Oblasť Stredozemného mora (NEXT)

Krajiny regiónu

Alžírsko, Cyprus, Egypt, Francúzsko, Grécko, Izrael, Taliansko, Libanon, Jordánsko, Malta, Palestína, Portugalsko, Španielsko, Tunisko a Turecko.

Politický rámec

1.     Program nadnárodnej spolupráce

Rámec spolupráce programu Interreg NEXT pre oblasť Stredozemného mora (NEXT MED), ktorý bol schválený v roku 2023, vychádza z rozvoja stratégie Interreg-Med s cieľom zahrnúť krajiny mimo EÚ na všetkých brehoch Stredozemného mora.

Dopĺňa a rozširuje tak prístup programu Interreg MED na roky 2014 – 2020, ktorý zostane kľúčovým pilierom spolupráce EÚ v tomto makroregióne prostredníctvom nadväzujúceho programu Interreg EURO MED (2021 – 2027). Vychádza aj zo širších programov cezhraničnej spolupráce ENPI CBC MED (2007 – 2013 a 2014 – 2020) pre oblasť MED.

V rámci politiky súdržnosti Európskej únie bude program Interreg NEXT MED podporovať euro-stredozemskú spoluprácu medzi regiónmi a krajinami v tejto oblasti do konca roka 2027. NEXT MED patrí do oblasti B „Nadnárodná spolupráca“ v rámci vonkajšieho rozmeru programu Interreg. „Cieľom programu Interreg NEXT MED je prispievať k inteligentnému, udržateľnému a spravodlivému rozvoju pre všetkých v celej oblasti Stredozemia podporou vyváženej, dlhodobej a rozsiahlej spolupráce a viacúrovňového riadenia. Poslaním programu je financovať projekty spolupráce, ktoré sa zaoberajú spoločnými sociálno-ekonomickými a environmentálnymi výzvami a výzvami v oblasti správy vecí verejných na úrovni Stredozemia, ako je zavádzanie pokročilých technológií, konkurencieschopnosť MSP a tvorba pracovných miest, energetická efektívnosť, udržateľné hospodárenie s vodami, adaptácia na zmenu klímy, prechod na obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje, vzdelávanie a odborná príprava a zdravotná starostlivosť (webové sídlo EniCBC MED).

Program NEXT MED zahŕňa tieto štyri priority:

• Priorita 1: konkurencieschopnejšie a inteligentnejšie Stredozemie,
• Priorita 2: ekologickejšie, nízkouhlíkové a odolné Stredozemie,
• Priorita 3: sociálnejšie a inkluzívnejšie Stredozemie,
• Priorita 4: Lepšia správa spolupráce pre Stredozemie.

Priorita 2 „Ekologickejšie, nízkouhlíkové a odolné Stredozemie“ programu NEXT MED sa zameriava na politiky v oblasti klímy a životného prostredia. Na túto prioritu je vyčlenených 42 % rozpočtu programu (96,9 miliardy EUR). Spomedzi osobitných cieľov tejto priority sú pre adaptáciu relevantné druhý a tretí cieľ:

• Podpora energetickej efektívnosti a znižovanie emisií skleníkových plynov
• Podpora adaptácie na zmenu klímy a prevencie rizika katastrof, odolnosti pri zohľadnení ekosystémových prístupov
• Podpora prístupu k vode a udržateľného hospodárenia s vodou
• Podpora prechodu na obehové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje.

V tejto súvislosti bude program podporovať nadnárodnú spoluprácu s cieľom zvýšiť informovanosť o vplyvoch zmeny klímy na životné prostredie, hospodárstvo a spoločnosť. Očakáva sa, že opatreniami sa vytvorí priaznivé prostredie pre správne a rozhodovacie orgány so zlepšenou adaptáciou na zmenu klímy, znižovaním rizika katastrof a zvýšenou odolnosťou v rámci viacúrovňového a viacodvetvového riadenia.

2.     Makroregionálne stratégie

Zo širokej stredozemskej perspektívy je skupina stredozemských krajín (Chorvátsko, Slovinsko, Albánsko, Čierna Hora, Grécko, Taliansko, ktoré sú tiež súčasťou oblasti Stredozemného mora) zahrnutá do stratégie EÚ pre región Jadranského a Iónskeho mora (EUSAIR), ktorá sa vzťahuje na celú oblasť spolupráce ADRION. Viac informácií o EUSAIR nájdete na webovej stránke regiónu Jadranského a Iónskeho mora.

3.     Medzinárodné dohovory a iné iniciatívy spolupráce

Na úrovni Stredozemného mora sa spolupráca v oblasti ochrany životného prostredia (vrátane adaptácie na zmenu klímy) na nadnárodnej úrovni formalizuje v rámci Barcelonského dohovoru a súvisiacich protokolov.

Širokým fórom medzinárodnej spolupráce v tomto regióne je Únia pre Stredozemie, široká medzivládna euro-stredozemská organizácia, ktorá združuje všetky krajiny Európskej únie a 16 krajín južného a východného Stredozemia.

Podobne iniciatíva WESTMED zahŕňa spoluprácu v oblasti udržateľného modrého rastu medzi krajinami v oblasti západného Stredozemia z južných brehov (Alžírsko, Mauritánia, Maroko, Malta, Tunisko) a severných brehov (Taliansko, Španielsko, Francúzsko).

S cieľom oživiť a posilniť strategické partnerstvo medzi Európskou úniou a jej partnermi z južného susedstva sa vnovom programe pre Stredozemie, ktorý sa začal v roku 2021, navrhuje spojiť sily na celom pobreží Stredozemného mora v boji proti zmene klímy a urýchliť súbežnú zelenú a digitálnu transformáciu. Zameriava sa na päť oblastí politiky: i) ľudský rozvoj, dobrá správa vecí verejných a právny štát; ii) odolnosť, prosperita a digitálna transformácia; iii) mier a bezpečnosť; iv) migrácia a mobilita a v) zelená transformácia. Plán je podporený osobitným hospodárskym investičným plánom pre južných susedov (až do výšky 7 miliárd EUR na obdobie 2021 – 2027) zameraným na zlepšenie životných podmienok a spravodlivú obnovu po pandémii COVID-19. Pokiaľ ide o opatrenia v oblasti zmeny klímy a adaptáciu na ňu, program má konkrétne ciele v oblasti boja proti zmene klímy a ochrany vodných zdrojov. Viac informácií o iniciatívach spolupráce možno nájsť na stránke pre oblasť Stredozemia a na stránke pre región Jadranského a Iónskeho mora.

4.      Adaptačné stratégie a plány

Na úrovni Stredozemia neboli vydané žiadne adaptačné stratégie a plány. Konkrétne v rámci nadnárodnej spolupráce INTERREG alebo iných foriem spolupráce neboli pre oblasť Stredozemia vypracované adaptačné stratégie a plány. V roku 2016 sa však na 19. zasadnutí zmluvných strán (COP 19) Barcelonského dohovoru schválil„regionálny rámec pre adaptáciu na zmenu klímy v stredomorských morských a pobrežných oblastiach“. Cieľom dokumentu je vybudovať spoločný regionálny strategický prístup na zvýšenie odolnosti proti zmene klímy a adaptačnej kapacity.

Okrem toho sa v niektorých strategických bodoch zahrnutých do programového dokumentu Interreg NEXT-MED určujú tieto kľúčové priority pre adaptáciu v oblasti NEXT MED:

• zlepšiť chápanie viacvrstvových a komplikovane prepojených vplyvov zmeny klímy namiesto toho, aby sa chápali ako súbor nezávislých odvetvových otázok;
• rozvíjať spoluprácu medzi krajinami, pokiaľ ide o medzinárodne koordinované reakcie na hrozby, ktoré predstavuje zmena klímy – keďže pandémia COVID-19 poukázala na neprimeranosť nekoordinovaných vnútroštátnych opatrení voči globálnym hrozbám.
• zlepšiť reakčnú kapacitu agentúr pre prevenciu rizík v oblasti civilnej ochrany a reakcie na katastrofy: „Je potrebné zvýšiť spoluprácu a kapacitu prostredníctvom pilotných a demonštračných postupov pre spoločné zavádzanie, poskytnúť dôkaz o koncepcii a posilniť inovácie“.
• doplniť prístup reakcie na katastrofy nákladovo efektívnejšími stratégiami, ako sú prípravné akcie, ako sú ekosystémové prístupy a preventívne plánovanie.

Ten istý dokument sa osobitne zameriava na vodu, pričom poukazuje na potrebu zlepšiť kvalitu, odolnosť a hospodárenie s vodou, ktorá je kľúčovým zdrojom v tejto oblasti a je náchylná na nedostatok vody v dôsledku zmeny klímy. V dokumente sa vyzýva najmä na politické opatrenia zamerané na prenos príslušných technológií a ich prispôsobenie miestnym potrebám a na zvýšenie ich využívania príslušnými technológiami prostredníctvom pilotných projektov s cieľom „preukázať ich technické, finančné a environmentálne prínosy“. Vyzýva tiež na vytvorenie rámca na stanovenie správnych stimulov a vykonávanie primeraných predpisov a monitorovacích systémov s využitím inteligentného merania a stanovovania cien vody bez toho, aby to bolo v rozpore s miestnymi politikami a regulačnými rámcami. 

Doteraz sa neprijali žiadne konkrétne opatrenia na dosiahnutie konkrétnych cieľov v oblasti adaptácie. Širšie akcie v oblasti vodných zdrojov sa však uskutočnili prostredníctvom projektov financovaných v rámci programu ENI CBC MED (pozri nasledujúci oddiel).

Príklady projektov programu ENI CBC MED financovaných v období 2014 – 2020

Nové projekty v rámci programu Interreg Next-MED sa stále vyvíjajú, ale v rámci predchádzajúceho programu sa financujú relevantné projekty, konkrétne ENI CBC MED. Tieto projekty sa zameriavajú najmä na inteligentné a nekonvenčné využívanie obmedzených vodných zdrojov. 

MEDISS (Stredozemský integrovaný systém zásobovania vodou, 2019 – 2023). Krajiny: Palestína, Taliansko, Jordánsko, Tunisko; Projekt programu ENI CBC MED.

MEDISS testuje inovatívne riešenia v oblasti využívania upravenej odpadovej vody a odsoľovania brakickej vody. Osobitné iniciatívy na zvyšovanie informovanosti koncových používateľov môžu spochybniť ich neochotu k nekonvenčným vodným zdrojom a vyškoliť ich o najlepších poľnohospodárskych postupoch. Z dlhodobého hľadiska sa očakáva, že projekt prispeje k zníženiu stresu na sladkú vodu, ako aj nákladov na zásobovanie vodou a zároveň zvýši produktivitu a diverzifikáciu plodín, a tým aj potravinovú bezpečnosť a príjem poľnohospodárov. 

MEDWAYCAP (The MEDiterranean pathwayway for innovation CAPitalisation towards an urban-rural integrated development of non-conventional water resources, 2021 – 2023), Krajiny: Grécko, Taliansko, Egypt, Malta, Palestína, Tunisko, Jordánsko.

Program MEDWAYCAP podporuje spoluprácu založenú na výzvach a nepretržitý cezhraničný dialóg podporený zvyšovaním informovanosti verejných orgánov a tvorcov politík na regionálnej/vnútroštátnej úrovni, budovaním kapacít, ľahkým prístupom k informáciám a využívaním nástrojov na vzájomné učenie v oblasti nekonvenčných vodných zdrojov (NCWR). Cieľom je prispieť k zmierneniu miestnych kríz v oblasti vody tým, že sa poskytnú najmodernejšie poznatky o technikách, riadení, plánovaní a zručnostiach NCWR na opätovné použitie na územnej úrovni na domáce a poľnohospodárske účely.

MENAWARA (Nekonvenčné opätovné využívanie vody v poľnohospodárstve v krajinách Stredozemia, 2019 – 2023). Krajiny: Taliansko, Palestína, Jordánsko, Tunisko, Španielsko.

MENAWARA hľadá riešenia na zvýšenie vodných zdrojov recykláciou kanalizácie a odpadových vôd, zachytávaním strát vody, racionalizáciou postupov využívania vody a navrhovaním modelov riadenia v súlade s národnými a medzinárodnými plánmi. Cieľom projektu je zlepšiť prístup k vode čistením odpadových vôd, ktoré sa majú opätovne použiť ako doplnkové zavlažovanie, a posilniť kapacitu vládnych inštitúcií, neštátnych subjektov pôsobiacich v tomto odvetví, technikov a poľnohospodárov.

NAWAMED (Prírodné riešenia pre opätovné využívanie vody v domácnostiach v Stredozemí; 2019 – 2023) Krajiny: Taliansko, Tunisko, Jordánsko, Malta, Libanon.

Využívanie vody v domácnostiach na obyvateľa možno drasticky znížiť využívaním nekonvenčných vodných zdrojov (NCW) na iné ako pitné účely. Sivá voda (a dažďová voda, ak je k dispozícii) sa môže opätovne použiť na splachovanie a zavlažovanie WC, ale vyžaduje si zavedenie decentralizovaných systémov čistenia, ktoré slúžia jednej alebo niekoľkým budovám. NAWAMED sa zameriava na zmenu postupov mestského vodného hospodárstva prostredníctvom inovatívnych, udržateľných a nízkonákladových technológií čistenia. Mali by sa uplatňovať decentralizovaným spôsobom s cieľom nahradiť používanie pitnej vody dobrou kvalitou čistej vody.

PROSIM (Podpora udržateľného riadenia zavlažovania a nekonvenčného využívania vody v Stredozemí, 2019 – 2023). Krajiny: Taliansko, Jordánsko, Libanon, Tunisko, Španielsko.

Program PROSIM sa zameriava na dopyt po vode a jej ponuku na zavlažovanie a zaoberá sa otázkami vody typickými pre oblasť Stredozemia, ako sú straty vody, obmedzená inštitucionálna kapacita na presadzovanie účinných plánov hospodárenia s vodou a nedostatočná informovanosť o moderných riešeniach na úrovni poľnohospodárskych podnikov. Očakáva sa, že projekt prinesie inovatívne riešenia, ktoré kombinujú efektívnosť využívania vody a NCW. Mal by tiež pomôcť pri budovaní miestnych kapacít na prijatie a rozšírenie týchto riešení a pri rozvoji cezhraničného budovania kapacít, ako aj plánov a plánov na zlepšenie hospodárenia s vodami.

Inšpirujúce prípady použitia platformy Climate-ADAPT
Zistite, ako poznatky zobrazené na tejto stránke inšpirovali aktérov pracujúcich na rôznych úrovniach riadenia k vývoju riešení šitých na mieru v rôznych politických a praktických kontextoch.

• Generálne riaditeľstvo EÚ pre výskum a inováciu: Využitie platformy Climate-ADAPT na nájdenie najnovších vedeckých poznatkov o adaptácii na účely stanovenia programu financovania výskumu a inovácií EÚ
• Karpaty: Využívanie informácií o jednotlivých krajinách z platformy Climate-ADAPT na vytvorenie stránky Karpatského nadnárodného regiónu a na prispievanie k medzinárodným adaptačným politikám
• Pyrenejské observatórium pre zmenu klímy: Využitie stránok o nadnárodných regiónoch z platformy Climate-ADAPT na vypracovanie cezhraničnej adaptačnej stratégie v Pyrenejach