All official European Union website addresses are in the europa.eu domain.
See all EU institutions and bodiesKrajiny regiónu
Oblasť jadransko-iónskej spolupráce zahŕňa európske krajiny, ktoré hraničia s Jadranským a Iónskym morom. Oblasť spolupráce na roky 2021 – 2027 zahŕňa celé územie predchádzajúceho programu Interreg (celé rozšírenie o Grécko, Chorvátsko a Slovinsko, dvanásť talianskych regiónov a dve provincie, ako aj krajiny Albánska, Čiernej Hory, Srbska, Bosny a Hercegoviny, ktoré nie sú členmi EÚ), a to aj Severnú republiku Macedónsko. Mapu porovnávajúcu staré a nové hranice si môžete pozrieť tu.
Politický rámec
1. Program nadnárodnej spolupráce
Cieľom programu Interreg VI B „IPA ADRION Programme (2021 – 2027)“, ktorý bol napokon schválený 30. novembra 2022, je podporovať udržateľnú hospodársku a sociálnu prosperitu oblasti Jadranského a Iónskeho mora. Podporuje rast a tvorbu pracovných miest zlepšením atraktívnosti, konkurencieschopnosti a prepojenosti regiónov pri súčasnom zachovaní životného prostredia a zabezpečení zdravých a vyvážených morských a pobrežných ekosystémov. V období 2021 – 2027 sa nástroj IPA-ADRION zameral na štyri priority:
- Priorita: 1 – Podpora inteligentnejšieho regiónu Jadranského a Iónskeho mora
- Priorita: 2 – Podpora zelenšieho a klimaticky odolného jadransko-iónskeho regiónu
- Priorita: 3 – Podpora uhlíkovo neutrálneho a lepšie prepojeného jadransko-iónskeho regiónu
- Priorita: 4 – Podpora riadenia jadransko-iónskeho regiónu
Adaptácia na zmenu klímy sa rieši najmä v rámci priority 2 a jej špecifického cieľa RSO2.4 (Podpora adaptácie na zmenu klímy a prevencie rizika katastrof, odolnosť pri zohľadnení ekosystémových prístupov). Očakáva sa tiež, že program posilní adaptáciu prostredníctvom opatrení, ktoré obnovia prírodu a podporia zelenú infraštruktúru, s cieľom splniť špecifický cieľ RSO2.7 (Zlepšenie ochrany a zachovania prírody, biodiverzity a zelenej infraštruktúry, a to aj v mestských oblastiach, a zníženie všetkých foriem znečistenia).
V tejto súvislosti nástroj IPA ADRION prispeje k vytvoreniu spoločných nadnárodných a makroregionálnych opatrení na riešenie zmeny klímy a predchádzanie prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou, pričom ochranu prírody považuje za kľúčový prvok.
V programovom období 2014 – 2020 sa adaptácia na zmenu klímy posudzovala v rámci prioritnej osi 2 ako súčasť špecifického cieľa 2.2 „Posilniť kapacitu pri nadnárodnom riešení environmentálnej zraniteľnosti, fragmentácie a ochrany ekosystémových služieb v oblasti ADRION. Prostredníctvom tohto cieľa ADRION prispela k posilneniu spoločného porozumenia v regióne, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia, riadenie biodiverzity, ekosystémové služby a adaptáciu na zmenu klímy.
Okrem toho program cezhraničnej spolupráce medzi Talianskom a Chorvátskom má pre región Jadranského a Iónskeho mora veľký význam. Oblasť spolupráce (25 provincií v Taliansku a 8 krajov v Chorvátsku) pokrýva významnú časť subregiónu Jadranského mora. V programe cezhraničnej spolupráce Interreg Taliansko – Chorvátsko na roky 2021 – 2027 sa uvádza zámer zlepšiť koordináciu medzi programami s programom ADRION a inými cezhraničnými programami v jadransko-iónskej oblasti. Bude sa vyvíjať úsilie o koordináciu medzi programami aj v rámci celej oblasti Stredozemia. Program sa zameria na modré hospodárstvo, pričom sa využijú predchádzajúce skúsenosti so spoluprácou a vytvoria sa silnejšie synergie s EUSAIR. Zelené a odolné spoločné životné prostredie (priorita 2) sa bude vzťahovať na adaptáciu na zmenu klímy a prevenciu rizika katastrof.
2. Makroregionálne stratégie
Oblasť spolupráce ADRION sa zhoduje so stratégiou EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR). Všeobecným cieľom stratégie EUSAIR je podporovať hospodársku a sociálnu prosperitu a rast v regióne zlepšením jeho atraktívnosti, konkurencieschopnosti a prepojenosti. Stratégia so štyrmi členskými štátmi EÚ (Chorvátsko, Grécko, Taliansko, Slovinsko) a šiestimi krajinami mimo EÚ (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Severné Macedónsko, San Maríno, Srbsko) prispieva k ďalšej integrácii západného Balkánu. EUSAIR sa zameriava na pozemné aj morské zdroje regiónu. Vychádza zo štyroch tematických pilierov, ktoré predstavujú kľúčové výzvy, ako aj príležitosti v regióne: (1) Modrý rast, (2) Prepojenie regiónu, (3) Kvalita životného prostredia, (4) Udržateľný cestovný ruch. Spolupráca v oblasti spoločného riadenia spoločných environmentálnych zdrojov, ako aj otázok zmeny klímy a riadenia rizika katastrof rieši kľúčové výzvy pre udržateľný rozvoj jadransko-iónskeho regiónu. Zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu, ako aj riadenie rizika katastrof sú horizontálnymi témami, ktoré sú relevantné pre všetky štyri piliere stratégie EUSAIR. Stratégiu dopĺňa akčný plán na rok 2020 [SWD(2020)]. Nahrádza plán z roku 2014 štruktúrovaný podľa tých istých štyroch pilierov stratégie. V pláne sa identifikujú témy, opatrenia a projekty pre každý zo štyroch pilierov stratégie. Očakáva sa, že opatrenia v rámci piliera Kvalita životného prostredia prispejú k minimalizácii vplyvu zmeny klímy na morské a suchozemské ekosystémy.
3. Medzinárodné dohovory a iné iniciatívy spolupráce
V širšom meradle celého stredomorského regiónu sa spolupráca v oblasti ochrany životného prostredia (vrátane adaptácie na zmenu klímy) na nadnárodnej úrovni formalizuje v rámci Barcelonského dohovoru a súvisiacich protokolov.
EÚ už mnoho rokov financuje špecializované iniciatívy regionálnej spolupráce v oblasti životného prostredia a klímy, ktoré pomáhajú balkánskym krajinám. Niektoré z nich sú v súčasnosti tiež súčasťou jadransko-iónskeho regiónu. Regionálna environmentálna sieť pre pristúpenie (RENA 2010 – 2013) prispela k zlepšeniu životného prostredia a klímy na západnom Balkáne a ku konvergencii regiónu s normami EÚ. Regionálna prístupová sieť pre životné prostredie a klímu (ECRAN 2013 – 2016) pokračovala v posilňovaní regionálnej spolupráce medzi kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátskymi krajinami. V súčasnosti naň nadväzuje Program environmentálneho partnerstva EÚ pre pristúpenie (EPPA 2019 – 2022) a podpora EÚ na opatrenia v oblasti klímy v prijímateľoch IPA II – Prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami a odolné proti zmene klímy (TRATOLOW 2020 – 2023). Podporuje integráciu partnerov zo západného Balkánu do EÚ v oblasti životného prostredia a klímy. Pracovná skupina TRATOLOW 4 sa osobitne zaoberá adaptáciou na zmenu klímy. Pomáha národnému a regionálnemu plánovaniu a opatreniam v oblasti adaptácie v krajinách západného Balkánu.
Stredoeurópska iniciatíva (CEI) je regionálne medzivládne fórum 17 členských štátov v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe. Zahŕňa všetky krajiny (ale Grécko) jadransko-iónskeho regiónu. Podporuje európsku integráciu a trvalo udržateľný rozvoj prostredníctvom regionálnej spolupráce. Činnosť CEI je zameraná na dosiahnutie dvoch hlavných cieľov: Zelený rast & Spravodlivé spoločnosti. Posilnenie odolnosti proti zmene klímy je zahrnuté medzi ciele akčného plánu CEI v rámci cieľa 1 „Stimulácia ekologického rastu“.
Osem jadransko-iónskych krajín (všetky okrem Talianska) spolupracuje s Bulharskom, Maďarskom, Moldavskom, Rumunskom a Tureckom, ako aj s Dohovorom OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD) a Svetovou meteorologickou organizáciou (WMO) v rámci Centra pre zvládanie sucha v juhovýchodnej Európe (DMCSEE). Centrum koordinuje a uľahčuje vývoj, posudzovanie a uplatňovanie nástrojov a politík na riadenie rizika sucha v juhovýchodnej Európe s cieľom zlepšiť pripravenosť a znížiť vplyvy sucha v tomto regióne.
4. Adaptačné stratégie a plány
Doteraz neboli vypracované žiadne adaptačné stratégie a plány v špecifickom kontexte jadransko-iónskeho regiónu. Regionálny rámec pre adaptáciu na zmenu klímy pre morské a pobrežné oblasti Stredozemného mora schválený na 19. zasadnutí zmluvných strán (COP 19) Barcelonského dohovoru je relevantný aj pre tento konkrétny región.
Príklady projektov financovaných v období 2014 – 2020
Projekt I-STORM (integrované stratégie riadenia morských víchric) (2018 – 2019) financovaný z programu ADRION 2014 – 2020 posilnil výmenu údajov, prognóz a poznatkov o morských búrkach a súvisiacich vplyvoch (pobrežné záplavy, erózia a následné vplyvy na pobrežné ekosystémy a infraštruktúry) prostredníctvom spoločných infraštruktúr a nástrojov. V rámci projektu sa vypracovali usmernenia na prenos údajov a prognóz do postupov včasného varovania a intervencie a stratégia určená vnútroštátnym/regionálnym kľúčovým aktérom v oblasti ADRION. Oba dokumenty navrhovali najúčinnejší spôsob riešenia správy údajov a prognóz a súvisiacich postupov včasného varovania. Okrem toho sa v rámci projektu vyvinula aplikácia I-STORMS pre smartfóny a tablety a integrovaný webový systém I-STORMS (IWS). IWS je online nástroj na výmenu a integráciu údajov a informácií, ktorý podporuje spoluprácu medzi partnermi v záujme lepšej reakcie na riziká morských búrok v jadransko-iónskej oblasti. Projektom sa iniciovala tabuľka stálej spolupráce Zabezpečuje, aby dialóg pokračoval aj po ukončení projektu. Zameriava sa na podporu spoločného chápania súčasných výziev pobrežných oblastí a podporuje koordináciu a výmenu know-how.
Ďalšie relevantné projekty, ktoré pokrývajú veľkú časť jadransko-iónskeho regiónu, boli financované z programu cezhraničnej spolupráce medzi Talianskom a Chorvátskom (2014 – 2020) a sú opísané ďalej v texte. Tri z nich (ADRIADAPT, RESPONSe a ADRIACLIM) poskytovali podporu miestnym orgánom pri vypracúvaní adaptačných plánov a stratégií v pobrežných a mestských oblastiach jadransko-iónskeho regiónu.
ADRIADAPT (Informačná platforma pre odolnosť miest a obcí v Jadranskom mori, 2019 – 2021) podporil miestnu a regionálnu odolnosť. Pomohla rozvíjať vedomostnú základňu s cieľom identifikovať vhodné možnosti adaptácie na zmenu klímy a plánovania v jadransko-iónskej oblasti. Projekt priniesol platformu Adriadapt Resilience Platform s nástrojmi a znalosťami pre plánovanie v oblasti klímy, ktoré boli otestované miestnymi orgánmi. Podporila aj miestne informácie o klíme a plány odolnosti proti zmene klímy.
RESPONSe (stratégie adaptácie na zmenu klímy v jadranských regiónoch, 2019 – 2021) umožnila miestnym tvorcom politík umožniť prístupy k riadeniu šetrnému ku klíme a podporila udržateľný život v jadranských morských a pobrežných oblastiach. Výsledky projektu zahŕňajú súbor nástrojov adaptačných opatrení pre verejné orgány (klimatické menu pre jadranské regióny). Ide o bezplatný online archív adaptačných a zmierňujúcich opatrení, ktorý môže podporiť tvorbu miestnych politík na riešenie výziev súvisiacich so zmenou klímy. ADRIACLIM (nástroje na informovanie o zmene klímy, monitorovanie a riadenie adaptačných stratégií v pobrežných oblastiach Jadranského mora na roky 2020 – 2022) sa zameriava na vypracovanie presných informácií na podporu rozvoja regionálnych a miestnych plánov adaptácie na zmenu klímy. Zameriava sa na posilnenie schopnosti adaptácie na zmenu klímy v pobrežných oblastiach. Pomáhal pri vývoji homogénnych a porovnateľných údajov, zlepšovaní znalostí, kapacít a spolupráce v oblasti systémov monitorovania a modelovania zmeny klímy a vývoji pokročilých informačných systémov, nástrojov a ukazovateľov na optimálne plánovanie adaptácie na zmenu klímy.
ASTERIS (adaptácia na vniknutie slanej vody v scenároch zvyšovania hladiny morí, 2019 – 2021) zlepšuje pochopenie priestorových a časových variácií vniknutia morskej vody. Uplatňuje rôzne scenáre zmeny klímy s cieľom identifikovať a zmapovať potreby a prekážky v riadení rizík a poskytnúť praktické nástroje na udržateľné riadenie pobrežných kolektorov podzemnej vody na miestnej úrovni.
AdriaMORE (Jadranské využívanie DSS na monitorovanie a riadenie rizík v súvislosti s extrémnym počasím a záplavami na pobreží) (2018 – 2019), ktorá využila hlavné úspechy projektu ADRIARadNet financovaného z programu IPA Adriatic CBC, vybavila územia a ľudí účinnými nástrojmi na riešenie závažných poveternostných udalostí a iných súvisiacich morských rizík.
Inšpirujúce prípady použitia nástroja Climate-ADAPT
Zistite, ako poznatky zobrazené na tejto stránke inšpirovali aktérov pracujúcich na rôznych úrovniach riadenia s cieľom vyvinúť riešenia šité na mieru v rôznych politických a praktických kontextoch.
- Generálne riaditeľstvo EÚ pre výskum a inováciu: Využitie nástroja Climate-ADAPT na získanie najnovších vedeckých poznatkov o adaptácii na účely stanovenia programu financovania výskumu a inovácií EÚ
- Karpaty : Využitie informácií o krajinách z Climate-ADAPT na vytvorenie stránky o karpatskom nadnárodnom regióne a na prispenie k medzinárodným adaptačným politikám
- Pyrenejské observatórium pre zmenu klímy: Využitie stránok venovaných nadnárodným regiónom z Climate-ADAPT na vypracovanie cezhraničnej adaptačnej stratégie v Pyrenejach
Language preference detected
Do you want to see the page translated into ?
