jadransko-iónsky

Krajiny regiónu

Oblasť spolupráce medzi Jadranským a Iónskym morom zahŕňa európske krajiny, ktoré hraničia s Jadranským a Iónskym morom. Oblasť spolupráce na roky 2021 – 2027 zahŕňa celé územie predchádzajúceho programu Interreg (celé rozšírenie o Grécko, Chorvátsko a Slovinsko, dvanásť talianskych regiónov a dve provincie, ako aj krajiny mimo EÚ – Albánsko, Čiernu Horu, Srbsko, Bosnu a Hercegovinu) vrátane Severomacedónskej republiky. Mapa, v ktorej sa porovnávajú staré a nové hranice, je k dispozícii tu.

Politický rámec

1.     Program nadnárodnej spolupráce

Cieľom iniciatívy Interreg VI B „Program IPA ADRION (2021 – 2027)“, ktorá bola napokon schválená 30. novembra 2022, je podporovať udržateľnú hospodársku a sociálnu prosperitu oblasti Jadranského a Iónskeho mora. Podporuje rast a tvorbu pracovných miest zlepšením atraktívnosti, konkurencieschopnosti a prepojenosti regiónov pri súčasnom zachovaní životného prostredia a zabezpečení zdravých a vyvážených morských a pobrežných ekosystémov. Na obdobie 2021 – 2027 sa nástroj IPA-ADRION zameral na štyri priority:

• Priorita: 1 – Podpora inteligentnejšieho regiónu Jadranského a Iónskeho mora
• Priorita: 2 – Podpora zelenšieho jadransko-iónskeho regiónu odolného voči zmene klímy
• Priorita: 3 – Podpora uhlíkovo neutrálneho a lepšie prepojeného jadransko-iónskeho regiónu
• Priorita: 4 – Podpora riadenia jadransko-iónskeho regiónu

Adaptácia na zmenu klímy sa rieši najmä v rámci priority 2 a jej špecifického cieľa RSO2.4 (Podpora adaptácie na zmenu klímy a prevencie rizika katastrof, odolnosť pri zohľadnení ekosystémových prístupov). Očakáva sa tiež, že program posilní adaptáciu prostredníctvom akcií, ktoré obnovujú prírodu a podporujú zelenú infraštruktúru, s cieľom splniť špecifický cieľ RSO2.7 (Posilnenie ochrany a zachovania prírody, biodiverzity a zelenej infraštruktúry, a to aj v mestských oblastiach, a zníženie všetkých foriem znečistenia).

V tejto súvislosti nástroj IPA ADRION prispeje k vytvoreniu spoločných nadnárodných a makroregionálnych opatrení s cieľom čeliť zmene klímy a predchádzať prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou, pričom sa ochrana prírody bude považovať za kľúčový prvok.

V programovom období 2014 – 2020 sa adaptácia na zmenu klímy posudzovala v rámci prioritnej osi 2 ako súčasť špecifického cieľa 2.2 „Zvýšenie kapacity na nadnárodné riešenie environmentálnej zraniteľnosti, fragmentácie a ochrany ekosystémových služieb v oblasti ADRION. Prostredníctvom tohto cieľa ADRION prispela k posilneniu spoločného chápania ochrany životného prostredia, riadenia biodiverzity, ekosystémových služieb a adaptácie na zmenu klímy v regióne.

Program cezhraničnej spolupráce medzi Talianskom a Chorvátskom má okrem toho veľký význam pre región Jadranského a Iónskeho mora. Oblasť spolupráce (25 provincií v Taliansku a 8 žúp v Chorvátsku) pokrýva významnú časť jadranského subregiónu. V programe cezhraničnej spolupráce Interreg Taliansko – Chorvátsko na roky 2021 – 2027 sa uvádza zámer zlepšiť koordináciu medzi programami s ADRION a inými cezhraničnými programami v jadransko-iónskej oblasti. Koordinácia medzi programami sa bude usilovať aj v rámci celej oblasti Stredozemia. Program sa zameria na modrú ekonomiku, využije predchádzajúce skúsenosti so spoluprácou a vytvorí silnejšie synergie s EUSAIR. Zelené a odolné spoločné životné prostredie (priorita 2) sa bude vzťahovať na adaptáciu na zmenu klímy a prevenciu rizika katastrof.

2.     Makroregionálne stratégie

Oblasť spolupráce ADRION sa zhoduje so stratégiou EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR). Všeobecným cieľom stratégie EUSAIR je podporovať hospodársku a sociálnu prosperitu a rast v regióne zlepšením jeho atraktívnosti, konkurencieschopnosti a prepojenosti. Stratégia so štyrmi členskými štátmi EÚ (Chorvátsko, Grécko, Taliansko, Slovinsko) a šiestimi krajinami mimo EÚ (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Severné Macedónsko, San Maríno, Srbsko) prispieva k ďalšej integrácii západného Balkánu. EUSAIR sa zameriava na pozemné aj morské zdroje regiónu. Vychádza zo štyroch tematických pilierov, ktoré predstavujú kľúčové výzvy, ako aj príležitosti v regióne: (1) Modrý rast, (2) Prepojenie regiónu, (3) Kvalita životného prostredia, (4) Udržateľný cestovný ruch. Spolupráca v oblasti spoločného riadenia spoločných environmentálnych zdrojov, ako aj zmeny klímy a riadenia rizika katastrof rieši kľúčové výzvy pre udržateľný rozvoj jadransko-iónskeho regiónu. Zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu, ako aj riadenie rizika katastrof sú horizontálnymi témami, ktoré sú relevantné pre všetky štyri piliere stratégie EUSAIR. Stratégiu dopĺňa akčný plán na rok 2020 [SWD(2020)]. Nahrádza plán z roku 2014 štruktúrovaný podľa tých istých štyroch pilierov stratégie. V pláne sa identifikujú témy, opatrenia a projekty pre každý zo štyroch pilierov stratégie. Očakáva sa, že opatrenia v rámci piliera „Kvalita životného prostredia“ prispejú k minimalizácii vplyvu zmeny klímy na morské a suchozemské ekosystémy.

3.     Medzinárodné dohovory a iné iniciatívy spolupráce

V širšom meradle celého stredozemského regiónu sa spolupráca v oblasti ochrany životného prostredia (vrátane adaptácie na zmenu klímy) na nadnárodnej úrovni formalizuje v rámci Barcelonského dohovoru a súvisiacich protokolov.

EÚ už mnoho rokov financuje špecializované iniciatívy regionálnej spolupráce v oblasti životného prostredia a klímy, ktoré pomáhajú balkánskym krajinám. Niektoré z nich sú v súčasnosti tiež súčasťou jadransko-iónskeho regiónu. Projekt Regionálna environmentálna sieť pre pristúpenie (RENA 2010 – 2013) prispel k zlepšeniu životného prostredia a klímy na západnom Balkáne a k zbližovaniu regiónu s normami EÚ. Regionálna prístupová sieť pre životné prostredie a klímu (ECRAN 2013 – 2016) naďalej posilňovala regionálnu spoluprácu medzi kandidátskymi krajinami a potenciálnymi kandidátskymi krajinami. V súčasnosti naň nadväzuje Program partnerstva EÚ v oblasti životného prostredia pre pristúpenie (EPPA 2019 – 2022) a podpora EÚ pre opatrenia v oblasti klímy u prijímateľov v rámci IPA II – „Prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami a odolné voči zmene klímy (TRATOLOW 2020 – 2023). Podporuje integráciu partnerov zo západného Balkánu do EÚ v oblasti životného prostredia a klímy. Pracovná skupina TRATOLOW 4 pracuje konkrétne na adaptácii na zmenu klímy. Pomáha pri národnom a regionálnom adaptačnom plánovaní a opatreniach v krajinách západného Balkánu.

Stredoeurópska iniciatíva (CEI) je regionálne medzivládne fórum 17 členských štátov v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe. Zahŕňa všetky krajiny (okrem Grécka) regiónu Jadranského a Iónskeho mora. Podporuje európsku integráciu a trvalo udržateľný rozvoj prostredníctvom regionálnej spolupráce. Práca v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa zameriava na dosiahnutie dvoch hlavných cieľov: Green Growth & Just Societies (Zelený rast a amp; spravodlivé spoločnosti). Zvyšovanie odolnosti proti zmene klímy je zahrnuté medzi ciele akčného plánu iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí v rámci cieľa 1 „Podpora ekologického rastu“.

Osem jadransko-iónskych krajín (okrem Talianska) spolu s Bulharskom, Maďarskom, Moldavskom, Rumunskom a Tureckom, ako aj Dohovor OSN o boji proti dezertifikácii (UNCCD) a Svetová meteorologická organizácia (WMO) spolupracujú v rámci Strediska na zvládanie sucha v juhovýchodnej Európe (DMCSEE). Centrum koordinuje a uľahčuje vývoj, posudzovanie a uplatňovanie nástrojov a politík riadenia rizika sucha v juhovýchodnej Európe s cieľom zlepšiť pripravenosť a znížiť vplyvy sucha v tomto regióne.

4.     Adaptačné stratégie a plány

V špecifickom kontexte jadransko-iónskeho regiónu zatiaľ neboli vypracované žiadne adaptačné stratégie a plány. Regionálny rámec pre adaptáciu na zmenu klímy v stredomorských morských a pobrežných oblastiach, ktorý bol schválený na^19. zasadnutí zmluvných strán (COP 19) Barcelonského dohovoru, je relevantný aj pre tento konkrétny región.

Príklady projektov financovaných v období 2014 – 2020

Projekt I-STORM (Integrované stratégie riadenia morských búrok) (2018 – 2019) financovaný z programu ADRION 2014 – 2020 zlepšil výmenu údajov, predpovedí a poznatkov o morských búrkach a súvisiacich vplyvoch (pobrežné záplavy, erózia a následné vplyvy na pobrežné ekosystémy a infraštruktúry) prostredníctvom spoločných infraštruktúr a nástrojov. V rámci projektu sa vypracovali usmernenia na prekladanie údajov a prognóz do postupov včasného varovania a intervencie a stratégia určená kľúčovým vnútroštátnym/regionálnym aktérom v oblasti ADRION. V oboch dokumentoch sa navrhoval najúčinnejší spôsob riadenia údajov a prognóz a súvisiacich postupov včasného varovania. Okrem toho sa v rámci projektu vyvinula aplikácia I-STORMS pre smartfóny a tablety a webový integrovaný systém I-STORMS (IWS). IWS je online nástroj na výmenu a integráciu údajov a informácií, ktorý podporuje spoluprácu medzi partnermi v záujme lepšej reakcie na riziká morských búrok v jadransko-iónskej oblasti. Projekt inicioval stálu tabuľku spolupráce. Zabezpečuje, aby dialóg pokračoval aj po ukončení projektu. Jeho cieľom je podporovať spoločné chápanie súčasných výziev pobrežných oblastí a podporovať koordináciu a výmenu know-how.

Ďalšie relevantné projekty, ktoré sa týkajú veľkej časti jadransko-iónskeho regiónu, boli financované z programu cezhraničnej spolupráce medzi Talianskom a Chorvátskom (2014 – 2020) a sú opísané ďalej. Tri z nich (ADRIADAPT, RESPONSe a ADRIACLIM) poskytli miestnym orgánom podporu na vypracovanie adaptačných plánov a stratégií v pobrežných a mestských oblastiach jadransko-iónskeho regiónu.

ADRIADAPT (Informačná platforma pre odolnosť miest a obcí v Jadranskom mori, 2019 – 2021) podporila miestnu a regionálnu odolnosť. Prispela k rozvoju vedomostnej základne s cieľom identifikovať vhodné možnosti adaptácie na zmenu klímy a plánovania v jadransko-iónskej oblasti. Projekt poskytol platformu odolnosti Adriadapt s nástrojmi a poznatkami pre plánovanie v oblasti klímy, ktoré boli testované s miestnymi orgánmi. Podporila aj miestne informácie o klíme a plány odolnosti proti zmene klímy.

RESPONSe (Stratégie adaptácie na zmenu klímy v jadranských regiónoch, 2019 – 2021) posilnilo postavenie miestnych tvorcov politík s cieľom umožniť prístupy k riadeniu šetrnému ku klíme a podporiť udržateľný život v jadranských morských a pobrežných oblastiach. Výsledky projektu zahŕňajú súbor nástrojov adaptačných opatrení pre verejné orgány (klimatickémenu pre jadranské regióny). Je to bezplatný online archív adaptačných a zmierňujúcich opatrení, ktorý môže podporiť tvorbu miestnej politiky s cieľom riešiť výzvy súvisiace so zmenou klímy. ADRIACLIM (Informácie o zmene klímy, nástroje monitorovania a riadenia adaptačných stratégií v pobrežných oblastiach Jadranského mora na roky 2020 – 2022) má za cieľ vypracovať presné informácie na podporu rozvoja regionálnych a miestnych plánov adaptácie na zmenu klímy. Zameriava sa na posilnenie schopnosti adaptácie na zmenu klímy v pobrežných oblastiach. Pomáhala pri vývoji homogénnych a porovnateľných údajov, zlepšovaní znalostí, kapacít a spolupráce v oblasti systémov monitorovania a modelovania zmeny klímy a vývoji pokročilých informačných systémov, nástrojov a ukazovateľov pre optimálne plánovanie adaptácie na zmenu klímy.

ASTERIS (adaptácia na scenáre zvýšenia hladiny slanej vody, 2019 – 2021) zlepšuje pochopenie priestorových a časových odchýlok vo vniknutí morskej vody. Uplatňuje rôzne scenáre zmeny klímy s cieľom identifikovať a zmapovať potreby a prekážky v riadení rizík a poskytnúť praktické nástroje na udržateľné riadenie pobrežných kolektorov podzemnej vody na miestnej úrovni.

AdriaMORE (využívanie jadranských DSS na monitorovanie a riadenie rizík v súvislosti s extrémnym počasím a povodňami na pobreží) (2018 – 2019), pričom sa využili hlavné úspechy projektu ADRIARadNet financovaného z programu IPA Adriatic CBC, vybavilo územia a ľudí účinnými nástrojmi na riešenie závažných poveternostných javov a iných súvisiacich udalostí súvisiacich s morskými rizikami.

Inšpirujúce prípady použitia platformy Climate-ADAPT
Zistite, ako poznatky zobrazené na tejto stránke inšpirovali aktérov pracujúcich na rôznych úrovniach riadenia k vývoju riešení šitých na mieru v rôznych politických a praktických kontextoch.

• Generálne riaditeľstvo EÚ pre výskum a inováciu: Využitie platformy Climate-ADAPT na nájdenie najnovších vedeckých poznatkov o adaptácii na účely stanovenia programu financovania výskumu a inovácií EÚ
• Karpaty: Využívanie informácií o jednotlivých krajinách z platformy Climate-ADAPT na vytvorenie stránky Karpatského nadnárodného regiónu a na prispievanie k medzinárodným adaptačným politikám
• Pyrenejské observatórium pre zmenu klímy: Využitie stránok o nadnárodných regiónoch z platformy Climate-ADAPT na vypracovanie cezhraničnej adaptačnej stratégie v Pyrenejach