Adaptácia v regióne Baltského mora

Vplyvy & Zraniteľnosť

Región Baltského mora (BSR) so svojím obrovským geografickým rozsahom pokrýva dve klimatické oblasti: zatiaľ čo na severe a severovýchode prevláda vlhké, subpolárne podnebie, na juhu a juhozápade je oceánske, mierne podnebie. Globálne klimatické modely predpokladajú, že otepľovanie BSR bude vyššie ako priemerné globálne otepľovanie. Klimatická odroda sa s najväčšou pravdepodobnosťou zvýši. Vysoká zraniteľnosť regiónu voči zmene klímy sa uvádza ďalej v texte pre štyri sektory: cestovný ruch, biodiverzita, výroba potravín a infraštruktúra.

Pozorovania a projekcie

V tomto oddiele sa stručne uvádzajú pozorovania a scenáre zmeny klímy v regióne Baltského mora (pozri aj súvisiace informácie o pozorovaniach a scenároch v celej Európe).

Zmeny teploty a slanosti:

Štúdie predpokladajú zvýšenie teploty pre všetky ročné obdobia vo všetkých častiach BSR, ale s rozdielmi medzi ročnými obdobiami a regiónmi. Očakáva sa, že nárast bude vyšší v zime (až 4 – 6 °C v 21.^storočí v severných častiach) ako v lete. V niektorých častiach severného Baltského mora môže byť dokonca vyššia ako 6 °C. Očakáva sa, že priemerná ročná teplota v celej oblasti Baltského mora sa v tomto storočí zvýši o 3 – 5 °C. Jedným z vážnych dôsledkov zvyšujúcej sa teploty je jej vplyv na slanosť Baltského mora. V dôsledku toho sa očakáva, že odtoky riek sa zvýšia, čo by mohlo v budúcnosti spôsobiť zníženie povrchovej aj spodnej slanosti.

Zmeny v zrážkach:

Očakáva sa, že sa zvýšia aj celkové zrážky v povodí Baltského mora. Prírastok zrážok bude najväčší v severných častiach regiónu a vyskytuje sa najmä v zime. V priebehu 20.^storočia bol v niektorých regiónoch zaznamenaný celkový nárast o 10 – 50 mm ročne, zatiaľ čo v iných regiónoch došlo k miernemu vysušeniu. Predpokladá sa, že tento trend bude pokračovať s nerovnomerným sezónnym a priestorovým rozdelením. Zatiaľ čo v severných častiach povodia Baltského mora sa zimné zrážky môžu do konca 21.^storočia zvýšiť približne o 25 – 75 %, letné zrážky sa budú pohybovať v rozmedzí od –5 % do 35 %. V južných častiach sa očakáva, že zrážky sa v zimnom období zvýšia z 20 % na 70 % a v lete klesnú až na 45 %. Povodne sa stávajú pravdepodobnejšími, najmä v južných častiach Baltského mora počas zimy.

Zmeny podmienok morského ľadu:

Všetky použité modely a scenáre ukazujú drastický pokles ľadovej pokrývky v Baltskom mori pre nasledujúce storočie, čo predstavuje kratšie ľadové sezóny so zníženým rozsahom ľadu. Za posledné storočie sa dĺžka ľadovej sezóny už skrátila o 14-44 dní. Očakáva sa, že v priebehu 21. storočia sa v centrálnych častiach Baltského mora bude ďalej znižovať až o 2 až 3 mesiace.

Zvyšovanie hladiny morí:

Vzhľadom na nárast globálnej hladiny morí a expanziu morskej vody v dôsledku vyšších teplôt rastie pravdepodobnosť a možné trvanie prílivu a odlivu.

Sektorové vplyvy a zraniteľné miesta

Tieto meniace sa klimatické podmienky ovplyvnia celý rad odvetví. Pokiaľ ide o štyri kľúčové oblasti, ktorými sú biodiverzita, cestovný ruch, výroba potravín a infraštruktúra, vplyvy zmeny klímy sú zdôraznené ďalej v texte (viac informácií a politík týkajúcich sa jednotlivých odvetví nájdete v časti Odvetvové politiky EÚ).

Biodiverzita:

Zvyšujúce sa teploty, vyšší prítok sladkej vody do Baltského mora spôsobený rastúcimi zrážkami a znížená slanosť budú mať priamy vplyv na výživové cykly v Baltskom mori. Druhy, ktoré milujú soľ, môžu byť vyhnané zo svojho biotopu, pretože mnohé z nich, ako napríklad sleď a šprota, nie sú pôvodne prispôsobené brakickej vode v prostredí Baltského mora a žijú na okraji svojho fyziologického rozsahu tolerancie z hľadiska slanosti. Súčasne by sa exotické druhy z južných morských oblastí prispôsobené teplej vode mohli dostať do Baltského mora a usadiť sa v dlhodobom horizonte. Celkovo môže meniace sa zloženie a rozšírenie druhov v Baltskom mori ohroziť odvetvie rybolovu a biologickú diverzitu.

V prípade vysokých vôd sa živiny môžu prepravovať vodou z ornej poľnohospodárskej pôdy alebo rašelinísk do Baltského mora, čím sa posilní jeho nadmerné hnojenie. Okrem toho, ako teploty stúpajú, schopnosť oceánu zadržiavať kyslík sa tiež zníži. Výsledný prebytok výživových vstupov zhorší kvalitu vody a naruší morský ekosystém. Za týchto podmienok je pravdepodobnejšie, že morské riasy prežijú, zatiaľ čo vyháňajú iné druhy, ktoré sú viditeľné pri masívnom náraste kvetov rias v Baltskom mori. Najmä v oblastiach so zníženou obnovou vody to môže viesť napríklad k bentickým púštiam.

Okrem toho môžu klimatické zmeny viesť k zníženiu ponorenej vegetácie, väčšej produkcii pelagického planktónu a zmenám parametrov rastu a reprodukcie fauny a flóry. Viac informácií o vplyvoch na biodiverzitu a biotopy sa nachádza v Baltadaptovej správe č. 3 a odvetvových politikách EÚ: Biodiverzita.

Cestovný ruch:

Zmeny teploty, kvality vody, zrážok a extrémnych poveternostných javov, ako aj zvýšenie hladiny morí vedú k niekoľkým rizikám pre turistické ponuky a infraštruktúru. Rozšírená potreba chladenia, nedostatok vody, škody spôsobené povodňami na infraštruktúre a prerušené obchodné operácie vedú k dodatočným nákladom pre odvetvie cestovného ruchu. Pobrežná a plážová erózia a strata pôvodných pobrežných druhov a biotopov môžu znížiť atraktívnosť určitých turistických regiónov a atrakcií. Kvitnutie cyanobaktérií (modrozelené riasy) spôsobené vyššími teplotami a nadmerným hnojením v Baltskom mori môže ovplyvniť plážový cestovný ruch.

Odvetvie cestovného ruchu v BSR by zároveň mohlo profitovať z dlhších ročných období a menšieho množstva zrážok v lete. Viac informácií o vplyvoch zmeny klímy na cestovný ruch nájdete napríklad vo výstupoch projektu BaltCICA a Baltadapt Report No. 6.

Výroba potravín:

Poľnohospodárstvo je ovplyvnené zmenou klímy z hľadiska extrémnejších poveternostných javov, vyššej priemernej teploty, zvýšeného vyplavovania živín a zvýšených zrážok. Pokiaľ ide o odvetvie poľnohospodárstva v Čiernom mori, zmena klímy určuje riziká straty úrody a hospodárskych zvierat, výskytu chorôb a škodcov a zníženia výnosov plodín (napr. v Litve a Poľsku). Povodne by mohli poškodiť budovy a infraštruktúru, ako aj kvalitu podzemnej vody, ak sa dostanú do vnútrozemia, čo bude mať vážny vplyv aj na poľnohospodárstvo.

Očakáva sa však, že zmena klímy odhalí aj nové možnosti poľnohospodárstva v Čiernom mori. Výnosy plodín a zeleniny (napr. v Estónsku a Lotyšsku) by sa mohli zvýšiť, vegetačné obdobie by sa mohlo predĺžiť a vhodné odrody plodín a plochy na pestovanie plodín by sa mohli rozšíriť. Viac informácií nájdete v časti Odvetvové politiky EÚ: Poľnohospodárstvo.

Rybolov je obzvlášť ohrozený výrazným zvýšením teploty morskej vody, zmenami slanosti a zmenami koncentrácie kyslíka a acidifikáciou oceánov. Sektor sa s najväčšou pravdepodobnosťou bude musieť vyrovnať so zmenami v distribúcii druhov a produktivite populácií rýb. Viac informácií o vplyve na populácie rýb a rybolov nájdete v Baltadaptovej správe č. 4.

Infraštruktúra:

Zmena klímy ovplyvní infraštruktúru BSR z hľadiska rastúcich teplôt, klesajúcej ľadovej pokrývky, zvyšovania hladiny morí, meniacich sa zrážok, zmien v modeloch búrok, variability počasia, extrémov počasia a veterných vĺn. Zmeny by mohli spôsobiť škody na výstavbe infraštruktúry, ochrane pobrežia a spôsobiť ťažkosti pri manévrovaní lodí. Tieto plánované zmeny však majú aj nové šance pre región. Najmä v dôsledku poklesu morskej ľadovej pokrývky by lodná doprava mohla byť jednoduchšia a lodné sezóny by sa mohli predĺžiť. Viac informácií o vplyvoch na infraštruktúru nájdete v Baltadaptovej správe č. 5 alebo v odvetvových politikách EÚ: Infraštruktúra.

Neistota

Relatívna neistota výsledkov modelovej simulácie o otepľovaní pre BSR je vyššia ako o globálnom otepľovaní z dôvodu rozsahu projekcií. Napríklad odhady otepľovania severnej časti Baltského mora od konca 20.^storočia do konca 21. storočia sa pohybujú od 1 °C v lete do viac ako 6 °C v zime; neistota zmien zrážok je ešte väčšia.

Modely neriešia drobné zmeny a mikroklimatické podmienky, ktoré sú spôsobené regionálnou topografiou a krajinnou pokrývkou. Je potrebné podrobnejšie posúdenie z geografického hľadiska a použitie štatistických alebo dynamických metód zmenšovania. Okrem toho získavanie poznatkov, pokračujúci vedecký proces a zlepšenia modelov prinesú aktualizované a nové prognózy.

Subjekty s rozhodovacou právomocou pri plánovaní adaptácie sa však musia vyrovnať s neistotou. Usmernenia o neistote im pomáhajú zohľadniť neistotu pri rozhodovaní o adaptácii a informovať o nej.

Európska komisia

Európska environmentálna agentúra