Oblasť Stredozemného mora (NEXT)

Krajiny regiónu

Alžírsko, Cyprus, Egypt, Francúzsko, Grécko, Izrael, Taliansko, Libanon, Jordánsko, Malta, Palestína, Portugalsko, Španielsko, Tunisko a Turecko .

Politický rámec

1.     Program nadnárodnej spolupráce

Rámec spolupráce programu Interreg NEXT pre oblasť Stredozemného mora (NEXT MED) , schválený v roku 2023 vychádza z rozvoja stratégie Interreg-Med s cieľom zahrnúť krajiny mimo EÚ na všetkých brehoch Stredozemného mora.

Dopĺňa a rozširuje tak prístup programu Interreg MED na roky 2014 – 2020, ktorý zostane kľúčovým pilierom spolupráce EÚ v tomto makroregióne prostredníctvom nadväzujúceho programu Interreg EURO MED (2021 – 2027). Vychádza aj zo širších programov cezhraničnej spolupráce ENPI CBC MED (2007 – 2013 a 2014 – 2020) pre oblasť MED.

V rámci politiky súdržnosti Európskej únie bude program Interreg NEXT MED podporovať euro-stredozemskú spoluprácu medzi regiónmi a krajinami v tejto oblasti do konca roka 2027. NEXT MED patrí do oblasti B „Nadnárodná spolupráca“ v rámci vonkajšieho rozmeru programu Interreg. „Cieľom programu Interreg NEXT MED je prispievať k inteligentnému, udržateľnému a spravodlivému rozvoju pre všetkých v celej oblasti Stredozemia podporou vyváženej, dlhodobej a rozsiahlej spolupráce a viacúrovňového riadenia. Poslaním programu je financovať projekty spolupráce, ktoré sa zaoberajú spoločnými sociálno-ekonomickými a environmentálnymi výzvami a výzvami v oblasti správy vecí verejných na úrovni Stredozemia, ako je zavádzanie pokročilých technológií, konkurencieschopnosť MSP a tvorba pracovných miest, energetická efektívnosť, udržateľné hospodárenie s vodami, adaptácia na zmenu klímy, prechod na obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, vzdelávanie a odborná príprava a zdravotná starostlivosť (webové sídlo EniCBC MED).

Program NEXT MED zahŕňa tieto štyri priority:

• Priorita 1: konkurencieschopnejšie a inteligentnejšie Stredozemie,
• Priorita 2: ekologickejšie, nízkouhlíkové a odolné Stredozemie,
• Priorita 3: sociálnejšie a inkluzívnejšie Stredozemie,
• Priorita 4: Lepšia správa spolupráce pre Stredozemie.

Priorita 2 „Ekologickejšie, nízkouhlíkové a odolné Stredozemie“ programu NEXT MED sa zameriava na politiky v oblasti klímy a životného prostredia. Na túto prioritu je vyčlenených 42 % rozpočtu programu (96,9 miliardy EUR). Spomedzi osobitných cieľov tejto priority sú pre adaptáciu relevantné druhý a tretí cieľ:

• Podpora energetickej efektívnosti a znižovanie emisií skleníkových plynov
• Podpora adaptácie na zmenu klímy a prevencie rizika katastrof, odolnosti pri zohľadnení ekosystémových prístupov
• Podpora prístupu k vode a udržateľného hospodárenia s vodou
• Podpora prechodu na obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje.

V tejto súvislosti bude program podporovať nadnárodnú spoluprácu s cieľom zvýšiť informovanosť o vplyvoch zmeny klímy na životné prostredie, hospodárstvo a spoločnosť. Očakáva sa, že opatreniami sa vytvorí priaznivé prostredie pre správne a rozhodovacie orgány so zlepšenou adaptáciou na zmenu klímy, znižovaním rizika katastrof a zvýšenou odolnosťou v rámci viacúrovňového a viacodvetvového riadenia.

2.     Makroregionálne stratégie

Zo širokej stredozemskej perspektívy je skupina stredozemských krajín (Chorvátsko, Slovinsko, Albánsko, , Čierna Hora, Grécko, Taliansko, ktoré sú tiež súčasťou oblasti Stredozemného mora) zahrnutá do stratégie EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR), ktorá sa vzťahuje na celú oblasť spolupráce ADRION. Viac informácií o EUSAIR nájdete na webovej stránke regiónu Jadranského a Iónskeho mora.

3.     Medzinárodné dohovory a iné iniciatívy spolupráce

Na úrovni Stredozemného mora sa spolupráca v oblasti ochrany životného prostredia (vrátane adaptácie na zmenu klímy) na nadnárodnej úrovni formalizuje v rámci Barcelonského dohovoru a súvisiacich protokolov.

Širokým fórom medzinárodnej spolupráce v tomto regióne je Únia pre Stredozemie, široká medzivládna euro-stredozemská organizácia, ktorá združuje všetky krajiny Európskej únie a 16 krajín južného a východného Stredozemia.

Podobne iniciatíva WESTMED zahŕňa spoluprácu v oblasti udržateľného modrého rastu medzi krajinami v oblasti západného Stredozemia z južných brehov (Alžírsko, Mauritánia, Maroko, Malta, Tunisko) a severných brehov (Taliansko, Španielsko, Francúzsko).

S cieľom oživiť a posilniť strategické partnerstvo medzi Európskou úniou a jej partnermi z južného susedstva sa v novom programe pre Stredozemie, ktorý sa začal v roku 2021, navrhuje spojiť sily na celom pobreží Stredozemného mora v boji proti zmene klímy a urýchliť súbežnú zelenú a digitálnu transformáciu. Zameriava sa na päť oblastí politiky: i) ľudský rozvoj, dobrá správa vecí verejných a právny štát; ii) odolnosť, prosperita a digitálna transformácia; iii) mier a bezpečnosť; iv) migrácia a mobilita a v) zelená transformácia. Plán je podporený osobitným hospodárskym investičným plánom pre južných susedov (až do výšky 7 miliárd EUR na obdobie 2021 – 2027) zameraným na zlepšenie životných podmienok a spravodlivú obnovu po pandémii COVID-19. Pokiaľ ide o opatrenia v oblasti zmeny klímy a adaptáciu na ňu, program má konkrétne ciele v oblasti boja proti zmene klímy a ochrany vodných zdrojov. Viac informácií o iniciatívach spolupráce možno nájsť na stránke pre oblasť Stredozemia a na stránke pre región Jadranského a Iónskeho mora.

4.      Adaptačné stratégie a plány

Na úrovni Stredozemia neboli vydané žiadne adaptačné stratégie a plány. Konkrétne v rámci nadnárodnej spolupráce INTERREG alebo iných foriem spolupráce neboli pre oblasť Stredozemia vypracované adaptačné stratégie a plány. V roku 2016 sa však na 19. zasadnutí zmluvných strán (COP 19) Barcelonského dohovoru schválil „regionálny rámec pre adaptáciu na zmenu klímy v stredomorských morských a pobrežných oblastiach“. Cieľom dokumentu je vybudovať spoločný regionálny strategický prístup na zvýšenie odolnosti proti zmene klímy a adaptačnej kapacity.

Okrem toho sa v niektorých strategických bodoch zahrnutých do programového dokumentu Interreg NEXT-MED určujú tieto kľúčové priority pre adaptáciu v oblasti NEXT MED:

• zlepšiť chápanie viacvrstvových a komplikovane prepojených vplyvov zmeny klímy namiesto toho, aby sa chápali ako súbor nezávislých odvetvových otázok;
• rozvíjať spoluprácu medzi krajinami, pokiaľ ide o medzinárodne koordinované reakcie na hrozby, ktoré predstavuje zmena klímy – keďže pandémia COVID-19 poukázala na neprimeranosť nekoordinovaných vnútroštátnych opatrení voči globálnym hrozbám.
• zlepšiť reakčnú kapacitu agentúr pre prevenciu rizík v oblasti civilnej ochrany a reakcie na katastrofy: „Je potrebné zvýšiť spoluprácu a kapacitu prostredníctvom pilotných a demonštračných postupov pre spoločné zavádzanie, poskytnúť dôkaz o koncepcii a posilniť inovácie“.
• doplniť prístup reakcie na katastrofy nákladovo efektívnejšími stratégiami, ako sú prípravné akcie, ako sú ekosystémové prístupy a preventívne plánovanie.

Ten istý dokument sa osobitne zameriava na vodu, pričom poukazuje na potrebu zlepšiť kvalitu, odolnosť a hospodárenie s vodou, ktorá je kľúčovým zdrojom v tejto oblasti a je náchylná na nedostatok vody v dôsledku zmeny klímy. V dokumente sa vyzýva najmä na politické opatrenia zamerané na prenos príslušných technológií a ich prispôsobenie miestnym potrebám a na zvýšenie ich využívania príslušnými technológiami prostredníctvom pilotných projektov s cieľom „preukázať ich technické, finančné a environmentálne prínosy“. Vyzýva tiež na vytvorenie rámca na stanovenie správnych stimulov a vykonávanie primeraných predpisov a monitorovacích systémov s využitím inteligentného merania a stanovovania cien vody bez toho, aby to bolo v rozpore s miestnymi politikami a regulačnými rámcami. 

Doteraz sa neprijali žiadne konkrétne opatrenia na dosiahnutie konkrétnych cieľov v oblasti adaptácie. Širšie akcie v oblasti vodných zdrojov sa však uskutočnili prostredníctvom projektov financovaných v rámci programu ENI CBC MED (pozri nasledujúci oddiel).

Príklady projektov programu ENI CBC MED financovaných v období 2014 – 2020

Nové projekty v rámci programu Interreg Next-MED sa stále vyvíjajú, ale v rámci predchádzajúceho programu sa financujú relevantné projekty, konkrétne ENI CBC MED. Tieto projekty sa zameriavajú najmä na inteligentné a nekonvenčné využívanie obmedzených vodných zdrojov. 

MEDISS (Stredozemský integrovaný systém zásobovania vodou, 2019 – 2023). Krajiny: Palestína, Taliansko, Jordánsko, Tunisko; Projekt programu ENI CBC MED.

MEDISS testuje inovatívne riešenia v oblasti využívania upravenej odpadovej vody a odsoľovania brakickej vody. Osobitné iniciatívy na zvyšovanie informovanosti koncových používateľov môžu spochybniť ich neochotu k nekonvenčným vodným zdrojom a vyškoliť ich o najlepších poľnohospodárskych postupoch. Z dlhodobého hľadiska sa očakáva, že projekt prispeje k zníženiu stresu na sladkú vodu, ako aj nákladov na zásobovanie vodou a zároveň zvýši produktivitu a diverzifikáciu plodín, a tým aj potravinovú bezpečnosť a príjem poľnohospodárov. 

MEDWAYCAP (The MEDiterranean pathwayway for innovation CAPitalisation towards an urban-rural integrated development of non-conventional water resources, 2021 – 2023), Krajiny: Grécko, Taliansko, Egypt, Malta, Palestína, Tunisko, Jordánsko.

Program MEDWAYCAP podporuje spoluprácu založenú na výzvach a nepretržitý cezhraničný dialóg podporený zvyšovaním informovanosti verejných orgánov a tvorcov politík na regionálnej/vnútroštátnej úrovni, budovaním kapacít, ľahkým prístupom k informáciám a využívaním nástrojov na vzájomné učenie v oblasti nekonvenčných vodných zdrojov (NCWR). Cieľom je prispieť k zmierneniu miestnych kríz v oblasti vody tým, že sa poskytnú najmodernejšie poznatky o technikách, riadení, plánovaní a zručnostiach NCWR na opätovné použitie na územnej úrovni na domáce a poľnohospodárske účely.

MENAWARA (Nekonvenčné opätovné využívanie vody v poľnohospodárstve v krajinách Stredozemia, 2019 – 2023). Krajiny: Taliansko, Palestína, Jordánsko, Tunisko, Španielsko.

MENAWARA hľadá riešenia na zvýšenie vodných zdrojov recykláciou kanalizácie a odpadových vôd, zachytávaním strát vody, racionalizáciou postupov využívania vody a navrhovaním modelov riadenia v súlade s národnými a medzinárodnými plánmi. Cieľom projektu je zlepšiť prístup k vode čistením odpadových vôd, ktoré sa majú opätovne použiť ako doplnkové zavlažovanie, a posilniť kapacitu vládnych inštitúcií, neštátnych subjektov pôsobiacich v tomto odvetví, technikov a poľnohospodárov.

NAWAMED (Prírodné riešenia pre opätovné využívanie vody v domácnostiach v Stredozemí; 2019 – 2023) Krajiny: Taliansko, Tunisko, Jordánsko, Malta, Libanon.

Využívanie vody v domácnostiach na obyvateľa možno drasticky znížiť využívaním nekonvenčných vodných zdrojov (NCW) na iné ako pitné účely. Sivá voda (a dažďová voda, ak je k dispozícii) sa môže opätovne použiť na splachovanie a zavlažovanie WC, ale vyžaduje si zavedenie decentralizovaných systémov čistenia, ktoré slúžia jednej alebo niekoľkým budovám. NAWAMED sa zameriava na zmenu postupov mestského vodného hospodárstva prostredníctvom inovatívnych, udržateľných a nízkonákladových technológií čistenia. Mali by sa uplatňovať decentralizovaným spôsobom s cieľom nahradiť používanie pitnej vody dobrou kvalitou čistej vody.

PROSIM (Podpora udržateľného riadenia zavlažovania a nekonvenčného využívania vody v Stredozemí, 2019 – 2023). Krajiny: Taliansko, Jordánsko, Libanon, Tunisko, Španielsko.

Program PROSIM sa zameriava na dopyt po vode a jej ponuku na zavlažovanie a zaoberá sa otázkami vody typickými pre oblasť Stredozemia, ako sú straty vody, obmedzená inštitucionálna kapacita na presadzovanie účinných plánov hospodárenia s vodou a nedostatočná informovanosť o moderných riešeniach na úrovni poľnohospodárskych podnikov. Očakáva sa, že projekt prinesie inovatívne riešenia, ktoré kombinujú efektívnosť využívania vody a NCW. Mal by tiež pomôcť pri budovaní miestnych kapacít na prijatie a rozšírenie týchto riešení a pri rozvoji cezhraničného budovania kapacít, ako aj plánov a plánov na zlepšenie hospodárenia s vodami.

Inšpirujúce prípady použitia platformy Climate-ADAPT
Zistite, ako poznatky zobrazené na tejto stránke inšpirovali aktérov pracujúcich na rôznych úrovniach riadenia k vývoju riešení šitých na mieru v rôznych politických a praktických kontextoch.

• Generálne riaditeľstvo EÚ pre výskum a inováciu: Využitie platformy Climate-ADAPT na nájdenie najnovších vedeckých poznatkov o adaptácii na účely stanovenia programu financovania výskumu a inovácií EÚ
• Karpaty: Využívanie informácií o jednotlivých krajinách z platformy Climate-ADAPT na vytvorenie stránky Karpatského nadnárodného regiónu a na prispievanie k medzinárodným adaptačným politikám
• Pyrenejské observatórium pre zmenu klímy: Využitie stránok o nadnárodných regiónoch z platformy Climate-ADAPT na vypracovanie cezhraničnej adaptačnej stratégie v Pyrenejach