Baltské more

Krajiny regiónu

Oblasť spolupráce v oblasti Baltského mora sa rozprestiera od centrálnych častí Európy až po jej najsevernejšiu perifériu. Oblasť spolupráce na roky 2021 – 2027 zahŕňa takmer celé územie predchádzajúceho programu Interreg (Dánsko, Estónsko, Fínsko, severné Nemecko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Švédsko, Nórsko) s výnimkou predtým zahrnutých oblastí Ruska*, Bieloruska* a severných území Nórska. Mapa, v ktorej sa porovnávajú staré a nové hranice, je k dispozícii tu. Mapa, v ktorej sa porovnávajú staré a nové hranice, je k dispozícii tu.

*Od 8. marca 2022 je nadnárodná spolupráca s Ruskom a Bieloruskom pozastavená.

Politický rámec

1.     Program nadnárodnej spolupráce

Cieľom programu Interreg pre región Baltského mora (2021 – 2027), ktorý 2. júna 2022 schválila Európska komisia, je zaviesť inovatívne, vodohospodársky inteligentné a klimaticky neutrálne riešenia prostredníctvom nadnárodnej spolupráce do praxe. Program BSR sa zameral na štyri priority:

1. Inovatívne spoločnosti
2. Spoločnosť inteligentne hospodáriaca s vodou
3. Klimaticky inteligentné spoločnosti
4. Riadenie spolupráce

Adaptácia na zmenu klímy je čiastočne zahrnutá v rámci priority 2 (spoločnosti inteligentné pre vodu) a s ňou súvisiacich cieľov „udržateľné vody“ a „modré hospodárstvo“. Program skutočne podporuje opatrenia na zlepšenie postupov hospodárenia s vodami s cieľom znížiť riziká znečistenia vody, ktoré ešte zhoršuje zmena klímy, ako aj opatrenia na posilnenie odolnosti podnikov modrého hospodárstva.

Okrem toho v rámci priority 3 ponúkajú relevantné príležitosti na adaptáciu aj opatrenia, ktoré podporujú energetickú transformáciu a inteligentnú ekologickú mobilitu, pričom sú zamerané najmä na zmiernenie zmeny klímy. Ich cieľom je riešiť otázky, ako je úspora zdrojov z hľadiska energetickej efektívnosti a udržateľných druhov dopravy.

Program napokon podporuje akcie, ktorými sa vykonávajú a posilňujú činnosti v oblasti správy vecí verejných a komunikácie v rámci stratégie EÚ pre región Baltského mora (EUSBSR). V rámci priority 4 môžu tieto opatrenia uľahčiť politické diskusie a vyvolať prierezové politické zmeny v záujme dosiahnutia cieľov stratégie.

Podpora vykonávania makroregionálnej stratégie EÚ (EUSBSR) sa už zabezpečila prostredníctvom predchádzajúceho programu Interreg pre región Baltského mora (2014 – 2020), ktorý bol zameraný na tieto štyri priority:

1. schopnosť inovácie,
2. efektívne hospodárenie s prírodnými zdrojmi;
3. udržateľná doprava;
4. Inštitucionálna kapacita pre makroregionálnu spoluprácu.

Zmena klímy bola pokrytá v rámci priority 2, pričom bola relevantná pre niekoľko otázok, ktoré tam boli zahrnuté, ako je vodné hospodárstvo, znečistenie a eutrofizácia, energetická udržateľnosť a efektívnosť a modrý rast. Zmena klímy a udržateľný rozvoj boli zahrnuté ako jedna z horizontálnych zásad schválených v programe.

2.     Makroregionálne stratégie

Cieľom stratégie EÚ pre región Baltského mora (EUSBSR) je posilniť spoluprácu v rámci regiónu Baltského mora s cieľom podporiť vyváženejší rozvoj v tejto oblasti, prispieť k hlavným politikám EÚ a posilniť integráciu v rámci regiónu. K stratégii EÚ pre región Baltského mora je pripojený akčný plán, ktorý sa pravidelne reviduje. Stratégia je v súlade s Európskou zelenou dohodou a cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu EÚ do roku 2050. V tejto súvislosti sú všetky opatrenia, ktoré riešia zmenu klímy a podporujú trvalo udržateľný rozvoj, začlenené do stratégie ako celku. Tri hlavné ciele stratégie sú „Zachráňte more“, „Spojte región“ a „Zvýšte prosperitu“, zatiaľ čo „adaptácia na zmenu klímy, predchádzanie rizikám a ich riadenie“ je jedným z deviatich čiastkových cieľov, ktoré sa pripomínajú v akčnom pláne z roku 2021. Vzhľadom na prierezový charakter a zvýšený význam sa aspekty zmeny klímy začleňujú ako základný prvok do všetkých 14 oblastí politiky určených v pláne.

3.     Medzinárodné dohovory a iné iniciatívy spolupráce

Krajiny, ktoré sú súčasťou regiónu, sú okrem Nórska aj zmluvnými stranami Helsinského dohovoru, ktorým je „Dohovor o ochrane morského prostredia oblasti Baltského mora“, ktorý okrem toho zahŕňa Bielorusko, ktoré v súčasnosti nie je zahrnuté do programu Interreg BSR. Cieľom dohovoru je chrániť morské prostredie Baltského mora pred všetkými zdrojmi znečistenia prostredníctvom medzivládnej spolupráce. Zahŕňa celú oblasť Baltského mora vrátane vnútrozemských vôd, samotných vôd mora a morského dna. Dohovor riadi Komisia pre ochranu životného prostredia Baltského mora (HELCOM), ktorá má niekoľko iniciatív týkajúcich sa adaptácie na zmenu klímy. Tieto iniciatívy zahŕňajú pravidelné regionálne posúdenia zmeny klímy a jej dôsledkov pre Baltské more. EN-CLIME je spoločná expertná sieť spoločností HELCOM a Baltic Earth založená v roku 2018, ktorá funguje ako koordinačný rámec a platforma pre otázky súvisiace s priamymi a nepriamymi účinkami zmeny klímy na životné prostredie Baltského mora. Sieť odborníkov poskytuje odborné znalosti na užší dialóg s tvorcami politík. Informačný list o zmene klímy v Baltskom mori z roku 2021, ktorý vypracovala táto sieť, poskytuje tvorcom politík zhrnutie najnovších vedeckých poznatkov o tom, ako zmena klímy v súčasnosti ovplyvňuje Baltské more a ako sa očakáva, že sa bude vyvíjať v budúcnosti.

Komisia pre Baltské more v rámci Konferencie okrajových prímorských regiónov (CPMR) podporuje významnú úlohu členských regiónov pri navrhovaní a vykonávaní makroregionálnej stratégie EÚ pre región Baltského mora a viacúrovňového riadenia pri dosahovaní jej troch cieľov. Zmena klímy sa osobitne rieši v pracovnej skupine Energetika a amp; Klíma.

Rada pobaltských štátov (CBSS) je politické fórum pre medzivládnu spoluprácu v regióne Baltského mora. Zahŕňa 11 členských štátov (8 z nich sú tiež členmi stratégie EUSBSR), ako aj Európsku úniu. Spoločnosť bola založená v roku 1992 a v prvom rade sa zameriavala na podporu prechodu regiónu Baltského mora do novej medzinárodnej krajiny po skončení studenej vojny. Jej súčasným poslaním je podporovať „globálny pohľad na regionálne problémy“. Pretavuje tak medzinárodné zmluvy, ako sú okrem iného ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, Parížska dohoda o zmene klímy a sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof a stratégia EUSBSR, do regionálnych opatrení v praxi. V rokoch 2016 až 2021 CBSS koordinovala horizontálne opatrenia stratégie EÚ pre región Baltského mora v oblasti klímy. Od januára 2021 sa klíma začlenila do všetkých oblastí politiky stratégie EÚ pre región Baltského mora. CBSS naďalej podporuje a uľahčuje viacúrovňový politický dialóg o otázkach klímy so zapojením vnútroštátnych a miestnych orgánov, podnikateľskej a výskumnej komunity, mládežníckych organizácií, ako aj iných celobaltských aktérov.

UBC (Úniapobaltských miest)je vedúcou sieťou miest v regióne Baltského mora. Komisia „Udržateľné mestá“ je aktívna prostredníctvom svojej oblasti politiky „Zmena klímy“, ktorej cieľom je posilniť spoluprácu a vytváranie sietí na miestnej úrovni. . Komisia podporuje miestne orgány v ich práci v oblasti klímy a členským mestám UBC ponúka školenia o integrovanom riadení miestnej reakcie na zmenu klímy. Uľahčuje tiež výmenu skúseností týkajúcich sa plnenia záväzkov Dohovoru primátorov a starostov.

Od roku 2016 sa konajú výročné zasadnutia platformy pre dialóg o politike v oblasti zmeny klímy za okrúhlym stolom, ktoré sa osobitne venujú adaptácii na zmenu klímy. Zúčastnili sa na nich zástupcovia ministerstiev, vládnych agentúr, podnikov, akademickej obce a celobaltských organizácií, okrem iného vrátane HELCOM, CPMR a UBC.

4.     Adaptačné stratégie a plány

V rámci projektu Baltadapt, ktorý bol financovaný v rámci programu INTERREG IV B pre Baltské more na roky 2007 – 2013, sa vypracovala adaptačná stratégia pre región, ku ktorej boli pripojené usmernenia a nezáväzný akčný plán. Politické zasadnutie CBSS na vysokej úrovni v roku 2014 schválilo adaptačnú stratégiu v dokumente „Rozhodnutie Rady pobaltských štátov o preskúmaní dlhodobých priorít CBSS“. Baltadaptská stratégia adaptácie na zmenu klímy pre región Baltského mora je jedným z mála príkladov nadnárodných adaptačných stratégií v Európe. Zámerom stratégie je doplniť vnútroštátne a regionálne adaptačné procesy v regióne Baltského mora, najmä zlepšením koordinácie medzi úrovňami a sektormi prostredníctvom výmeny informácií a rozvoja sietí.

Okrem toho akčný plán z roku 2021, ktorý dopĺňa stratégiu EÚ pre región Baltského mora, zahŕňa 14 oblastí politiky, ktoré sa vzťahujú celkovo na 44 opatrení. Vzhľadom na ich prierezový charakter a zvýšený význam sa aspekty zmeny klímy (ako spolupráca so susednými krajinami mimo EÚ) začleňujú ako základné prvky do všetkých 14 oblastí politiky.

Akčný plán pre Baltské more, ktorýprijalizmluvné strany HELCOM v roku 2007 a ktorý bol aktualizovaný v roku 2021, je strategickým programom opatrení a činností HELCOM na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu Baltského mora. Klimatická zmena sa v pláne rieši ako prierezová otázka. Cieľom niekoľkých opatrení, ktoré sú určené na posilnenie celkovej odolnosti Baltského mora, je zlepšiť jeho schopnosť reagovať na účinky zmeny klímy.

Príklady projektov financovaných v období 2014 – 2020.

Projekty, ktoré sa zaoberali adaptáciou na zmenu klímy v rámci programu INTERREG VB Baltské more (2014 – 2020), boli financované v rámci priority 2 – Efektívne riadenie prírodných zdrojov (projekt NOAH) a 4 – Inštitucionálna kapacita pre makroregionálnu spoluprácu (platforma CAMS, projekty CASES BSR, CLIMATEALIGNED, WATERMAN SEED). Zameriavajú sa na širokú škálu otázok vrátane rozvoja synergií medzi adaptáciou a zmiernením v odvetví energetiky, rozvoja adaptačných stratégií a usmernení pre obce aj súkromné podniky a zlepšenia systémov hospodárenia s vodami s cieľom zlepšiť odolnosť voči rizikám extrémnych udalostí a povodní.

Cieľom projektu platformy CAMS (Energie v oblasti adaptácie na zmenu klímy a jej zmierňovania v projektoch energetickej efektívnosti na roky 2019 – 2022) bolo pokročiť v energetickom audite, kvalifikačnom programe obnovy bývania a politickom dialógu o synergiách v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu v oblasti obnovy bývania a v sektore služieb. Opatrenia energetickej efektívnosti v budovách sa považujú za riešenia, ktoré riešia niektoré zraniteľnosti voči vplyvom zmeny klímy a zároveň pôsobia proti zvýšenému dopytu po energii. Platforma CAMS poskytuje prístup k údajom z pilotných energetických auditov budov a priestorov vypracovaných v regióne Baltského mora v rokoch 2020 – 2021.

Projekt CASES BSR (Podpora adaptácie na zmenu klímy pre podniky v regióne Baltského mora, 2020 – 2021) sa zaoberá otázkou vplyvu zmeny klímy na malé a stredné podniky (MSP) a rastúcimi potrebami prijať stratégie adaptácie na zmenu klímy v záujme dlhodobej udržateľnosti. V rámci projektu sa skúmalo, ako rôzne typy MSP v súčasnosti riešia túto otázku v regióne Baltského mora s cieľom zmapovať najdôležitejšie potreby podpory medzi MSP.

Cieľom projektu CLIMATEALIGNED (Klimatické rozpočtovanie v obciach, 2020 – 2021) je poskytnúť koncepciu usmernení pre obce, v rámci ktorej možno rozhodnutia o rozpočte preskúmať z hľadiska významu pre klímu v dlhodobom horizonte. Cieľom tejto koncepcie je systematickejšie podporovať rozhodnutia o plánovaní a návrhy rozpočtu, pokiaľ ide o ich význam pre zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu.

V rámci projektu WATERMAN SEED (Nakladanie s odpadovými vodami a podzemnými vodami odolné voči zmene klímy a nakladanie s podzemnými vodami prostredníctvom obehových prístupov, 2020 – 2021) sa vyvíjajú a podporujú obehové prístupy na zníženie odtoku živín a nebezpečných látok do povrchových vôd, podzemných vôd a Baltského mora. Projekt sa zameriava na opatrenia na zvýšenie zadržiavania vody a opätovného využívania vody z čistiarní odpadových vôd. Tieto opatrenia zvyšujú odolnosť miestnych systémov zásobovania vodou v regióne Baltského mora, ktoré môžu byť ovplyvnené zmenou klímy.

Projekt NOAH (Ochrana Baltského mora pred únikom nevyčistenej odpadovej vody počas povodní v mestských oblastiach, 2019 – 2021) zlepšuje priestorové plánovanie a prevádzku mestských systémov odtoku a odvodňovania dažďovej vody. Cieľom týchto opatrení je znížiť znečistenie spôsobené extrémnymi poveternostnými javmi, ako sú silné dažde a záplavy, ktoré ešte zhoršuje zmena klímy. Projekt spojil deväť miest a vodohospodárskych podnikov, sedem akademických a výskumných inštitúcií a dve zastrešujúce organizácie zo šiestich krajín okolo Baltského mora, aby spojili svoje sily pri vytváraní koncepcie holistického plánovania, ktorá kombinuje riadenie dažďovej vody s priestorovým plánovaním. Nasleduje vývoj inteligentných odvodňovacích systémov s cieľom zabezpečiť odolnosť existujúcich zariadení voči vplyvom zmeny klímy.

Obhospodarovaniu búrkových vôd čelil aj hlavný projekt stratégie EÚ pre región Baltského mora iWater (integrované hospodárenie s búrkovými vodami), ktorý prebiehal od roku 2015 do roku 2018 v rámci programu INTERREG V A Central Baltic Programme 2014 – 2020. Vo svojej oblasti spolupráce zahŕňa významnú časť strednej časti Baltského mora (pozostávajúcu z častí Fínska, Švédska, Estónska a Lotyšska). Cieľom projektu bolo zlepšiť postupy mestského plánovania v mestách regiónu Baltského mora prostredníctvom rozvoja integrovaného systému riadenia dažďovej vody. V rámci projektu sa vypracoval súbor integrovaných nástrojov na riadenie búrkovej vody, ktorý poskytuje všeobecné aj podrobné informácie o prístupoch k riadeniu mestskej dažďovej vody.

Inšpirujúce prípady použitia platformy Climate-ADAPT
Zistite, ako poznatky zobrazené na tejto stránke inšpirovali aktérov pracujúcich na rôznych úrovniach riadenia k vývoju riešení šitých na mieru v rôznych politických a praktických kontextoch.

• Generálne riaditeľstvo EÚ pre výskum a inováciu: Využitie platformy Climate-ADAPT na nájdenie najnovších vedeckých poznatkov o adaptácii na účely stanovenia programu financovania výskumu a inovácií EÚ
• Karpaty: Využívanie informácií o jednotlivých krajinách z platformy Climate-ADAPT na vytvorenie stránky Karpatského nadnárodného regiónu a na prispievanie k medzinárodným adaptačným politikám
• Pyrenejské observatórium pre zmenu klímy: Využitie stránok o nadnárodných regiónoch z platformy Climate-ADAPT na vypracovanie cezhraničnej adaptačnej stratégie v Pyrenejach