Multirizikový prístup k systému včasného varovania v Sogn og Fjordane, Nórsko

Sogn og Fjordane je pobrežná horská oblasť Nórska, ktorá sa môže pochváliť státisícmi turistických návštev ročne. Niekoľko komunít v Sogn og Fjordane čelí mnohým nebezpečenstvám, ako sú záplavy, lavíny, skalné šmýkačky a iné extrémne poveternostné javy, ktoré môžu byť zhoršené zmenou klímy. Veľké vzdialenosti medzi okrajovými komunitami a dopravnou a komunikačnou infraštruktúrou, ktoré nie sú prístupné alebo niekedy dostupné, môžu spôsobiť, že prístupnosť bude slabá, čím sa komunity stanú zraniteľnejšími voči extrémnym poveternostným javom.

S cieľom reagovať na uvedenú výzvu bol v obci Aurland, ktorá je súčasťou okresu Sogn og Fjordane, zavedený a testovaný systém včasného varovania. Aurland je región s veľkou prírodnou krásou, ale má trochu náročnú geografiu a topografiu, ktorá vedie k častým prudkým búrkam, záplavám, zosuvom pôdy a lavínam, ktoré sa môžu zvýšiť s vplyvom zmeny klímy na zvýšenie frekvencie a/alebo intenzity extrémnych poveternostných javov. Systém varovania pred viacerými nebezpečenstvami by optimalizoval záchranné a iné záchranné služby poskytované župou. Vzhľadom na cestovný ruch má za cieľ byť nákladovo efektívnou metódou, ktorá osloví všetkých ľudí v geografickej oblasti a nielen obyvateľov.

Systémy včasného varovania pred viacerými nebezpečenstvami využívajú rôzne mediálne a komunikačné nástroje na informovanie verejnosti o hroziacich nebezpečenstvách a poskytujú usmernenia o preventívnych opatreniach, ktoré treba prijať. Môžu pôsobiť na regionálnej, vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni a môžu významne prispieť k zníženiu rizika zranenia osôb, strát na životoch a škôd na majetku a životnom prostredí. Včasné varovania takisto umožňujú miestnym/regionálnym orgánom účinnejšie iniciovať evakuácie.

Cieľom demonštrácie systému včasného varovania zameraného na ľudí bolo zistiť, ako môžu moderné technológie pomôcť znížiť negatívne dôsledky nebezpečenstiev súvisiacich s počasím v súčasných a klimaticky zmenených podmienkach, a tým pomôcť zabrániť stratám na životoch. Kľúčovým aspektom projektu bolo preto posúdiť, ako možno vytvoriť systém varovania pred viacerými nebezpečenstvami v rámci, ktorý zohľadňuje potreby varovania pred rôznymi typmi nežiaducich udalostí a nebezpečenstiev.

Celkovým cieľom tohto projektu (súčasť projektu Clim-ATIC financovaného EÚ) bolo nastaviť, otestovať a demonštrovať moderný núdzový varovný systém obyvateľstva šírením telefónnych varovných správ v určenej geografickej oblasti. Pokiaľ je to možné a vhodné, systém je založený na už dostupných moderných technológiách a infraštruktúre a je zakotvený v existujúcich legislatívnych a inštitucionálnych rámcoch. Na vytvorenie nákladovo efektívneho a udržateľného systému včasného varovania je nevyhnutný prístup založený na viacerých nebezpečenstvách, aby sa náklady rozdelili medzi rôzne oblasti. Systém a prevádzkové činnosti sa preto musia vytvoriť v rámci, ktorý zohľadňuje potreby varovania pred všetkými nežiaducimi udalosťami a nebezpečenstvami (prírodnými a spôsobenými človekom) a požiadavky rôznych koncových používateľov.

V rokoch 2008 až 2010 sa uskutočnili štyri stretnutia referenčných skupín s cieľom stanoviť ciele a diskutovať o najlepších metódach a prístupoch, ktoré sa majú použiť v systéme včasného varovania, vrátane stanovenia špecifikácií systému pre skúšobnú správu. Telefón bol uznaný ako najdôležitejšie médium na distribúciu varovaní (kombinácia pevných a mobilných telefónnych liniek). Textové správy (SMS) a hovorené správy upozorňujúce verejnosť na prírodné nebezpečenstvo alebo katastrofu sa distribuujú do všetkých telefónov v určitej vzdialenosti od daného prírodného nebezpečenstva alebo katastrofy. Po vymedzení kritérií pre telefónny systém varovania obyvateľstva bol ďalším krokom identifikácia potenciálnych dodávateľov systému a postúpenie systémových kritérií na spätnú väzbu, pokiaľ ide o ich záujem a schopnosť splniť kritériá a zúčastniť sa na projekte. Po prezentácii dvoch potenciálnych spoločností referenčná skupina dospela k záveru, že technologické aspekty zrejme nepredstavujú veľkú výzvu, pokiaľ ide o varovanie obyvateľstva, zatiaľ čo rozpočtové obmedzenia boli identifikované ako kľúčové výzvy, ktoré treba prekonať.

Pred vykonaním varovania obyvateľstva úrad krajského guvernéra vykonal niekoľko činností zameraných na šírenie informácií. Informácie o cvičení boli uverejnené na webovom sídle guvernéra župy, v profile na Twitteri a na účte na Facebooku a propagované prostredníctvom miestnych novín a okresnej rozhlasovej stanice v celej župe. Varovanie z 10. júna 2010 sa uskutočnilo súbežne so simulačným cvičením zameraným na schopnosť miestnych orgánov reagovať na extrémne výkyvy počasia. Viacerí členovia referenčnej skupiny sa na cvičení zúčastnili ako pozorovatelia. Počas testu dostalo upozornenie 2 500 mobilných telefónov ako textovú správu, 322 telefónov s pevnou linkou v Aurlande dostalo upozornenie ako hlasovú správu. Varovné cvičenie bolo viditeľné na Facebooku 2 hodiny a získalo 201 849 zobrazení. Prieskum po cvičení sa uskutočnil online a v oblasti Høydalen sa uskutočnil prieskum „od dverí k dverám“ s cieľom posúdiť názory verejnosti na cvičenie. Výstražné cvičenie pre obyvateľstvo sa hodnotilo s cieľom zmerať účinnosť systému varovania kombináciou elektronického hodnotiaceho formulára a prieskumu „od dverí k dverám“.

Po demonštračnom projekte ešte nebol zavedený systém varovania; ani na miestnej, ani na vnútroštátnej úrovni. V posledných rokoch župa Sogn og Fjordane zaznamenala početné prípady extrémnych poveternostných javov, ako sú prudké zosuvy pôdy a záplavy, súbežne s rozsiahlymi a veľmi dramatickými požiarmi. Nikto nebol zabitý pri týchto udalostiach, ale všetky slúžili ako pripomienka; zdôrazňujúc potrebu systému varovania zameraného na obyvateľstvo s prístupom založeným na viacerých nebezpečenstvách. Guvernér grófstva Sogn og Fjordane preto tvrdil, že takýto systém by sa mal zaviesť. Neuskutočnili sa však žiadne činnosti a nie je jasné, či vnútroštátne orgány uprednostnia zavedenie systému varovania. V prípade, že sa vnútroštátne orgány rozhodnú neuplatňovať systém varovania pred viacerými nebezpečenstvami v plnom rozsahu, cieľom referenčnej skupiny projektu je nadviazať na projekt Clim-ATIC na regionálnej úrovni; predovšetkým v okrese Sogn og Fjordane. V tejto súvislosti sa bude úzko rozvíjať spolupráca s miestnymi/regionálnymi orgánmi, sektorom zdravotníctva a príslušnými vládnymi agentúrami s cieľom posúdiť a zaviesť systém varovania na regionálnej úrovni.

Referenčná skupina projektu bola zriadená v auguste 2008 a v rokoch 2008 až 2010 sa s ňou uskutočnili štyri konzultácie. Skladá sa z členov z nasledujúcich organizácií:

• guvernér grófstva Sogn og Fjordane – PROJECT MANAGER (zástupca štátu na regionálnej úrovni zodpovedný za koordináciu núdzového plánovania v rámci grófstva);
• Výskumný inštitút západného Nórska – regionálny vedúci partner Clim-ATIC (výskumný inštitút založený na pridelení s kompetenciami v oblasti výskumu klímy);
• Nórske riaditeľstvo pre energetické zdroje a vodu (mandát riaditeľstva zahŕňa plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí v súvislosti s povodňami; jej kancelária Sogn og Fjordane je tiež vnútroštátnym orgánom pre lavíny);
• Národná správa verejných ciest (zodpovedná za štátne cesty; osobitný záujem o varovania obyvateľstva v súvislosti s uzavretými tunelmi a horskými prechodmi v dôsledku zlého počasia/nehody);
• Telenor (Nórska telekomunikačná spoločnosť, v súčasnosti šiesty najväčší mobilný operátor na svete);
• Nórsky poštový a telekomunikačný úrad (autonómna administratívna agentúra nórskeho ministerstva dopravy a komunikácií s monitorovacími a regulačnými zodpovednosťami za telekomunikačné trhy v Nórsku);
• Nórske vysielanie (v Sogn og Fjordane) (Nórska štátna rozhlasová a televízna verejnoprávna vysielacia spoločnosť, ktorá je najväčšou mediálnou organizáciou v Nórsku);
• E-CO Hydro Power (nórska energetická spoločnosť a druhý najväčší výrobca elektrickej energie v Nórsku). osobitný záujem o varovania obyvateľstva v súvislosti s prestávkami v priehradách, ktoré spôsobujú povodne, cunami);
• Nórska polícia, okres Sogn og Fjordane (polícia je súčasťou nórskej záchrannej služby a je zodpovedná za vedenie záchranných prác počas nehôd a katastrof; vrátane extrémnych poveternostných javov);
• Alarmsentralen („The Alarm Central in Sogn og Fjordane“) (Medzikomunálne operačné centrum, ktoré uľahčuje a koordinuje medzikomunálne protipožiarne operácie v župe);
• Riaditeľstvo pre civilnú ochranu a núdzové plánovanie (udržiava prehľad rizík a zraniteľnosti v Nórsku a podporuje opatrenia na predchádzanie nehodám, krízam a iným nežiaducim incidentom);
• nórska civilná obrana (posilnenie pohotovostných a záchranných útvarov štátom v prípade veľkých havárií a osobitných incidentov),
• obec Aurland (obec Sogn og Fjordane; keďže v minulosti došlo k extrémnym poveternostným javom a lavínam, zosuvom skál atď. Aurland je tiež miestom, kde sa konalo varovanie v súvislosti s projektom);
• Unified Messaging Systems (UMS) (vedúci dodávateľ pokročilého spracovania správ v severnej Európe, ktorý ponúka služby varovania obyvateľstva v prípade kritických incidentov);
• Sogn og Fjordane University College (spojila sa s referenčnou skupinou v roku 2009 s cieľom pomôcť pri hodnotení postupu včasného varovania, ale bohužiaľ musela zrušiť svoje členstvo z dôvodu nedostatku vnútorných zdrojov);
• Førde Health Trust (zdravotnícky podnik zodpovedný za vykonávanie geografických a špecializovaných činností v mene Regionálneho zdravotníckeho úradu západného Nórska).

Keďže naším prístupom bolo demonštrovať systém s prístupom založeným na viacerých nebezpečenstvách, referenčná skupina projektu zohrala kľúčovú úlohu pri definovaní špecifikácie systému, ktorá umožnila efektívne a spoľahlivé vydávanie varovaní o viacerých nebezpečenstvách.

Na vytvorenie nákladovo efektívneho systému včasného varovania sú nevyhnutným predpokladom prístupy založené na viacerých nebezpečenstvách, keďže náklady na používanie a údržbu systému sa rozdelia. Systém varovania založený na polohe môže predstavovať aj integrovaný nástroj na šírenie čisto informatívnych správ, ako sú informácie pre širokú verejnosť alebo rôzne správy od miestnych orgánov. Preto tento projekt demonštroval, ako by sa existujúca organizácia zahŕňajúca kraj mohla použiť na vydanie varovania obyvateľstva. Keďže táto organizácia je úzko koordinovaná s políciou a zároveň je medzikomunálnou organizáciou, je vhodná na vydávanie nenúdzových aj núdzových varovaní s prístupom založeným na viacerých nebezpečenstvách. Tvrdili sme, že technické aspekty varovných systémov zameraných na ľudí sú vo všeobecnosti ľahko dostupné, zatiaľ čo otázky týkajúce sa právnych predpisov o dôvernosti a systémových predpisov sa musia riešiť pred úspešným zavedením účinných varovných systémov založených na polohe. Ako sme ukázali, publikovanie reklamy pomocou sociálnych médií tiež podlieha predpisom. V skutočnosti existujú legislatívne prekážky, pokiaľ ide o pravidlá dôvernosti, ktoré bránia verejnému zdieľaniu geografických údajov zhromaždených telemobilnými spoločnosťami. Tieto informácie by však mohli byť kľúčové pre rýchle zavedenie záchranných služieb, a preto je potrebné ich zmeniť. Domnievame sa, že na vydanie varovaní, ktoré sú „včasné a zrozumiteľné pre ohrozené osoby“, je potrebné vykonať ďalší výskum príležitostí a obmedzení spojených s používaním sociálnych médií počas krízových situácií.

Systém včasného varovania bol vyvinutý a testovaný s Clim-ATIC; ide o projekt EÚ (2008 – 2011), ktorý sa zaoberal schopnosťou komunít rozvíjať adaptačné kapacity s cieľom čeliť budúcej klíme, kde sa predpokladá zvýšenie frekvencie a rozsahu extrémneho počasia. Pracovná skupina Clim-ATIC WP4 sa týkala vykonávania demonštračných projektov v oblasti adaptácie a jeden z týchto projektov WP4 sa nachádzal v župe Sogn og Fjordane. Zdroje potrebné na tento demonštračný projekt sú vo forme nákladov na čas zamestnancov (95 191 EUR) a režijných nákladov na kanceláriu (do 9 943 EUR) pre guvernéra grófstva Sogn og Fjordane. Celkové náklady na projekt boli 105 145,00 EUR. Záväzok krajského guvernéra Sogn og Fjordane poskytnúť 55 377,00 EUR a zvyšných 49 768,00 EUR sa poskytlo v rámci programu Northern Periphery (NPP), ktorý je súčasťou cieľa územnej spolupráce Európskej komisie.

Okrem toho sa v rámci projektu preukázalo, že modernú technológiu varovného systému možno kombinovať s existujúcou infraštruktúrou a organizačnými štruktúrami, aby miestne orgány mohli vydávať varovania obyvateľstva nákladovo efektívnym a udržateľným spôsobom. Existujúce medzikomunálne pohotovostné operačné centrum Alarmsentralen je krajská monitorovacia a varovná služba, ktorá je už nepretržite obsadená vysoko kvalifikovaným personálom. Vloženie systému varovania obyvateľstva do tejto organizácie bude mať za následok nízke náklady, školenia alebo zdroje. Okrem toho, keďže sa vo všeobecnosti očakáva, že zmena klímy povedie v nadchádzajúcich rokoch k častejším prírodným katastrofám a extrémnej frekvencii poveternostných podmienok, systém včasného varovania bude preto tvoriť dôležitú súčasť stratégií miestnych komunít na adaptáciu na zmenu klímy, čo je hlavný očakávaný prínos.

Projekt „núdzového systému varovania obyvateľstva“ sa spomína v správe o návrhu Národného obranného výboru (pozri prílohu 3 k dostupnému dokumentu), v ktorej sa diskutovalo o potrebe moderného systému varovania obyvateľstva. Okrem toho väčšina výboru uviedla, že efektívne varovanie obyvateľstva pomocou moderných technológií predstavuje dôležitý nástroj na záchranu života a prevenciu škôd, ktorý sa Nórsko musí snažiť zaviesť. V správe o národnej zraniteľnosti a núdzovom plánovaní na rok 2010 (pozri prílohu 4 dostupného dokumentu) sa riaditeľstvo pre civilnú ochranu a núdzové plánovanie zaoberá aj potrebou vytvoriť modernejší systém varovania obyvateľstva.

Demonštračný projekt bol realizovaný v rokoch 2008 - 2011. V súčasnosti ešte stále nie je zrejmé, či sa systém včasného varovania bude v budúcnosti operatívne zavádzať prostredníctvom vnútroštátnych alebo regionálnych správnych orgánov.

Neexistuje definovaná životnosť systémov včasného varovania, pokiaľ sú aktualizované a udržiavané v prevádzke.

Haavard Stensvand
Head of Emergency Planning
County Governor of Sogn og Fjordane
Phone: +47 57 64 30 10/+47 915 77 432
E-mail: fmsfhst@fylkesmannen.no