Alpský priestor

Krajiny regiónu

Oblasť spolupráce v rámci alpského vesmírneho programu zahŕňa Alpy a ich okolité nížiny a spája veľmi odlišné regióny, ktoré zahŕňajú celú oblasť Švajčiarska, Rakúska, Lichtenštajnska a Slovinska, západné časti Francúzska, južné časti Nemecka a severné regióny Talianska. Oblasť spolupráce programu Interreg na roky 2021 – 2027 zahŕňa celú oblasť programu Interreg na roky 2014 – 2020 s ďalšími siedmimi regiónmi z Nemecka. Mapa, v ktorej sa porovnávajú staré a nové hranice, je k dispozícii tu.

Politický rámec

1.     Program nadnárodnej spolupráce

Cieľom alpského vesmírneho programu Interreg na roky 2021 – 2027 (prijatého Európskou komisiou 5. mája 2022) je podporiť integráciu udržateľného hospodárskeho rozvoja, spoločenského blahobytu a zachovanie jeho výnimočnej povahy. Podporuje projekty cezhraničnej spolupráce a uľahčuje spoločné nadnárodné riešenia.

V programe sa stanovujú štyri priority:

• Priorita 1: Odolný voči zmene klímy a zelený alpský región
• Priorita 2 Uhlíkovo neutrálny alpský región citlivý na zdroje
• Priorita 3 Inovácia a digitalizácia na podporu ekologického alpského regiónu
• Priorita 4 Spoluriadený a rozvinutý alpský región

Zmena klímy sa opakovane označuje za hlavnú hnaciu silu a osobitnú výzvu pre Alpy. Adaptácia na zmenu klímy je cieľom, ktorý sa rieši v rámci priority 1 v rámci špecifického cieľa: „Podpora adaptácie na zmenu klímy a prevencie rizika katastrof a odolnosti pri zohľadnení ekosystémových prístupov“. Program podporuje presadzovanie opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy so zameraním na vzájomné vzťahy medzi prírodnými, hospodárskymi a spoločenskými systémami v alpskom regióne. Program podrobne podporuje: 1) riešenia a pilotné projekty v oblasti pripravenosti a adaptácie, 2) riešenia a pilotné projekty na preklenutie priepasti medzi výskumom v oblasti klímy a praktickým vykonávaním, 3) iniciatívy v oblasti prenosu poznatkov a 4) metodiky a nástroje na meranie a monitorovanie konkrétnych vplyvov zmeny klímy. Program podporuje aj opatrenia na predchádzanie rizikám a odolnosť voči katastrofám, ktoré sú úzko prepojené so zmenou klímy.

Súdržnosť medzi týmto programom a cieľmi stratégie EUSALP sa posilňuje s cieľom podporiť cestu k uhlíkovo neutrálnemu územiu odolnému voči zmene klímy. V rámci priority 4 je cieľom programu „posilniť inštitucionálnu kapacitu verejných orgánov a zainteresovaných strán na vykonávanie makroregionálnych stratégií a stratégií pre morské oblasti, ako aj iných územných stratégií“. V tejto súvislosti program podporuje vypracovanie a vykonávanie „riešení na posilnenie spolupráce a organizačných procesov v rámci riadiacej štruktúry EUSALP“.

V období 2014 – 2020 (INTERREG V B) zmena klímy, aj keď bola identifikovaná ako hlavná hnacia sila a osobitná výzva pre Alpy, nebola zahrnutá do osobitných cieľov, ale ako horizontálna téma a ako otázka, ktorá sa má začleniť do každého projektu. Adaptácia na zmenu klímy ako prierezová otázka bola výslovne uvedená v rámci priority 3 „Živý alpský priestor“ zameranej na zlepšenie ochrany životného prostredia a efektívneho využívania zdrojov. V rámci programu na roky 2014 – 2020 sa podporil aj proces stratégie EÚ pre alpský región vrátane jej akčnej skupiny 8 pre riadenie rizík a adaptáciu na zmenu klímy. Financovala svoju riadiacu štruktúru prostredníctvom projektu AlpGov, ako aj požadovaním pravidelných projektových žiadostí na riešenie priorít a podporu činností tematických pracovných orgánov EUSALP.

2.     Makroregionálne stratégie

Stratégia EÚ pre alpský región (EUSALP) je založená na spoločnej iniciatíve alpských štátov a regiónov s cieľom posilniť spoluprácu medzi nimi a účinnejšie riešiť spoločné výzvy. Zahŕňa sedem krajín (Rakúsko, Francúzsko, Taliansko, Nemecko, Slovinsko, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko) a 48 regiónov. Pokrýva o niečo väčšiu plochu ako ASP. EUSALP sa zameriava na riešenie výziev špecifických pre alpský región, ako je vyváženie rozvoja a ochrany životného prostredia, zvýšenie konkurencieschopnosti a zníženie územných rozdielov.

Adaptácia je jednou z dvoch hlavných tém v rámci akčnej skupiny 8 (akčná skupina pre riadenie rizík). Spoločným cieľom jej súčasného strednodobého pracovného plánu (do polovice roka 2019) je zmapovať, analyzovať a posilniť mechanizmy riadenia v oblasti riadenia prírodných nebezpečenstiev a adaptácie na zmenu klímy vrátane väčšej súdržnosti medzi oboma oblasťami politiky. Plánovanými výstupmi sú štúdie, príklady osvedčených postupov a možnosti posilnenia politiky v oblasti riadenia rizík, riadenia adaptácie a uplatňovania hľadiska adaptácie na zmenu klímy a znižovania rizika katastrof. Cieľom týchto výstupov je pripraviť pôdu pre účinnejšie a lepšie zosúladené prístupy k riadeniu v alpskom makroregióne. Ďalším cieľom akčnej skupiny je zaviesť, rozvíjať a udržiavať nadnárodný online portál CAPA – Platforma pre adaptáciu na zmenu klímy pre Alpy. V rokoch 2016 – 2019 a 2020 – 2022 sa CAPA financovala z projektov Interreg Alpine Space AlpGov 1 a AlpGov 2 (vykonávaniemechanizmov alpského riadenia stratégie EÚ pre alpský región).

V akčnom pláne EUSALP sa okrem iného podporuje vypracovanie alpskej adaptačnej stratégie a akčného plánu na základe komplexného posúdenia zraniteľnosti a v súlade s existujúcimi vnútroštátnymi adaptačnými stratégiami. Vplyvy zmeny klímy a adaptácia na ňu súvisia aj s témami ekologickej prepojenosti a prírodných zdrojov vrátane hospodárenia s vodou a pôdou. Medzisektorové otázky súvisiace s adaptáciou (napr. zelená infraštruktúra, suchá, dopyt po vode a riadenie ponuky vody) sa do určitej miery riešia v rámci činností príslušných akčných skupín.

Niektoré oblasti alpského regiónu sa prekrývajú s inými makroregiónmi, ktoré môžu mať vo svojich stratégiách relevantné informácie. Ide o podunajský makroregión a jadransko-iónsky makroregión.

3.     Medzinárodné dohovory a iné iniciatívy spolupráce

Alpský dohovor prijatý v roku 1991 je medzinárodnou zmluvou medzi alpskými krajinami (Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Lichtenštajnsko, Monako, Slovinsko a Švajčiarsko) a EÚ o udržateľnom rozvoji a ochrane Álp. Konečným cieľom Alpského dohovoru je rozvíjať spoločné dedičstvo Álp a zachovať ho pre budúce generácie prostredníctvom nadnárodnej spolupráce, do ktorej sú zapojené vnútroštátne, regionálne a miestne orgány.

V rámci Alpského dohovoru sa vo vyhlásení z roku 2019 s názvom Klimaticky neutrálne Alpy odolné voči zmene klímy do roku 2050 (vyhláseniez Innsbrucku)opätovne potvrdzuje cieľ usilovať sa o klimatickú neutralitu a odolnosť Álp proti zmene klímy do roku 2050 v súlade s európskymi a medzinárodnými ustanoveniami. Okrem toho je prijatie opatrení v oblasti zmeny klímy jednou zo šiestich priorít viacročného pracovného programu na roky 2017 – 2022. Zmluvné strany, pozorovatelia a tematické pracovné orgány dohovoru pravidelne pracujú na medziodvetvových aspektoch adaptácie. Vytvorili celý rad konkrétnych výstupov na nadnárodnej úrovni vrátane vyhlásení a usmernení, seminárov a experimentálnych projektov, ktoré často prispievajú k vykonávaniu opatrení stanovených v akčnom pláne v oblasti klímy. Alpská rada pre klímu (ACB) bola zriadená v roku 2016 v rámci dohovoru a vypracovala systém alpských cieľov v oblasti klímy do roku 2050 a akčný plán v oblasti klímy 2.0. Celkovým cieľom tohto plánu je transformovať Alpy na klimaticky neutrálny región odolný voči zmene klímy (pozri ďalej oddiel o adaptačných stratégiách a plánoch).

Dohovor má dobre zavedenú nadnárodnú sieť pozorovateľov, ktorá zahŕňa veľký počet príslušných vládnych a mimovládnych zastrešujúcich organizácií pôsobiacich v oblastiach činnosti Alpského dohovoru^vrátane adaptácie na zmenu klímy.

Alpský dohovor a orgány EUSALP prispievajú k vytváraniu a prenosu nadnárodných poznatkov o adaptácii. Medzi významné príklady pracovných výsledkov Alpského dohovoru patrí „Alpskástratégia pre adaptáciu na zmenu klímy v oblasti prírodných nebezpečenstiev“(2013), „Usmerneniapre adaptáciu na zmenu klímy na miestnej úrovni v Alpách“(2014), „Súhrnnáspráva – hodnotenie ako základ pre vymedzenie činností Alpskej rady pre klímu“ (2017, aktualizovaná v roku 2019), správa „Bojproti suchám v alpskom regióne“. Skúsenosti, prístupy a spoločné výzvy(2018) a 7. správa o stave Álp: Riadenie rizík prírodných nebezpečenstiev (2019).

4.      Adaptačné stratégie a plány

Alpský systém cieľov v oblasti klímy do roku 2050 vypracovala Alpská rada pre klímu (ACB) a prijala ho XV. alpská konferencia v roku 2019. Identifikujú sa v ňom konkrétne ciele v desiatich rôznych odvetviach činnosti Alpského dohovoru a v dvoch prierezových/horizontálnych oblastiach činnosti. Prostredníctvom integrovaného prístupu zvyšuje pridanú hodnotu spolupráce v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu v rámci celého alpského regiónu. V tomto rámci ACB aktualizoval akčný plán v oblasti klímy (pôvodne vypracovaný v roku 2009), ktorý sa týka adaptácie aj zmierňovania. V novom akčnom pláne v oblasti klímy 2.0 sa uprednostňujú osobitné opatrenia na vykonávanie alpského systému cieľov v oblasti klímy do roku 2050 so zameraním na strednodobý horizont (päť až desať rokov). Navrhuje podrobné spôsoby vykonávania pre desať odvetví, ktoré boli vypracované spoločne so zainteresovanými stranami a s tematickými pracovnými orgánmi Alpského dohovoru. ACB monitoruje celkové vykonávanie prienikových ciest a pravidelne informuje o dosiahnutých výsledkoch. Zriadila sa platforma Spoločenstva (alpská klíma 2050),ktorá zabezpečuje prepojenie medzi vykonávaním a cieľmi systému cieľov v oblasti klímy do roku 2050.

Príklady projektov financovaných v období 2014 – 2020

Projektom AlpGov2 (2020 – 2022), ktorý je financovaný z programu Interreg ALPS, sa posilňujú riadiace štruktúry a mechanizmy EUSALP, pričom sa zohľadňujú všetky témy jeho akčného plánu v nadväznosti na predchádzajúci AlpGov 1.

GoApply (Viacrozmerné riadenie adaptácie na zmenu klímy pri tvorbe politík a v praxi, 2016 – 2019) sa vyvinulo priamo z nadnárodnej siete tvorcov politík, ktorú iniciovala iniciatíva C3-Alps (2007 – 2013). Spoločnosť GoApply reaguje na výzvy, prekážky a medzery súvisiace s viacúrovňovým riadením, ktorým v súčasnosti čelia všetky alpské krajiny v úsilí zaviesť svoje národné adaptačné stratégie do praxe. Cieľom projektu bolo posilniť kapacity na riadenie a vykonávanie adaptácie na zmenu klímy na viacerých úrovniach a v rôznych odvetviach. Výsledky sú uvedené v správach o jednotlivých krajinách (Rakúsko, Nemecko, Taliansko, Švajčiarsko) a zostavené v nadnárodnej súhrnnej správe. Správa predstavuje vedomostnú základňu pre posilnené alpské viacúrovňové riadenie adaptácie a portfólio faktorov úspechu, prekážok, získaných skúseností, príkladov osvedčených postupov a možností zlepšenia.

ALPTREES (Udržateľné využívanie a obhospodarovanie nepôvodných stromov v alpskom regióne, 2019 – 2022) pomáha posilniť udržateľné využívanie prírodných zdrojov predpovedaním súčasnej a potenciálnej distribúcie nepôvodných stromov podľa scenárov zmeny klímy. Očakáva sa, že projekt prinesie technické usmernenia pre nástroje rozhodovania o adaptácii na zmenu klímy a plánovanie na zabezpečenie budúcnosti zelenej infraštruktúry, funkcií biodiverzity a ekosystémových služieb na celom území EUSALP.

Alpský priestor sa môže opierať aj o rozsiahle skúsenosti s projektmi nadnárodnej spolupráce zaoberajúcimi sa adaptáciou na zmenu klímy, ktoré boli financované v predchádzajúcom programovom období INTERREG 2007 – 2013, ako napríklad v prípade projektov CLISP, AdaptAlp alebo C3-Alps.

Inšpirujúce prípady použitia platformy Climate-ADAPT
Zistite, ako poznatky zobrazené na tejto stránke inšpirovali aktérov pracujúcich na rôznych úrovniach riadenia k vývoju riešení šitých na mieru v rôznych politických a praktických kontextoch.

• Generálne riaditeľstvo EÚ pre výskum a inováciu: Využitie platformy Climate-ADAPT na nájdenie najnovších vedeckých poznatkov o adaptácii na účely stanovenia programu financovania výskumu a inovácií EÚ
• Karpaty: Využívanie informácií o jednotlivých krajinách z platformy Climate-ADAPT na vytvorenie stránky Karpatského nadnárodného regiónu a na prispievanie k medzinárodným adaptačným politikám
• Pyrenejské observatórium pre zmenu klímy: Využitie stránok o nadnárodných regiónoch z platformy Climate-ADAPT na vypracovanie cezhraničnej adaptačnej stratégie v Pyrenejach