desaťročiach vyskytovali so zvýšenou frekvenciou a závažnosťou (Lückerath a kol., 2019; prípadová štúdia o grantoch EEA pre Bratislavu). Prognózy pre celú krajinu naznačujú zvýšenie teplôt a významnú zmenu ročného modelu a načasovania zrážok. To zahŕňa mierny až mierny nárast celkových zrážok v chladnom období. Projekcie poukazujú aj na rastúcu variabilitu zrážok počas teplejšej časti roka s dlhšími obdobiami sezónneho sucha a krátkymi obdobiami dažďov s ťažšími zrážkami (Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy).

Bratislava zažila veľký priemyselný rozmach na prelome 19. a 20. storočia. Počas postsocialistickej transformácie bolo zbúraných mnoho bývalých priemyselných areálov a zachovali sa len niektoré historické budovy (Kristiánová a kol., 2016).

Bývalá Stredná priemyselná škola chémie, ktorá sa nachádza v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto, bola pôvodne postavená ako administratívna budova pre susedné chemické závody. Keď bola budova v roku 2010 opustená, začala upadať do havarijného stavu. Keď ho nadácia Cvernovka zrekonštruovala na kultúrne a kreatívne centrum, na bývalom školskom dvore zostalo približne 1 000 m3 stavebného odpadu. Keďže trvalé ukladanie stavebného odpadu na pozemku nie je zo zákona povolené, mal sa prepraviť na skládku. To by však spôsobilo značné náklady (približne 50 000 EUR), čo by viedlo k vysokým emisiám CO2 súvisiacim s prepravou, a teda by to nebolo ekonomicky ani environmentálne udržateľné. Na Slovensku je podiel odpadu ukladaného na skládkach výrazne vyšší ako vo zvyšku EÚ (viac ako 50 %) (Zelenšie Slovensko – stratégia environmentálnej politiky). Okrem toho sa veľké množstvo zmesového komunálneho odpadu a stavebného odpadu ukladá na nelegálnych skládkach, čo vedie k potenciálnej kontaminácii pôdy, vody a ovzdušia (IEP, 2016).

Politické a právne pozadie

Hlavnými národnými strategickými dokumentmi pre adaptáciu na zmenu klímy sú Stratégia Slovenskej republiky pre adaptáciu na zmenu klímy prijatá v roku 2014 a aktualizovaná v roku 2018 a Národný akčný plán (2021). Na miestnej úrovni sa v Bratislavskom akčnom pláne pre udržateľnú energiu a klímu do roku 2030 (SECAP, 2024) uvádzajú opatrenia na zníženie emisií a zvýšenie odolnosti voči vplyvom zmeny klímy. S cieľom prispôsobiť sa zmene klímy sa v pláne navrhuje rozvoj zelenej a modrej infraštruktúry, podpora zadržiavania dažďovej vody, posilnenie biodiverzity, zvýšenie ochrany verejného zdravia počas vĺn horúčav a zlepšenie krízového riadenia. Okrem toho sa ocenilo použitie materiálov, ktoré zabraňujú nadmernej absorpcii slnečnej energie, s cieľom prispieť k minimalizácii efektu tepelných ostrovov v mestách. Revitalizácia parkov a verejných priestorov je ústredným prvkom SECAP, ktorý podporuje program Living Places.

Zhodnocovanie stavebného odpadu je v súlade so Stratégiou nakladania s komunálnym odpadom v Bratislave 2021 – 2026: Prechod na obehové hospodárstvo, ktorý bol prijatý v roku 2021. Jeho cieľom je zvýšiť mieru triedenia a recyklácie odpadu a zároveň znížiť mieru skládkovania. Prechod na obehové hospodárstvo sa podporuje aj v stratégii Zelenšie Slovensko – environmentálna politika (2019), ale výslovne nezahŕňa stratégiu obnovy a opätovného použitia materiálu zo stavebného odpadu.

Politický kontext adaptačného opatrenia

Case mainly developed and implemented because of other policy objectives, but with significant consideration of climate change adaptation aspects.

Ciele adaptačného opatrenia

Hlavným cieľom projektu parku Nová Cvernovka bolo udržateľné nakladanie so stavebným odpadom jeho recykláciou a opätovným využitím na výstavbu verejného parku, ktorý zabráni prehriatiu počas leta a zadržiava vodu v pôde. Toto riešenie prispieva k plneniu viacerých environmentálnych a sociálnych cieľov v súlade s uvedenými miestnymi a vnútroštátnymi politikami:

  • Vytvorenie rekreačného priestoru pre mestské obyvateľstvo: Cieľom projektu je riešiť nedostatok atraktívnych rekreačných oblastí pre mestské obyvateľstvo v okrese Nové Mesto ponukou parku s rozmanitou občianskou vybavenosťou (umelecké inštalácie, terasa s gastronomickou ponukou, sauna, detské ihrisko, kultúrne podujatia).
  • Zvyšovanie biodiverzity: Rozšírením zelenej plochy sa poskytuje nový biotop pre vtáky a opeľujúci hmyz.
  • Zníženie nákladov: Recyklácia a opätovné použitie stavebného odpadu na mieste ako stavebného materiálu prispieva k zníženiu nákladov, ktoré by inak vznikli pri preprave a zneškodňovaní stavebného odpadu a pri obstarávaní konvenčného stavebného materiálu.
  • Efektívne využívanie surovín: Na stavenisko nie je potrebné ťažiť, vyrábať a prepravovať žiadne ďalšie stavebné suroviny, čo šetrí emisie skleníkových plynov a znižuje ďalšie vplyvy na životné prostredie.
  • Zvyšovanie informovanosti: Návštevníci centra a parku Nová Cvernovka sa inšpirujú k zamysleniu sa nad ekologickými alternatívami konvenčného odpadového hospodárstva. Podporujú to rôzne vzdelávacie činnosti a činnosti na zvyšovanie informovanosti, ktoré sú osobitne zamerané na mladšie generácie.
  • Posilnenie komunity: Park Nová Cvernovka je komunitný projekt. Triedenie a recykláciu stavebného odpadu vo veľkej miere vykonávali dobrovoľníci a finančná podpora sa poskytovala prostredníctvom kampane na získavanie finančných prostriedkov.
Riešenia

Formovanie parku Nová Cvernovka z recyklovaných sutín

Sutiny z rekonštrukčných prác kultúrneho a kreatívneho centra Nová Cvernovka boli recyklované a prestavané tak, aby vytvorili zastavané prvky okolitého verejného parku (Suť na park).

Návrh vznikol v reakcii na vysoké náklady a nepriaznivé vplyvy na životné prostredie spojené so zneškodňovaním stavebného odpadu na skládkach. Komunita začala organizovaním festivalu, ktorý kombinoval kreativitu, umenie, dizajn, inovácie a environmentálne myslenie s cieľom zvýšiť povedomie o súčasných environmentálnych problémoch a možných riešeniach. Keďže opätovné použitie stavebného odpadu ako stavebného materiálu nie je konvenčným riešením, vyvinul sa vlastný recyklačný mechanizmus na triedenie stavebného odpadu poháňaného ľudskou energiou („Rubblebicycle“). Okrem toho komunita preskúmala materiál a zorganizovala seminár s cieľom otestovať, ako by sa materiál mohol spracovať. Vedeckú expertízu na zhutnených vodopriepustných povrchoch poskytol profesor na Českej univerzite vied o živej prírode v Prahe.

Cieľom bolo vytvoriť pevný povrch pre zastavané prvky parku (napr. chodníky, chodníky), ktorý dokáže zadržiavať vodu bez toho, aby sa zablatel. Budovanie povrchu, ktorý je priepustný pre vodu a zároveň zadržiava vodu, si vyžaduje rôzne vrstvy materiálu. * Tento prístup je založený na nemeckej norme DIN 18315 | 2023-09 pre neviazané povrchové vrstvy pri výstavbe ciest. V parkoch sa tento typ povrchu zvyčajne stavia pomocou žuly. V prípade Novej Cvernovky sa použil drvený betón, tehly a keramika.

Na získanie materiálu pre jednotlivé vrstvy mlátiaceho povrchu dobrovoľníci najprv ručne triedili sutiny na jednotlivé materiály a frakcie. Ďalej boli použité certifikované stroje na získanie konečného recyklovaného materiálu. Pre zaistenie bezpečnej premeny odpadu na stavebný materiál bol testovaný podľa STN EN 933-1 (Európska norma pre stanovenie rozdelenia veľkosti častíc metódou preosievania). Boli zadané laboratórne správy potvrdzujúce, že recyklovaný materiál nepredstavuje žiadne environmentálne riziká. Jednotlivé komponenty (od prachu po väčšie komponenty s rozmermi 32 mm) sa potom zmiešali, aby sa získalo požadované zloženie. Nakoniec boli aplikované vo vrstvách na vybagrovaný povrch. Zmes bola kontinuálne zhutňovaná a teraz vytvára pevný povrch s hrúbkou 30 až 100 cm.

Okrem toho sa prašné častice sutiny použili na vytvorenie ďalších pevných stavebných prvkov ako doplnky parku, zatiaľ čo drevo zo stropu bývalej školskej budovy sa použilo na stavbu kvetináčov. Zelená plocha bola rozšírená. Rôzne rastliny vytvárajú prirodzené tieňovanie a biotop pre voľne žijúce živočíchy, čím zvyšujú biodiverzitu.

Pochôdzna plocha nového parku umožňuje zachytávanie a odparovanie dažďovej vody, čím zabraňuje prehriatiu a prispieva k príjemnej mikroklíme. Iniciatíva Nadácie Cvernovka vo všeobecnosti dokázala, že výstavba vybudovaných častí verejného parku z recyklovaného stavebného odpadu je možná a že je ešte environmentálne a ekonomicky udržateľnejšia ako konvenčný prístup.

Okrem toho bolo v roku 2025 dokončené vytvorenie lužnej lúky. Jeho účinnosť ešte nebolo možné testovať, pretože nedošlo k dostatočne silným a dlhotrvajúcim zrážkam na posúdenie jeho skutočnej výkonnosti.

Údržba parku Nová Cvernovka

Pochôdzne parkové plochy si vyžadujú pravidelnú údržbu. Údržba zahŕňa odstránenie burín a samovysiatych rastlín, aby sa zabránilo narušeniu dlažobného materiálu.Čistenie listov a organického odpadu na jeseň ľahkým hrabaním povrchu zaisťuje, že priepustnosť povrchu je zachovaná. Okrem toho intenzívne používanie povrchu alebo prívalové zrážky môžu spôsobiť nerovnosti, priehlbiny alebo malé vodné kanály na povrchu. Oblasť sa musí príležitostne zúbkovať a vyrovnávať na miestnej úrovni, aby sa zabránilo združovaniu vody v kalužiach. Opätovné utesnenie a konsolidácia štruktúry je obzvlášť dôležitá na jar, pretože zmrazenie a rozmrazovanie môže spôsobiť, že sa povrch pozdvihne. V priebehu času dochádza k materiálnym stratám v dôsledku poveternostných podmienok (vietor a dážď). Raz za niekoľko rokov je potrebné jemnú povrchovú vrstvu recyklátu znovu doplniť a zhutniť. Okrem toho zhutnený povrch kameniva musí udržiavať miernu úroveň vlhkosti, ktorá prirodzene spája materiál a zabraňuje prachu. Preto musí byť oblasť ľahko posypaná vodou, najmä počas dlhých, suchých letných vĺn horúčav.

Ďalšie podrobnosti

Účasť zainteresovaných strán

Park Nová Cvernovka je komunitný projekt, ktorý by bez podpory dobrovoľníkov nebol úspešný.

Iniciatívu na premenu stavebného odpadu na verejný park začali členovia Nadácie Nová Cvernovka, komunity ľudí pracujúcich v kultúre, umení, kreatívnom priemysle a mimovládnych organizáciách. V roku 2018 sa konal festival „Nasuti“, ktorý spájal súčasné umenie s inováciami a ekologickým myslením s cieľom zvýšiť povedomie o súčasných environmentálnych problémoch a riešeniach. V roku 2019 nasledovala medzinárodná výstava Human by Design pod záštitou Slovenského centra dizajnu. Predstavila recyklačný mechanizmus na triedenie stavebného odpadu poháňaného ľudskou energiou („rubble bike“). Architektonické štúdiá Labak a 2021 vytvorili architektonickú a krajinnú štúdiu na revitalizáciu parku. Do tohto procesu boli zapojení obyvatelia susednej oblasti, aby sa zabezpečilo, že park bude navrhnutý podľa ich potrieb.   

Projekt bol podporený aj odbornými znalosťami. Napríklad vedeckú expertízu na mlátiacich plochách poskytla Česká univerzita vied o živej prírode v Prahe. Odborník na udržateľnú dopravu z občianskeho združenia Cyklokoalícia podporil plánovanie cyklistickej trasy.

Rozvoj parku Nová Cvernovka sa opieral najmä o dobrovoľnícku prácu tvorivej komunity, ktorá svoju profesionálnu prácu vyvážila zmenami triedenia stavebného odpadu ručne. Okrem manuálnej práce bola zorganizovaná aj fundraisingová kampaň, ktorá umožnila komunite v okolí Novej Cvernovky finančne podporiť realizáciu projektu. Nadácia VÚB podporila crowdfundingovú kampaň ako hlavný finančný darca. Španielske a holandské veľvyslanectvá s podporou mesta Bratislava darovali stromy prostredníctvom iniciatívy 10 000 stromov.

Úspech a limitujúce faktory

Hlavným faktorom úspechu iniciatívy bolo odhodlanie ľudí z nadácie Cvernovka pokračovať v myšlienke vybudovania parku zo stavebného odpadu napriek niektorým prekážkam:

  • Súčasné právne predpisy takéto inovatívne prístupy neuľahčujú, keďže skladovanie stavebného odpadu v priestoroch nie je zo zákona povolené. Rozhodujúca bola teda trojročná skúšobná lehota, ktorú udelil okresný úrad životného prostredia, pretože nadácii umožnila preskúmať možnosti recyklácie a opätovného použitia stavebného odpadu.
  • Recyklácia na mieste nie je štandardným prístupom k nakladaniu so stavebným odpadom. Nedostatočná kapacita a skúsenosti preto predstavovali prekážku. Na vypracovanie riešenia opätovného použitia stavebného odpadu bol preto potrebný rozsiahly výskum, testovanie materiálov a odborné konzultácie. Tento proces zahŕňal seminár na testovanie toho, ako by sa materiál mohol spracovať, a vývoj vlastného recyklačného mechanizmu na triedenie stavebného odpadu poháňaného ľudskou energiou („rubblebicycle“).

Zapojenie komunity a činnosti na zvyšovanie informovanosti boli kľúčom k úspechu iniciatívy Suť na park. Uvedený festival, organizovaný s cieľom zvýšiť informovanosť o súčasných environmentálnych problémoch a riešeniach, následne inšpiroval širšiu komunitu, aby sa zapojila ako dobrovoľníci alebo podporila kampaň na získavanie finančných prostriedkov (pozri účasť zainteresovaných strán). To však spôsobilo aj určitú neistotu a prestoje, keďže zdroje neboli od začiatku k dispozícii.

Replikácia

Park Nová Cvernovka dokazuje, že stavebný odpad možno úspešne recyklovať a opätovne použiť na vytvorenie vodopriepustnej a vodozádržnej plochy vybudovaných parkových konštrukcií. Slúži ako koncepcia revitalizácie mestských brownfieldov prostredníctvom miestnych iniciatív a verejno-súkromných partnerstiev. V spolupráci s 3E – Inštitútom environmentálnej výchovy, bol prístup aplikovaný na ďalšie lodenice v okrese Nové Mesto v Bratislave, čo dokazuje opakovateľnosť v rôznych mestských prostrediach (pozri https://www.sutnapark.sk/).

Náklady a prínosy

Náklady

Vybrané riešenie bolo nákladovo efektívnejšie v porovnaní s konvenčnými alternatívami. Projektom sa predišlo nákladom spojeným s prepravou a zneškodňovaním stavebného odpadu na skládky, ktoré sa odhadovali na približne 50 000 EUR. Keďže materiál bol priamo recyklovaný na mieste, ušetrili sa dodatočné finančné zdroje na použitie nových stavebných materiálov.

Keďže rozvoj parku Nová Cvernovka je neustály proces s neustálym rozvojom, celkové investičné náklady sú neisté a nie sú k dispozícii, približne tretinu finančných prostriedkov poskytla Nadácia Cvernovka. Okrem toho sa v rámci online kampane na získavanie finančných prostriedkov vyzbieralo približne 20 000 EUR (napr. na prenájom zariadení a strojov). Prácu vykonávali najmä dobrovoľníci, čo prispelo k zníženiu nákladov.

Dodatočné náklady súvisia s bežnou údržbou parku, ako je opísané v časti Riešenia.

Výhody

Hlavným prínosom parku je príspevok k odolnosti proti zmene klímy. Vodopriepustná a vodozádržná plocha parku umožňuje zadržiavanie a odparovanie dažďovej vody, čím vytvára príjemnú mikroklímu a znižuje efekt mestského tepelného ostrova. Zelená plocha poskytuje dodatočné chladenie a prirodzené tieňovanie.

Pokiaľ ide o prínosy pre životné prostredie, opätovné použitie zdrojov prispelo k úspore približne 20 ton emisií CO 2 tým, že sa zabránilo zneškodňovaniu odpadu, ako aj ťažbe, výrobe a preprave konvenčných surovín. Rozšírenie a obnova parku zvyšuje miestnu biodiverzitu a vytvára biotop pre opeľovací hmyz a vtáky. Použitie povrchov zadržiavajúcich vodu môže tiež znížiť potrebu zavlažovania okolitej vegetácie.

Okrem environmentálnych výhod a úspory nákladov sa park zaoberá aj sociálnymi otázkami. Poskytuje rekreačný priestor v okrese charakterizovanom nedostatkom atraktívnych zelených plôch a slúži ako miesto pre kultúrne podujatia, komunitné stretnutia a vzdelávacie aktivity. Participatívny charakter projektu ďalej posilnil sociálnu súdržnosť v rámci komunity Nová Cvernovka aj mimo nej.

Park je teraz obzvlášť obľúbený medzi mladými ľuďmi, cyklistami a rodinami a pravidelné spoločenské a kultúrne podujatia, ako sú koncerty, diskusie a grilovačky v okolí, prispievajú k posilneniu komunity.

Čas realizácie

Park Nová Cvernovka je dlhodobý projekt, ktorý postupuje postupne. Pôvodná myšlienka vznikla v roku 2016 po rekonštrukcii kultúrneho a kreatívneho centra Nová Cvernovka, ktorá bola dokončená do deviatich mesiacov. Trojročná skúšobná lehota umožnila nadácii Cvernovka preskúmať platné možnosti recyklácie a opätovného použitia stavebného odpadu ako stavebného materiálu pre verejný park. Tento čas bol potrebný aj na zabezpečenie dostatočných ľudských a finančných zdrojov, t. j. na motivovanie ľudí, aby prispeli k kampani na získavanie finančných prostriedkov alebo aby sa dobrovoľne zapojili do triedenia a obnovy stavebného odpadu. Potom sa v priebehu niekoľkých mesiacov uskutočnilo triedenie a recyklácia stavebného odpadu na stavebný materiál a park bol otvorený v júli 2020.     

Celý život

Park Nová Cvernovka má v dlhodobom horizonte slúžiť ako atraktívna rekreačná oblasť a zelený priestor pre klimatickú odolnosť hodnotný pre mestskú populáciu, a to aj vzhľadom na plánovanú budúcu rezidenčnú výstavbu v okolí kultúrneho centra. 

Dlhá životnosť parku si však vyžaduje pravidelné úsilie o údržbu (napr. zalievanie rastlín, reprofilovanie, dopĺňanie a zhutňovanie povrchu, odstraňovanie organického odpadu, aby sa zachovala priepustnosť povrchu (pozri Riešenia). To si vyžaduje neustálu angažovanosť komunity.

Referenčné informácie

Kontaktovať

Cvernovka Foundation 

info@novacvernovka.eu

Referencie

Bratislava 2030: Starostlivé, dostupné odolné mesto, v ktorom chceme žiť (2022): Bratislava-2030_publikacia_032023_compress.pdf (len v slovenčine)

Akčný plán trvalo udržateľnej energetiky a klímy do roku 2030 (SECAP) (2024): https://bratislavask.s3.bratislava.sk/upload/SECAP_Sustainable_Energy_and_Climate_Action_Plan_EN_6f81e109ad.pdf

Holec, J., Feranec, J., Šťastný, P., Szatmári, D., Kopecká, M., & Garaj, M. (2020). Vývoj a hodnotenie mestského tepelného ostrova v rokoch 1998 až 2016: prípadová štúdia miest Bratislava a Trnava na západnom Slovensku. Teoretická a aplikovaná klimatológia, 141 (3–4), 979–997. https://doi.org/10.1007/s00704-020-03197-1

Kristiánová, K., Gécová, K., & Putrová, E. (2016). Staré priemyselné lokality – Premena na parky: Potenciál Bratislavy. Procedia Engineering, 161, 1858 – 1862. https://doi.org/10.1016/j.proeng.2016.08.709

Vydané v Climate-ADAPT: Oct 27, 2026

Please contact us for any other enquiry on this Case Study or to share a new Case Study (email climate.adapt@eea.europa.eu)

Language preference detected

Do you want to see the page translated into ?

Exclusion of liability
This translation is generated by eTranslation, a machine translation tool provided by the European Commission.

Vylúčenie zodpovednosti
Tento preklad generuje eTranslation, nástroj na strojový preklad, ktorý poskytuje Európska komisia.