Choroby prenášané potravinami

Pozorované účinky

Invázne a nepôvodné druhy a vektory prenášajúce choroby

Cudzie druhy sú živočíchy, rastliny alebo mikroorganizmy, ktoré boli introdukované v dôsledku ľudskej činnosti (t. j. globalizácie obchodu, rastu cestovného ruchu) do oblasti, ktorú by sám nemohol dosiahnuť. Ak sa stanú invazívnymi, môžu spôsobiť vážne problémy na nových územiach, ako sú napríklad škodcovia v poľnohospodárstve alebo ako vektory chorôb v chove hospodárskych zvierat. Zmena klímy môže ovplyvniť pravdepodobnosť výskytu cudzích druhov v nových lokalitách vytvorením priaznivejších podmienok biotopov, čo vedie k zvýšenému šíreniu a vyššiemu riziku zamorenia (EFSA, 2020c). Napríklad v Európe predstavujú jablkové slimáky hrozbu pre južné európske mokrade, pričom extrémne poveternostné javy a záplavy (ovplyvnené zmenou klímy) zvyšujú prirodzené šírenie tohto škodcu prostredníctvom riek a kanálov (EFSA, 2014).

Zmena klímy môže zohrávať úlohu aj pri usadzovaní a pretrvávaní druhov prenášačov (napr. múch, komárov, kliešťov). Druh vektora je zviera, ktoré môže prenášať infekčný agens z infikovaného zvieraťa na človeka alebo iné zviera. Informácie o európskej distribúcii viacerých druhov komárov, kliešťov, piesočných mušiek a pakomárov, ktoré môžu byť vektormi patogénov ovplyvňujúcich zdravie ľudí alebo zvierat, možno nájsť v databáze VectorNet.

Zoonotické ochorenia

Prenos infekcií alebo chorôb medzi zvieratami a ľuďmi („zoonotické choroby“) je hlavným zdrojom rizika pre bezpečnosť potravín. Faktory životného prostredia, ako sú teplota, zrážky a vlhkosť, ovplyvňujú distribúciu a prežitie baktérií, ako sú Salmonella a Campylobacter. Prítomnosť norovírusu napríklad v ustriciach súvisí aj s odtokom odpadových vôd spôsobeným silnými dažďovými búrkami a záplavami (EFSA, 2020c). Spomedzi otázok týkajúcich sa bezpečnosti potravín s najvyššou pravdepodobnosťou výskytu v Európe, ktoré identifikoval EFSA (2020c), sú vibrio a ciguatoxíny najpravdepodobnejšie a obe súvisia s konzumáciou morských plodov.

V rámci úsilia o boj proti vplyvom zmeny klímy na zdravie sa v spoločných výročných správach EFSA a ECDC o zoonózach „jedno zdravie“ spoločne sledujú údaje o zvieratách, potravinách a ľuďoch, čo umožňuje vynoriť sa klimatické signály (EFSA a ECDC, 2024).

Vibrio baktérie v morských plodoch

Vibrio sú vodné baktérie, ktoré žijú hlavne v pobrežných a brakických vodách, pretože sa im darí v miernych a teplých vodách s miernou slanosťou. Môžu spôsobiť gastroenteritídu alebo závažné infekcie u ľudí, ktorí konzumovali surové alebo nedostatočne tepelne upravené morské plody/schránky, ako sú ustrice. Kontakt s vodou obsahujúcou Vibrios môže tiež spôsobiť infekcie rán a uší.

V dôsledku nárastu extrémnych poveternostných javov, ako sú vlny horúčav, zaznamenala Európa za posledných 20 rokov nárast infekcií vírusom Vibrio. Teplejšie pobrežné vody viedli k rozšíreniu oblastí, kde sa baktérie Vibrio môžu množiť, čo vedie k vyššiemu riziku infekcií spôsobených konzumáciou kontaminovaných morských plodov. Medzi obzvlášť ohrozené regióny patria regióny s brakickými vodami alebo vodami s nízkou slanosťou (napr. brakické vody v Baltskom mori, brakické vody v Baltskom mori, brakické vody v Severnom mori a brakické vody v Čiernom mori), ako aj pobrežné oblasti s veľkým prítokom riek. Komplexný prehľad aspektov verejného zdravia Vibrio spp. súvisiacich so spotrebou morských plodov v EÚ nedávno poskytol úrad EFSA (2024).

Politické reakcie

Projekt CLEFSA úradu EFSA: Klimatické zmeny a vznikajúce riziká

V rokoch 2018 až 2020 úrad EFSA realizoval projekt CLEFSA – „Zmenaklímy ako hnacia sila vznikajúcich rizík pre bezpečnosť potravín a krmív, zdravie rastlín a zvierat a nutričnú kvalitu“. Táto iniciatíva vychádzala z predchádzajúcej práce úradu EFSA pri posudzovaní rizík súvisiacich s klímou a využila svoju intenzívnu spoluprácu s vnútroštátnymi orgánmi, medzinárodnými organizáciami, vedeckou komunitou a inými zainteresovanými stranami, ktoré sa zaoberajú vznikajúcimi rizikami a ich hnacími silami.

Cieľom CLEFSA bolo vyvinúť metódy a nástroje na identifikáciu a charakterizáciu vznikajúcich rizík spojených so zmenou klímy. Projekt bol zameraný na:

• identifikácia dlhodobých rizík pomocou scenárov zmeny klímy;
• Skenovanie horizontu a crowdsourcing s cieľom zhromaždiť včasné varovné signály z rôznych zdrojov
• rozšírenie siete odborníkov tak, aby zahŕňala odborníkov z agentúr EÚ a OSN,
• Navrhovanie nástrojov založených na analýze rozhodnutí na základe viacerých kritérií (MCDA) s cieľom posúdiť riziká v oblasti bezpečnosti potravín a krmív, zdravia rastlín a zvierat a výživovej kvality.

Sieť CLEFSA združovala odborníkov z medzinárodných orgánov, orgánov EÚ a OSN, ako aj koordinátorov hlavných projektov v oblasti zmeny klímy financovaných EÚ. Táto expertná skupina zohrala ústrednú úlohu pri identifikácii vznikajúcich problémov a formovaní nástroja MCDA. Úrad EFSA takisto upravil svoje existujúce nové kritériá identifikácie rizík s cieľom riešiť osobitné výzvy, ktoré predstavuje zmena klímy.

Projekt CLEFSA identifikoval, charakterizoval a štatisticky analyzoval viac ako 100 nových problémov/rizík pre bezpečnosť potravín a krmív, zdravie rastlín, zvierat a nutričnú kvalitu, ktoré sú spôsobené zmenou klímy.

Zmena klímy pravdepodobne zvýši závažnosť, trvanie a/alebo frekvenciu potenciálnych účinkov nových alebo opätovne sa objavujúcich nebezpečenstiev a zvýši pravdepodobnosť ich výskytu. Morské biotoxíny boli identifikované medzi biotoxínmi s vyššou pravdepodobnosťou výskytu.

Výsledky projektu CLEFSA boli uverejnené v komplexnej správe v roku 2020 (EFSA, 2020).