Atlantická oblasť

Krajiny regiónu

Oblasť atlantickej spolupráce zahŕňa krajiny západnej časti Európy hraničiace s Atlantickým oceánom. Oblasť spolupráce na roky 2021 – 2027 zahŕňa územie predchádzajúceho programu Interreg (pobrežné regióny Portugalska, Španielska, Francúzska, Írska, autonómne spoločenstvo Kanárske ostrovy) s výnimkou Spojeného kráľovstva*. Okrem toho zahŕňa ďalšie dva regióny Španielska (Andalúzia a La Rioja). Mapa, v ktorej sa porovnávajú staré a nové hranice, je k dispozícii tu.

* Od nadobudnutia platnosti dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva 1. februára 2020 sa obsah Spojeného kráľovstva na tomto webovom sídle už nebude aktualizovať.

Politický rámec

1.    Program nadnárodnej spolupráce

Programom Interreg VI B pre oblasť Atlantického oceánu (2021 – 2027), ktorý Európska komisia formálne schválila 8. septembra 2022, sa obnovuje záväzok s regiónmi Atlantického oceánu podporovať inovačné iniciatívy, ktoré prispievajú k rastu tejto oblasti, riešia spoločné cezhraničné výzvy vykonávaním spoločných akcií, výmenou osvedčených postupov a prispievaním k novým alebo súčasným politikám. Stanovujú sa v ňom štyri priority:

1. Modrá inovácia a konkurencieschopnosť („inteligentnejšia Európa“)
2. Modré a zelené životné prostredie („Ekologickejšia Európa“)
3. Modrý udržateľný cestovný ruch a kultúra („sociálna Európa“)
4. Lepšie riadenie spolupráce („cieľ Interreg“)

Adaptácia na zmenu klímy sa osobitne posudzuje v rámci priority 2 a so špecifickým cieľom: „Podpora adaptácie na zmenu klímy a prevencie rizika katastrof, odolnosti pri zohľadnení ekosystémových prístupov“. Špecifický cieľ prispieva aj k stratégii pre oblasť Atlantického oceánu tým, že podporuje opatrenia zahrnuté do piliera IV akčného plánu pre Atlantický oceán 2.0 (pozri oddiel 2 tejto stránky, Makroregionálne stratégie). Očakáva sa, že program povedie k zvýšenej schopnosti identifikovať riziká, predchádzať im a riadiť ich s lepším zapojením občanov a verejných orgánov a posilneným rámcom riadenia. Vzhľadom na to, že oblasť spolupráce má veľký percentuálny podiel pobrežného a pobrežného územia, program sa osobitne zameriava na pobrežné a námorné riziká s opatreniami na posilnenie odolnosti pobrežia a inovácie modrého hospodárstva. Adaptácia sa skutočne dosahuje aj prostredníctvom priority 1 (modrá inovácia a konkurencieschopnosť) posilnením inovačnej kapacity a digitalizácie. Okrem toho sa adaptácia na zmenu klímy spomína aj v rámci priority 3 (rozvoj modrého udržateľného cestovného ruchu) a priority 4 ako prierezová otázka, keďže adaptácia bude pravdepodobne ťažiť z viacúrovňového riadenia a nadnárodných prístupov.

Predchádzajúci program Interreg V B pre oblasť Atlantického oceánu (2014 – 2020) bol zameraný na realizáciu riešení regionálnych výziev v oblasti inovácií, efektívneho využívania zdrojov, životného prostredia a kultúrnych statkov s cieľom umožniť vytvorenie lepšej kvality života na území oblasti Atlantického oceánu.

Adaptácia na zmenu klímy bola zahrnutá do priority 3 (stimulovanie inovácie a konkurencieschopnosti) a súvisiaceho cieľa 3.1 „Posilnenie systémov riadenia rizík“. Výsledky dosiahnuté v rámci programu zahŕňali zlepšenú spoluprácu prispievajúcu k zníženiu rizík a ich vplyvov a k posilneniu bezpečnosti obyvateľstva a životného prostredia posilnením odolnosti a plánovacej kapacity atlantických regiónov na miestnej a regionálnej úrovni.

2.     Makroregionálne stratégie

Hoci skutočná makroregionálna stratégia nebola vypracovaná, námorná stratégia pre oblasť Atlantického oceánu slúži ako rámec pre nadnárodnú hospodársku a sociálnu spoluprácu. Stratégia sa vzťahuje na pobrežia, teritoriálne a jurisdikčné vody členských štátov EÚ s atlantickým pobrežím, ich najvzdialenejšie územia, ako aj medzinárodné vody. Akčný plán pre Atlantický oceán na roky 2013 – 2020, ktorý je sprievodným dokumentom k stratégii, bol v roku 2017 predmetom preskúmania v polovici trvania, ktoré viedlo k prijatiu revidovaného akčného plánu pre Atlantický oceán 2.0. Jeho hlavným cieľom je uvoľniť potenciál modrého hospodárstva v oblasti Atlantického oceánu a zároveň zachovať morské ekosystémy a prispieť k adaptácii na zmenu klímy a jej zmierneniu. V akčnom pláne sa uznáva, že modré hospodárstvo môže prispieť k zmierneniu zmeny klímy podporou riešení blízkych prírode a zlepšením udržateľného využívania vodných a morských zdrojov. Prispôsobenie sa zmene klímy sa osobitne rieši v druhom pilieri akčného plánu: „Zdravý oceán a odolné pobrežia“ a podľa cieľa 6: „Silnejšia odolnosť pobrežia“.

Komisia Atlantického oblúka v rámci Konferencie okrajových prímorských regiónov (CPMR) pokrýva väčšinu regiónov, ktoré sa zúčastňujú na atlantickej oblasti. Práca v Komisii pre Atlantický oblúk podporuje koordináciu medzi európskou, národnou a regionálnou úrovňou a podporuje vykonávanie európskych politík v oblasti Atlantického oblúka. Osobitná skupina Komisie pre stratégiu pre Atlantický oceán ovplyvňuje strategickú orientáciu námornej stratégie pre oblasť Atlantického oceánu, monitoruje jej vykonávanie na územiach a prispieva k revízii jej akčného plánu.

Pracovná skupina pre výskum atlantického makroregiónu poskytuje regiónom Atlantického oceánu priestor na preskúmanie možností prijatia makroregionálnej stratégie v Atlantickom oceáne. Potreba stimulovať rozmer udržateľnosti adaptačných opatrení v atlantickom regióne, najmä na pobrežných územiach, kde prevládajú riziká, sa zdôrazňuje v politickom vyhlásení z roku 2021, ktoré schválili členské regióny Komisie pre Atlantický oblúk.

3.     Medzinárodné dohovory a iné iniciatívy spolupráce

Dohovor OSPAR o ochrane morského prostredia severovýchodného Atlantiku sa vzťahuje na širšiu oblasť, než je nadnárodný región oblasti Atlantického oceánu EÚ, a okrem troch regiónov Atlantického oceánu (Keltské more, Biskajský záliv a pobrežie Pyrenejského polostrova a širší Atlantik) zahŕňa aj ďalšie dva regióny: Arktické vody a väčšie Severné more. Pätnásť vlád severovýchodného Atlantiku a EÚ je súčasťou dohovoru OSPAR. V rámci dohovoru OSPAR sa zmena klímy (a acidifikácia oceánov) rieši ako prierezová otázka, pokiaľ ide o tvorbu poznatkov, monitorovanie vplyvov a navrhovanie možností riadenia s cieľom zvýšiť odolnosť ekosystémov. V roku 2019 OSPAR zriadil korešpondenčnú skupinu pre acidifikáciu oceánov (ICG-OA) pôsobiacu medzi zasadnutiami.

4.      Adaptačné stratégie a plány

Stratégia pre životné prostredie v severovýchodnom Atlantiku (NEAES) do roku 2030 na desaťročie 2010 – 2030 bola prijatá 1. októbra 2021 preskúmaním predchádzajúcej stratégie OSPAR na vysokej úrovni. Hoci nejde o stratégiu adaptácie na zmenu klímy, víziou stratégie je dosiahnuť čistý, zdravý a biologicky rozmanitý severovýchodný Atlantický oceán, ktorý je produktívny, udržateľne využívaný a odolný voči zmene klímy a okysľovaniu oceánov. Štyri strategické ciele sa zaoberajú zmenou klímy, pričom sa zaoberajú témou odolnosti (strategický cieľ 5), informovanosti (strategický cieľ 10), adaptácie (strategický cieľ 11) a zmierňovania (strategický cieľ 12). Zmluvné strany sa dohodli, že stratégiu NEAES 2030 uvedú do účinnosti prostredníctvom plánu vykonávania. Plán vykonávania dopĺňa program opatrení a akcií OSPAR,ktorý je zastrešujúcim a integračnýmnástrojom na podporu plánovania a rozvoja a na sledovanie pokroku pri vykonávaní opatrení a akcií. S cieľom zabezpečiť odolnosť morí voči zmene klímy a acidifikácii oceánov bude OSPAR vykonávať niekoľko iniciatív na monitorovanie, posudzovanie a reakciu na súčasné a predpokladané vplyvy, pričom vypracuje aj regionálny prístup k uplatňovaniu riešení blízkych prírode na ukladanie uhlíka a odolnosť proti zmene klímy.

5.     Príklady projektov financovaných v období 2014 – 2020

Príklady projektov financovaných z programu pre oblasť Atlantického oceánu na roky 2014 – 2020 sú uvedené ďalej.

Projekt MyCOAST  (Koordinované operačné oceánografické observatórium pobrežia Atlantického oceánu) (2017 – 2021) posilnil nadnárodnú perspektívu nástrojov na monitotorizáciu a prognózovanie pobrežia. Opatreniami v oblasti správy údajov sa podporuje otvorená a bezplatná výmena informácií a interoperabilita medzi pobrežnými observatóriami a spoločnými európskymi dátovými systémami (EMODnet, Copernicus INSTAC, SeaDataNet). Nástroje riadenia rizík boli spoločne vyvinuté a validované. Kľúčoví aktéri zapojení do riadenia a prevencie pobrežných rizík podporili tento vývoj spolu s kľúčovými aktérmi zodpovednými za riadenie otázok kvality vody a s tými, ktorí sú zodpovední za riadenie námornej bezpečnosti a reakciu na prípady znečistenia.

Okrem toho projekt podporuje zvyšovanie informovanosti o týchto rizikách v oblasti Atlantického oceánu a pomáha identifikovať a podporovať príležitosti pre súkromný sektor, napríklad v súvislosti s akvakultúrou, lodnou dopravou a poskytovateľmi veternej energie.

Projekt PRIMROSE (Predpovedanie rizika a vplyvu škodlivých udalostí na odvetvie akvakultúry) (2017 – 2020) poskytol poznatky na riadenie rizík. Tieto riziká súvisia (okrem iného) s klimatickými rizikami v odvetví akvakultúry, čím sa vytvára systém pre nadnárodnú krátkodobú až strednodobú prognózu rizík a dlhodobé posúdenie vplyvov klímy na škodlivé kvety rias a patogény.  V rámci projektu sa vytvoril webový portál, ktorý pomáha predpovedať riziko a vplyv škodlivých udalostí rozkvitnutia rias a poskytuje dôležitý nástroj pre európsky akvakultúrny priemysel. Medzi 10 projektových partnerov patria akademické výskumné organizácie vo všetkých piatich krajinách, ktoré sa zúčastňujú na programe Atlantická oblasť, a zástupcovia odvetví rybolovu a akvakultúry v Spojenom kráľovstve a Španielsku. Hoci sa adaptácia výslovne nerieši, zmena klímy je jedným z tlakov na morské ekosystémy, ktorý sa posudzuje aj z hľadiska výziev, ktoré predstavujú invázne druhy.

Projekt Risk-AquaSoil (Atlantický plán riadenia rizík vo vode a pôde) (2017 – 2019) bol zameraný na vymedzenie komplexného plánu riadenia a spoločnej iniciatívy pre klimatické riziká súvisiace s pôdou a vodou s cieľom zlepšiť odolnosť vidieckych oblastí Atlantického oceánu. Plán riadenia zahŕňa návrh služieb včasného varovania a diagnostiky. Zahŕňa aj vývoj a testovanie inovačných stratégií (pilotné opatrenia) na lepšie hospodárenie s pôdou a vodou vzhľadom na riziká spojené so zmenou klímy. Zainteresované strany a miestne komunity boli zapojené do činností v oblasti odbornej prípravy a budovania kapacít, riadenia rizík a systémov náhrady škôd.

Inšpirujúce prípady použitia platformy Climate-ADAPT
Zistite, ako poznatky zobrazené na tejto stránke inšpirovali aktérov pracujúcich na rôznych úrovniach riadenia k vývoju riešení šitých na mieru v rôznych politických a praktických kontextoch.

• Generálne riaditeľstvo EÚ pre výskum a inováciu: Využitie platformy Climate-ADAPT na nájdenie najnovších vedeckých poznatkov o adaptácii na účely stanovenia programu financovania výskumu a inovácií EÚ
• Karpaty: Využívanie informácií o jednotlivých krajinách z platformy Climate-ADAPT na vytvorenie stránky Karpatského nadnárodného regiónu a na prispievanie k medzinárodným adaptačným politikám
• Pyrenejské observatórium pre zmenu klímy: Využitie stránok o nadnárodných regiónoch z platformy Climate-ADAPT na vypracovanie cezhraničnej adaptačnej stratégie v Pyrenejach