Stredomorie (Euro-Med)

Krajiny regiónu

Oblasť spolupráce stredomorského regiónu zahŕňa krajiny zo severného pobrežia Stredozemného mora. Oblasť spolupráce programu Interreg EURO-MED (2021 – 2027) zahŕňa celú oblasť predchádzajúceho programu (južné časti Portugalska, Španielska a Francúzska, takmer celé územie Talianska a celé rozšírenie Slovinska, Chorvátska, Grécka, Malty, Cypru, Albánska, Bosny a Hercegoviny a Čiernej Hory). S ďalšími dvoma krajinami (Bulharsko a Severomacedónska republika) dosahuje po prvýkrát po dvoch predchádzajúcich programových obdobiach aj pobrežnú oblasť Čierneho mora. Zahrnuté sú aj ďalšie regióny zo Španielska (Extremadura, Castilla-La Mancha a Comunidad de Madrid). V dôsledku brexitu Gibraltár (Spojené kráľovstvo)*, ktorý sa zúčastnil na dvoch predchádzajúcich programových obdobiach, už nie je súčasťou nadnárodnej oblasti programu. Mapa, v ktorej sa porovnávajú staré a nové hranice, je k dispozícii tu.

* Od nadobudnutia platnosti dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva 1. februára 2020 sa obsah Spojeného kráľovstva na tomto webovom sídle už nebude aktualizovať.

Politický rámec

1. Program nadnárodnej spolupráce

Hlavným cieľom euro-stredozemského programu Interreg na roky 2021 – 2027, ktorý Európska komisia prijala 22. júna 2022, je prispieť k „prechodu na klimaticky neutrálnu a odolnú spoločnosť: boj proti globálnym zmenám, ktoré majú vplyv na zdroje v Stredozemí, a zároveň zabezpečenie udržateľného rastu a blahobytu jeho občanov“. Bol prijatý strategický prístup založený na štyroch operačných misiách.

Úloha 1: posilnenie inovatívneho a udržateľného hospodárstva
Úloha 2: ochrana, obnova a zveľaďovanie nášho životného prostredia a prírodného dedičstva
Úloha 3: podpora zelených obytných plôch
Poslanie 4: posilnenie udržateľného cestovného ruchu

V programe sa stanovujú tri priority:

Priorita 1: Inteligentnejšie Stredozemie
Priorita 2: Ekologickejšie Stredozemie
Priorita 3: Lepšia správa vecí verejných v Stredozemí

Zmena klímy sa považuje za jednu z hlavných výziev regiónu. Osobitne sa rieši v rámci priority 2 Ekologickejšie Stredozemie, ktorá podporuje ekologickejší životný priestor zlepšením riadenia prírodných zdrojov a predchádzaním rizikám a ich zmierňovaním. Očakáva sa, že akcie zamerané na adaptáciu na zmenu klímy podporované programom prispejú k operačným misiám 2, 3 a 4.

V rámci programu Interreg Euro-Med sa podporujú synergie a spolupráca s existujúcimi nadnárodnými systémami vytvárania sietí, ako sú makroregionálne stratégie, ktoré sú relevantné pre región (EUSAIR, EUSALP). Program teda podporuje koordináciu zainteresovaných strán a nadnárodnú výmenu osvedčených postupov.

Predchádzajúci program INTERREG V B MED na roky 2014 – 2020 bol zameraný na podporu udržateľného rastu v oblasti Stredozemia prostredníctvom podpory inovačných koncepcií a postupov (technológie, správa vecí verejných, inovačné služby). Takisto podnietila udržateľné využívanie prírodných a kultúrnych zdrojov a podporila sociálnu integráciu prostredníctvom prístupu integrovanej a územne založenej spolupráce. Adaptácia na zmenu klímy bola viac-menej priamo pokrytá projektmi financovanými v rámci prioritnej osi 2 (na podporu nízkouhlíkových stratégií a energetickej efektívnosti) a prioritnej osi 3 (ochrana a podpora prírodných a kultúrnych zdrojov v Stredozemí).

2. Makroregionálne stratégie

Časti stredozemského regiónu sa prekrývajú s geografickým rozsahom pôsobnosti dvoch makroregionálnych stratégií EÚ: najrelevantnejšou pre Stredozemie je EUSAIR v regióne Jadranského a Iónskeho mora; a v menšej miere EUSALP, ktorá zahŕňa francúzske Alpy Maritimes, severné regióny Talianska a Slovinska.

3. Medzinárodné dohovory a iné iniciatívy spolupráce

Región INTERREG MED zahŕňa európske časti celého stredomorského územia, na ktoré sa vzťahuje Barcelonský dohovor a Stredozemský akčný plán UNEP (UNEP-MAP). Dohovor je platforma regionálnej spolupráce, ktorá koordinuje činnosti zamerané na ochranu morského prostredia prostredníctvom regionálneho prístupu. Zmluvné strany Barcelonského dohovoru sa prostredníctvom UNEP-MAP snažia riešiť výzvy spojené s ochranou morského a pobrežného životného prostredia a zároveň podporovať regionálne a národné plány na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja.

Stratégia UNEP-MAP pre Stredozemie pre udržateľný rozvoj (MSSD2016 – 2025)bola prijatá v roku 2016. Táto stratégia poskytuje strategický politický rámec na zabezpečenie udržateľnej budúcnosti pre región Stredozemia v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja. Stratégia sa zameriava na prierezové ciele, ktoré spočívajú na rozhraní medzi životným prostredím a rozvojom. „Riešenie zmeny klímy ako prioritná otázka pre Stredozemie“ je jedným z cieľov MSSD na roky 2016 – 2025. Adaptácia na zmenu klímy je zahrnutá do veľkého počtu opatrení, ktoré sú súčasťou štyroch strategických smerovaní súvisiacich s týmto cieľom. MedECC (Stredozemskí experti na zmenu klímy a životného prostredia) je hlavnou iniciatívou vypracovanou v rámci MSSD. Ide o otvorenú a nezávislú medzinárodnú sieť vedeckých odborníkov, ktorá poskytuje podporu subjektom s rozhodovacou právomocou a verejnosti na základe aktuálnych spoľahlivých vedeckých informácií. Cieľom MedECC je preklenúť priepasť medzi vedcami a tvorcami politík. Jeho cieľom je tiež prispieť k zlepšeniu politík na všetkých úrovniach podporou rozhodovania presnými a dostupnými informáciami o súčasných a budúcich vplyvoch zmeny klímy a životného prostredia v Stredozemí. Sieť vypracovala prvú hodnotiacu správu o Stredozemí (MAR 1)o zmene klímy a životnom prostredí v oblasti Stredozemného mora, v ktorej sa analyzuje súčasná situácia a riziká do budúcnosti.

Integrovaný manažment pobrežnej zóny (ICM) je uznávaným nástrojom na riešenie súčasných a dlhodobých výziev v pobrežných oblastiach vrátane zmeny klímy a jej vplyvov. Protokol o integrovanom riadení pobrežných zón (protokol ICZM) k Barcelonskému dohovoru bol vypracovaný v roku 2008, Európska rada ho ratifikovala v roku 2010 a nadobudol platnosť v roku 2011. Poskytuje zmluvným stranám spoločný rámec na podporu a vykonávanie integrovaného riadenia pobrežných zón. V roku 2019 zmluvné strany prijali spoločný regionálny rámec pre integrované riadenie pobrežných zón. Medzi jeho ciele patrí „riešenie prírodných nebezpečenstiev a účinkov prírodných katastrof, najmä pobrežnej erózie a zmeny klímy“.

Centrum regionálnej činnosti UNEP/MAP v rámci programu prioritných opatrení (PAP/RAC) poskytuje podporu na vykonávanie protokolu IMPZ pre Stredozemie a MSSD. Zohľadňuje sa v ňom aj adaptácia na zmenu klímy. Platforma ICZM je interaktívny online priestor. Je navrhnutý ako multidisciplinárna „banka“ informácií, dokumentácie a osvedčených postupov týkajúcich sa integrovaného riadenia pobrežných zón v Stredozemí (a inde), ako aj miesto na vytváranie sietí a výmenu. Je hostiteľom pracovného priestoru námorného priestorového plánovania, ktorý podporuje plánovačov regiónov pri rozvoji námorného priestorového plánovania, pričom zohľadňuje aj výzvy súvisiace so zmenou klímy (nástrojna plánovanie opatrení v oblasti klímy).

Nadnárodná spolupráca v oblasti adaptácie na zmenu klímy v regióne sa podporuje aj prostredníctvom týchto iniciatív:

Únia pre Stredozemie je mnohostranné partnerstvo vytvorené v roku 2008. Pozostáva zo všetkých stredozemských krajín Európskej únie a 15 ďalších stredozemských partnerských krajín. Cieľom Únie pre Stredozemie je pôsobiť ako jedinečná platforma na uľahčenie a podporu regionálneho dialógu a spolupráce, ako aj konkrétnych projektov a iniciatív v oblasti energetiky a klímy. V roku 2014 Únia pre Stredozemie zriadila „expertnú skupinu pre zmenu klímy“ na podporu výmeny informácií a najlepších postupov v celom stredozemskom regióne, ako aj na podporu rozvoja konkrétnych projektov a iniciatív.

Námorná iniciatíva WESTMED zahŕňa 10 krajín zo severnej a južnej strany západnej časti Stredozemného mora (Alžírsko, Francúzsko, Taliansko, Líbya, Malta, Mauritánia, Maroko, Portugalsko, Španielsko a Tunisko). V iniciatíve, ktorú prijala Európska komisia a schválila Rada EÚ, sa určujú tri hlavné ciele: (1) bezpečnejší a spoľahlivejší námorný priestor; 2. inteligentné a odolné modré hospodárstvo; 3) Lepšia správa morí. Adaptácia na zmenu klímy sa spomína v rámci druhého cieľa. Týka sa vývoja prispôsobených riešení a nových technológií na využívanie energie z obnoviteľných morských zdrojov, na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, ako aj na podporu energetickej efektívnosti a adaptácie na zmenu klímy v pobrežných mestách. V roku 2018 sa signatári iniciatívy dohodli na pláne rozvoja udržateľného modrého hospodárstva v čiastkovej oblasti západného Stredozemia. Tento plán by mal zabezpečiť zachovanie služieb poskytovaných stredozemským ekosystémom. V rámci priority plánu „Biodiverzita a ochrana a obnova morských biotopov“ sa členské štáty iniciatívy dohodli na prijatí opatrení na riešenie erózie pobrežia a degradácie biotopov. Cieľom týchto opatrení je dosiahnuť „dobrý ekologický stav“ morského prostredia v Stredozemnom mori a zlepšiť odolnosť pobrežných oblastí voči zmene klímy. Bolonská charta je politickou iniciatívou zameranou na posilnenie úlohy pobrežných regionálnych správ v kontexte európskych politík a iniciatív na úrovni Stredozemia, ktoré sa týkajú: ochrana pobrežia, integrované riadenie a adaptácia na zmenu klímy. V charte sa podporuje aj iniciatíva týkajúca sa makroprojektov, ktorá je podrobne opísaná v spoločnom akčnom pláne.

Centrum pre integráciu Stredozemia (CMI)je iniciatíva viacerých partnerov, ktorá spája krajiny zo severnej a južnej strany regiónu. Rozvojové agentúry, vlády, miestne orgány a občianska spoločnosť z celého Stredozemia sa stretávajú, aby si vymieňali nápady, diskutovali o verejných politikách a identifikovali regionálne riešenia regionálnych výziev v Stredozemí. V rámci druhého tematického piliera na obdobie 2019 – 2021 (odolnosť: zmierňovanie vonkajších otrasov a adaptácia na ne, najmä zmena klímy a reakcia na účinky konfliktov), CMI spustila „Program územnej odolnosti proti zmene klímy“ s multipriestorovým a multisektorovým prístupom.

4. Adaptačné stratégie a plány

v rámci nadnárodnej spolupráce INTERREG alebo iných foriem spolupráce neboli pre oblasť Stredozemia vypracované adaptačné stratégie a plány. V roku 2016 sa však na^19. zasadnutí zmluvných strán (COP 19) Barcelonského dohovoru schválilregionálny rámec pre adaptáciu na zmenu klímy pre stredomorské morské a pobrežné oblasti. Cieľom dokumentu je vybudovať spoločný regionálny strategický prístup na zvýšenie odolnosti proti zmene klímy a adaptačnej kapacity.

Príklady projektov financovaných v období 2014 – 2020.

Príklady projektov financovaných z programu MED na roky 2014 – 2020 sú uvedené ďalej.

Vzhľadom na to, že chránené morské oblasti (chránené morské oblasti) môžu zohrávať dôležitú úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy a adaptácii na ňu, dva projekty podporili chránené morské oblasti v Stredozemí s cieľom prispôsobiť sa prebiehajúcim účinkom zmeny klímy v Stredozemnom mori a zmierniť ich: MPA-ADAPT (Usmerňovanie stredozemských chránených morských oblastí počas éry zmeny klímy: budovanie adaptácie na odolnosť, 2016 – 2019) a tieto projekty MPA-ENGAGE (Zapojenie kľúčových aktérov Stredozemia do ekosystémového prístupu k riadeniu chránených morských oblastí s cieľom čeliť zmene klímy, 2019 – 2022) V rámci projektov MPA Engage a MPA-ADAPT sa vypracovali monitorovacie protokoly a podporilo sa ich využívanie v každej MPA v Stredozemí. Prostredníctvom týchto dvoch projektov sa po prvýkrát vypracovali plány adaptácie na zmenu klímy vo vybraných chránených morských oblastiach Stredozemného mora.

V rámci projektu POSBEMED (2016 – 2018) sa uznala úloha zvyškov Posidonia Oceanica (zvädnuté listy, vlákna a odnože, ktoré pravidelne uviaznu a uviaznu na pláži) pri zvyšovaní celkovej odolnosti pobrežia voči prírodným účinkom a účinkom zmeny klímy. Projektom sa dosiahol významný pokrok smerom k udržateľnejšiemu prístupu k riadeniu systémov plážových dún Posidonia. Konečným výsledkom bola komplexná stratégia pre stredomorský región „Správa a riadenie systémov plážových dún Posidonia“, ktorá bola zameraná na všetky príslušné zainteresované strany pre rozhodovacie procesy v pobrežnom prostredí Posidonia.

Program UNEP-MAP podporuje aj poznatky a postupy súvisiace s posudzovaním vplyvu zmeny klímy a adaptáciou na ňu v stredozemskom regióne (a najmä vo vzťahu ku krajinám mimo EÚ). Zahŕňajú rôzne projekty v rámci programu MedProgramme financovaného z GEF a niekoľko adaptačných činností, ktoré vykonávajú rôzne regionálne centrá činnosti UNEP/MAP. Dobrým príkladom činností UNEP-MAP v oblasti vytvárania a výmeny poznatkov je projekt ClimVar & ICZM (Integrácia premenlivosti klímy a zmeny do národných stratégií na vykonávanie protokolu ICZM v Stredozemí) (2012 – 2015).

Ďalšie projekty boli financované v rámci programu BalkanMed na roky 2014 – 2020. Pokryla veľkú geografickú oblasť, ktorú čiastočne zahŕňa stredomorský nadnárodný región na roky 2021 – 2027. Niektoré príklady sú uvedené nižšie.

Do projektu BeRTISS (BalkanMed real time severe weather service) (2017 – 2019) boli zapojení partneri z troch krajín (Grécko, Cyprus a Bulharsko). Jeho cieľom bolo vytvoriť pilotnú nadnárodnú meteorologickú službu na zvýšenie bezpečnosti, kvality života a ochrany životného prostredia v balkánsko-stredozemskom regióne. Na včasné varovanie sa zameriava aj projekt DISARM (Drought and fire ObServatory and eArly waRning systeM) (2017 – 2019), do ktorého boli zapojení partneri z tých istých krajín. Prispieva k BeRTISS, ale zameriava sa na rôzne vplyvy súvisiace s klímou (sucho a lesné požiare).

Udalosti súvisiace s prírodnými požiarmi sa považujú za jedno z najdôležitejších rizík v regióne. Na ich včasné odhalenie sa zameriava aj projekt SFEDA (Systém monitorovania lesov na včasné odhalenie a posúdenie požiarov v oblasti Balkan-Med) (2017 – 2019).

Partneri zastupujúci všetky štyri pobrežné balkánske a stredomorské krajiny (Grécko, Cyprus, Albánsko a Severomacedónska republika) prispeli k projektu HERMES (A Harmonised fRamework to Mitigate coastal EroSion promoting ICZM protocol implementation) (2017 – 2019). HERMES na základe predchádzajúcich projektov vypracoval spoločný rámec na zmiernenie erózie pobrežia a obnovu pláží. Dosiahlo sa to zavedením uceleného súboru štúdií, spoločným využívaním už vyvinutých technických nástrojov a navrhovaním spoločných politických nástrojov.

Inšpirujúce prípady použitia platformy Climate-ADAPT
Zistite, ako poznatky zobrazené na tejto stránke inšpirovali aktérov pracujúcich na rôznych úrovniach riadenia k vývoju riešení šitých na mieru v rôznych politických a praktických kontextoch.