Úspora dažďovej vody a jej využitie v domácnostiach, Brémy

Pokiaľ ide o oblasť Brém, klimatické prognózy predpovedajú vyššie teploty a zmenu zrážok. Do konca storočia (2100) prognózy konzistentne naznačujú výrazný nárast zimných zrážok až o 44 percent a výrazný letný pokles až o 22 percent. V polovici 21. storočia sa predpokladajú nekonzistentné trendy z hľadiska zrážok a počtu daždivých dní. Na druhej strane sa očakáva, že teplota vo všetkých ročných obdobiach sa v nasledujúcom storočí bude neustále zvyšovať až o 3,1 °C v ročnom priemere.

Počas zimného obdobia sa očakávajú aj častejšie extrémne zrážky. Okrem toho sa očakáva zvýšenie povodňového rizika z morskej a pozemnej strany (vrátane riečnych, dažďových a podzemných záplav). Tieto zmeny budú mať vplyv na kanalizáciu, najmä na jej budúcu konštrukciu. Na zvládanie povodní bude potrebných aj viac opatrení na zadržiavanie vody. Brémy sa preto rozhodli investovať do decentralizovaného hospodárenia s dažďovou vodou.

Celkovým cieľom opatrení, ktoré prijalo mesto Brémy, je vytvoriť prirodzenú vodnú bilanciu a znížiť vypúšťanie dažďovej vody do kanalizácie, čím sa podporí jej využívanie. Zároveň by sa mala znížiť spotreba pitnej vody na určité použitia v domácnostiach (napr. splachovanie toaliet).

Riešenie na zlepšenie využívania dažďovej vody v domácnostiach v Brémach je kombináciou technických a ekonomických prístupov a vzťahuje sa na všetkých vlastníkov súkromného majetku. Na jednej strane sa používa systém cisterny na dažďovú vodu. Takýto systém žľabov a odtokov smeruje dažďovú vodu zhromaždenú na streche do skladovacej nádrže. Cisterna, ktorá sa väčšinou nachádza v podzemí, môže byť postavená z rôznych materiálov vrátane bloku, železobetónu, prefabrikovaného betónu, sklolaminátu alebo ocele. Cisterna dodáva vodu do domácnosti prostredníctvom štandardného tlakového inštalatérskeho systému. Dažďová voda môže byť použitá buď na splachovanie toalety, ale aj na zavlažovanie záhrady. Inštalácia takýchto systémov v existujúcich budovách si vyžaduje prispôsobenie potrubného systému a niektorých zemných prác, a preto je niekedy dosť nákladná. S cieľom zvýšiť využívanie systému a znížiť náklady sa vlastníkovi nehnuteľnosti poskytuje dotácia na investičné náklady. Táto dotácia môže dosiahnuť maximálne 12 000 EUR alebo maximálne 1/3 celkových investičných nákladov.

Na druhej strane majiteľ nehnuteľnosti dostane poplatok za dažďovú vodu (0,63 € / m²/ rok) vrátený, ak sa používa dažďová voda alebo pôda je udržiavaná priepustná, pretože poplatok sa vypočítava na uzavretej ploche. V prípade nehnuteľností väčších ako 1 000 m² sa poplatok musí rozdeliť na dažďovú a odpadovú vodu. Menšie nehnuteľnosti môžu dobrovoľne rozhodnúť, či je takéto rozdelenie uskutočniteľné a pohodlné. V praxi platí, že čím väčšia je nehnuteľnosť a čím viac vody sa môže udržiavať na zemi, tým väčšia úspora nákladov v porovnaní so zapečatenými vlastnosťami sa dá dosiahnuť.

Návrh opatrení, ktoré sú súčasťou prístupu prijatého Brémami, nezahŕňal účasť zainteresovaných strán. Občania však patria medzi hlavných aktérov, ktorí sú priamo zodpovední za ich vykonávanie.

Hlavným faktorom úspechu využívania dažďovej vody v domácnostiach je systém financovania (t. j. dotácie na inštaláciu systému využívania dažďovej vody), ktorý poskytuje spolková krajina Brémy a ktorý zlepšuje environmentálne správanie vlastníkov domov. Podľa informácií Bremer Umweltberatung (environmentálne poradenstvo pre Brémy) by viacerí občania chceli mať ekologickejšie domy, ale bez riadneho financovania zriedka prijímajú akékoľvek opatrenia týkajúce sa nakladania s dažďovou vodou.

Hlavnou prekážkou je, že nie všetky riešenia využívania dažďovej vody, ktoré by sa mohli zaviesť v domácnostiach, vedú k úspore nákladov. Niektorí majitelia domov sa tiež obávajú stavebných prác na svojom majetku. Implementácia takýchto systémov na využívanie dažďovej vody je preto jednoduchšia pri novostavbách domov. Vysoké investičné náklady sú tiež významnou prekážkou, ktorú možno zmierniť dotáciami.

Poplatok za dažďovú vodu za zastavanú a zastavanú plochu je 0,63 €/m²/rok za dažďovú vodu nevypúšťanú do kanalizácie z dôvodu infiltrácie alebo použitia tohto poplatku sa vracia. Táto refundácia je založená na individuálnych okolnostiach nehnuteľnosti. 

Náklady na inštaláciu systému na využívanie dažďovej vody závisia od miestneho kontextu a dosahujú najmenej 6 000 EUR. Investičná dotácia poskytnutá spolkovou krajinou Brémy predstavuje maximálne 12 000 EUR a v žiadnom prípade nemôže presiahnuť 1/3 celkových nákladov vynaložených nehnuteľnosťou, ktorá používa systém využívania dažďovej vody.

Za čistenie odpadových vôd (vrátane dažďovej vody) sú zodpovedné nemecké spoločenstvá; náklady na tieto služby musí zaplatiť vlastník nehnuteľnosti. Komunity do roku 2010 neboli povinné rozdeliť poplatky za službu medzi dažďovú a odpadovú vodu. Po niektorých nemeckých súdnych rozhodnutiach musel byť poplatok za dažďovú vodu oddelený od akéhokoľvek poplatku za odpadovú vodu a teraz musí byť založený na veľkosti nepriepustného povrchu nehnuteľnosti, ktorý smeruje vodu do verejnej kanalizácie.

Systém financovania bol zriadený v 90. rokoch 20. storočia a odvtedy sa ďalej rozvíja. Súčasný systém existuje od roku 2016. Rozdelenie poplatkov za dažďovú a odpadovú vodu je zo zákona povinné od roku 2010.

Životnosť systému cisterny na dažďovú vodu je 15-20 rokov, v závislosti od údržby.

Bremer Umwelt Beratung e.V.
Am Dobben 43a
28203 Bremen
E-mail: info@bremer-umwelt-beratung.de