Najvzdialenejšie regióny EÚ a zámorské krajiny a územia

Krajiny regiónu

EÚ zahŕňa 22 zámorských území spojených s piatimi členskými štátmi (Francúzsko, Holandsko, Dánsko, Španielsko a Portugalsko).

Deväť z nich je klasifikovaných ako najvzdialenejšie regióny atvoria neoddeliteľnú súčasť EÚ. Zahŕňajú: tri francúzske zámorské departementy (Martinique, Guadeloupe a Francúzska Guyana) a jedno francúzske zámorské spoločenstvo v Karibiku (Saint-Martin); francúzske zámorské departementy Mayotte a Réunion v Indickom oceáne; dva portugalské autonómne regióny (Madeira a Azory) a jedno španielske autonómne spoločenstvo (Kanárske ostrovy) v Atlantickom oceáne.

Zvyšných 13 zámorských krajín a území (ZKÚ) má osobitný „pridružený“ štatút a je prepojených s Dánskom, Francúzskom a Holandskom. Tieto územia sú ústavne prepojené s materským členským štátom, ale nie sú súčasťou jednotného trhu a musia spĺňať obchodné povinnosti uložené tretím krajinám. V rozhodnutí Rady (EÚ) 2021/1764 sa podrobne opisujú vzťahy EÚ s ZKÚ v oblasti pridruženia na obdobie 2021 – 2027 a v rozhodnutí Rady 2013/755/EÚ na obdobie 2014 – 2020.

Karibská oblasť a Atlantik

Indický oceán

Amazonia

zdroj mapy: Európska územná spolupráca/CCA 2018

Politický rámec

1.    Program nadnárodnej spolupráce

V programovom období 2021 – 2027 sa špecifiká najvzdialenejších regiónov uznávajú prostredníctvom osobitnej zložky programu Interreg (oblasť D), ktorou sa podporuje spolupráca so susednými krajinami a územiami. Interreg VI-D sa týka týchto geografických oblastí: Amazonia, Karibik, Madeira – Azory – Kanárske ostrovy (MAC), Indický oceán, Mozambik – Lamanšský prieliv. V rokoch 2014 – 2020 boli najvzdialenejšie regióny v Karibiku a Indickom oceáne zapojené do troch programov nadnárodnej spolupráce INTERREG, ktoré sú opísané ďalej v texte.

Do programu spolupráce v karibskej oblasti na roky 2014 – 2020 boli zapojené Guadeloupe, Francúzska Guyana, Martinik a Svätý Martin a približne 40 tretích krajín a ZKÚ v karibskej oblasti. Fungovala v partnerstve s tromi regionálnymi hospodárskymi organizáciami, t. j. Karibským spoločenstvom (CARICOM), Združením karibských štátov (ACS) a Organizáciou východných karibských štátov (OECS). Program bol rozdelený na dve zložky: 1. cezhraničná spolupráca medzi Guadeloupe, Martinikom a krajinami OECS a 2. nadnárodná spolupráca zahŕňajúca Guadeloupe, Francúzsku Guyanu, Martinik a Svätý Martin a ostatné zúčastnené krajiny a územia. Má 6 prioritných oblastí zameraných na:

• zvýšenie konkurencieschopnosti karibských podnikov;
• zvýšenie schopnosti reagovať na prírodné nebezpečenstvá,
• ochrana kultúrneho a prírodného prostredia,
• Reakcia na spoločné zdravotné problémy na karibskej úrovni;
• podpora rozvoja obnoviteľných zdrojov energie;
• Posilňovanie ľudského kapitálu.

Priorita 2 bola zameraná na zlepšenie znalostí o prírodných nebezpečenstvách a vytvorenie spoločných systémov riadenia rizík, najmä vytvorením spoločných nástrojov pozorovania a geografického informačného systému vhodného na krízové riadenie.

Program spolupráce v oblasti Indického oceánu na roky 2014 – 2020 podporil spoluprácu medzi Réunionom a Mayotte (Francúzsko) a 12 tretími krajinami v južnom Indickom oceáne (Komorská únia, Madagaskar, Maurícius, Seychely, Južná Afrika, Tanzánia, Mozambik, Keňa, India, Srí Lanka, Maldivy a Austrália), ako aj francúzske južné a antarktické územia. Program bol založený na:

• Cezhraničná spolupráca medzi Réunionom a Komorami, Madagaskarom, Mauríciom a Seychelami ako členmi Komisie pre Indický oceán a
• Širšia nadnárodná spolupráca medzi Réunionom, Mayotte a ostatnými zúčastnenými krajinami. Program má päť strategických priorít, z ktorých dve súvisia so zmenou klímy.

Priorita 1 bola zameraná na vytvorenie výskumného a inovačného centra so zameraním na liekopis, biotechnológiu, energetiku a zmenu klímy. Priorita 3 bola zameraná na rozvoj kapacít na adaptáciu na zmenu klímy a predchádzanie rizikám a ich riadenie posilnením regionálnych opatrení civilnej ochrany; spolupráca v oblasti epidemiologických a infekčných rizík; a predchádzanie rizikám spojeným s morskými činnosťami.

Program spolupráce AMAZONIA na roky 2014 – 2020 podporoval cezhraničnú a nadnárodnú spoluprácu medzi Francúzskou Guyanou, Surinamom a štátmi Amapá a Amazonas v Brazílii. V programe sa nespomína adaptácia a riadenie rizík v jeho prioritných oblastiach. Priorita 2 sa vo všeobecnosti týkala ochrany životného prostredia a riadenia prírodných zdrojov. Osobitný dôraz sa kládol na ochranu a posilnenie miestnej biodiverzity a prírodného a kultúrneho dedičstva prostredníctvom spoločných ochranných opatrení.

2.     Medzinárodné dohovory a iné iniciatívy spolupráce

V kontexte spoločenstva CARICOM bolo zriadené Centrum pre zmenu klímy Karibského spoločenstva, ktoré predstavuje referenčný bod pre výskum vplyvov zmeny klímy a adaptačných stratégií v regióne. Centrum bolo otvorené v roku 2005 s cieľom koordinovať reakciu regiónu na riadenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu. Centrum poskytuje informácie subjektom s rozhodovacou právomocou (je oficiálnym úložiskom a klíringovým ústavom pre regionálne údaje o zmene klímy. Rozvíja projekty v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu, organizuje kurzy odbornej prípravy, poradenské služby a služby spoločného podniku.  Centrum poskytuje členským štátom CARICOM-u a zámorským územiam Spojeného kráľovstva v Karibiku politické poradenstvo týkajúce sa zmeny klímy. Centrum je akreditovaným regionálnym vykonávacím subjektom (RIE) Zeleného klimatického fondu UNFCCC (GCF).

Príklady projektov financovaných v období 2014 – 2020.

PublikáciaProgramy Interreg v najvzdialenejších regiónoch 2014 – 2020ukazuje, ako programy INTERREG prispeli k regionálnemu rozvoju najvzdialenejších regiónov a užšej integrácii s ich susedmi.

Cieľom projektu CARIBE-COAST (karibská sieť pre pobrežné riziká súvisiace so zmenou klímy, 2018 – 2022) je združovať, spoluvytvárať a šíriť prístupy k monitorovaniu a prevencii pobrežných rizík a adaptácii na zmenu klímy. Tri ciele projektu sú: vytvoriť katalóg hydrodynamického modelovania na simuláciu súčasných a budúcich nebezpečenstiev; rozvíjať existujúce monitorovacie strediská a vymieňať si osvedčené postupy monitorovania v súvislosti so spoločným protokolom a poskytovať nástroje na podporu rozhodovania na predchádzanie prírodným pobrežným rizikám.

Projekt Ready Together (2019 – 2022) posilňuje regionálnu spoluprácu prostredníctvom posilnenej koordinácie, združovania zdrojov a kolektívnej podpory kultúry rizík s cieľom riešiť hlavné výzvy prírodných nebezpečenstiev a zmeny klímy v Karibiku. Projekt podporuje komplexný, inkluzívny a participatívny prístup s cieľom zabezpečiť účinnú reakciu na potreby najzraniteľnejšieho obyvateľstva vystaveného prírodným nebezpečenstvám a účinkom zmeny klímy.

Pokiaľ ide o oblasť Indického oceánu, z operačného programu na roky 2007 – 2013 sa poskytli finančné prostriedky regionálnemu mechanizmu civilnej ochrany v rámci prioritnej osi 1 „Udržateľný rozvoj“. Podporila najmä francúzsky Červený kríž na Réunione, aby vypracoval program regionálnej spolupráce na riadenie rizika katastrof v juhozápadnom Indickom oceáne, ako aj následný akčný plán.

Inšpirujúce prípady použitia platformy Climate-ADAPT
Zistite, ako poznatky zobrazené na tejto stránke inšpirovali aktérov pracujúcich na rôznych úrovniach riadenia k vývoju riešení šitých na mieru v rôznych politických a praktických kontextoch.

• Generálne riaditeľstvo EÚ pre výskum a inováciu: Využitie platformy Climate-ADAPT na nájdenie najnovších vedeckých poznatkov o adaptácii na účely stanovenia programu financovania výskumu a inovácií EÚ
• Karpaty: Využívanie informácií o jednotlivých krajinách z platformy Climate-ADAPT na vytvorenie stránky Karpatského nadnárodného regiónu a na prispievanie k medzinárodným adaptačným politikám
• Pyrenejské observatórium pre zmenu klímy: Využitie stránok o nadnárodných regiónoch z platformy Climate-ADAPT na vypracovanie cezhraničnej adaptačnej stratégie v Pyrenejach