Podunajská oblasť

Krajiny regiónu

Oblasť dunajskej spolupráce sa rozprestiera od Čierneho lesa (Nemecko) po Čierne more (Rumunsko – Ukrajina – Moldavsko) a pokrýva celé povodie rieky Dunaj. Oblasť spolupráce na roky 2021 – 2027 sa zhoduje s predchádzajúcim programovým obdobím (2014 – 2020) a zahŕňa: Rakúsko, Bulharsko, Chorvátsko, Česká republika, juhovýchodné spolkové krajiny Bádensko-Württembersko a Bavorsko v Nemecku, Maďarsku, Rumunsku, na Slovensku, v Slovinsku, ako aj Bosna a Hercegovina, Moldavsko, Čierna Hora, Srbsko a štyri provincie Ukrajiny. Mapa, v ktorej sa porovnávajú staré a nové hranice, je k dispozícii tu.

Politický rámec

1.     Program nadnárodnej spolupráce

Program Interreg pre podunajskú oblasť na roky 2021 – 2027 bol prijatý 29.^novembra 2022. Program Interreg pre podunajskú oblasť (DTP) podporuje hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v podunajskej oblasti prostredníctvom politickej integrácie vo vybraných oblastiach.

Program na roky 2021 – 2027 sa zameriava na štyri priority:

• Priorita 1: Konkurencieschopnejší a inteligentnejší podunajský región
• Priorita 2 Ekologickejší, nízkouhlíkový podunajský región
• Priorita 3: Sociálnejší podunajský región
• Priorita 4: Lepšia správa spolupráce v podunajskej oblasti.

Adaptácia na zmenu klímy a znižovanie rizika katastrof sa zohľadňujú najmä v rámci priority 2 a osobitne sa riešia v špecifickom cieli 2.4 (Podpora adaptácie na zmenu klímy a prevencie rizika katastrof, odolnosť pri zohľadnení ekosystémových prístupov). Podporované projekty zohľadňujú existujúce mechanizmy a riešenia s cieľom dosiahnuť synergie a zabrániť duplicite úsilia. Očakáva sa, že opatrenia nadnárodnej spolupráce vytvoria lepšie pripravenú a odolnejšiu spoločnosť, hospodárstvo a prírodu. Pokiaľ ide o otázky biodiverzity, očakáva sa, že ďalšie nadnárodné opatrenia prinesú výsledky v rámci špecifického cieľa 2.7 (Posilnenie ochrany a zachovania prírody, biodiverzity a zelenej infraštruktúry, a to aj v mestských oblastiach, a zníženie všetkých foriem znečistenia). V tejto súvislosti sa v programe obhajujú koordinované a harmonizované opatrenia v rámci nadnárodne relevantných ekologických regiónov, ktorými sa zabezpečuje odolnosť a adaptácia na zmenu klímy s cieľom znížiť jej vplyv na biodiverzitu.

V programovom období 2014 – 2020 sa program Interreg pre podunajskú oblasť zaoberal výzvami súvisiacimi so zmenou klímy, najmä v kontexte nadnárodného vodného hospodárstva, manažmentu povodní a súvisiaceho manažmentu rizík. Adaptácia na zmenu klímy a znižovanie rizika katastrof sa výslovne posudzovali v rámci priority 2, ktorá zodpovedá tematickému cieľu programu „Životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov“ (TC 6).

2.     Makroregionálne stratégie

Stratégia EÚ pre podunajskú oblasť (EUSDR), ktorú prijala Európska komisia v decembri 2010 a schválila Európska rada v roku 2011, je makroregionálna stratégia, ktorú spoločne vypracovali EK, podunajské krajiny a zainteresované strany s cieľom spoločne riešiť spoločné výzvy. Cieľom stratégie je vytvoriť synergie a koordináciu medzi existujúcimi politikami a iniciatívami, ktoré sa uskutočňujú v celom podunajskom regióne.

Revidovaný akčný plán EÚ (2020) pre EUSDR má tri hlavné ciele: aktualizovať a zefektívniť opatrenia uvedené v predchádzajúcom akčnom pláne regiónu (2010); poskytovať strategickejšie usmernenia pre vykonávanie stratégie EÚ pre podunajskú oblasť; dosiahnuť lepšiu zlučiteľnosť akčného plánu EUSDR s inými programami a nástrojmi financovania. V pláne sa určuje portfólio 85 opatrení pre 12 prioritných oblastí určených v stratégii EÚ pre podunajskú oblasť. Vplyvy zmeny klímy a otázky adaptácie na zmenu klímy majú popredné miesto v environmentálnom pilieri stratégie, ktorý pozostáva z prioritnej oblasti 4 „Obnoviť a udržať kvalitu vôd“ (PA4), prioritnej oblasti 5 „Riadiť environmentálne riziká“ (PA5) a prioritnej oblasti 6 „Zachovať biodiverzitu, krajinu a kvalitu ovzdušia a pôdy“ (PA6). Z nich má PA5 najväčší význam pre adaptáciu. Akčný plán EUSDR podporuje opatrenia na: predvídať regionálne a miestne vplyvy zmeny klímy na znižovanie rizika katastrof (opatrenia 2, 3, 4, 5, PA5); prispôsobenie sa vplyvom zmeny klímy na kvalitu a kvantitu vody a podpora inteligentného využívania vodných zdrojov (opatrenie 6, PA4); ekologicky obnoviť mokrade, najmä v delte Dunaja (opatrenie 10, PA6).

Z dôvodu geografického prekrývania s inými makroregiónmi sú pre nadnárodnú spoluprácu v oblasti adaptácie v podunajskej oblasti do určitej miery relevantné aj Európska stratégia pre alpský priestor (EUSALP) a Európska stratégia pre jadransko-iónsky región (EUSAIR).

3.     Medzinárodné dohovory a iné iniciatívy spolupráce

Hlavným cieľom Dohovoru o ochrane rieky Dunaj (DRPC) je zabezpečiť, aby sa s povrchovými a podzemnými vodami v povodí rieky Dunaj hospodárilo a aby sa využívali udržateľným a spravodlivým spôsobom. Signatári dohovoru sa dohodli na spolupráci v základných otázkach vodného hospodárstva. Zmena klímy sa rieši nepriamo, okrem iného zameraním sa na ochranu, zlepšenie a racionálne využívanie povrchových a podzemných vôd, ako aj na preventívne opatrenia na kontrolu nebezpečenstiev pochádzajúcich z havárií spôsobených povodňami. Na koordináciu vykonávania dohovoru bola zriadená Medzinárodná komisia na ochranu rieky Dunaj (ICPDR). ICPDR pracuje na riadení povodňových rizík udržateľným spôsobom. Expertná skupina pre ochranu pred povodňamipodporuje vykonávanie akčného programu pre udržateľnú ochranu pred povodňami v povodí Dunaja. Podporuje aj činnosti súvisiace s vykonávaním smernice EÚ o povodniach, ako je vypracovanie máp povodňového ohrozenia a rizík a plán manažmentu povodňových rizík povodia Dunaja. Ministri členských štátov, člen Európskej komisie a vysokí úradníci ako tí, ktorí sú zodpovední za vykonávanie Dohovoru o ochrane rieky Dunaj, schválili vo februári 2021 vyhlásenie o Dunaji z roku 2022– Vízia integrovaného hospodárenia s vodami v našom spoločnom povodí, ktorým sa buduje udržateľná budúcnosť v povodí rieky Dunaj.“ Víta ciele a kľúčové posolstvá stratégie ICPDR pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2018 a opätovne potvrdzuje účinky zmeny klímy (sucho, nedostatok vody, extrémne hydrologické javy a iné vplyvy) ako nový významný problém hospodárenia s vodou v povodí rieky Dunaj.

S cieľom zlepšiť koordináciu cezhraničných činností v oblasti vodného hospodárstva – aj v súvislosti s adaptáciou na zmenu klímy a znižovaním rizika katastrof – v povodí rieky Dunaj sa ICPDR a EUSDR dohodli na spoločnom dokumente o spolupráci a synergii pri vykonávaní EUSDR.

Oblasť Karpatského dohovoru je začlenená najmä do podunajského nadnárodného regiónu. Túto subregionálnu zmluvu podpísalo v roku 2003 sedem karpatských štátov (Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Slovenská republika a Ukrajina). Jeho cieľom je zlepšiť kvalitu života, posilniť miestne hospodárstva a komunity a zachovať prírodné hodnoty a kultúrne dedičstvo karpatskej oblasti. Na piatom zasadnutí Konferencie zmluvných strán Karpatského dohovoru (COP5, 2017) bola prijatá zmena Karpatského dohovoru s cieľom zahrnúť nový článok o zmene klímy (12a). Od zmluvných strán sa v ňom vyžaduje, aby uskutočňovali politiky zamerané na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu vo všetkých odvetviach relevantných pre dohovor. V dôsledku toho bola pre karpatskú oblasť vytvorená dlhodobá vízia 2030 s cieľom „posilniť spoločné úsilie o klimaticky neutrálnu cestu, ktorou sa v Karpatoch zabezpečí udržateľný rozvoj odolný proti zmene klímy“. Táto vízia, zosúladená s vykonávaním článku 12a Karpatského dohovoru, je podrobne opísaná v siedmich strategických cieľoch a konkrétnych cieľoch. Pracovná skupina pre zmenu klímy podporuje vykonávanie dohovoru s osobitným zameraním na tento článok. Pracuje na dlhodobej vízii do roku 2030 a aktívne podporuje spôsoby rozvoja odolného voči zmene klímy v príslušných odvetviach.

Podrobné informácie vrátane odkazov na najrelevantnejšie dokumenty o adaptácii v Karpatoch poskytuje sekretariát Karpatského dohovoru na základe podania pracovnej skupiny dohovoru pre adaptáciu na zmenu klímy.

4.     Adaptačné stratégie a plány

V reakcii na „Dunajské vyhlásenie“ bola v decembri 2012 prijatá stratégia ICPDR pre adaptáciu na zmenu klímy, ktorá bola aktualizovaná v roku 2018. Cieľom stratégie ICPDR pre adaptáciu na zmenu klímy je poskytnúť usmernenia týkajúce sa začlenenia adaptácie na zmenu klímy do procesov plánovania ICPDR. Podporuje mnohostrannú a cezhraničnú spoluprácu v kontexte adaptácie na zmenu klímy a slúži ako referencia pre tvorcov vnútroštátnych politík a iných úradníkov. Stratégia poskytuje vedomostnú základňu a strategický rámec na začlenenie adaptácie na zmenu klímy v odvetví vodného hospodárstva do vykonávania rámcovej smernice EÚ o vode a smernice EÚ o povodniach. Komplexný a ľahko použiteľný súbor nástrojov potenciálnych adaptačných opatrení umožňuje používateľom získať podrobné informácie o opatreniach záujmu prostredníctvom filtrovania odvetví, typológií opatrení, časového horizontu a relevantnosti pre rámcovú smernicu EÚ o vode a smernicu EÚ o povodniach.

Adaptácia na zmenu klímy sa začleňuje do pravidelných aktualizácií plánu manažmentu povodia Dunaja a plánu manažmentu povodňových rizík Dunaja. Vykonávanie oboch plánov je neoddeliteľnou súčasťou akčného plánu EUSDR.

Príklady projektov financovaných v období 2014 – 2020.

Projekty financované z programu pre podunajskú oblasť na roky 2014 – 2020, ktoré sa aspoň nepriamo zaoberali výzvami súvisiacimi so zmenou klímy, sa týkajú najmä nadnárodného vodného hospodárstva, manažmentu povodní a súvisiaceho manažmentu rizík (napr. projekty JOINTISZA, DANUBE FLOODPLAIN, DAREFFORT). Projekt DriDanube bol zameraný na zvládanie sucha.

Projekt JOINTISZA (Posilnenie spolupráce medzi plánovaním manažmentu povodia a prevenciou povodňových rizík s cieľom zlepšiť stav vôd povodia Tisy) (2017 – 2019) spojil partnerov z piatich krajín, ktoré majú spoločné vody povodia Tisy, aby spolupracovali na vypracovaní aktualizovaného plánu integrovaného manažmentu povodia Tisy (ITRBMP) v rámci vykonávania európskej rámcovej smernice o vode. Dve pilotné akcie týkajúce sa riadenia mestskej hydrológie a riadenia sucha umožnili aktérom vypracovať nové prístupy k analýze vplyvov zmeny klímy vo vybraných oblastiach povodia a čeliť im. Do týchto činností bola úzko zapojená skupina ICPDR Tisza Group, ako aj koordinátori EUSDR PA4 (kvalita vody) a PA5 (environmentálne riziká). Sekretariát Karpatského dohovoru bol pridruženým strategickým partnerom a pôsobil ako projektový poradca v rámci JOINTISZA v otázkach súvisiacich s adaptáciou na zmenu klímy.

Cieľom projektu DANUBE FLOODPLAIN (Zníženie povodňového rizika prostredníctvom obnovy záplavových oblastí pozdĺž rieky Dunaj a prítokov, 2018 – 2020) bolo zlepšiť nadnárodné hospodárenie s vodami a prevenciu povodňových rizík a zároveň maximalizovať prínosy pre ochranu biodiverzity. Jedným z hlavných výsledkov projektu bol online kurz o obnove záplavových oblastí. Bol som zameraný na mladých odborníkov a odborníkov na strednej úrovni, ktorí pracujú v oblasti vodného hospodárstva a znižovania rizika katastrof, a na študentov. Všetky výsledky projektu boli uložené vo webovom GIS Dunajskej povodne. Umožňuje vizualizovať aktívne, potenciálne a bývalé záplavové oblasti, ich dopyt po obnove, ich výkonnosť v prípade špičkového vypúšťania, ekologické a sociálno-ekonomické vlastnosti atď.

Cieľom projektu DAREFFORT (Spolupráca v oblasti rozšírených predpovedí povodí Dunaja, 2018 – 2021) bolo vytvoriť systém predpovedí povodní založený na spolupráci medzi krajinami povodia Dunaja. Projekt zlepšil hodnotenie prognózovania, harmonizovanú výmenu údajov a prenos poznatkov. Prostredníctvom tohto projektu partneri spolupracovali na zbere a spracovaní údajov týkajúcich sa povodní, ako aj na spoločnom pláne spoločného predpovedania povodní vrátane výmeny výsledkov predpovedí.

Projekt DriDanube (Riziko sucha v podunajskej oblasti) (2017 – 2019) bol zameraný na zvýšenie kapacity podunajskej oblasti na riadenie rizík súvisiacich so suchom. Partneri projektu DriDanube vypracovali stratégiu pre sucho na Dunaji. Zamerala sa na budovanie kapacít podunajskej oblasti na prekonanie bežných nedostatkov pri zvládaní sucha, a tým pomohla prejsť z reaktívneho prístupu k proaktívnemu zvládaniu sucha. V rámci projektu DriDanube sa vyvinulo aj niekoľko nástrojov, ktoré podporujú vykonávanie proaktívneho riadenia sucha v krajinách podunajskej oblasti. Drought Watch je interaktívna webová platforma na predpovedanie podmienok sucha a pomáha pri prijímaní vhodných rozhodnutí. DriDanube podporil implementáciu PA5 EUSDR o environmentálnych rizikách a prispel k Programu integrovaného riadenia sucha - Stredná a východná Európa (IDMP CEE). Ide o regionálnu iniciatívu na podporu rozvoja, posudzovania a uplatňovania nástrojov a politík riadenia rizika sucha v juhovýchodnej Európe s cieľom zlepšiť pripravenosť na sucho a znížiť vplyvy sucha.

Inšpirujúce prípady použitia platformy Climate-ADAPT
Zistite, ako poznatky zobrazené na tejto stránke inšpirovali aktérov pracujúcich na rôznych úrovniach riadenia k vývoju riešení šitých na mieru v rôznych politických a praktických kontextoch.

• Generálne riaditeľstvo EÚ pre výskum a inováciu: Využitie platformy Climate-ADAPT na nájdenie najnovších vedeckých poznatkov o adaptácii na účely stanovenia programu financovania výskumu a inovácií EÚ
• Karpaty: Využívanie informácií o jednotlivých krajinách z platformy Climate-ADAPT na vytvorenie stránky Karpatského nadnárodného regiónu a na prispievanie k medzinárodným adaptačným politikám
• Pyrenejské observatórium pre zmenu klímy: Využitie stránok o nadnárodných regiónoch z platformy Climate-ADAPT na vypracovanie cezhraničnej adaptačnej stratégie v Pyrenejach