Stav vnútroštátnych politík v oblasti adaptácie na zmenu klímy a zdravia (2022)

Na tejto stránke je zhrnutý prieskum politík 38 členských a spolupracujúcich krajín EEA v oblasti adaptácie na zmenu klímy a ich národných stratégií v oblasti zdravia ako kľúčových oblastí politiky, prostredníctvom ktorých možno riešiť vplyvy zmeny klímy na zdravie. Preskúmalo sa celkovo 37 vnútroštátnych politík v oblasti adaptácie a 34 vnútroštátnych dokumentov o politike v oblasti zdravia, keďže príslušné politiky v súčasnosti neexistujú vo všetkých krajinách. Podrobné zistenia sú k dispozícii v podkladovej správe.

Kľúčové posolstvá

Účinné riešenie vplyvov zmeny klímy na zdravie si vyžaduje vykonateľné vnútroštátne politiky. Kľúčový význam má dôraz na zdravie v národných politikách adaptácie na zmenu klímy a zohľadnenie vplyvov zmeny klímy v národnej stratégii v oblasti zdravia.
Z preskúmania vnútroštátnych politík 38 členských a spolupracujúcich krajín EHP vyplýva, že vplyvy zmeny klímy na zdravie sa bežne riešia v národných adaptačných stratégiách, ale menej často v národných stratégiách v oblasti zdravia.
Klimatické riziká, na ktoré sa najčastejšie vzťahujú vnútroštátne dokumenty o adaptácii a zdravotnej politike, sú vlny horúčav a sucho; silné zrážky a záplavy; všeobecné zvýšenie teploty; zvyšujúce sa riziko patogénov a infekčných chorôb; Intenzívnejšie a častejšie búrky.
Politiky v oblasti adaptácie aj zdravia sa vo veľkej miere zameriavajú na súčasné a predpokladané vplyvy na fyzické zdravie, pričom najčastejšie ide o infekčné choroby a choroby prenášané vektormi; zvýšené znečistenie ovzdušia; vplyv tepla na kardiovaskulárne a respiračné systémy; a zranenia z extrémnych poveternostných javov. Vplyvy na duševné zdravie sú pokryté menej často a len malá časť preskúmaných dokumentov sa týkala vplyvov na sociálne zdravie.
Najčastejšie plánovanými intervenciami na riešenie vplyvov zmeny klímy na zdravie sú monitorovanie a dohľad vrátane systémov včasného varovania; kampane na zvyšovanie informovanosti širokej verejnosti; a pokračujúci výskum vplyvov zmeny klímy na zdravie.

Vnútroštátne politiky v oblasti adaptácie, ktoré majú zásadný význam pre ochranu zdravia v meniacej sa klíme

Národné adaptačné stratégie, plány a posúdenia klimatických rizík (ďalej len NAS) sa javia ako najrelevantnejšie vnútroštátne politiky na riešenie vplyvov zmeny klímy na zdravie. Vplyvy zmeny klímy na zdravie sa častejšie riešia v NAS ako v národných stratégiách v oblasti zdravia. Posúdenie vplyvu na zdravie a stratégia reakcie sú často neoddeliteľnou súčasťou vnútroštátnych adaptačných politík. Národné zdravotné systémy krajín sa však menej často výslovne zaoberajú zmenou klímy ako rizikovým faktorom verejného zdravia. Len málo krajín má osobitnú sektorovú stratégiu adaptácie na zmenu klímy v oblasti zdravia, napríklad Fínsko (plánadaptácie na zmenu klímy pre sektor zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia), Írsko (plán sektorovej adaptácie nazmenu klímyv oblasti zdravia),Severné Macedónsko (stratégiaadaptácie na zmenu klímy v oblasti zdravia)alebo Švédsko (verejné zdravie v meniacej sa klíme – ciele švédskej agentúry pre verejné zdravie a akčný plán adaptácie na zmenu klímy na roky 2021 – 2024).

Zamerajte sa na extrémne poveternostné javy, zvyšovanie teploty a infekčné choroby

NAS vo všeobecnosti zahŕňajú väčší počet zdravotných nebezpečenstiev súvisiacich so zmenou klímy v porovnaní s NHS. Najčastejšie pokrytými nebezpečenstvami sú vlny horúčav a sucho, silné zrážky a záplavy, zvyšovanie teploty, nárast patogénov a infekčných chorôb a intenzívnejšie a častejšie búrky (obrázok 1). Okrem nebezpečenstiev na obrázku 1 niektoré členské štáty EHP zahrnuli aj osobitné nebezpečenstvá súvisiace s ich geografiou a hospodárstvom (napr. choroby súvisiace s rybami a morskými plodmi spôsobené zmenami podmienok rastu rias a planktónu v Nórsku alebo účinky na pitnú vodu v dôsledku zintenzívnenia erózie a zasolenia pobrežných zón v častiach Poľska).

Obrázok 1. Nebezpečenstvá pre zdravie súvisiace s klímou zahrnuté do preskúmaných vnútroštátnych politík

Vplyvy zmeny klímy na fyzické zdravie, ktoré sa berú do úvahy najčastejšie

NAS a NHS sa vo veľkej miere zameriavajú na vplyvy na fyzické zdravie - od extrémnych poveternostných javov (teplo, záplavy, búrky atď.), infekčných chorôb a chorôb prenášaných vektormi a znečistenia ovzdušia. Viditeľne menší dôraz sa kladie na vplyvy na duševné zdravie (ako je trauma spojená s extrémnymi poveternostnými javmi alebo klimatickou úzkosťou). Len niekoľko krajín, ako napríklad Nemecko, Írsko, Taliansko, Malta alebo Švédsko, zahrnulo do svojich politík účinky zmeny klímy na sociálne zdravie spojené napríklad so stratou komunity, vysídľovaním alebo prehlbovaním sociálno-ekonomických rozdielov. Národné zdravotné systémy vo všeobecnosti integrovali vplyvy na zdravie súvisiace so zmenou klímy v menšej miere ako národné zdravotné systémy (obrázky 2 – 4 nižšie), s výnimkou chorôb prenášaných potravinami.

Obrázok 2. Vplyvy zmeny klímy na fyzické zdravie zahrnuté dopreskúmaných vnútroštátnych politík

Obrázok 3. Vplyvy zmeny klímy na duševné zdravie zahrnuté dopreskúmaných vnútroštátnych politík

Obrázok 4. Vplyvy zmeny klímy na sociálne zdravie zahrnuté v NAS a NHS

Najčastejšie plánované opatrenia: monitorovanie, zvyšovanie informovanosti a výskum

Opatrenia na prevenciu alebo zníženie klimatických vplyvov na ľudské zdravie v NAS a NHS bežne zahŕňali kombináciu štrukturálnych/fyzických, sociálnych a inštitucionálnych intervencií (IPCC, 2014). Spomedzi týchto troch typov boli sociálne intervencie najbežnejšie v prípade NAS (zahrnutých v 35 dokumentoch) aj NHS (v 24 dokumentoch). Inštitucionálne zásahy boli prítomné v 31 NAS a 18 NHS. Najmenej časté boli štrukturálne/fyzické kategórie opatrení (v 18 NAS a 12 NHS).

Najbežnejším opatrením plánovaným na riešenie vplyvov zmeny klímy na zdravie v NAS aj NHS je vývoj systémov monitorovania a dohľadu na sledovanie vplyvov súvisiacich so zmenou klímy vrátane zavedenia systémov včasného varovania (obrázok 5). Kampane na zvyšovanie informovanosti a oslovovanie verejnosti boli druhým najčastejšie uvádzaným druhom opatrení v NAS, po ktorom nasledoval nepretržitý výskum. V NHS sa tento model zvrátil, keďže výskum vplyvov zmeny klímy na zdravie bol druhým najčastejšie uvádzaným opatrením, po ktorom nasledovali opatrenia na zvyšovanie informovanosti.

V sprievodnej podkladovej správe sa uvádzajú príklady týchto opatrení vo vnútroštátnych politikách.

Poznámka: EWS – systémy včasného varovania; NBS – riešenia blízke prírode

Obrázok 5. Opatrenia na riešenie vplyvov zmeny klímy na zdravie vpreskúmaných vnútroštátnych politikách

Informácie o jednotlivých krajinách

V nasledujúcom prehľade máp sa uvádza geografické rozloženie klimatických vplyvov na zdravie, ktoré sa zohľadňujú v NAS a NHS, a plánované politické opatrenia. Podrobnejšie informácie o pokrytí zmeny klímy a zdravia v politikách jednotlivých krajín v oblasti adaptácie a verejného zdravia možno nájsť v profiloch krajín v oblasti klímy a zdravia.

Tipy na používanie prehliadača máp

Súbor údajov bol vypracovaný a sprístupnený na základe Dohody o úrovni poskytovaných služieb medzi EHP a Európskou komisiou (RTD) s názvom „Mainstreaming GEOSS Data Sharing and Management Principles in support of Europe’s Environment“ (Začleňovanie zásad spoločného využívania a riadenia údajov GEOSS na podporu životného prostredia Európy).

Súvisiace zdroje