Realizácia protipovodňových opatrení pre mesto Praha

Praha sa nachádza v miernom klimatickom pásme Českej republiky. Rieka Vltava, najdlhšia rieka v Českej republike, preteká historickým centrom Prahy, ktoré bolo v minulosti náchylné na záplavy.

Pokiaľ ide o meniacu sa klímu, najväčšie očakávané vplyvy potenciálne súvisia so zmenami teploty, vlhkejšími zimami, suchšími letami, nárastom extrémnych zrážok a variabilitou klímy vo všeobecnosti. Neočakáva sa, že ročné kumulované zrážky sa v Prahe výrazne zmenia , ale prognózy naznačujú zintenzívnenie extrémnych udalostí ( nižší počet zrážok s intenzívnejšími modelmi , pražská stratégia adaptácie na zmenu klímy).

Česká republika je jednou z krajín najviac ohrozených možnými budúcimi povodňami, pokiaľ ide o rozsah a náklady možných škôd, a preto je absolútne nevyhnutné investovať do adaptačných opatrení a protipovodňových opatrení. V roku 1997 zasiahla Moravský kraj vážna povodeň. V roku 2002 došlo v Prahe k ničivým povodniam (s obdobím návratnosti 500 rokov) s celkovými škodami vo výške 24 miliárd CZK (1 miliarda eur). Táto udalosť bola uznaná ako jedna z najdrahších katastrof súvisiacich s počasím v histórii mesta s ťažkými škodami na infraštruktúre, bývaní a životnom prostredí.

Záplavy v roku 2002 výrazne urýchlili rozvoj odolnejšieho systému manažmentu povodňových rizík na ochranu mesta Praha. V tom čase neboli opatrenia protipovodňovej ochrany prezentované a pomenované ako opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy, pretože adaptácia na zmenu klímy nebola témou politického programu. Identifikované opatrenia sa teraz považujú za vhodné na zvýšenie odolnosti voči povodňovému riziku, a to aj z hľadiska zmeny klímy. Konkrétne, realizované opatrenia sa teraz dokážu vyrovnať s povodňami s obdobím návratu 500 rokov, čím sa výrazne zvyšuje odolnosť Prahy voči extrémnym udalostiam.

Ciele tejto intervencie prispievajú k opatreniam stanoveným v pražskej stratégii pre adaptáciu na zmenu klímy (2020) na zníženie zraniteľnosti mesta voči povodniam. Medzi opatrenia stratégie patrí najmä: prevencia a kontrola povodní na riekach Vltava a Berounka a na iných vodných tokoch na území hlavného mesta Prahy; zlepšenie hospodárenia s dažďovými vodami; vykonávanie opatrení zameraných na spomalenie odtoku povrchovej vody z krajiny a predchádzanie erózii, zmenu povrchov nepriepustných pre spevnenú vodu na povrchy priepustné pre vodu a polopriepustné; pokračovanie v integrovanej obnove záplavových území, vodných tokov a nádrží; zlepšenie priepustnosti krajiny a jej využitia na rekreáciu/oddych.

Na základe skúseností s povodňami z roku 2002 boli opatrenia proti povodniam zlepšené a navrhnuté tak, aby chránili mesto pred udalosťou, akou bola povodeň v roku 2002 (maximálny prietok 2002 = 5160 m3s-1), čo zodpovedá hladine vody 782 cm s bezpečnostnou rezervou 30 cm.

Výstavba protipovodňového systému v Prahe prebiehala v 8 fázach, z ktorých každá sa týkala konkrétneho úseku rieky Vltavy. Celková dĺžka protipovodňových opatrení (pevné bariéry, pevné betónové steny a mobilné bariéry) po dokončení všetkých etáp je približne 19,255 km, z toho 6,925 km tvoria mobilné bariéry.

Systém protipovodňovej ochrany Prahy bol dokončený a chráni väčšinu častí Prahy pred povodňami s 1 až 500 ročnou dobou návratu (jedinou výnimkou je ochrana okresu Zbraslav, kde je ochrana na Q100 + 30 cm bezpečnostná rezerva). V roku 2022 bolo vydané stavebné povolenie na zmenu prvej etapy protipovodňových opatrení v Starom Meste, kde bola úroveň ochrany len v Q100. Zvýšenie ochrany bolo povolené a úroveň ochrany v celom meste sa tak zjednotila (bezpečnostná hranica Q500 + 30 cm). Uvažuje sa aj o zabezpečení protipovodňovej ochrany pražskej ZOO.

Pred výstavbou takéhoto ochranného systému bola oblasť ohrozená povodňami v Prahe 57,5 km2 (celkovo 11,6 % mesta). Po ukončení zásahu sa celková plocha 52,5 km2 predtým ohrozenej oblasti stala chránenou pred povodňami. Zvyškové oblasti s obmedzenou protipovodňovou ochranou sa vzťahujú na oblasti Sedlec a Troja a na oblasti sútoku riek Vltava a Berounka, ktoré nie sú husto osídlené.

Na ochranu mesta, jeho obyvateľov a neoceniteľného historického dedičstva pred takými veľkými povodňami sa považovalo za potrebné zaviesť sivú infraštruktúru, ako sa uvádza ďalej. Zelená a modrá infraštruktúra boli naplánované ako dodatočná podpora protipovodňových bariér a považujú sa za veľmi užitočné napríklad pri riešení prívalových povodní spôsobených extrémnymi zrážkami.

Medzi šedé adaptačné opatrenia (inžinierska infraštruktúra) zavedené na kontrolu povodní na rieke Vltava patria:

• Pevné bariéry (levy, hrádze, zemné mohyly, pevné betónové steny) postavené pozdĺž rieky Vltavy. Napríklad uzavretie v Čertovke (Staré mesto), čo sú oceľové posuvné dvere s dĺžkou 23,5 m, výškou 4,9 metra a hmotnosťou 45 ton.
• Mobilné bariéry, ktoré sa používajú hlavne v starom historickom centre a čiastočne v okolitých oblastiach. Mobilné zábrany sú uložené v centrálnom skladovacom priestore v Dubeči a pre menšie časti v Zbraslavi. Preprava a inštalácia mobilných bariér do oblastí potenciálne postihnutých povodňami vychádza z plánu povodňového manažmentu mesta Praha. V Dubeči bol vybudovaný tréningový priestor pre inštaláciu mobilných bariér. Pracovníci v tejto sekcii sú priebežne školení. Okrem toho sa raz ročne vykonáva test na inštaláciu mobilných prvkov na vybranej časti infraštruktúry protipovodňovej ochrany mesta.
• Ďalšie opatrenia, ako sú uzávery, čerpacie systémy a bezpečnostné ventily v kanalizačnej sieti pozdĺž rieky Vltavy.

Úspech zavedeného protipovodňového systému sa potvrdil počas povodne v roku 2013, keď bola chránená veľká časť mesta pozdĺž rieky Vltavy a zaplavené boli len veľmi malé časti. Po každej povodni sa vypracujú hodnotiace správy ako pomerne rozsiahle dokumenty (v českom jazyku). Hodnotiace správy identifikujú kritické body, posudzujú škody a obsahujú návrhy na zlepšenie. Od roku 2013 nedošlo v Prahe k žiadnej významnej povodni. Prietoky však niekoľkokrát dosiahli maximálnu hodnotu 600 m³/ sec. Najnižšia výstraha pred povodňami sa dosiahne vo výške 450 m3/s. Pri tejto úrovni varovania je protipovodňový systém už aktivovaný: vozidlá sa evakuujú z nábrežia, zatvárajú sa protipovodňové brány atď.. Múľavy sú hlavne preventívne a nedochádza k žiadnym škodám.

Zelené a modré riešenia realizované hlavne na riešenie prívalových povodní spočívajú v revitalizácii menších tokov v meste, ako napríklad Rokytka. V tomto prípade je hlavným cieľom spomaliť odtok a znížiť človekom vytvorené úpravy riečnych korýt ( Projekt Strems for Life, 10 rokov revitalizačných projektov v Prahe). Ďalšie zelené stratégie alebo prístupy sú vo fáze štúdia napríklad na ostrove Rohan, na sútoku Perurbian Park a v oblasti Troja a Imperial Island. 

Zodpovednosť za protipovodňové opatrenia v Česku, ktoré sa vykonávajú od roku 1997, je rozdelená medzi dve inštitúcie na vnútroštátnej úrovni: ministerstvo poľnohospodárstva, ktoré je primárne zodpovedné za vykonávanie technických opatrení, a ministerstvo životného prostredia, ktoré sú spolu s rôznymi mimovládnymi organizáciami a miestnymi iniciatívami hlavnými podporovateľmi „zelených“ adaptačných opatrení.

Na regionálnej úrovni je za realizáciu protipovodňových opatrení na Vltave a malých vodných tokoch zodpovedná pražská radnica v spolupráci so štátnym podnikom Povodí Vltavy. Do procesu adaptácie sú prostredníctvom konzultácií zapojené aj niektoré environmentálne orientované organizácie a miestne iniciatívy občanov , ktoré predkladajú návrhy. Medzi zainteresované strany patrí pražská radnica, postihnuté pražské okresy, politickí predstavitelia, Český hydrometeorologický ústav, Povodie Vltavy - povodie Vltavy a profesionálne spoločnosti (napr. Hydrosoft).

Hlavné problémy sa vyskytli počas procesu schvaľovania a povoľovania inštalácie protipovodňového systému a týkali sa skepticizmu zainteresovaných strán, ako aj obmedzení orgánov správy kultúrneho a historického dedičstva. Obmedzujúcimi faktormi boli najmä:

• Otázky vlastníckych práv a vzťahov k pôde, ktorá sa nachádzala v oblasti plánovaného protipovodňového systému. Vlastníctvo pôdy a majetkové vzťahy často bránia vykonávaniu takýchto opatrení, súkromným vlastníkom iných pozemkov sa však na prekonanie tohto problému ponúkla kompenzácia alebo výmena za iné pozemky.
• Zvládnutie požiadaviek orgánov na zachovanie kultúrneho a historického dedičstva, najmä v historickom centre, kde sa vyžadovalo, aby línia mobilných protipovodňových opatrení bola čo najviac neviditeľná. V tomto prípade sa projekt musel upraviť, najmä pokiaľ ide o použitie materiálov a vizuálny vplyv. V centre mesta sa napríklad uprednostňovali kamenné prvky pred nehrdzavejúcou oceľou. V niektorých častiach sú betónové steny nahradené pôdnou hrádzou alebo trvalé prvky sú nahradené mobilnými.
• Konfliktné názory investorov, projektantov a orgánov historického dedičstva, pokiaľ ide o vykonávanie protipovodňových opatrení s cieľom zachovať panorámy v historických častiach mesta.

Úspech zavedeného protipovodňového systému sa potvrdil počas povodne v roku 2013, keď bola chránená veľká časť mesta pozdĺž rieky Vltavy a zaplavené boli len veľmi malé časti. Na druhej strane povodeň v roku 2013 poukázala na „slabé miesta“, ako je kapacita čerpacej stanice na potoku Rokytka, ktorá sa má na základe tejto povodne rozšíriť. V súčasnosti (2023) má rozšírenie kapacity čerpacej stanice (dvojnásobok predchádzajúcej) platné stavebné povolenie, ale výstavba sa ešte nezačala.

Náklady a prínosy realizovaných protipovodňových opatrení sa vypočítali pre konkrétne udalosti s rôznym obdobím návratu: 20, 50, 100 a 500-ročné povodne. Odhadované celkové náklady predstavujú 145,94 milióna EUR (2013) a zahŕňajú: celkové náklady na realizáciu protipovodňového systému (144,4 milióna EUR, 2013), náklady na inštaláciu na podujatie (0,65 milióna EUR, 2013), ročné náklady na údržbu a skladovanie mobilných bariér (0,89 milióna EUR, 2013).

Medzi prínosy patrí zvýšená bezpečnosť občanov pred hydraulickým rizikom a zabránenie nákladom na škody na majetku. Pri neexistencii ochranného opatrenia sú odhadované náklady na majetkové škody uvedené ďalej [v miliónoch EUR za udalosti s rôznymi obdobiami návratu (Q)]:

• obytné budovy v rozsahu od 332 (Q20) do 1 971 (Q500);
• Infraštruktúra a priemyselné budovy v rozsahu od 124 (Q20) do 613 (Q500);
• zariadenia v rozsahu od 42 (Q20) do 254 (Q500);
• náklady občanov na evakuáciu, upratovanie a iné náklady v rozmedzí od 42 (otázka 20) do 74 (otázka 500);
• Environmentálne a kultúrne aktíva v rozsahu od 38 (otázka 20) do 57 (otázka 500).

Odhaduje sa, že zostatkové náklady sa napriek protipovodňovému systému pohybujú v rozmedzí od –410 (otázka 20) do –966 (otázka 500) miliónov EUR. Celkové čisté náklady na škody, ktorým sa predišlo, sú (v miliónoch EUR), a preto sa pohybujú od 168 (otázka 20) do 2 003 (otázka 500).

Ak sa porovnajú náklady a prínosy pre každú udalosť, je možné vidieť, že prínosy sú väčšie ako náklady na udalosť s obdobím návratu 50 rokov (Q50) a viac. Prínosy sú o niečo vyššie ako náklady aj v prípade povodní Q20. Povodne s obdobím návratu 20 rokov by sa však mohli objaviť viackrát za 80 rokov (životnosť opatrení), v dôsledku čoho by bolo porovnanie negatívne.

Aj keby sa zvážil scenár, v ktorom by počas očakávanej životnosti opatrení (približne 80 rokov) došlo len k jednej udalosti 50. štvrťroka (alebo udalostiam s dlhšou dobou návratnosti, t. j. 100. a 500. štvrťroka), prínosy by stále prevažovali nad nákladmi, a to aj napriek ročným nákladom na údržbu a skladovanie. Na základe výpočtov je možné tvrdiť, že ak sa vyskytne aspoň jedna udalosť Q50/100/500 alebo Q20 v kombinácii s inou udalosťou (Q20/50/100/500) alebo akákoľvek iná kombinácia týchto udalostí, investícia do protipovodňového systému sa vráti.

Realizácia sivej infraštruktúry vrátane protipovodňových bariér bola nevyhnutná na účinnú ochranu centra mesta. Na základe vykonanej analýzy nákladov a prínosov sa ukázalo, že ide o veľmi účinnú investíciu.

Rámcová smernica o vode (ES 2000) a smernica o povodniach (ES 2007) predstavujú právne nástroje EÚ, ktoré presadzovali vytvorenie právnych predpisov o manažmente vodných a povodňových rizík v Českej republike.

Na národnej úrovnije súčasný český manažment povodňových rizík založený naStratégiiochrany pred povodňami, ktorú vláda schválila v roku 2000. Okrem toho bola v roku 2016 prijatá ďalšia stratégia ochrany pred negatívnymi vplyvmi povodní a eróznych javov s využitím opatrení blízkych prírode v Českej republike. Vychádza z koncepcie využívania riešení blízkych prírode na riešenie problému protipovodňovej ochrany v Českej republike, schválenej uznesením vlády Českej republiky č. 799/2010.

Bola vypracovaná aj štúdia o manažmente dažďovej vody v urbanizovaných oblastiach, ktorá nadväzuje na požiadavkyNárodnéhoakčného plánu pre adaptáciu na zmenu klímy, ktorý bol schválený uznesením vlády č. 34 zo 16. januára 2017. Ide o vykonávací dokument Stratégie adaptácie na zmenu klímy v podmienkach Českej republiky (2015).

Osobitné adaptačné opatrenia (vrátane zelených a modrých opatrení) sú zahrnuté v „Stratégiimesta Praha pre adaptáciu na zmenu klímy, 2020“(ktorá sa zameriava na zníženie zraniteľnosti mesta voči účinkom zmeny klímy: vlny horúčav a mestský teplotný ostrov, záplavy, nedostatočné prenikanie dažďovej vody a sucho) a vpražskom klimatickom pláne do roku 2030.

Okrem toho sa Pražské hlavné mesto rozhodnutím Rady č. 3213 z 12. decembra 2015 a podaním žiadosti stalo členom iniciatívy Mayors Adapt (teraz Dohovor primátorova starostov o klíme a energetike v Európe), čím prijalo záväzok vypracovať stratégiu adaptácie na zmenu klímy a monitorovať a hodnotiť proces a postup adaptačných opatrení.

Napokon opatrenia protipovodňovej ochrany v Prahe sú takisto v súlade s inými vnútroštátnymi plánovacími nástrojmi:

• plán pre hlavné povodia (vykonávanie smernice EÚ č. 2000/60/ES),ktorý je dôležitým strategickým dokumentom pre vodné plánovanie. Vydané ministerstvom poľnohospodárstva v roku 2007 zaraďuje protipovodňovú ochranu medzi svoje tri hlavné témy (ochrana vody ako zložky životného prostredia, protipovodňová ochrana a trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov a vodné hospodárstvo). Dokument kladie veľký dôraz na preventívnu ochranu a uznáva, že pre účinnú protipovodňovú ochranu je potrebná vhodná kombinácia opatrení v krajine, ktoré zvyšujú prirodzené zadržiavanie vody, a technických opatrení na riešenie odtoku povodní.
• Politika územného rozvoja (2021), ktorá je strategickým dokumentom pre koordináciu priestorového plánovania. (napr. Územný plán v Prahe).

Proces adaptácie v meste Praha je nepretržitou úlohou. Hlavné protipovodňové opatrenia na ochranu Prahy pred povodňami (inžinierska infraštruktúra) boli vybudované v rokoch 1997 až 2012. Vykonávanie týchto opatrení trvalo pomerne dlho vrátane návrhu, prípravy projektu a realizácie opatrení. V období rokov 2005 – 2015 sa vykonalo niekoľko zelených a modrých opatrení na vykonávanie adaptačných stratégií a plánov, zatiaľ čo ďalšie opatrenia sa stále skúmajú.

Odhadovaná životnosť hlavného ochranného systému mesta Praha (inžinierska infraštruktúra) je približne 80 rokov, zatiaľ čo zeleno-modrá infraštruktúra (renaturalizácia tokov) má mať neobmedzené trvanie.

Jaromír Kačer
Prague City Hall
Environmental Protection Department
Jungmannova 35/29
11000 Prague, Czech Republic
Tel. +420 236 004 267
E-mail: jaromir.kacer@praha.eu

Eliška Krkoška Lorencová
CzechGlobe - Global Change Research Institute, The Czech Academy of Sciences
Department of Human Dimensions of Global Change
V Jirchářích 149/6
11000 Prague, Czech Republic
Tel. +42 060 1383186
E-mail: lorencova.e@czechglobe.cz

Pražský klimatický plán 2030

Stratégia mesta Praha pre adaptáciu na zmenu klímy

10 rokov revitalizačných projektov v Prahe