Baltské more

Krajiny regiónu

Oblasť spolupráce v oblasti Baltského mora sa rozprestiera od strednej časti Európy až po jej najsevernejšie okraje. Oblasť spolupráce na roky 2021 – 2027 zahŕňa takmer celé územie predchádzajúceho programu Interreg (Dánsko, Estónsko, Fínsko, severné Nemecko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Švédsko, Nórsko) s výnimkou predtým zahrnutých oblastí Ruska*, Bieloruska* a severných území Nórska.

*Od 8. marca 2022 je nadnárodná spolupráca s Ruskom a Bieloruskom pozastavená.

Politický rámec

1.     Program nadnárodnej spolupráce

Cieľom programu Interreg pre región Baltského mora (2021 – 2027), ktorý 2. júna 2022 schválila Európska komisia, je zaviesť inovatívne, vodohospodárske a klimaticky neutrálne riešenia prostredníctvom nadnárodnej spolupráce do praxe. Program BSR bol zameraný na štyri priority:

1. Inovačné spoločnosti
2. Spoločnosť inteligentne hospodáriaca s vodou
3. Spoločnosti šetrné ku klíme
4. Riadenie spolupráce

Adaptácia na zmenu klímy je čiastočne zahrnutá v rámci priority 2 (vodo-inteligentné spoločnosti) a jej súvisiacich cieľov „udržateľné vody“ a „modré hospodárstvo“. Program skutočne podporuje akcie, ktoré zlepšujú postupy hospodárenia s vodami s cieľom znížiť riziká znečistenia vody, ktoré ešte zhoršuje zmena klímy, ako aj akcie na posilnenie odolnosti podnikov modrého hospodárstva.

Okrem toho v rámci priority 3 ponúkajú relevantné príležitosti na adaptáciu aj opatrenia, ktoré podporujú energetickú transformáciu a inteligentnú zelenú mobilitu, pričom sú zamerané najmä na zmiernenie zmeny klímy. Ich cieľom je riešiť otázky, ako je úspora zdrojov z hľadiska energetickej efektívnosti a udržateľných druhov dopravy.

Program napokon podporuje akcie, ktorými sa vykonávajú a posilňujú činnosti v oblasti riadenia a komunikácie v rámci stratégie EÚ pre región Baltského mora (EUSBSR). V rámci priority 4 môžu tieto opatrenia uľahčiť politické diskusie a podnietiť prierezové politické zmeny v záujme dosiahnutia cieľov stratégie.

Podpora vykonávania makroregionálnej stratégie EÚ (EUSBSR) sa už zabezpečila prostredníctvom predchádzajúceho programu Interreg pre región Baltského mora (2014 – 2020), ktorý bol zameraný na tieto štyri priority:

1. inovačná kapacita;
2. efektívne hospodárenie s prírodnými zdrojmi,
3. Trvalo udržateľná doprava;
4. Inštitucionálna kapacita makroregionálnej spolupráce.

Zmena klímy bola zahrnutá v rámci priority 2, ktorá je relevantná pre niekoľko otázok, ktoré sú v nej zahrnuté, ako je hospodárenie s vodami, znečistenie a eutrofizácia, energetická udržateľnosť a efektívnosť a modrý rast. Zmena klímy a trvalo udržateľný rozvoj boli zahrnuté ako jedna z horizontálnych zásad schválených v programe.

2.     Makroregionálne stratégie

Cieľom stratégie EÚ pre región Baltského mora (EUSBSR) je posilniť spoluprácu v rámci regiónu Baltského mora s cieľom podporiť vyváženejší rozvoj v tejto oblasti, prispieť k hlavným politikám EÚ a posilniť integráciu v rámci regiónu. K stratégii EUSBSR je pripojený akčný plán, ktorý sa pravidelne reviduje. Stratégia je v súlade s Európskou zelenou dohodou a cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu EÚ do roku 2050. V tejto súvislosti sú všetky opatrenia, ktoré sa zaoberajú zmenou klímy a podporujú trvalo udržateľný rozvoj, začlenené do stratégie ako celku. „Zachráňme more“, „Prepojiť región“ a „Zvýšiť prosperitu“ sú tri hlavné ciele stratégie, zatiaľ čo „adaptácia na zmenu klímy, predchádzanie rizikám a ich riadenie“ je jedným z deviatich čiastkových cieľov uvedených v akčnom pláne z roku 2021. Aspekty zmeny klímy sa vzhľadom na svoju prierezovú povahu a zvýšený význam začleňujú ako základný prvok do všetkých 14 oblastí politiky určených v pláne.

3.     Medzinárodné dohovory a iné iniciatívy spolupráce

Krajiny, ktoré sú súčasťou regiónu, sú okrem Nórska aj zmluvnými stranami Helsinského dohovoru, ktorý je „Dohovorom o ochrane morského prostredia oblasti Baltského mora“ a ktorý okrem toho zahŕňa Bielorusko, ktoré v súčasnosti nie je zahrnuté do programu Interreg BSR. Cieľom dohovoru je prostredníctvom medzivládnej spolupráce chrániť morské prostredie Baltského mora pred všetkými zdrojmi znečistenia. Zahŕňa celú oblasť Baltského mora vrátane vnútrozemských vôd, vody samotného mora a morského dna. Dohovor riadi Komisia pre ochranu prostredia Baltského mora (HELCOM), ktorá má niekoľko iniciatív týkajúcich sa adaptácie na zmenu klímy. Tieto iniciatívy zahŕňajú pravidelné regionálne hodnotenia zmeny klímy a jej dôsledkov pre Baltské more. EN-CLIME je spoločná expertná sieť HELCOM a Baltic Earth založená v roku 2018, ktorá funguje ako koordinačný rámec a platforma pre otázky súvisiace s priamymi a nepriamymi účinkami zmeny klímy na životné prostredie Baltského mora. Sieť odborníkov poskytuje odborné znalosti pre užší dialóg s tvorcami politík. Informačný prehľad o zmene klímy v Baltskom mori z roku 2021, ktorý vypracovala táto sieť, poskytuje tvorcom politík zhrnutie najnovších vedeckých poznatkov o tom, ako zmena klímy v súčasnosti ovplyvňuje Baltské more a ako sa očakáva jej vývoj v budúcnosti.

Komisia pre Baltské more v rámci CPMR (Konferencia okrajových prímorských regiónov) podporuje silnú úlohu členských regiónov pri navrhovaní a vykonávaní makroregionálnej stratégie EÚ pre región Baltského mora a viacúrovňového riadenia pri dosahovaní jej troch cieľov. Klimatickou zmenou sa osobitne zaoberá pracovná skupina Energetika a amp; Klíma.

Rada pobaltských štátov (CBSS) je politické fórum pre medzivládnu spoluprácu v regióne Baltského mora. Zahŕňa 11 členských štátov (8 z nich je tiež členmi stratégie EUSBSR), ako aj Európsku úniu. Bola založená v roku 1992 a v prvom rade sa zameriavala na podporu prechodu regiónu Baltského mora do nového medzinárodného prostredia po skončení studenej vojny. Jej súčasným poslaním je podporovať „globálny pohľad na regionálne problémy“. Prenáša tak medzinárodné zmluvy, ako sú okrem iného ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, Parížska dohoda o zmene klímy, sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof a stratégia EÚ pre región Baltského mora, do regionálnych opatrení v praxi. V rokoch 2016 až 2021 CBSS koordinovala horizontálne opatrenia v oblasti klímy stratégie EÚ pre región Baltského mora. Od januára 2021 sa klíma začleňovala do všetkých oblastí politiky stratégie EÚ pre región Baltského mora. CBSS naďalej podporuje a uľahčuje viacúrovňový politický dialóg o otázkach klímy, do ktorého sú zapojené vnútroštátne a miestne orgány, podnikateľská a výskumná obec, mládežnícke organizácie, ako aj iní celobaltskí aktéri.

UBC (Úniapobaltských miest) je vedúcou sieťou miest v regióne Baltského mora. Komisia pre udržateľné mestá je aktívna prostredníctvom svojej oblasti politiky „Zmena klímy“, ktorej cieľom je posilniť spoluprácu a vytváranie sietí na miestnej úrovni. . Komisia podporuje miestne orgány v ich práci v oblasti klímy a členským mestám UBC ponúka školenia o integrovanom riadení pre miestnu reakciu na zmenu klímy. Uľahčuje aj výmenu skúseností týkajúcich sa plnenia záväzkov Dohovoru primátorov a starostov.

Od roku 2016 sa konajú výročné zasadnutia platformy pre dialóg o politike v oblasti zmeny klímy v rámci BSR za okrúhlym stolom, ktoré sa osobitne venujú adaptácii na zmenu klímy. Zúčastnili sa na nich zástupcovia ministerstiev, vládnych agentúr, podnikateľskej sféry, akademickej obce a celobaltských organizácií vrátane, okrem iného, HELCOM, CPMR a UBC.

4.     Adaptačné stratégie a plány

V rámci projektu Baltadapt, ktorý bol financovaný v rámci programu INTERREG IV B Baltské more na roky 2007 – 2013, bola vypracovaná adaptačná stratégia pre región, ktorú sprevádzali usmernenia a nezáväzný akčný plán. Politické stretnutie CBSS na vysokej úrovni v roku 2014 schválilo adaptačnú stratégiu v dokumente „Rozhodnutie Rady pobaltských štátov o preskúmaní dlhodobých priorít CBSS“. Baltadaptská stratégia pre adaptáciu na zmenu klímy pre región Baltského mora je jedným z mála príkladov nadnárodných adaptačných stratégií v Európe. Zámerom stratégie je doplniť vnútroštátne a regionálne adaptačné procesy v regióne Baltského mora, najmä zlepšením koordinácie medzi úrovňami a odvetviami prostredníctvom výmeny informácií a rozvoja sietí.

Okrem toho akčný plán na rok 2021, ktorý dopĺňa stratégiu EUSBSR, zahŕňa 14 oblastí politiky, ktoré zahŕňajú celkovo 44 opatrení. Vzhľadom na ich prierezový charakter a zvýšený význam sa aspekty zmeny klímy (ako spolupráca so susednými krajinami mimo EÚ) začleňujú ako základné prvky do všetkých 14 oblastí politiky.

Akčný plán pre Baltské more, ktorýprijalizmluvné strany HELCOM v roku 2007 a ktorý bol aktualizovaný v roku 2021, je strategickým programom opatrení a činností HELCOM na dosiahnutie dobrého environmentálneho stavu Baltského mora. Zmena klímy sa v pláne rieši ako prierezová otázka. Cieľom viacerých opatrení, ktoré sú určené na posilnenie celkovej odolnosti Baltského mora, je zlepšiť jeho schopnosť reagovať na účinky zmeny klímy.

Príklady projektov financovaných v období 2014 – 2020.

Projekty, ktoré sa zaoberali adaptáciou na zmenu klímy v rámci programu INTERREG VB Baltské more (2014 – 2020), boli financované v rámci priority 2 – Efektívne riadenie prírodných zdrojov (projekt NOAH) a 4 – Inštitucionálna kapacita makroregionálnej spolupráce (platforma CAMS, CASES BSR, CLIMATEALIGNED, projekty WATERMAN SEED). Zameriavajú sa na širokú škálu otázok vrátane rozvoja synergií medzi adaptáciou a zmierňovaním v odvetví energetiky, vypracovania adaptačných stratégií a usmernení pre obce aj súkromné podniky a zlepšenia systémov vodného hospodárstva s cieľom zlepšiť odolnosť voči rizikám extrémnych udalostí a záplav.

Cieľom projektu platformy CAMS (Systémy adaptácie na zmenu klímy a zmierňovania zmeny klímy v projektoch energetickej efektívnosti na roky 2019 – 2022) bolo pokročiť v energetickom audite, kvalifikačnom programe obnovy bývania a politickom dialógu o synergiách zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu v oblasti obnovy bývania a v sektore služieb. Opatrenia energetickej efektívnosti v budovách sa považujú za riešenia, ktoré riešia niektoré zraniteľné miesta voči vplyvom zmeny klímy a zároveň pôsobia proti zvýšenému dopytu po energii. Platforma CAMS poskytuje prístup k údajom z pilotných energetických auditov budov a priestorov vypracovaných v regióne Baltského mora v rokoch 2020 – 2021.

Projekt CASES BSR (Podpora adaptácie na zmenu klímy pre podniky v regióne Baltského mora, 2020 – 2021) sa zaoberá otázkou, ako zmena klímy ovplyvňuje malé stredné podniky (MSP) a rastúcou potrebou prijať stratégie adaptácie na zmenu klímy v záujme dlhodobej udržateľnosti. V rámci projektu sa skúmalo, ako rôzne typy MSP v súčasnosti riešia túto otázku v regióne Baltského mora s cieľom zmapovať najdôležitejšie potreby podpory medzi MSP.

Cieľom projektu CLIMATEALIGNED (Zlaďovanie rozpočtu v obciach v súlade s klímou, 2020 – 2021) je vypracovať koncepciu usmernení pre obce, v rámci ktorých možno rozpočtové rozhodnutia preskúmať z hľadiska významu pre klímu v dlhodobom horizonte. Cieľom tejto koncepcie je systematickejšie podporovať rozhodnutia o plánovaní a návrhy rozpočtu, pokiaľ ide o ich význam pre zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu.

Projekt WATERMAN SEED (riadenie odpadových vôd a podzemných vôd odolné voči zmene klímy a riadenie podzemných vôd obehovými prístupmi, 2020 – 2021) rozvíja a podporuje obehové prístupy na zníženie odtoku živín a nebezpečných látok do povrchových vôd, podzemných vôd a Baltského mora. Projekt sa zameriava na opatrenia na zvýšenie zadržiavania vody a opätovného využívania vody z čistiarní odpadových vôd. Tieto opatrenia zvyšujú odolnosť miestnych systémov zásobovania vodou v regióne Baltského mora, ktoré môžu byť ovplyvnené zmenou klímy.

Projekt NOAH (Ochrana Baltského mora pred únikmi nevyčistených odpadových vôd počas povodní v mestských oblastiach, 2019 – 2021) zlepšuje priestorové plánovanie a prevádzku odtokových a odvodňovacích systémov mestskej zrážkovej vody. Cieľom týchto opatrení je znížiť znečistenie spôsobené extrémnymi poveternostnými javmi, ako sú silné dažde a povodne, ktoré ešte zhoršuje zmena klímy. Projekt spojil deväť miest a vodohospodárskych spoločností, sedem akademických a výskumných inštitúcií a dve zastrešujúce organizácie zo šiestich krajín okolo Baltského mora, aby spojili svoje sily pri vytváraní koncepcie holistického plánovania, ktorá kombinuje manažment dažďovej vody s priestorovým plánovaním. Nasleduje vývoj inteligentných odvodňovacích systémov, aby sa existujúce zariadenia stali odolnými voči vplyvom zmeny klímy.

Manažmentu búrkových vôd čelil aj hlavný projekt stratégie EUSBSR iWater (Integrated Storm Water Management), ktorý prebiehal od roku 2015 do roku 2018 v rámci programu INTERREG V A Central Baltic Programme 2014 – 2020. Zahŕňa značnú časť strednej časti Baltského mora v oblasti spolupráce (pozostávajúcej z častí Fínska, Švédska, Estónska a Lotyšska). Cieľom projektu bolo zlepšiť postupy mestského plánovania v mestách regiónu Baltského mora prostredníctvom rozvoja integrovaného systému riadenia dažďovej vody. Projekt priniesol súbor nástrojov integrovaného manažmentu dažďovej vody, ktorý poskytuje všeobecné aj podrobné informácie o mestských prístupoch k manažmentu dažďovej vody.