Stredná Európa

Krajiny regiónu

Oblasť spolupráce v strednej Európe zahŕňa rozsiahle územie od južnej oblasti hraničiace s Jadranským morom po severnú oblasť hraničiacu s Baltským morom. Oblasť spolupráce na roky 2021 – 2027 sa v podstate zhoduje s celým rozšírením predchádzajúceho programu Interreg, ktoré sa vzťahuje na celú oblasť siedmich členských štátov EÚ (Rakúsko, Chorvátsko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovensko a Slovinsko), stredné a východné regióny Nemecka (teraz vrátane regiónu Braunschweig) a severné regióny Talianska. Mapa, v ktorej sa porovnávajú staré a nové hranice, je k dispozícii tu.

Politický rámec

1.     Program nadnárodnej spolupráce

Cieľom iniciatívy INTERREG V B je podporovať cezhraničnú spoluprácu, aby sa stredoeurópske mestá a regióny stali lepšími miestami na život a prácu.

V programe na roky 2021 – 2027 sa uznáva, že stredná Európa je v čase transformácie. Jej regióny a mestá čelia mnohým výzvam (vrátane zmeny klímy), ktoré nepoznajú hranice a nemožno ich vyriešiť samostatne. Vízia programu je zjednotená stredná Európa, ktorá spolupracuje, aby sa stala inteligentnejšou, ekologickejšou a lepšie prepojenou. Financujú sa z neho nadnárodné projekty, v rámci ktorých sa vyvíjajú, testujú a realizujú riešenia, ktoré sú naliehavo potrebné na zvýšenie odolnosti a atraktívnosti strednej Európy.

Očakáva sa, že program dosiahne:

• Lepší rozvoj politiky, vzdelávanie a zmena;
• zvýšené znalosti a kapacity vrátane prenosu a výmeny znalostí,
• lepšia koordinovaná spolupráca a posilnená správa vecí verejných na rôznych úrovniach,
• Znížené bariéry;
• nové alebo lepšie služby;
• zmena správania;
• Pákový efekt verejných a súkromných finančných prostriedkov vrátane prípravy na následné investície.

Program sa zameriava na štyri priority:

• Spolupráca v záujme inteligentnejšej strednej Európy
• Spolupráca pre ekologickejšiu strednú Európu
• Spolupráca v záujme lepšie prepojenej strednej Európy
• Zlepšenie riadenia spolupráce v strednej Európe.

Adaptácia na zmenu klímy sa rieši najmä v rámci priority 2 v rámci špecifického cieľa: „Podpora adaptácie na zmenu klímy a prevencie rizika katastrof a odolnosti voči katastrofám pri zohľadnení ekosystémových prístupov“. Očakáva sa, že opatreniami nadnárodnej spolupráce v rámci tohto cieľa sa dosiahnu zvýšené kapacity na zlepšenie odolnosti a včasný boj proti nepriaznivým vplyvom zmeny klímy v strednej Európe. Zlepšia aj koordináciu adaptačných opatrení a podporia zavádzanie nových riešení, ktoré boli testované a demonštrované v pilotných akciách. Adaptácia na zmenu klímy bude prínosom aj pre opatrenia vypracované v súlade s prioritou 1, ktorej cieľom je zlepšiť a modernizovať zručnosti ľudí na miestnej úrovni, a s prioritou 4, ktorej cieľom je zlepšiť procesy viacodvetvového riadenia na všetkých územných úrovniach. Opatreniami prijatými na splnenie oboch týchto cieľov sa zlepšia podmienky umožňujúce čeliť spoločným výzvam regiónov, ako je zmena klímy.

V období 2014 – 2020 sa adaptácia na zmenu klímy riešila ako jedna z viacerých podtém týkajúcich sa životného prostredia v rámci priority 3 programu (Prírodné a kultúrne zdroje pre udržateľný rast v regióne). Konkrétnejšie bol zahrnutý do cieľa zameraného na zlepšenie kapacít integrovaného environmentálneho riadenia na ochranu a udržateľné využívanie prírodného dedičstva a zdrojov. Okrem toho bola zraniteľnosť mestských oblastí voči zmene klímy identifikovaná ako problém v rámci ďalšieho cieľa týkajúceho sa „zlepšenia environmentálneho riadenia funkčných mestských oblastí, aby boli obývateľnejšími miestami“. Adaptácia bola napokon súčasťou horizontálnych zásad programu, najmä „udržateľného rozvoja“, ktorý zahŕňa opatrenia na zohľadnenie zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, odolnosti voči katastrofám a prevencie a riadenia rizík.

2.     Makroregionálne stratégie

Interreg Central Europe zohráva dôležitú premosťovaciu funkciu medzi štyrmi makroregionálnymi stratégiami EÚ, konkrétne EUSDR, EUSALP, EUSAIR a EUSBSR. Región strednej Európy zdieľa časti svojej oblasti spolupráce so všetkými, ktorí sa zaoberajú adaptáciou na zmenu klímy, na svojich programoch nadnárodnej spolupráce rôznymi spôsobmi (pozri stránky Climate-ADAPT o podunajskom, alpskom priestore, jadransko-iónskom a baltskom regióne).

3.     Medzinárodné dohovory a iné iniciatívy spolupráce

Región strednej Európy sa čiastočne prekrýva s obvodmi Karpatského dohovoru a Dohovoru o ochrane rieky Dunaj (DRPC), ktoré sú takmer úplne zahrnuté do podunajského nadnárodného regiónu.

Karpatský dohovor je subregionálna zmluva na podporu trvalo udržateľného rozvoja a ochrany karpatského regiónu. Podpísalo ju v máji 2003 sedem karpatských štátov (z ktorých štyri sú súčasťou stredoeurópskeho nadnárodného regiónu). Na piatom zasadnutí Konferencie zmluvných strán Karpatského dohovoru (COP5, 2017) bola prijatá zmena Karpatského dohovoru s cieľom zahrnúť nový článok 12a o zmene klímy. Od zmluvných strán sa v ňom vyžaduje, aby uskutočňovali politiky zamerané na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu vo všetkých odvetviach relevantných pre dohovor. V dôsledku toho bola pre karpatskú oblasť vytvorená dlhodobá vízia 2030 s cieľom „posilniť spoločné úsilie o klimaticky neutrálnu cestu, ktorou sa v Karpatoch zabezpečí udržateľný rozvoj odolný proti zmene klímy“.

Dohovor o ochrane rieky Dunaj (DRPC) predstavuje celkový právny nástroj spolupráce pri cezhraničnom hospodárení s vodami v povodí rieky Dunaj. Štrnásť krajín (z ktorých sedem je tiež súčasťou stredoeurópskeho nadnárodného regiónu) a Európska únia sa zaviazali vykonávať tento dohovor. Medzinárodná komisia na ochranu rieky Dunaj (InternationalCommission for the Protection of the Danube River, ICPDR)je nadnárodný orgán, ktorý bol zriadený na vykonávanie Dohovoru o ochrane rieky Dunaj.  ICPDR pracuje na riadení povodňových rizík udržateľným spôsobom. Expertná skupina pre ochranu pred povodňamipodporuje vykonávanie akčného programu pre udržateľnú ochranu pred povodňami v povodí Dunaja. Pomáha aj pri vykonávaní činností súvisiacich s vykonávaním smernice EÚ o povodniach, ako je vypracovanie máp povodňového ohrozenia a rizík a plánu manažmentu povodňových rizík povodia Dunaja.

Stredoeurópska iniciatíva (CEI) je regionálne medzivládne fórum 17 členských štátov v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe. Zahŕňa všetky krajiny nadnárodného regiónu strednej Európy. Podporuje európsku integráciu a trvalo udržateľný rozvoj prostredníctvom regionálnej spolupráce. Práca v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa zameriava na dosiahnutie dvoch hlavných cieľov: Green Growth & Just Societies (Zelený rast a amp; spravodlivé spoločnosti). Zvyšovanie odolnosti proti zmene klímy je zahrnuté medzi ciele akčného plánu iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí v rámci cieľa 1 „Podpora ekologického rastu“.

4.     Adaptačné stratégie a plány

Existujúce nadnárodné a cezhraničné stratégie a plány na riešenie otázok adaptácie, ktoré sú relevantné pre časti regiónu strednej Európy, sa zameriavajú predovšetkým na vodné zdroje a riadenie povodňových rizík v povodí rieky Dunaj. Stratégia Medzinárodnej komisie pre ochranu rieky Dunaj (ICPDR) pre adaptáciu na zmenu klímy, ako aj význam plánu manažmentu povodia Dunaja (plán DRBM) a plánu manažmentu povodňového rizika Dunaja (plán DRRM) pre adaptáciu sú opísané v časti projektu Climate-ADAPT týkajúcej sa podunajského nadnárodného regiónu.

Pokiaľ ide o karpatskú oblasť, ktorá je osobitným regiónom strednej Európy, v akčnom pláne vydanom v roku 2020, ktorý je sprievodným dokumentom k dlhodobej vízii 2030 „Smerom k boju proti zmene klímy v Karpatoch“, sa stanovujú konkrétne činnosti a míľniky na dosiahnutie strategických cieľov a súvisiacich cieľov vízie. Akčný plán poskytuje celkové usmernenia pre pracovnú skupinu pre zmenu klímy (zriadenú v rámci Karpatského dohovoru) a súvisiace pracovné plány.

Príklady projektov financovaných v období 2014 – 2020.

Príklady projektov financovaných z programu Stredná Európa na roky 2014 – 2020, ktoré sa zaoberajú adaptáciou na zmenu klímy, sú uvedené ďalej. Zameriavajú sa najmä na hospodárenie s vodou a znižovanie rizika katastrof (od povodní, silných dažďov, sucha) a na ochranu kultúrneho dedičstva pred účinkami zmeny klímy.

V reakcii na rastúci problémový tlak v regióne v dôsledku zvyšujúcej sa frekvencie a intenzity miestnych extrémnych zrážok sa v rámci projektu RAINMAN (integrované riadenie rizika silných dažďov) (2017 – 2020) zhromaždili dostupné informácie o riadení rizika silných dažďov a vyvinuli sa praktické nástroje a inovačné metódy. Súbor nástrojov RAINMAN bol dodaný ako konečný výstup projektu. Súbor nástrojov je informačná platforma, ktorá podporuje obce a miestne a regionálne zainteresované strany pri prijímaní opatrení proti silným dažďom. Ponúka kľúčové fakty, nástroje na riadenie rizikových situácií a osvedčené postupy.

Projekt PROLINE-CE (Efficient Practices of Land Use Management Integrating Water Resources Protection and Non-structural Flood Mitigation Experiences) (2016 – 2019), do ktorého boli zapojení partneri zo 7 krajín regiónu strednej Európy, bol zameraný na zlepšenie ochrany zdrojov pitnej vody, ako aj ochrany regiónov pred povodňami a suchami v rámci integrovaného prístupu k riadeniu využívania pôdy s prihliadnutím na adaptáciu na zmenu klímy. V pilotných oblastiach regiónu sa testovali najlepšie postupy riadenia a hodnotilo sa ich prijatie zainteresovanými stranami a odborníkmi. Nadnárodná príručka k optimálnemu režimu zásobovania vodou (GOWARE) bola navrhnutá ako nástroj na podporu rozhodovania, ktorý umožňuje výber najlepších postupov riadenia na zlepšenie ochrany pitnej vody a zmiernenie povodňového rizika. Charta DriFLU (Pitná voda/Povodne/Využívanie pôdy), akt spoločného vyhlásenia podpísaný významnými zástupcami každej partnerskej krajiny, hoci nie je právne záväzný, je vyhlásením o zámere poskytnúť odporúčania pre spoločné politiky a opatrenia v oblasti ochrany pitnej vody a súvisiaceho zmierňovania povodní/sucha v oblasti programu Stredná Európa.

Projekt DEEPWATER-CE (2019 – 2022) sa zameriava na rozvoj kapacít integrovaného environmentálneho manažérstva zodpovedných verejných aktérov v strednej Európe s cieľom vybudovať spoločnú stratégiu hospodárenia s vodnými zdrojmi. Zahŕňa zadržiavanie prebytočnej vody z období silných zrážok, ktoré sa môžu použiť na doplnenie podzemnej vody. Pilotné štúdie v štyroch krajinách (Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Chorvátsko) umožňujú posúdiť dostupné riešenia dopĺňania riadených kolektorov podzemnej vody s cieľom zlepšiť a zvýšiť zdroje podzemnej vody. V rámci projektu, ktorý vychádza z výsledkov príslušných predchádzajúcich projektov 7. RP a programu Horizont 2020, sa skúmajú riešenia vyčerpania zdrojov pitnej vody a čoraz častejších silných dažďov a povodní spôsobených zmenou klímy.

S podobným zameraním sa projekt TEACHER-CE (Spoločné úsilie o zvýšenie adaptácie vodného hospodárstva na zmeny klímy v strednej Európe, 2020 – 2022) zaoberá potrebou lepšej koordinácie riadenia rizík v strednej Európe. Preto sa zameriava na integráciu a harmonizáciu výsledkov predtým financovaných projektov INTERREG, Horizont 2020 a Life. Hlavným výstupom projektu je súbor nástrojov TEACHER-CE, ktorý sa zameriava na riadenie otázok súvisiacich s vodou, ktoré sú odolné voči zmene klímy, ako sú povodne, predchádzanie riziku silných dažďov a sucha, malé opatrenia na zadržiavanie vody a ochrana vodných zdrojov prostredníctvom udržateľného obhospodarovania pôdy. Súbor nástrojov sa testuje a overuje v 9 pilotných opatreniach 8 krajín stredného regiónu.

Hlavným cieľom projektu FramWat (Rámec na zlepšenie vodnej bilancie a zmierňovanie živín uplatňovaním malých opatrení na zadržiavanie vody, 2017 – 2020) bolo posilniť regionálny spoločný rámec pre povodne, suchá a zmierňovanie znečistenia. Malo by sa to dosiahnuť systematickým zvyšovaním nárazníkovej kapacity krajiny s využitím prístupu založeného na prirodzenom riešení a malých opatrení na zadržiavanie vody. Výsledky projektu zahŕňali praktické usmernenia k plánovaniu opatrení na prirodzené a malé zadržiavanie vody, systém na podporu rozhodovania pri plánovaní opatrení na prirodzené (malé) zadržiavanie vody a šesť akčných plánov pre pilotné povodia zapojené do projektu.

Projekt (Hodnotenie rizika a udržateľná ochrana kultúrneho dedičstva v meniacom sa životnom prostredí, 2017 – 2020) prispel k zlepšeniu kapacít verejného a súkromného sektora na zmiernenie vplyvov zmeny klímy a prírodných nebezpečenstiev (záplavy a silné dažde) na lokality, štruktúry a artefakty kultúrneho dedičstva. Projekt priniesol webový nástroj GIS na mapovanie rizík, nástroj na podporu rozhodovania na analýzu kritických otázok určujúcich zraniteľnosť kultúrneho dedičstva a príručku na podporu politických činiteľov a subjektov s rozhodovacou právomocou v oblasti osvedčených a zlých postupov pri správe ohrozeného kultúrneho dedičstva. Zistenia z projektu ProteCHt2save a samotného webového nástroja GIS sa ďalej rozvíjajú v novom nadväzujúcom projekte, projekte STRENCH (STRENgthening resilience of Cultural Heritage at risk in a changing environment through active transnational cooperation, 2020 – 2022).

Ďalšie projekty s významným vplyvom na región strednej Európy sú financované z programu Interreg pre podunajskú oblasť a sú opísané na webovej stránke podunajskej oblasti.

Inšpirujúce prípady použitia platformy Climate-ADAPT
Zistite, ako poznatky zobrazené na tejto stránke inšpirovali aktérov pracujúcich na rôznych úrovniach riadenia k vývoju riešení šitých na mieru v rôznych politických a praktických kontextoch.

• Generálne riaditeľstvo EÚ pre výskum a inováciu: Využitie platformy Climate-ADAPT na nájdenie najnovších vedeckých poznatkov o adaptácii na účely stanovenia programu financovania výskumu a inovácií EÚ
• Karpaty: Využívanie informácií o jednotlivých krajinách z platformy Climate-ADAPT na vytvorenie stránky Karpatského nadnárodného regiónu a na prispievanie k medzinárodným adaptačným politikám
• Pyrenejské observatórium pre zmenu klímy: Využitie stránok o nadnárodných regiónoch z platformy Climate-ADAPT na vypracovanie cezhraničnej adaptačnej stratégie v Pyrenejach