Európske politiky v oblasti adaptácie na zmenu klímy a zdravia

Klíma a zdravie v kľúčových politických dokumentoch EÚ

Rámcové politiky

V roku 2019 sa v Európskej zelenej dohode stanovila stratégia rastu s cieľom transformovať Úniu na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú do roku 2050 čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov. Cieľom Európskej zelenej dohody je takisto chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie a „chrániť zdravie a dobré životné podmienky občanov pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi“.

Jedným zo šiestich vzájomne prepojených tematických prioritných cieľov 8. environmentálneho akčného programu do roku 2030 (ďalej len „8. EAP“) je neustály pokrok pri zlepšovaní a začleňovaní adaptačnej kapacity, a to aj na základe ekosystémových prístupov, posilňovaní odolnosti a adaptácie a znižovaní zraniteľnosti životného prostredia, spoločnosti a všetkých odvetví hospodárstva voči zmene klímy, a zároveň zlepšovanie prevencie katastrof súvisiacich s počasím a klímou a pripravenosti na ne. V dokumente sa takisto uvádza, že prioritou by malo byť rýchle dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a životného prostredia a zároveň ochrana zdravia a dobrých životných podmienok ľudí pred environmentálnymi rizikami a vplyvmi a zabezpečenie spravodlivej a inkluzívnej transformácie. V 8. EAP sa ďalej uznáva potreba lepšej koordinácie medzi politikami v oblasti životného prostredia a zdravia s cieľom posilniť odolnosť proti zmene klímy, najmä v zraniteľných komunitách.

Kompas pre konkurencieschopnosť z januára 2025 poskytuje strategický rámec na riadenie práce Európskej komisie do roku 2029. Uvádza sa v ňom, že EÚ a členské štáty musia zlepšiť svoju odolnosť a zvýšiť svoju pripravenosť, pravidelne aktualizovať posúdenia klimatických rizík a zlepšiť odolnosť kritickej infraštruktúry. Medzi možnosti ochrany hospodárstva a spoločnosti EÚ pred najhoršími prírodnými katastrofami, ako sú povodne, suchá, prírodné požiare a búrky, ktoré ohrozujú dodávateľské reťazce a výrobné miesta, patrí aj začlenenie odolnosti proti zmene klímy do mestského plánovania, zavádzanie riešení blízkych prírode, rozvoj kreditov prírody a adaptácia v poľnohospodárstve pri súčasnom zachovaní potravinovej bezpečnosti.

Politiky EÚ v oblasti adaptácie na zmenu klímy

V článku 5 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ktorý nadobudol účinnosť v júni 2021, sa adaptácia na zmenu klímy stáva právnou povinnosťou inštitúcií EÚ a členských štátov, od ktorých sa vyžaduje, aby „zabezpečili nepretržitý pokrok pri zvyšovaní adaptačnej kapacity, posilňovaní odolnosti a znižovaní zraniteľnosti voči zmene klímy v súlade s článkom 7 Parížskej dohody“. Okrem toho politiky členských štátov v oblasti adaptácie „zohľadňujúosobitnú zraniteľnosť príslušných odvetví“, „jednotne začleňujú adaptáciu na zmenu klímy do všetkých oblastí politiky“ a „zameriavajú sa najmä na najzraniteľnejšie a najviac postihnuté skupiny obyvateľstva a odvetvia“.

Európska komisia prijala vo februári 2021 oznámenie s názvom Budovanie Európy odolnej proti zmene klímy – nová stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy. Načrtáva sa v ňom dlhodobá vízia EÚ stať sa spoločnosťou odolnou proti zmene klímy, plne prispôsobenou nevyhnutným vplyvom zmeny klímy do roku 2050, a takisto sa v ňom uvádza potreba hlbšieho pochopenia klimatických rizík pre zdravie. Kľúčovým opatrením v rámci tejto stratégie je Európske stredisko pre monitorovanie klímy a zdravia, ktorézohráva rozhodujúcu úlohu pri zhromažďovaní a šírení poznatkov o vplyvoch na zdravie súvisiacich s klímou, uľahčovaní tvorby politík a podpore plánovania adaptácie.

Európska environmentálna agentúra uverejnila prvé európske posúdenie klimatických rizík (EUCRA) v marci 2024. EUCRA posudzuje hlavné vplyvy a riziká súvisiace so zmenou klímy – vrátane vplyvov a rizík pre verejné zdravie, najmä z tepla – v Európe a varuje, že mnohé z týchto rizík už dosiahli kritickú úroveň a mohli by sa stať katastrofickými bez naliehavých a rozhodných opatrení. V reakcii na EUCRA vydala Európska komisia oznámenie "Riadenieklimatických rizík - ochrana ľudí a prosperity". Identifikujú sa v ňom riešenia, vďaka ktorým sú administratívne systémy v EÚ a jej členských štátoch lepšie schopné riešiť klimatické riziká, a konkrétne opatrenia pre dotknuté klastre (vrátane zdravia), v ktorých bude Komisia pokračovať. V oznámení sa zdôrazňuje potreba systémov včasného varovania, plánovania zdravotnej starostlivosti na základe informácií o klíme a výskumu chorôb citlivých na klímu pri súčasnom začleňovaní problematiky klímy a zdravia do existujúcich politík. Uprednostňuje zlepšenie kvality ovzdušia, posilnené akčné plány v oblasti zdravia pri horúčavách a právne predpisy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Okrem toho sa v ňom zdôrazňuje Európske stredisko pre monitorovanie klímy a zdravia, posilnené mechanizmy dohľadu a reakcie, cezhraničná zdravotnícka mobilizácia a bezpečný prístup ku kritickým zdravotníckym protiopatreniam na posilnenie odolnosti proti zdravotným hrozbám súvisiacim s klímou.

V politických usmerneniach pre Európsku komisiu na roky 2024 – 2029 sa načrtáva vypracovanie európskeho plánu adaptácie na zmenu klímy (ECAP) zameraného na posilnenie spôsobilostí členských štátov v oblasti pripravenosti a plánovania pri súčasnom zabezpečení pravidelných vedecky podložených posúdení rizík. ECAP sa bude zaoberať výzvou Európskej rady na komplexný prístup k riadeniu klimatických rizík zohľadňujúci všetky riziká a celú spoločnosť. Ako kľúčový prvok širšieho politického programu sa ECAP spolu s ďalšími hlavnými iniciatívami snaží chrániť produktivitu, bezpečnosť a prosperitu Európy a zvýšiť jej konkurencieschopnosť. Európska komisia plánuje prijať balík politických opatrení ECAP v druhej polovici roka 2026. V tomto pláne sa posúdia klimatické vplyvy a riziká vo všetkých odvetviach, ako je infraštruktúra, energetika, voda, potraviny a pôda v mestských aj vidieckych oblastiach, a preskúmajú sa stimuly pre riešenia blízke prírode. Cieľom Komisie je okrem toho zvýšiť financovanie odolnosti a strategicky mobilizovať verejné zdroje s cieľom plne využiť investície súkromného sektora do odolnosti. ECAP bude fungovať v spojení s inými iniciatívami Komisie vrátane stratégie odolnosti voči vode, kompasu pre konkurencieschopnosť a stratégie EÚ pre pripravenosť Únie.

V stratégii EÚ pre pripravenosť Únie prijatej v marci 2025 sa medzi súčasnými hrozbami identifikujú klimatické riziká. Zdôrazňuje sa v ňom potreba predvídať tieto riziká a predchádzať im tým, že sa budú riešiť komplexným spôsobom, pričom sa zohľadní spôsob, akým vzájomne pôsobia a spôsobujú zvlnené účinky. Plánuje vykonať podrobné posúdenie rizík a hrozieb v rôznych odvetviach v EÚ. Cieľom stratégie je začleniť odolnosť do politík EÚ a posilniť ich v boji proti klimatickým výzvam, aby sa zabránilo budúcim krízam. Okrem odkazu na ECAP sa zaväzuje odstrániť medzeru v poistnom krytí. Európska komisia preskúma riešenia, pričom zohľadní odporúčania Európskej centrálnej banky a iných príslušných orgánov, s cieľom zabezpečiť lepšiu ochranu európskeho obyvateľstva pred klimatickými rizikami.

Koordinačné činnosti EÚ v oblasti zdravia

Podľa článku 168 Zmluvy o fungovaní EÚ nesú hlavnú zodpovednosť za organizáciu a poskytovanie zdravotníckych služieb a zdravotnej starostlivosti členské štáty. Politika EÚ v oblasti zdravia preto slúži na doplnenie vnútroštátnych politík a na zabezpečenie ochrany zdravia vo všetkých politikách EÚ. Napríklad s cieľom posilniť pripravenosť a koordináciu reakcií na ohrozenia zdravia prijala EÚ v roku 2022 nariadenie 2022/2371 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie 1082/2013/EÚ. Poskytuje EÚ silný a komplexný mandát na koordináciu a spoluprácu v záujme účinnejšej reakcie na závažné cezhraničné ohrozenia zdravia na úrovni EÚ aj členských štátov EÚ. Jeho cieľom je posilniť plánovanie prevencie, pripravenosti a reakcie; posilniť epidemiologický dohľad a monitorovanie; zlepšiť vykazovanie údajov; a posilniť koordináciu na úrovni EÚ.

Európska komisia buduje silnú európsku zdravotnú úniu s cieľom ďalej zlepšovať koordináciu závažných cezhraničných hrozieb vrátane tých, ktoré súvisia so životným prostredím a klimatickými podmienkami. Podľa oznámenia: Budovanie európskej zdravotnej únie – pripravenosť a odolnosť, európska zdravotná únia stavia na spoločnom úsilí EÚ o zosúladenie vzťahu s prírodným prostredím zapojením sa do rôznych a udržateľnejších modelov hospodárskeho rastu. boj proti zmene klímy a hľadanie spôsobov, ako sa jej prispôsobiť, zachovanie a obnova biodiverzity; zlepšenie stravovania a životného štýlu; zníženie a odstránenie znečistenia životného prostredia bude mať pozitívny vplyv na zdravie občanov.

Program EU4Health jedoteraz najväčším programom EÚ v oblasti zdravia, v rámci ktorého sa investuje 5,3 miliardy EUR do opatrení s pridanou hodnotou EÚ, ktoré dopĺňajú politiky krajín EÚ a sledujú jeden alebo viacero cieľov programu EU4Health. Cieľom programu je zlepšiť a podporiť zdravie v Únii, chrániť ľudí v Únii pred závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia, zlepšiť lieky, zdravotnícke pomôcky a výrobky dôležité v krízovej situácii a posilniť systémy zdravotnej starostlivosti. Cieľom programu EU4Health je okrem iného „prispieť k riešeniu negatívneho vplyvu zmeny klímy a zhoršovania životného prostredia na ľudské zdravie“ poskytovaním finančných prostriedkov oprávneným subjektom. Ciele programu sa budú plniť tak, aby sa v prípade potreby zabezpečila vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia vo všetkých politikách a činnostiach Únie v súlade s prístupom „jedno zdravie“.

Európsky úrad pre reakcie na núdzové zdravotné situácie a pripravenosť (HERA) zriadený v roku 2021 posúva kapacitu EÚ v oblasti pripravenosti a reakcie na závažné cezhraničné ohrozenia zdravia na novú úroveň a bude kľúčovým prvkom vytvorenia silnejšej európskej zdravotnej únie. Úrad HERA s rozpočtom 6 miliárd EUR na obdobie 2022 – 2027 pracuje na predchádzaní núdzovým situáciám v oblasti zdravia, ich odhaľovaní a rýchlej reakcii na ne, a to aj v dôsledku zmeny klímy. Funguje v dvoch režimoch: Pred zdravotnou krízou – vo fáze pripravenosti – bude úrad HERA úzko spolupracovať s ostatnými agentúrami EÚ a vnútroštátnymi zdravotníckymi agentúrami, priemyslom a medzinárodnými partnermi s cieľom zlepšiť pripravenosť EÚ na núdzové zdravotné situácie. V prípade núdzovej situácie v oblasti verejného zdravia na úrovni EÚ úrad HERA rýchlo prejde na núdzové operácie, prijme rýchle rozhodnutia a aktivuje núdzové opatrenia.

Pokiaľ ide o osobitné témy týkajúce sa zdravia, farmaceutická stratégia EÚ (2023) sa zameriava na revíziu farmaceutických právnych predpisov s cieľom posilniť požiadavky na posudzovanie environmentálnych rizík a podmienky používania liekov a zhodnotiť výsledky výskumu v rámci iniciatívy pre inovačné lieky.

V oznámení Komisie o komplexnom prístupe k duševnému zdraviu z júna 2023 sa zmena klímy uvádza ako faktor prispievajúci k výzvam v oblasti duševného zdravia. Zdôrazňuje tiež, že mladí ľudia sú veľmi znepokojení zmenou klímy a že mnohí z nich považujú svoju budúcnosť za desivú.

Európske agentúry a orgány v oblasti zmeny klímy a zdravia

S cieľom posilniť obranu Európy proti infekčným chorobám bolo v roku 2005 zriadené Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). ECDC je zodpovedné za vedecké dôkazy a posudzovanie rizík prenosných chorôb vrátane tých, ktoré súvisia s meniacou sa klímou. Európske krajiny nahlasujú údaje zo svojich systémov dohľadu ECDC. Podľa nariadenia 2022/2371 sa bude aktualizovať zoznam chorôb, ktoré sa na úrovni EÚ musia oznamovať ECDC, čo umožní včasné odhalenie chorôb vrátane tých, ktoré súvisia so zmenou klímy.  ECDC vytvorilo „Európsku sieť pre životné prostredie a epidemiológiu“ (E3), ktorá poskytuje nástroje monitorovania meteorologických podmienok v reálnom čase na posúdenie rizika chorôb prenášaných vodou a chorôb prenášaných vektormi, ako aj iné nástroje na posúdenie rizika. ECDC a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA)okrem toho spoločne koordinujú vec VectorNet, ktorá je teraz vo svojej tretej iterácii (2019 – 2024) a ktorá je platformou na podporu zberu údajov o vektoroch a patogénoch vo vektoroch súvisiacich so zdravím zvierat aj ľudí. Uľahčuje výmenu údajov o geografickom rozšírení vektorov chorôb článkonožcov v Európe.

Európska environmentálna agentúra spolu s Európskou komisiou riadi Európske stredisko pre monitorovanie klímy a zdravia. Tvorcom politík poskytuje spoľahlivé a nezávislé informácie o životnom prostredí vrátane trendov a prognóz klimatických nebezpečenstiev a ich vplyvov na ľudské zdravie.

Medziagentúrna pracovná skupina „jedno zdravie“, ktorá bola zriadená v roku 2023, jespoločnou iniciatívou piatich agentúr Európskej únie, ktoré majú technický a vedecký mandát v oblastiach environmentálnej udržateľnosti, verejného zdravia a bezpečnosti potravín: EEA, ECDC, EFSA, Európska chemická agentúra (ECHA) a Európska agentúra pre lieky (EMA). Medziagentúrny akčný rámec pracovnej skupiny „jedno zdravie“ (2024 – 26) sa okrem iného zameriava na zlepšenie schopnosti agentúr lepšie posudzovať vplyv zmeny klímy na výskyt infekčných chorôb prostredníctvom spoločných činností a výmeny poznatkov.

Medzi ďalšie agentúry EÚ, ktoré sa čoraz viac zaoberajú otázkami zmeny klímy a zdravia, patrí Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) a Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound).

Oblasti politiky EÚ so súvisiacimi prínosmi pre účinky zmeny klímy na zdravie

Mnohé ďalšie politiky EÚ sa nepriamo zaoberajú vplyvmi zmeny klímy na zdravie. Napríklad ciele EÚ v oblasti znižovania znečistenia ovzdušia v rámci akčného plánu nulového znečistenia priamo prispievajú k zmierňovaniu respiračných a kardiovaskulárnych ochorení zhoršených zmenou klímy. Ďalšie opatrenia na reguláciu priemyselných emisií a emisií z dopravy budú mať významné vedľajšie prínosy pre zdravie. Cieľom vlny obnovy je zvýšiť energetickú efektívnosť budov, pričom sa uznáva, že ľudia v slabo izolovaných a vybavených budovách sú v zime viac vystavení podchladeniu a v lete tepelnému stresu, najmä ak patria k zraniteľným skupinám. V nariadení o obnove prírody prijatom v roku 2024 sa zdôrazňuje, že obnova ekosystémov prispieva k cieľom Únie v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, a uvádza sa v ňom, že členské štáty zabezpečia, aby na celkovej vnútroštátnej ploche mestskej zelene a mestského korunového zápoja stromov v mestských ekosystémových oblastiach nedošlo k čistému úbytku. Rámec„jedno zdravie“ má zásadný význam pri riešení prieniku zmeny klímy, straty biodiverzity a ľudského zdravia. Posilnenie medziodvetvovej spolupráce medzi sektormi zdravotníctva, životného prostredia a poľnohospodárstva je nevyhnutné na zmiernenie vznikajúcich zdravotných hrozieb spojených so zmenou klímy.

Podľa smernice o odolnosti kritických subjektov, ktorá nadobudla účinnosť v januári 2023, budú musieť členské štáty identifikovať kritické subjekty zo zoznamu základných služieb pre rôzne odvetvia vrátane sektora zdravotníctva s distribúciou, výrobou, poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zdravotníckych služieb a prijať opatrenia na zvýšenie ich odolnosti voči rôznym hrozbám vrátane rizík pre verejné zdravie alebo prírodné katastrofy.

Cieľommechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany je posilniť spoluprácu medzi krajinami EÚ a 10 zúčastnenými štátmi s cieľom zlepšiť prevenciu katastrof, pripravenosť a reakciu na ne. Uplatňuje spoločný prístup k združovaniu odborných znalostí a kapacít špecialistov prvého zásahu s cieľom zabrániť duplicite úsilia o pomoc a zabezpečiť, aby pomoc spĺňala potreby postihnutých osôb, keď núdzová situácia presahuje schopnosti reakcie jednotlivých krajín. Špecializované tímy a vybavenie možno v krátkom čase mobilizovať na nasadenie v rámci Európy aj mimo nej.

Rámcovou smernicou o BOZP sa zavádzajú opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci. Podporuje predchádzanie všetkým pracovným rizikám, ktoré môžu vzniknúť v pracovných činnostiach zamestnávateľov zo všetkých odvetví hospodárskej činnosti (verejnej alebo súkromnej) a ktoré môžu mať vplyv na ich pracovníkov a tretie strany.

Cieľom taxonómie EÚ v oblasti udržateľného financovania je vytvoriť zdravšie životné prostredie odolnejšie proti zmene klímy nasmerovaním väčšieho množstva súkromných investícií do environmentálne udržateľných činností vrátane adaptácie na zmenu klímy.

Investície do rozvoja a realizácie znalostí

Horizont Európa je kľúčovým programom EÚ na financovanie výskumu a inovácií do roku 2027. Rieši zmenu klímy, pomáha dosahovať ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja a posilňuje konkurencieschopnosť a rast EÚ, pričom má k dispozícii rozpočet vo výške 95,5 miliardy EUR. Ponúka množstvo možností financovania výskumu a inovácií v oblasti účinkov zmeny klímy na zdravie, najmä v rámci tzv. klastra zdravia. Šesť prebiehajúcich európskych výskumných a inovačných projektov sa zameriava na vplyvy zmeny klímy na zdravie a spolupracuje v rámci klastra Klíma – zdravie s cieľom zvýšiť spoločenský a politický vplyv výskumu financovaného EÚ v súvislosti s klímou, zdravím a politikou.

Ďalšou dôležitou súčasťou programu Horizont Európa sú tzv. misie EÚ – záväzky riešiť hlavné spoločenské výzvy – ktoré zahŕňajú misiu EÚ v oblasti adaptácie na zmenu klímy vrátane spoločenskej transformácie. S rozpočtom 673 miliónov EUR sa zameriava na podporu regiónov, miest a miestnych orgánov EÚ v ich úsilí o budovanie odolnosti voči vplyvom zmeny klímy. K dnešnému dňu podpísalo chartu misie 312 regionálnych a miestnych orgánov. Cieľom misie zameranej na klimaticky neutrálne a inteligentné mestá je podporiť spravodlivú transformáciu na zlepšenie zdravia a dobrých životných podmienok ľudí so súvisiacimi prínosmi, ako je zlepšenie kvality ovzdušia alebo zdravší životný štýl, pričom sa zdôrazňuje dôležitá súvislosť medzi adaptáciou na zmenu klímy, jej zmierňovaním a zdravím.

Európska komisia v súčasnosti vypracúva strategický výskumný a inovačný program v oblasti klímy a zdravia v nadväznosti na konferenciu s názvomVýskumné perspektívy vplyvu zmeny klímy na zdravie,ktorá sa konala vo februári 2024. Cieľom tejto iniciatívy je preklenúť priepasť medzi výskumom a vykonávaním politiky a zabezpečiť, aby sa nové vedecké poznatky premietli do účinných zásahov v oblasti verejného zdravia.

Informácie o výskumných projektoch financovaných z prebiehajúcich a predchádzajúcich rámcových programov EÚ sú k dispozícii v katalógu zdrojov strediska pre sledovanie.