Teplo

Pozorované účinky

Až 95 % úmrtí súvisiacich s počasím a extrémami súvisiacimi s klímou, ktoré boli zaznamenané v Európe v rokoch 1980 až 2023, súviselo s vlnami horúčav (EEA, 2024a). Odhaduje sa, že v roku 2022 zomrelo v Európe na teplo 60 000 až 70 000 ľudí (Ballester a kol., 2023; Ballester a kol., 2024). V roku 2023 sa v celej Európe odhadovalo takmer 48 000 úmrtí súvisiacich s teplom (Gallo a kol., 2024). Vplyvy tepla sú ďalšou záťažou aj pre už aj tak napäté európske systémy zdravotnej starostlivosti. Napríklad v Portugalsku sa denné hospitalizácie zvýšili o 19 % počas dní horúčav v rokoch 2000 až 2018 (Alho a kol., 2024). Účinky globálneho otepľovania pociťujeme už teraz: polovica úmrtí súvisiacich s teplom v Európe v lete 2022 bola pripísaná antropogénnej zmene klímy (Beck a kol., 2024). Podľa európskeho posúdenia klimatických rizík sú tepelné riziká pre bežnú populáciu už na kritických úrovniach v južnej Európe (EEA, 2024b).

Okrem toho vlastnosti zastavaného prostredia ovplyvňujú vystavenie obyvateľstva teplu. Takmer polovica nemocníc a škôl v európskych mestách sa nachádza v oblastiach so silnými účinkami teplotných ostrovov v mestách (> 2 °C), čo znamená, že ich zraniteľní používatelia a zamestnanci sú vystavení vysokým teplotám.

Poškodenie zdravia a pohody počas vĺn horúčav môže znížiť ponuku pracovnej sily a produktivitu práce a môže byť spojené aj s pracovnými úrazmi a zraneniami. Toto zníženie vedie k širším hospodárskym a finančným vplyvom v najviac postihnutých regiónoch.

Predpokladané účinky

Predpokladá sa, že frekvencia vysokých teplôt a vĺn horúčav sa v budúcnosti zvýši, najmä v južnej Európe. V európskom posúdení klimatických rizík (EUCRA) sa úroveň rizika pre ľudské zdravie vyplývajúceho z tepla v druhej polovici storočia opisuje ako „katastrofálna“, čo si vyžaduje naliehavé opatrenia (EEA, 2024b). Aj keď je globálne otepľovanie obmedzené na 1,5 °C, očakáva sa, že do konca storočia zažije 100 miliónov ľudí v EÚ a Spojenom kráľovstve extrémne vlny horúčav ročne; desaťnásobné zvýšenie v porovnaní so základným scenárom na roky 1981 – 2010 (Naumann a kol., 2020).

Predpokladá sa, že podiel starších ľudí v EÚ starších ako 65 rokov sa zvýši z 21,6 % v roku 2024 na 32,5 % do roku 2100 (Eurostat, 2025), čím sa zvýši riziko expozície a úmrtnosti súvisiacej s teplom. Podľa dôkazovej základne EUCRA sa predpokladá, že bez adaptácie a vzhľadom na očakávané demografické zmeny sa extrémna úmrtnosť súvisiaca s horúčavami v EÚ zvýši desaťnásobne pod 1,5 °C, ale pri 3 °C sa zvýši viac ako 30-násobne. To zodpovedá pravdepodobne státisícom úmrtí, ktoré možno pripísať teplu do konca storočia. Účinky na úmrtnosť a chorobnosť budú najvyššie v južnej Európe (EEA, 2024b).

Politické reakcie

Prevencia tepla si vyžaduje portfólio opatrení na rôznych úrovniach vrátane meteorologických systémov včasného varovania, včasného verejného a lekárskeho poradenstva, zlepšenia bývania a mestského plánovania (napr. zabezpečenie ekologizácie miest), zabezpečenia pripravenosti systémov zdravotnej starostlivosti a sociálnych systémov konať a prispôsobenia pracovných podmienok v obdobiach horúceho počasia. Na úrovni EÚ sa nariadením (EÚ) 2022/2371 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia posilňuje plánovanie pripravenosti a reakcie členských štátov a EÚ, a to aj na udalosti súvisiace s klímou, ako sú extrémne horúčavy.

Vplyvy tepla na ľudské zdravie sa uznávajú vo veľkom podiele vnútroštátnych adaptačných politík a vnútroštátnych stratégií v oblasti zdravia. Podľa európskeho posúdenia klimatických rizík sa však úroveň politickej pripravenosti na teplo pre Európu ako celok posudzuje ako stredná z dôvodu rôznych prístupov používaných na odhad záťaže úmrtnosti súvisiacej s teplom v jednotlivých členských štátoch a aspektov sociálnej spravodlivosti,ktoré často chýbajú v adaptačných politikách ( EEA, 2024b).

Akčné plány v oblasti tepelného zdravia (HHAP) sa považujú za kľúčový nástroj na zníženie počtu úmrtí a prevenciu iných vplyvov na zdravie počas období vysokých teplôt. Účelom HHAP je prideliť zodpovednosti v prípade tepelnej havarijnej situácie, ako aj plánovať krátkodobé opatrenia (ako je vydávanie upozornení na počasie a poradenstvo o správaní) a dlhodobé zlepšenia v oblasti bývania a mestského plánovania s cieľom znížiť vystavenie teplu (WHO Europe, 2021). V roku 2024 malo 21 z 38 krajín EHP zavedené akčné plány v oblasti tepelného zdravia (HHAP) a ďalšie štyri vypracúvali HHAP. Odporúča sa ďalší vývoj, hodnotenie a revízia HHAP s osobitným zameraním na zraniteľné skupiny obyvateľstva s cieľom lepšie pripraviť krajiny na budúce extrémne výkyvy horúčav (EEA, 2024c). Všetky krajiny EHP – 38 podpísali vyhlásenie zo siedmej ministerskej konferencie o životnom prostredí a zdraví (ďalej len „Budapeštianske vyhlásenie“), v ktorom sa zaviazali „vypracovať a aktualizovať akčné plány v oblasti tepelného zdravia s cieľom účinne predchádzať zdravotným rizikám súvisiacim s teplom, pripraviť sa a reagovať na ne a zároveň prispôsobiť mestské plánovanie tak, aby riešilo vplyvy účinkov teplotných ostrovov v mestách, pričom sa zohľadnia právomoci rôznych úrovní riadenia“ (WHO Europe, 2023).

Zdravotné riziká súvisiace s klímou na pracovisku vrátane tepelného stresu sa riešia v strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci (2021 – 2027), v ktorom sa stanovujú kľúčové priority a oblasti intervencie na zaistenie bezpečných a zdravých pracovných podmienok vzhľadom na vznikajúce výzvy vrátane výziev súvisiacich so zmenou klímy a teplom pri práci. Konkrétne v súvislosti s vysokými teplotami agentúra EU-OSHA v máji 2023 uverejnila usmernenia týkajúce sa tepla pri práci. Európska komisia v súčasnosti posudzuje otázku tepla pri práci v kontexte prebiehajúceho preskúmania smernice EÚ 89/654/EHS o pracoviskách. Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci prijal v novembri 2024 stanovisko s názvomZmena klímy – extrémne poveternostné podmienky,v ktorom odporučil ďalšie opatrenia týkajúce sa tepla pri práci. Výbor vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce (SLIC) Európskej komisie zriadil v decembri 2024 pracovnú skupinu pre fyzické faktory s cieľom podporiť výbor SLIC pri presadzovaní smerníc EÚ o BOZP, pokiaľ ide o vystavenie fyzickým rizikám, a to aj v oblasti extrémnych teplôt, a identifikovať vplyv zmeny klímy na bezpečnosť a zdravie pracovníkov vo všetkých odvetviach.  

V komplexnom prístupe Európskej komisie k duševnému zdraviu (2023) sa zdôrazňuje potreba zohľadniť environmentálne a klimatické stresové faktory, ako sú extrémne horúčavy, pri riešení duševného zdravia a pohody vo všetkých skupinách obyvateľstva.

Pokiaľ ide o budúcnosť, nadväzujúc na prvú EUCRA a oznámenie Európskej komisie o riadení klimatických rizík – ochrana ľudí a prosperity sa v súčasnosti pripravuje európska iniciatíva v oblasti odolnosti proti zmene klímy a riadenia rizík s cieľom zaviesť ambicióznejší, komplexnejší a súdržnejší prístup EÚ k odolnosti proti zmene klímy a pripravenosti na ňu, ktorý by sa vzťahoval na členské štáty a úroveň EÚ. Iniciatíva, ktorej prijatie je naplánované na koniec roka 2026, bude uprednostňovať ochranu zdravia a dobrých životných podmienok ľudí v reakcii na zintenzívnenie rizík zmeny klímy vrátane extrémneho a dlhotrvajúceho tepla, napríklad zabezpečením pravidelných vedecky podložených posúdení rizík a poskytnutím dostupných nástrojov pre verejnosť a subjekty s rozhodovacou právomocou.

Keď je ľudské telo vystavené obdobiam veľmi vysokej teploty, môže mať ťažkosti s reguláciou, čo vedie k tepelnému stresu, vyčerpaniu tepla, tepelným mŕtviciam a komplikáciám z už existujúcich zdravotných stavov, ktoré v niektorých prípadoch vedú k predčasnej smrti. Starší ľudia, deti, tehotné ženy, pracovníčky vo fyzicky náročných povolaniach, ľudia trpiaci kardiovaskulárnymi, respiračnými alebo renálnymi ochoreniami, cukrovkou alebo poruchami duševného zdravia a marginalizované osoby a osoby s nedostatočnými zdrojmi patria medzi najzraniteľnejšie voči extrémnym horúčavám (WHO Europe, 2021). Zvýšené rekreačné využívanie vodných útvarov počas horúceho počasia v kombinácii s vyššími teplotami vody zvyšuje riziko niektorých chorôb prenášaných vodou, ako je vibrióza. Vysoké teploty a rastúce obavy zo zmeny klímy vo všeobecnosti môžu tiež spôsobiť zlé duševné zdravie (EU-OSHA, 2025).